Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113226293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113226293.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

SidónieSládečkovejaJUDr.ErikyMadarászovejvprávnejvecižalobcu:Rímskokatolíckacirkev,Žilinská
diecéza, so sídlom J. Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., Šoltésovej 12, Bratislava, a Advokátskou kanceláriou BIZOŇ &
PARTNERS, s.r.o., Hviedzoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: IMA INVEST, s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavova 41, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. René Hudzovič, s.r.o., Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/233/2013-1293 zo dňa 03.12.2015,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu zo dňa 08.08.2013, ktorou sa žalobca
domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva (LV) č. XXXX, XXXX kat. úz. M., LV
č. XXX, XXX, XXXX kat. úz. E. a na LV č. XXXX kat. úz. M.. Zároveň vyslovil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len „OSP“). Rozsudok vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 19b ods. 2,3,

§ 34, § 35 ods. 2, § 39, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1,2, § 123, § 126 ods. 1,2,
§ 129 ods. 1,2, § 663, § 665 ods. 1, § 673, § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a §
20 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca so
žalovaným uzavrel dňa 01.06.2009 nájomnú zmluvu č. 1/2009 a dňa 27.07.2009 dodatok č. 1 k nájomnej
zmluve. V čl. VII nájomnej zmluvy sa strany dohodli na možnosti skončenia nájmu aj formou odstúpenia
od zmluvy, ak nájomca závažným spôsobom poruší ustanovenia nájomnej zmluvy. Dňa 12.07.2013

žalobca od nájomnej zmluvy a jej dodatku písomne odstúpil a následne žalovaného opakovane vyzval,
aby prenajaté priestory uvoľnil a odovzdal ich. Žalovaný však odstúpenie od zmluvy nepovažoval za
platné a pokračoval v hospodárskej činnosti na prenajatých pozemkoch. Súd po vykonanom dokazovaní
konštatoval, že žalobca prenajal žalovanému uvedené pozemky nájomnou zmluvou, ktorú za žalobcu
podpísal diecézny biskup C.. K.. G.. P. N., G.., a za žalovaného konateľ spoločnosti, W. Y.. Nájomca sa
zaviazal na predmete nájmu riadne hospodáriť a užívať ho ako riadny hospodár obvyklým spôsobom,
čímsarozumelvýkonvšetkýchprávapovinnostívyplývajúcichprenájomcunielenznájomnejzmluvyale

aj z príslušných zákonov, najmä zo zákona č. 326/2005 Z. z. a z platných lesných hospodárskych plánov
(LHP) schválených príslušným orgánom. Išlo najmä o ťažbu a predaj dreva, obnovu lesného pozemku,
ochranu lesných pozemkov, výstavbu nových lesných ciest a ostatnú lesnícku činnosť. Ostatné druhy
pozemkov mal nájomca využívať na poľnohospodársku výrobu a výkon rybárskeho práva podľa platnýchpredpisov. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2024 za nájomné 83.000 eur ročne bez
DPH. Výšku nájomného mali zmluvné strany spoločne prehodnotiť vždy po uplynutí platnosti LHP
a mohli upraviť aj nájomné. Podľa Dodatku k zmluve č. 1 zo dňa 27.07.2009 prenajímateľ prenajal

nájomcovi uvedené pozemky na prípadné vykonávanie dobývania nevyhradených nerastov. Nájomca
si bol vedomý toho, že na takéto využitie predmetu nájmu je potrebné získať súhlas, resp. povolenie
vydané podľa zákona č. 44/1988 Zb. príslušným banským úradom, a že prenajímateľovi vznikne právo
na odplatu podľa týchto predpisov. Podľa čl. V. bodu 15. nájomca bol povinný uzatvoriť zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu do 90 dní od protokolárneho prebratia predmetu

nájmu.Podľačl.VIIbodu3.prenajímateľmalprávoodstúpiťodzmluvy,aknájomcazávažnýmspôsobom
poruší ustanovenia tejto zmluvy. Za závažné porušenie zmluvy zo strany nájomcu sa podľa zmluvy
považuje: a) ak nájomca bez súhlasu prenajímateľa podstatným spôsobom zmenil druh pozemkov, ktoré
sú predmetom nájmu, b) ak nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom nájmu
podľa čl. II zmluvy alebo v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, c) ak nájomca nezaplatil nájomné
alebo svoj akýkoľvek iný finančný záväzok (najmä alikvotná časť nájomného, kaucia atď.) spôsobom

a v lehote splatnosti podľa zmluvy, d) ak nájomca dal do podnájmu predmet zmluvy alebo jeho časť,
e) ak nájomca umožnil užívanie predmetu zmluvy alebo jeho časti tretej osobe, f) ak konaním alebo
nekonaním nájomcu bola na predmete nájmu spôsobená škoda veľkého rozsahu, alebo ak spôsobenie
škody veľkého rozsahu na predmete nájmu hrozí, g) ak nájomca nesplní svoju povinnosť podľa čl. V.
bodu 15. zmluvy, h) nájomca preukázateľne poškodí dobré meno Rímskokatolíckej cirkvi, preukázateľne

poškodí Rímskokatolícku cirkev na majetku alebo vedie súdny spor proti Rímskokatolíckej cirkvi na
Slovensku.

2. Žalobca dňa 12.07.2013 písomne od nájomnej zmluvy a jej dodatku odstúpil z dôvodu, že žalovaný
ako nájomca nesplnil čl. V. ods. 15. zmluvy, t.j. neuzatvoril zmluvu o poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú na predmete nájmu do 90 dní od prebratia nájmu. Podľa čl. VII. ods. 3 písm. h)
zmluvy mal žalobca možnosť od zmluvy odstúpiť, ak nájomca preukázateľne poškodí dobré meno
Rímskokatolíckej cirkvi, preukázateľne poškodí Rímskokatolícku cirkev na majetku alebo vedie súdny
spor proti Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Podľa žalobcu žalovaný porušil všetky tri body tohto
článku, keď v snahe zdiskreditovať žalobcu poskytol tlači skresľujúce informácie, ktoré mali navodiť

stav, ktorým hrubým spôsobom poškodil prestíž a dobré meno žalobcu; zároveň nepravdivým spôsobom
informoval pápežského nuncia na Slovensku. Konkrétne malo ísť o to, že žalovaný spájal žalobcu s I. C.
a pre tlač uviedol, že určití kňazi Žilinskej diecézy prepadli mamonu a neriadia sa kresťanskou morálkou.
V zmysle tohto článku bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy aj to, že žalovaný tvrdil, že vyťažil 72
tisíc ton kameňa v r. 2011, no v skutočnosti vyťažil 152.590 ton, čím spôsobil škodu v sume 102.412

eur. Podľa LHP za roky 2014 až 2013 bola stanovená konkrétna výška ťažby dreva, ktorú prekročil, keď
požiadal Lesný úrad o zvýšenie ťažby; zvýšená ťažba predstavovala škodu veľkého rozsahu v sume
556.028 eur.

