Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113226097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:

JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, V.
XXXX/XX,P.,zaúčastiZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomVažecká16,Prešov,
IČO: 42 176 778 (do 30.6.2016 pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného), zastúpený advokátom:
JUDr. Ambróz Motyka, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 773,78 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6. apríla 2016, č.k. 17C/36/2014-83,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO:
42 176 778 sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalobcu, vo
výroku II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania a vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 142,50 eur ako náhradu trov právneho

zastúpenia, k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 39
Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutkových zistení mal súd preukázané, že zmluva
o splátkovom úvere je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, a to s poukazom na § 52
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ
v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v
návrhu,žezmluvaobsahujevšetkyznakyanáležitostizmluvyoúverepodľa§497až§507Obchodnéhozákonníka. V danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník a zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách.

4. Súd sa v konaní najprv zaoberal vecnou legitimáciu účastníkov. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho
súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne
legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je
pasívne vecne legitimovaný. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe
zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak,

že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou
spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena
v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť
jeho právne postavenie.

5. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na
rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
Zákona o bankách. V danom prípade je nesporné že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka z
bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ a to aj osobu, ktorá nie je bankou
je možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Aj keď teda na postúpenie pohľadávky

vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pri bankových
úveroch je potrebné rešpektovať aj § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s platnosťou postúpenia
pohľadávky ako i identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. V prípade bankových úverov
však § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v
záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách

hneď v prvej časti prvej vety totiž vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a táto výzva
je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia
byť súčasne splnené v čase postúpenia pohľadávky.

6.Pripustenímopačnejargumentáciebybolonevyhnutnédospieťkzáveru,žebankatakýmtospôsobom
môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na
ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle
zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by

k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s
bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež
mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa
vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré

sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka
písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90
dní, keďže z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia z
banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po
lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na

úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.

7. Navrhovateľ - nebankový subjekt uzavrel dňa 10.12.2009 Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym
predchodcom - bankou. V konaní bolo z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok preukázané,
že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku 10.12.2009 bol odporca v omeškaní 1177 dní, istina do

splatnosti bola vo výške 7.144,05 eur, istina po splatnosti bola 0 eur a splatnosť pohľadávky bola dňa
20.04.2011. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila navrhovateľovi
ako nebankovému subjektu nesplatnú pohľadávku, s ktorou síce bol odporca v omeškaní 1177 dní,
avšak navrhovateľ nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcu písomne vyzvala na zaplateniepeňažného záväzku, s ktorým bol odporca v omeškaní. Napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ nepreukázal, že jeho právny predchodca (banka) vyzval
odporcu na úhradu jeho dlhu potom čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním. Nebol teda

preukázaný základný, zákonom vyžadovaný, predpoklad platného postúpenia predmetnej pohľadávky
na navrhovateľa. Dôvodom zamietnutia návrhu je preto nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa,
ktorý nepreukázal platné nadobudnutie (postúpenie) predmetnej pohľadávky od banky.

8. Navrhovateľ v Pokuse o zmier zo dňa 22.08.2013 odporcovi oznámil, že dňa 20.04.2011 bola

pôvodným veriteľom Slovenská poisťovňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru.
Uvedený dôkaz súd považoval za zavádzajúci, nakoľko zo zmluvy o splátkovom úvere a ako aj z Prílohy
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že na deň 20.04.2011 bola dohodnutá riadna
splatnosťúveruaniemimoriadnasplatnosť.Vprípade,akbymimoriadnusplatnosťúveruvyhlásilprávny
predchodca navrhovateľa (čo však navrhovateľ v konaní nepreukázal), mohol by tak právny predchodca
urobiť najneskôr v deň postúpenia pohľadávky, t.j. 10.12.2009, čo znamená že v tento deň by sa stali

splatnými aj splátky, ktoré sa mali stať splatnými až po tomto dátume. Navrhovateľ by si potom mohol
uplatniť svoj nárok na súde už dňa 11.12.2009, pričom dňa 11.12.2012 by uplynula všeobecná trojročná
premlčacia doba a navrhovateľ podal žalobu na súde až dňa 27.09.2013, teda v čase, keď bol celý
jeho nárok zo zmluvy o splátkovom úvere premlčaný (za predpokladu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru právnym predchodcom navrhovateľa). Na premlčania nároku voči spotrebiteľovi by súd podľa §

5b zák.č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa bol povinný prihliadnuť ex offo a dospel by k záveru, že
z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa mu nie je možné uplatnený nárok priznať.

9. O náhrade trov konania odporcu a vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, i keď inak
by mu na ňu vzniklo právo. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane úspešného odporcu,
priznal súd náhradu trov konania vo výške 142,50 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a to za 2
úkony právnej služby á 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.10.2013, písomné podanie
na súd - vyjadrenie zo dňa 31.01.2013) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 1-krát režijný paušál

á 7,81 eura, 1-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., podľa § 18
ods. 3 vyhlášky 20 % DPH v sume 23,75eura. Povinnosť navrhovateľa prisúdené trovy konania zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zastúpenia žalobca, z dôvodov

podľa § 205 ods. 1 písm. c), f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia na súde prvej
inštancie a odvolacom súde, trovy odvolacieho konania sú spolu 57,88 Eur. Poukázal, že výkladom
ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky on sám boli

oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkový vzťah. Okrem toho postúpením sa stal sám
veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka
právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
právo veriteľa požadovať splatenie pohľadávky. Ani z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Pokiaľ je dlžník v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu
celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z gramatického výkladu
nielen prvej ale aj druhej vety predmetného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva
pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom,
že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety

citovaného ustanovenia. Tento záver vyplýva aj z dôvodovej správy k § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Oznámenie postupcu žalovanému o
postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,

ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave z 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015 <. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tento

úkon právnej služby sa preukazuje obdobne ako pri zastupovaní „hlavného“ účastníka predložením
plnej moci, avšak za podmienky zahlásenia vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s. p.. Z hľadiska
posudzovania účelnosti tohto úkonu právnej služby nie je právne významné, či sa právny zástupca
oboznámil s vecou pred alebo po zahlásení vstupu do konania. Účelnosť tohto úkonu sa posudzuje v
závislosti od účelnosti vykonania ďalších úkonov právnej služby. Samotné zahlásenie vstupu do konania

bez vykonania iných úkonov právnej služby, nie je účelne vykonaným úkonom právnej služby.

42. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vyjadrenie pôvodného
vedľajšieho účastníka zo dňa 31.01.2014 reaguje na podaný návrh žalobcu vo veci samej, keď
pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného v ňom okrem iného relevantne namietal nedôvodnosť

navrhovateľom uplatneného nároku. Aj samotný súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že žalobca v konaní nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré skutočnosti namietal aj pôvodný vedľajší účastník vo svojom
podaní zo dňa 31.01.2014. Z uvedeného tak vyplýva, že právny úkon poskytnutej právnej pomoci ato vyjadrenie pôvodného vedľajšieho účastníka zo dňa 31.01.2014 je potrebné považovať za účelné
poskytnutieprávnejpomoci,nakoľkosavňompôvodnývedľajšíúčastníknastranežalovanéhovyjadruje
k meritu veci a preto tento poskytnutý úkon právnej pomoci zo strany právneho zástupcu pôvodného

vedľajšieho účastníka je potrebné považovať za účelný.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, s osvojením
si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne
správneho výroku o náhrade trov konania.

44. Žalovanému a združeniu - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, IČO: 42 362 962 súd priznal voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP
a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).