3. V priebehu konania žalobca listom zo dňa 06.03.2015 odstúpil od nájomnej zmluvy podľa čl. VII bod

3 písm. b) z dôvodu, že Dodatok č. 1 nájomnej zmluvy je neplatný, lebo prejav vôle prenajímateľa a
nájomcu pri podpise Dodatku č. 1 je neurčitý. Žalovaný teda ako nájomca užíva predmet nájmu v rozpore
s dohodnutým účelom nájmu (hospodárenie v lesoch, poľnohospodárska výroba, výkon rybárskeho
práva). Listom zo dňa 20.05.2015 žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy podľa čl. VII bod 3. písm.
c) nájomnej zmluvy z dôvodu, že nájomca závažným spôsobom porušil ustanovenie zmluvy, keďže

nezaplatil nájomné v lehote splatnosti, a to podľa faktúry na sumu 19.715,26 eura, splatnú 15.05.2015,
a faktúry na sumu 33.199,97 eura, splatnú 15.05.2015.

4. Žalobca tvrdil, že žalovaný poškodil jeho dobré meno, keď ho spájal s osobou I. C. a hanlivo
sa vyjadroval o predstaviteľoch cirkvi. V „Novom čase“ zo dňa 12.05.2014 autor článku hovorí o

predbežnom opatrení ohľadne predmetných nehnuteľností, konštatuje, že C. mal v prenájme ešte od
Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy predmetné nehnuteľnosti do roku 2008. V článku je konštatované, že
cirkev napriek tomu, že bolo vydané predbežné opatrenie, nehnuteľnosti prenajala novým nájomcom,
pričom pôvodnému nájomcovi vypovedala zmluvu bez udania dôvodu. O nových nájomcoch informoval
autora článku konateľ žalovaného s tým, že určití kňazi Žilinskej diecézy prepadli mamonu a neriadia

sa kresťanskou morálkou. V článku časopisu „Plus 7 dní“ zo dňa 01.04.2013 autor mapoval aktuálny
stav predmetných nehnuteľností a konštatoval, že predchádzajúcim nájomcom bol I. C. a následne
boli pozemky prenajaté žalovanému, ktorý dostal výpoveď bez vysvetlenia, za čím je C. snaha opäť
získať svoj poľovný revír. Žalobca potom prenajal nehnuteľnosti inej spoločnosti a v lese sa pohybovaliochrankári, ktorí žalovanému bránili vo výkone nájomného práva, a sám C. potvrdil, že prespali na jeho
ranči. Konateľ žalovaného v článku uviedol, že biskupovi oficiálne daroval 35.000 eur na auto. Spolok
vlastníkov pozemkov v Obyciach konštatoval, že problémy nerobí len žalovaný ale aj predstavitelia

žalobcu. Cirkevní predstavitelia zase uvádzali, že sa na nich obracajú ľudia, že cirkev je spájaná s
pochybným človekom, keď mali za to, že žalobca toto mohol vysvetliť vo vlastnom časopise, a že ľudia
si neoverujú pravdivosť tvrdení v článkoch.

5. Tvrdenie, že žalovaný prekročil pri ťažbe dreva LHP a že prekročil aj dodatočný LHP, ktorý si dal

schváliť na príslušnom úrade, žalobca opieral o výpovede svedka E., pričom vykonal aj kontrolu ťažby
odbornými lesnými hospodármi O. a T., ktorí zistili ťažbu nad rámec pôvodného LHP. Aj keby žalovaný
postupoval v súlade s dodatočne schváleným LHP, bolo by to v rozpore s dojednanou zmluvou, lebo
nájomné sa určovalo najmä s ohľadom na ťažbu dreva podľa schváleného LHP v čase podpisu nájomnej
zmluvy. Podľa žalobcu prišlo k dohode o cene za tonu kameňa vo výške 40 centov, pričom žalovaný
zaplatil faktúru za kameň v sume 117.000 eur a za oneskorenú platbu sa ospravedlňoval listom zo

dňa 22.06.2012. Žalovaný podľa žalobcu potvrdil cenu 40 centov v zázname z rokovania účastníkov
zo dňa 28.03.2012 a aj v e-maile dňa 08.02.2011. Cenu 40 centov za tonu potvrdzoval aj rozklad ceny
kameňa. Na základe toho žalobca urobil záver, že žalovaný mu za ťažbu kameňa ako aj ťažbu dreva
nad LHP mal platiť, čo nerobil, a spôsobil mu tak škodu veľkého rozsahu. V tomto smere bolo vedené
aj trestné konanie proti konateľovi žalovaného na základe uznesenia zo dňa 19.08.2015. Podľa žalobcu

žalovaný nedodržal ani ustanovenie zmluvy o poistení predmetu nájmu, pričom namietané premlčanie
zo strany žalovaného ohľadne požadovania a splnenia tejto povinnosti žalobca považoval za také,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Konatelia žalobcu ako aj biskupský vikár ako svedok uvádzali,
že ThDr. C. J. nebol poverený na jednanie so žalovaným ohľadne predmetnej zmluvy a výkone nájmu,
a že v prítomnosti J. neodsúhlasili to, že namiesto poistenia predmetu nájmu je postačujúce poistenie

zodpovednosti za škodu. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., sa vyjadrila, že poistenie
zodpovednosti žalovaného uzavreté pod č. 401 001 072 nekorešponduje s činnosťou, ktorú má klient
v zmysle nájomnej zmluvy.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca dal žalovanému výpoveď z nájmu dňa 23.07.2012, a

potom pozemky prenajal zmluvou zo dňa 05.09.2012 spoločnosti LIGNEUS, s.r.o. (predtým HCO, s.r.o.).
Nový nájomca žalovanému bránil vo výkone nájomného práva a za tým účelom Okresný súd Nitra vydal
predbežné opatrenie v konaní sp. zn. 28C/15/2013, v ktorom sa žalobcovi a spoločnosti HCO, s.r.o.,
nariadilo zdržať sa konania, ktorým by žalovanému bránili v užívaní prenajatých nehnuteľností. V konaní
Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/134/2012 sa žalovaný domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomnej

zmluvy, pričom bolo právoplatne rozhodnuté aj na základe potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu,
že výpoveď je neplatná. Dňa 11.10.2013 žalobca a spoločnosť LIGNEUS, s.r.o., uzavreli dohodu o
ukončení nájmu. Podľa odôvodnení uznesení OO PZ Zlaté Moravce zo dňa 19.11.2014 a zo dňa
08.07.2015 dňa 15.10.2014 na predmet nájmu žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu so spoločnosťou
Floretky, s.r.o.

7. Žalovaný v prvoinštančnom konaní nesúhlasil s vyprataním nehnuteľností, pretože dôvody pre
odstúpenie od zmluvy nie sú dané. Podľa neho jeho konaním nedošlo k poškodeniu dobrého mena
cirkvi. Konštatovanie, že niektorí predstavitelia žalobcu podľahli mamonu, nemožno považovať za
poškodzovanie dobrého mena žalobcu. Poukázal na prejav najvyššieho predstaviteľa cirkvi, ktorý sa

v r. 2013 vyjadril, že predstavitelia cirkvi podľahli mamonu, pričom si „vytvorili nové modly; uctievanie
zlatého teľaťa si našlo nový a bezcitný obraz v kulte peňazí a diktatúra ekonomiky, ktorá je beztvárna,
a chýba jej akýkoľvek skutočný humánny cieľ“. On nedával žiadne podnety na novinové články, len sa
k veci vyjadril, a deklaroval svoj pozitívny vzťah k cirkvi. Listom z 09.09.2014 emeritný arcibiskup I. D.
potvrdil pomoc konateľa žalovaného pre cirkev a štatutárny zástupca sa aj poďakoval za dar žalobcu

listom zo 06.10.2009. Žalovaný namietal, že ustanovenie čl. VII. bod 3. písm. h) zmluvy je všeobecné
a neurčité. Podľa neho k cene nájmu došlo na základe dojednania a na jej výšku nemala vplyv ťažba
dreva, pričom ako nájomca musel ohľadne ťažby dodržiavať platné zákony, postupovať v súlade so
zákonom č. 326/2005 Z. z. a v zmysle platného LHP; k naliehavej ťažbe došlo na základe písomného
súhlasu vydaného odborným lesným hospodárom ako aj rozhodnutí Krajského lesného úradu v Nitre zo

dňa 19.06.2012 a 16.12.2009. Žalovaný ďalej tvrdil, že neexistovala žiadna dohoda medzi účastníkmi
konania o cene kameňa, ktorý by sa mal ťažiť. Čo sa týka rozkladu ceny, išlo o doklad, ktorým sa mala
určiť cena spätnej rekultivácie lomu. K úhrade faktúry v sume 117.000 eur žalovaný uvádzal, že na toto
bol donútený, aby nedošlo ku skončeniu nájomnej zmluvy. E-mail vypracovaný bol bez jeho súhlasuzamestnankyňou, ktorá nemala oprávnenie za žalovaného konať; navyše sa v ňom spomína odvezenie
kameňa, nie jeho ťažba, ktorá bola vykonávaná na základe banského oprávnenia prostredníctvom
oprávnenej osoby. S druhým odstúpením od zmluvy dňa 06.03.2015 sa žalovaný nestotožnil a poukázal

aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 6Co/10/2015-224 zo dňa 30.01.2015 v konaní
o zaplatenie sumy za vyťažený kameň pod sp. zn. 17C/146/2014, kde bolo konštatované, že žalobca
nepreukázal dohodu o cene za vyťažený kameň v sume 40 centov na tonu.

8.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkukonštatoval,žežalovanýnemaluzatvorenúpoistnúzmluvu

zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu, mal však uzatvorené poistenie zodpovednosti
za škodu, ktoré žalobcovi prezentoval a ten ústne súhlasil s tým, že je to dostatočné a nevyžadoval
ešte aj poistenie predmetu nájmu. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok P.. C. J., ktorý bol v kontakte s
konateľom žalovaného a ktorý uviedol, že štatutárny zástupca C.. P. N. a ekonomický vikár C.. D. C.
boli o veci informovaní a súhlasili, že nebude potrebné predkladať zmluvu o poistení zodpovednosti
za škodu na predmete nájmu. Žalovaný poukazoval aj na čl. V. bodu 15. nájomnej zmluvy a namietal

premlčanie, lebo nájomca mal zmluvu o poistení predložiť do 90 dní, ktoré uplynuli dňa 30.08.2009, a
tak žalobca z tohto dôvodu mohol od zmluvy odstúpiť len do troch rokov, t. j. do 31.08.2012. Urobil tak až
v r. 2013 po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.05.2015,
podľa žalovaného je žalobca ten, ktorý spôsobuje nemožnosť platiť nájomné, pretože mu nezasielal
faktúry na nájomné, ale len faktúry za užívanie pozemkov, a to aj napriek tomu, že ho o zasielanie

faktúr niekoľkokrát písomne žiadal. Keď uhradil nájomné dňa 25.07.2013, túto platbu mu žalobca dňa
30.07.2013 vrátil. Kvôli tomu, že žalobca mu bráni v užívaní nehnuteľností, žalovaný ho požiadal o zľavu
z nájomného, napr. listami zo dňa 26.02.2015, 14.04.2015, 16.06.2015.

9. Súd považoval žalobu za neopodstatnenú. Uviedol, že v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013 o určenie

neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy žalovaný rozšíril žalobu aj o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvyzodňa12.07.2013asúdtotorozšíreniežalobypripustil.Vzhľadomnato,ževkonaníovypratanie
nehnuteľností boli prezentované aj ďalšie dve odstúpenia od zmluvy, súd skúmal danosť dôvodov aj v
týchto ďalších odstúpeniach a napokon urobil záver o tom, že ani tieto odstúpenia neboli v súlade so
zákonom, nájomnou zmluvou účastníkov a ani Dodatkom č. 1, a preto neboli dané dôvody odstúpenia

od zmluvy. Účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu s dodatkom podľa § 663 Občianskeho zákonníka a
zákona č. 504/2003 Z. z. slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a sú ňou viazaní. K odstúpeniu od
zmluvy mohlo dôjsť len zo závažných dôvodov a pri výnimočnej situácii, ktorej dôvod a podklady sú
jednoznačné. Súd sa nestotožnil s dôvodom odstúpenia od zmluvy, ktorým malo byť to, že žalovaný
poškodil dobré meno cirkvi. Zmluvné dojednanie s poukazom na ustanovenie § 19b Občianskeho

zákonníka súd nepovažoval za neplatné pre jeho neurčitosť. Ani zákon poškodenie a zásah do dobrej
povesti bližšie nešpecifikuje. Autori novinových článkov sa zaujímali o situáciu, ktorá medzi účastníkmi
vznikla, a jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný dostal bez predchádzajúcej písomnej výstrahy
najprv výpoveď z nájmu z 23.07.2012, ktorá bola v konaní sp. zn. 7C/134/2012 právoplatne určená za
neplatnú. Napriek tomu nehnuteľnosti obsadila v tom čase iná firma a znemožňovala ich žalovanému

užívať. Zástupca žalovaného sa vyjadril, že podľa neho má o nehnuteľnosti záujem I. C., z čoho však
nemožno vyvodiť, že by žalobcu spájal v negatívnom svetle s C.. Cirkev pritom do r. 2008 Majskému
nehnuteľnosti prenajímala a C. bol preukázateľne v kontakte s osobami vystupujúcimi za nového
nájomcu, spoločnosť HCO, s.r.o., neskôr LIGNEUS, s.r.o., keď týmto umožnil prespať na svojom ranči
a táto spoločnosť mu aj umožnila mať na prenajatých nehnuteľnostiach heliport. Zástupca žalovaného

pritom uviedol, že len niektorí predstavitelia žalobcu podľahli mamonu, čo však neznamená, že by tým
útočilaosočovalcirkevsamúalebokonkrétnychzástupcovžalobcu.Konštatovaniekonateľažalovaného
neboli vulgárne, ani hanobiace; toto stanovisko nemohlo znevážiť žalobcu a ani k tomu nedošlo. Tieto
vyjadrenia boli bežným konštatovaním, ktoré nemohli objektívne zasiahnuť do práv tretích osôb. Išlo o
to, že bolo požadované vysvetlenie danej situácie bez definitívnych záverov o poškodení dobrého mena

cirkvi.Pritomajhlavakatolíckejcirkvisidovolilapovedaťpodobnéexpresívnespodobenievplyvufinancií
na cirkev. Z ďakovných listov adresovaných zástupcovi žalovaného od predstaviteľov cirkvi vyplýva jeho
pozitívny vzťah k cirkvi. Súdny spor sp. zn. 28Cb/15/2013, kde žalovaný vystupuje ako žalobca, bol
vyvolaný konaním žalobcu a žalovanému nezostávalo nič iné, len sa brániť súdnou cestou, čo nemožno
považovať za závažné porušenie nájomnej zmluvy.

10. Čo sa týka dôvodu odstúpenia od zmluvy, že žalovaný žalobcu poškodil na majetku neoprávnenou
ťažbou dreva, dobývaním nevyhradených nerastov a nezaplatením, súd urobil záver, že v nájomnej
zmluve si účastníci nedojednali, koľko dreva môže žalovaný vyťažiť za dojednané nájomné. Podľazmluvy mal nájomca postupovať v zmysle zákona o lesoch a podľa LHP a žalobca nepreukázal,
že žalovaný porušil LHP; k zmene LHP síce došlo, ale ani zákon a ani nájomná zmluva zmenu
nevylučujú. Analýza stavu hospodárenia tiež nekonštatovala porušenie LHP, či závažné nedostatky,

pričom príslušnými úradmi, ktoré vykonávajú následnú kontrolu LHP neboli zistené žiadne pochybenia.
Žalovaný pravidelne predkladal bilančný výkaz lesnej hospodárskej produkcie a ročnú evidenciu
výkonov v lesných porastoch. Okresný úrad Nitra konštatoval, že odborné hospodárenie nie je
zabezpečené, napriek snahe žalovaného a tvorbe nového LHP, ktoré žalobca nechcel akceptovať.
Účastníci uzatvorili Dodatok č. 1 nájomnej zmluvy, kde bol rozšírený účel nájmu o dobývanie

nevyhradených nerastov. Zákon neurčuje, že pri rozšírení účelu nájmu sa má zvyšovať aj cena
nájmu; dodatok tak bol uzavretý v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
preto nepovažoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.03.2015 za oprávnené, napriek tomu, že to
nebolo predmetom konania, keď účastníci vedú medzi sebou súdny spor o zaplatenie za vyťažený
kameň. Na základe dokazovania súd urobil záver, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda
o platbe za vyťažený kameň. E-mail, na ktorý poukazoval žalobca, nebol písaný žalovaným, ale len

zamestnankyňou bez oprávnenia konať za žalovaného. Dôkazy uvádzané žalobcom, napr. rozklad
ceny, záznam č. 1/2012 z rokovania zmluvných strán, potvrdzovali len to, že išlo o jednanie ohľadne
tzv. Fabišovho kameňa. Žalovaný mal záujem dohodnúť sa na cene za ťažený kameň a za tým
účelom predkladal Dodatok II. nájomnej zmluvy. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 6Co/10/2015 zo
dňa 30.01.2015 konštatoval, že Dodatok č. 1 nájomnej zmluvy nezmenil výšku nájomného a žalobca

nepreukázal, že by sa v dodatku nájomnej zmluvy dohodli na odplate 40 centov za tonu kameňa.
Ani zákony č. 44/1998 Zb. a č. 51/1998 Zb., citované v Dodatku č. 1, neurčujú konkrétnu odplatu
za vyťažený kameň. Množstvo vyťaženého kameňa teda nemalo vplyv na dojednanú výšku nájmu.
Zo zmluvných dojednaní účastníkov nevyplýva povinnosť informovať žalobcu o množstve vyťaženého
kameňa a nebola uzavretá dohoda o ďalšej odplate za vyťažený kameň okrem ceny nájmu z nájomnej

zmluvy zo dňa 01.06.2009. Nebolo preukázané, že by došlo ku škode veľkého rozsahu na úkor žalobcu,
preto súd tieto tvrdenia nepovažoval za dôvodné pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca navyše pred
odstúpením od zmluvy žalovanému nedal písomnú výstrahu v zmysle § 679 Občianskeho zákonníka.
Dôkazom o vzniku škody nie je ani začatie trestného konania voči konateľovi žalovaného.

11. Žalobca kvôli ďalšiemu neplateniu nájomného odstúpil od zmluvy dňa 20.05.2015, avšak z
dokazovania vyplynulo, že túto situáciu zavinil žalobca, a to aj tým, že žalovanému bránil vo výkone
nájmu, na základe čoho si žalovaný v súlade so zákonom uplatnil zľavu z nájomného. Žalobca totiž
prenajal nehnuteľnosti inej spoločnosti a napriek výzvam žalovaného mu faktúry riadne nezasielal;
faktúry síce vystavil, no v danej situácii to nemožno považovať za správne. Žalobca napriek tomu

platby nájomného uhrádzal, a zo strany žalobcu mu boli vrátené. Konanie žalovaného preto nemožno
považovať za porušenie nájomnej zmluvy závažným spôsobom neplnením si finančných záväzkov,
ak takúto situáciu spôsobil sám žalobca. Znemožnenie užívania predmetu nájmu spôsobuje vadu
na predmete nájmu. V prípade vady veci spôsobenej žalobcom žalovaný ako nájomca podľa § 673
Občianskeho zákonníka nemá povinnosť platiť nájomné. K ďalším dvom odstúpeniam od zmluvy súd

uviedol, že tieto spochybňujú dôvody pre prvé odstúpenie, keďže - ak by sám žalobca považoval prvé
odstúpenie za dôvodné - ďalšie odstúpenia by boli irelevantné; sám žalobca teda nepovažoval prvé
odstúpenie za dostatočne zdôvodnené.

12. Žalovaný mal v spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., od 07.04.1998 dojednanú poistnú

zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu. Podľa nájomnej zmluvy so žalobcom mal uzatvoriť zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu, avšak takú zmluvu neuzavrel, a tak
žalobca z tohto dôvodu od zmluvy odstúpil. Ohľadne poistnej zmluvy bolo medzi účastníkmi sporné, či
ju žalobca mal uzavrieť, resp. že žalobca na predložení tejto poistnej zmluvy netrval. V tomto prípade
žalovaný tvrdil, že prostredníctvom zamestnanca žalobcu J., s ktorým vždy ohľadom nájmu jednal,

informoval žalobcu o existujúcej poistnej zmluve, pričom spoločne konštatovali, že ďalšiu poistku nie je
potrebné predložiť. Zmluva o nájme bola uzatvorená 01.06.2009 a odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu
bolo dané 12.07.2013, hoci žalovaný mal poistnú zmluvu žalobcovi predložiť do 90 dní od prebratia
predmetu nájmu, pričom nehnuteľnosti užíval už od uzavretia zmluvy. Deväťdesiat dní tak uplynulo dňa
30.08.2009, no nepredloženie zmluvy ako dôvod pre odstúpenie žalobca využil až po skoro štyroch

rokoch. Žalobca žalovanému pri nájme spôsoboval obštrukcie a v kontexte zistených skutočností sa
súd priklonil k záveru, že žalobca nemal záujem skutočne vyžadovať uzavretie poistnej zmluvy na
predmetnájmutak,akotobolovnájomnejzmluvedohodnuté.Súdzdôvodunepredloženiapožadovanej
poistnej zmluvy nemohol akceptovať odstúpenie od zmluvy; takáto požiadavka by bola neprimeraná ztoho pohľadu, že nešlo o závažné porušenie zmluvy. Navyše žalovaný namietal premlčanie práva na
odstúpenie od zmluvy podľa 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, pretože uvedený dôvod odstúpenia
od zmluvy mohol žalobca prvýkrát uplatniť 30.08.2009, a keďže tak urobil až 12.07.2013, urobil to po

uplynutí premlčacej doby.

13. Súd prvej inštancie napokon zistil, že predmet nájmu žalovaný riadne užíval, pričom žalobca nemal
k tomu žiadne konkrétne výhrady; napriek tomu dňa 23.07.2012 dal žalovanému výpoveď z nájmu bez
uvedenia dôvodu. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/47/2013-376 zo dňa 31.05.2013

vyplýva neoprávnenosť tejto výpovede. Bez výstrahy nasledovalo odstúpenie od zmluvy a následne
ďalšie dve, čo bolo zrejme ovplyvnené tým, že žalobca mal pocit, že bola dojednaná nízka cena nájmu.
Konaniežalovanéhonebolovrozporesozákonomanemôžebyťanidôvodompreskončeniezmluvného
vzťahu. Odstúpenia od zmluvy žalobcom možno podľa názoru súdu považovať za účelové, jeho konanie
je v rozpore s dobrými mravmi a ako také nemôže byť pod ochranou zákona. Účelovosť odstúpení
odzrkadľuje aj to, že žalobca dal prvé odstúpenie v čase, keď už dal žalovanému výpoveď z nájmu a

keď prebiehalo konanie o neplatnosť tejto výpovede, a následne dal ďalšie odstúpenia, čo odzrkadľuje
nepresvedčivosť prvého odstúpenia od zmluvy.

14. Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrholnapadnutýrozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že sa mu odňala možnosť konať

pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že v konaní došlo
k vade uvedenej v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP. Podľa neho
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom dané rozhodnutie zakladá

dôvodné pochybnosti o legitímnosti úvah, ktorými sa súd riadil v procese rozhodovania o dôvodnosti
návrhu. K otázke poškodenia dobrého mena Rímskokatolíckej cirkvi uviedol, že poslaním cirkvi je
povznášať ľudí k účasti na Božom živote, byť sviatosťou a učiť k pokore a chudobe. Žalovaný v snahe
zdiskreditovať žalobcu, poskytol tlači, konkrétne Novému času a časopisu Plus 7 dní, skresľujúce
informácie, ktoré hrubým spôsobom poškodili prestíž a dobré meno Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú

verejnosť vníma najmä cez činnosť jej jednotlivých zástupcov - kňazov. Vyjadrenie žalovaného o
tom, že určití kňazi prepadli mamone a neriadia sa kresťanskou morálnou, je absolútne neprijateľné,
nepodložené, nepravdivé a z hľadiska práva neprípustné. Čitatelia tak mohli nadobudnúť dojem, že
Rímskokatolíckacirkevsaprostredníctvomjejpredstaviteľovzháňazabohatstvom,jeziskuchtiváakoná
v rozpore s morálkou, ku ktorej ľudí vedie. Predmetné vyjadrenie prezentuje cirkev a jej kňazov ako

lakomcovachamtivcov.Samotnoupochybnosťouveriacichocharakterezástupcovcirkvijejednoznačne
preukázané poškodenie dobrej povesti Rímskokatolíckej cirkvi.

15. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný po tom, ako uzatvoril so žalobcom Dodatok č. 1 k
Nájomnej zmluve č. 1/2009, bol ako nájomca na základe ústnej dohody povinný každoročne predložiť

žalobcovi a Obvodnému banskému úradu v Bratislave zoznam množstva vyťaženého materiálu a
súčasne uhradiť žalobcovi za každú vyťaženú tonu nerastov 0,40 eur za tonu. Žalovaný úmyselne
predložil žalobcovi a Obvodnému banskému úradu v Bratislave nepravdivé údaje ohľadne vyťaženého
množstva nerastov. Argumentácia žalovaného, že odplata vo výške 0,40 eura bola dohodnutá len
za tzv. Fabišov kameň, neobstojí, pretože tvrdenia konateľa žalovaného o absencii dohody o výške

ceny za 1 tonu kameňa boli vyvrátené výsluchmi svedkov a písomnými dôkazmi - faktúrou, mailovou
komunikáciou a záznamom 1/2012 z rokovania zo dňa 28.03.2012, v ktorom konateľ sám potvrdil, že
predložil jednostranný návrh na zníženie ceny z 0,40 eura na 0,20 eura za tonu. Žalobca zdôraznil, že
v prípade ťažby nevyhradených nerastov ide o činnosť, ktorá je svojím charakterom definitívna, tzn.
nenávratná,pretoželožiskánevyhradenýchnerastovsúneobnoviteľnézdrojesurovín.Každéložiskomá

svoju materiálnu a finančnú hodnotu a obsahuje konečné množstvo nerastnej suroviny - zásoby ložiska.
Je nelogické, aby žalobca súhlasil s bezodplatnosťou výkonu nájmu, resp. odplatnosťou zahrnutou v
nájomnom za pôvodný účel nájmu. Podľa znaleckého posudku č. 9/2015 vypracovaného znalcom Doc.
W.. C. T., G.., žalovaný za lomový kameň vyfakturoval a mal aj uhradenú sumu v celkovej výške cca
4.635.692 eura. Súd prihliadal len na tvrdenia uvádzané žalovaným a v rozpore so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov prikladal týmto dôkazom vyššiu dôkaznú silu. Bez zrejmých súvislostí sa súd
pridržiaval a stotožnil len s tvrdeniami žalovaného, a to bez relevantnej argumentácie na vyjadrenia a
dôkazy predložené v konaní žalobcom.16. Podľa žalobcu bol návrh Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve spracovaný právnym zástupcom
žalovaného a predložený žalobcovi konateľom žalovaného. Žalobca bol dobromyseľný vo vzťahu
k určitosti a zrozumiteľnosti takto spracovaného právneho úkonu. Tento právny úkon však nespĺňa

náležitosti právneho úkonu, je absolútne neplatný, a teda sa naň hladí, akoby nebol urobený. Vzhľadom
natožalovanýužívalnehnuteľnostitvoriacepredmetnájomnéhovzťahuvrozporesdohodnutýmúčelom
nájmu podľa Článku II. zmluvy, a to výkonom banskej činnosti a svojím konaním sa voči žalobcovi
dopustil závažného porušenia Nájomnej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd sa nevysporiadal
s tzv. druhým odstúpením od zmluvy. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania uzavrel, že odplata za ďalší

účel nájmu bola zahrnutá v pôvodnom nájomnom, je táto interpretácia celkom v rozpore s výkladom
dotknutých ustanovení Dodatku č. 1, ktorý odkazuje na odplatu podľa ustanovení uvedených zákonov.
Pokiaľ tieto zákony odplatu neupravujú a zmluvné strany mali vôľu rozšíriť účel nájmu za odplatu, k
čomu sa dôjde výkladom, nemožno na jednej strane tvrdiť, že odplata bola súčasťou dohodnutého
nájomného, a zároveň tvrdiť, že Dodatok č. 1 je určitý a zrozumiteľný. Žalobca odstúpil od Nájomnej
zmluvy č. 1/2009 z dôvodu závažného porušenia Nájomnej zmluvy podľa Čl. VII. bodu 3. písm. c),

pretože žalovaný nezaplatil nájomné, resp. jeho alikvotnú časť. Ak by žalovaný skutočne aj nemohol
niektoré dni predmet nájmu užívať, vznikol by mu len nárok na primeranú zľavu z nájomného. V
danom prípade však za obdobie fakturovanej odplaty žalovaný skutočne predmet nájmu užíval a ťažil
drevo aj nerasty. V súvislosti s poistnou zmluvou žalobca uviedol, že súd v jednej časti odôvodnenia
poukazuje na skutočnosť, že odkaz v Dodatku č. 1 na odplatu upravenú zákonmi znamená, že odplata

je zahrnutá v pôvodnom nájomnom, no na inom mieste súd uvádza, že jednoznačne a zrozumiteľne
definovaná povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu a zároveň definovanie porušenia tejto povinnosti ako
jeden z dôvodov na odstúpenie od zmluvy platné nie je. Námietka premlčania je podľa žalobcu zneužitím
objektívneho práva na úkor žalobcu, preto ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu
jepostupsúdunesúladnýsozákladnýmiprincípmiobčianskehosúdnehokonania,atýmajsozákladným

právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je podľa neho
nejasné, nezrozumiteľné a absentuje myšlienkový postup súdu, na základe ktorého vyvodil, že práve
žalovanémuprináležíprávonaochranu.Jezrejmé,žesúdsinekritickýmspôsobomosvojilargumentáciu
žalovaného bez toho, aby sa riadne vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými v konaní
žalobcom, pričom nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetnou právnou vecou.

17.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny a netrpí žiadnou zo žalobcom vytýkaných vád.
Žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom a rozsudok je odôvodnený v súlade s ustanovením

§ 157 ods. 2 OSP, pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.
Žalobcom uvádzané odvolacie dôvody sú formálne a sú len vyjadrením nespokojnosti s rozhodnutím,
ktoré nenaplnili jeho želanie. V odvolaní neuviedol jediný dôvod, ktorým by preukázal odňatie možnosti
konať pred súdom, t. j. akým konkrétnym krokom zo strany súdu malo k nemu dôjsť. Skutočnosť je
taká, že zákonné podmienky pre odstúpenie od zmluvy nikdy nejestvovali, aj keď žalobca učinil spolu

až tri odstúpenia od zmluvy. Čo sa týka údajnej povinnosti platiť nájomné za ťažbu kameňa nad rámec
nájomného podľa zmluvy, toto je len jednostranné tvrdenie žalobcu s poukazovaním na dohodu v
tzv. Júlovom rokovaní 2009, ktorého účastníkmi boli len štyri osoby, a z nich len jedna osoba tvrdila
niečo iné. Skutočným predmetom Júlového rokovania bola pritom diskusia o možnej spolupráci medzi
žalobcom a spoločnosťou EUROVIA CS, o tom, či táto spoločnosť odkúpi, alebo neodkúpi od žalobcu

tzv. Fabišov kameň za cenu 0.40 eura za jednu tonu kameňa. O porušenie práva na spravodlivý súdny
proces sa usiloval samotný žalobca, ktorý nútil svojho zamestnanca C.. C. J. ku krivej výpovedi. K
údajnému poškodeniu dobrého mena žalobcu žalovaný namietal, že cirkev nie je právnickou osobou; je
to náboženské spoločenstvo kresťanov, ale právnu subjektivitu samotná cirkev nemá. Nie je pravdivé
tvrdenie, že v snahe zdiskreditovať žalobcu poskytol žalovaný tlači skresľujúce informácie, ktoré mali

hrubým spôsobom poškodiť prestíž a dobré meno žalobcu. Článok zo dňa 01.04.2013 a tiež článok zo
dňa 07.02.2013 neobsahuje skresľujúce informácie, ale len zistenia a tvrdenia redakcie. V článku zo dňa
07.02.2013 je možno obsiahnuté vyjadrenie pocitov konateľa žalovaného, vytvorených zo vzniknutej
situácie, ale nepoškodzuje osobu, ktorej sa dané vyjadrenie týka. Tvrdenia obsiahnuté v článku boli zo
strany redakcie skreslené a vytrhnuté z kontextu. Konateľ sa nikdy o cirkvi nevyjadroval; hovoril len o

niektorých kňazoch; on sám je katolík a o jeho viere a vzťahu k cirkvi svedčí jeho správanie. Doposiaľ
nijaký súd, či iný orgán objektívne nekonštatoval, či k takémuto konaniu zo strany žalovaného naozaj
došlo. Žalovaný nezodpovedá za článok, ktorý bol uverejnený s vytrhnutím vecí z kontextu. Poskytnutie
informácií bolo zo strany žalovaného len obranným mechanizmom poslednej inštancie, keďže žalobcaodmietol rešpektovať právoplatné predbežné opatrenie. Závery súdu vyslovené o tom, že zo strany
žalovaného nedošlo k poškodeniu dobrého mena cirkvi, sú logické a vychádzajú z vykonaných dôkazov.

18. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že podľa Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve bol na základe ústnej dohody
zmluvných strán povinný každoročne predložiť zoznam množstva vyťaženého materiálu a súčasne
uhradiť za každú vyťaženú tonu nerastov 0,40 eura za tonu, uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé a
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Toto tvrdenie vyvracia aj uznesenie Krajského súdu v Nitre zo
dňa 30.01.2015 č. k. 6Co/10/2015-224, podľa ktorého dodatok nezmenil ustanovenie čl. IV nájomnej

zmluvy, v ktorej si účastníci dohodli nájomné za užívanie nehnuteľností vo výške 83 000 eur bez
DPH ročne, pričom žalobca nepreukázal, že by sa so žalovaným dohodol na odplate 0,40 eura za
tonu kameňa. Uvedené tvrdenia žalobcu sú vyvrátené i výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu
B. D. dňa 17.06.2014, keď tento uviedol, že v dodatku nebola dohodnutá cena za ťažbu. Pokiaľ sa
žalobca odvolával na výpovede svedkov, v skutočnosti išlo o jeho zamestnancov alebo zástupcov, a
ich svedectvá sú vo vzťahu k údajnej dohode bez akéhokoľvek právneho významu, pretože ani jeden

z nich nebol účastníkom Júlového rokovania, a o údajnej dohode o cene buď nevedeli vôbec alebo
len sprostredkovanie od svedka C.; ich výpovede nie sú teda relevantné. V ďalšom texte vyjadrenia k
odvolaniu žalobcu predniesol svoje stanovisko k okolnostiam Júlového rokovania, k mailovému podaniu
zamestnankyne P., k faktúre OF 110024 ako aj k znaleckým posudkom K.. W.. C. T. a spoločnosti
Geo-Kod, s.r.o. Podľa žalovaného okolnosti uvádzané žalobcom v bode 1. až 7. odvolania nijako

nespochybňujú skutkové zistenia a závery prvoinštančného súdu. Žalobca úmyselne manipuluje s
faktami a súd zavádza. Treba totiž rozlišovať ťažbu nevyhradených nerastov v lome nachádzajúcom
sa na prenajatých pozemkoch a realizovanú žalovaným na základe nájomnej zmluvy od tzv. Fabišovho
kameňa, ktorý sa ako hotový výrobok už niekoľko desaťročí nachádzal uskladnený na prenajatých
nehnuteľnostiach. Ťažba nevyhradeného nerastu bola súčasťou užívania prenajatých nehnuteľností

a jej cena bola zahrnutá v cene dohodnutého nájomného. Suma 0,40 eura za tonu tzv. Fabišovho
kameňa predstavovala kúpnu cenu za odkúpenie kameňa ako hotového výrobku nachádzajúceho sa
na prenajatých pozemkoch. Čo sa týka trestného stíhania konateľa žalovaného, celé obvinenie je
vykonštruované a vec sa opätovne nachádza na Generálnej prokuratúre. Žalobca namietal, že Dodatok
č. 1 nespĺňa náležitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon

musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Žalobca však podľa žalovaného
bližšie nekonkretizoval, ktorá z uvedených náležitostí pri uzatvorení Dodatku č. 1 nebola splnená a v
čom toto nesplnenie spočívalo. Dodatok netrpí neplatnosťou zo žiadneho dôvodu, pričom odkazuje na
odplatu podľa zákonov č. 44/1988 Zb. a č. 51/1988 Zb. Žalobca nepreukázal, že zmluvné strany mali
vôľu rozšíriť účel nájmu za odplatu, naopak, v cene nájomného bola zahrnutá i ťažba nevyhradeného

nerastu. Ak z uvedených zákonov nárok na odplatu nevyplýva, nemôže to mať za následok neplatnosť
dodatku, ktorý bol uzavretý spontánne na základe obojstranného záujmu a súhlasne prejavenej vôle
účastníkov. Žalobca o užívaní vedomosť mal a po dobu niekoľkých rokov ho akceptoval.

19. Čo sa týka neplatenia faktúr, žalobca vo vyjadrení uviedol, že znemožnenie užívania predmetu

nájmu spôsobilo vadu na predmete nájmu a v takom prípade sa uplatní ustanovenie § 673 Občianskeho
zákonníka. Prenajatie nehnuteľností iným subjektom, ktoré si najali bezpečnostnú službu na to, aby
žalovanému bránila v užívaní nehnuteľností, je takou vadou veci (prenajatých nehnuteľností), pre
ktorú nemožno prenajatú vec dohodnutým spôsobom užívať. Potom v dôsledku takejto nemožnosti
užívania žalovaný nebol povinný platiť nájomné. Tvrdenie žalobcu, že súd odstúpenie od zmluvy zo

dňa 20.05.2015 a 20.05.2015 vyhodnotil bez relevantnej argumentácie, neobstojí a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Žalobca totiž nepreukázal, že žalovaný užíval predmet nájmu za obdobie,
za ktoré vyfakturoval odplatu (faktúry č. 20150006 a č. 20150007), lebo práve v tom období mu bolo
užívanie znemožnené. V súvislosti s dôvodom odstúpenia od zmluvy pre nepredloženie poistnej zmluvy
poukázal na výpoveď svedka C.. C. J., podľa ktorej bola predložená poistná zmluva na poistenie majetku

a podnikateľskej činnosti a že došlo k zhode na tom, že nebude potrebné, aby bola predložená aj
zmluvaopoistenízodpovednostizaškodunapredmetenájmu.Okremtohoprávožalobcunaodstúpenie
od nájomnej zmluvy z tohto dôvodu je v zmysle § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka premlčané.
Vznesená námietka premlčania nie je výrazom zneužitia práva na úkor žalobcu a nejde ani o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi. K uplynutiu premlčacej doby došlo len v dôsledku nekonania

žalobcu; žiadna iná okolnosť nemala vplyv na márne uplynutie premlčacej doby u žalobcu, ktorý sa
o údajnej povinnosti žalovaného zmienil až po cca 4 rokoch od uzatvorenia nájomnej zmluvy v jeho
prvom odstúpení. Žalobca teda účelovo argumentuje a snaží sa navodiť dojem, že ťažba nerastov
bola bezodplatná; úmyselne však opomenul podstatnú skutočnosť, že ťažba nevyhradených nerastovbola zahrnutá v cene dohodnutého nájomného tak, ako v ňom bolo zahrnuté hospodárenie v lesoch
(ťažba dreva), poľnohospodárska výroba a výkon rybárskeho práva. Žalobca tiež opomenul spomenúť
aj otázku vynaloženia nemalých investícií žalovaným, keď v súvislosti s výškou dohodnutého nájomného

83 000 eur ročne bez DPH poukázal na skutočnosť, že len za dobývanie nevyhradených nerastov
údajne zinkasoval sumu 4.635.692 eur. Žalovaný poukázal na to, že vynaložil investície vo výške takmer
3.000.000 eur, o čom predložil dôkazy v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013. Suma 4.635.692 eur činí len
premrštený hrubý obrat, od ktorého je potrebné odpočítať náklady na otvorenie lomu, na odstrel kameňa
a jeho dolovanie, na drvenie kameňa a jeho ďalšie spracovanie, ako aj na jeho následný odvoz. Po

odpočítaní všetkých nákladov bol čistý zisk na minimálnej úrovni. Celé konanie žalobcu je účelové
s cieľom ukončiť nájomný vzťah a odstúpenie od nájomnej zmluvy je vlastne nahradením inštitútu
výpovede, ktorá bola právoplatne určená za neplatnú.

20. Žalobca písomným podaním zo dňa 26.06.2017 uviedol, že dopĺňa svoje odvolanie v tom, že súd
prvej inštancie urobil nesprávny právny záver vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným v

súvislosti s právom na odstúpenie od zmluvy pre porušenie povinnosti nájom poistiť. Zároveň poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 09.12.2010 sp. zn. 26Cdo/78/2010, ktorý
posudzoval prípad neplatnosti výpovedi z nájmu bytu, u ktorého nie je možné uvažovať o premlčaní
právadaťvýpoveďznájmubytu.TiežpoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.8Co/617/2016
zo dňa 16.02.2017 týkajúci sa konania o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o prenájme výkonu

poľovníctvamedzitotožnýmistranami,ktorévystupujúajvsúčasnomkonaníovypratanienehnuteľností.
Podľa jeho názoru je nutné analogicky použiť závery z uvedených rozhodnutí aj na právo žalobcu na
odstúpenie od zmluvy o nájme posudzované v tomto prípade; žalobca ako vlastník predmetu nájmu
realizoval svoje vlastnícke právo, ktoré nie je iným majetkový právom, a preto premlčaniu nepodlieha.

21. Žalovaný doplnenie dôvodu odvolania neuznal ako právne významné s ohľadom na ustanovenie §
365 ods. 3, § 362 ods. 1 CSP, keďže žalobca rozšíril odvolací dôvod až po uplynutí lehoty na odvolanie a
neboli splnené ani podmienky upravené v ustanovení § 366 CSP. Žalobcom uvádzané rozhodnutia boli
vydané za iných skutkových a právnych okolností, než aké sú v prejednávanej veci, a právne posúdenie
v nich obsiahnuté sa vzťahovalo k odlišným otázkam; preto na danú vec nie sú aplikovateľné.

22. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, §

219 ods. 3 CSP), aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP po prejednaní veci urobil záver,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd aplikujúc toto
zákonné ustanovenie na dôvažok dodáva nasledovné:

23. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci najmä ustanovenia § 19b ods. 2 a 3, § 34, § 35 ods. 2, § 39, §
100 ods. 1 a 2, § 101, § 118 ods. 1, §119 ods. 1 a 2, § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1 a 2, § 663, § 665

ods. 1, § 673, § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 1 ods. 1, § 20 zákona č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene niektorých zákonov. Podľa obsahu spisu súd vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu na vypratanie nehnuteľností,
ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, vrátane jej dodatkov. Žalobca

nepreukázal v konaní právne významný dôvod, na základe ktorého by k vyprataniu nehnuteľnosti
malo dôjsť v dôsledku niektorého z jeho odstúpení od nájomnej zmluvy. Z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca použil najskôr výpoveď z nájmu listom zo dňa 23.07.2012, túto však
žalovaný ako nájomca napadol na súde a následne bola výpoveď rozsudkom súdu určená za neplatnú.
Žalobca následne odstúpil od nájomnej zmluvy listom zo dňa 12.07.2013 z dôvodu jej závažného

porušenia, konkrétne neuzatvorením zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, poškodenia dobrého
mena žalobcu a poškodenia žalobcu na majetku v zmysle Čl. VII. bod 3 písm. g) a h) nájomnej zmluvy.
Počas súdneho konania žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy druhýkrát listom zo dňa 06.03.2015 z
dôvodu neplatnosti právneho úkonu - Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve uzavretého dňa 27.07.2009 - sodkazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo malo mať za následok, že žalovaný
podľa žalobcu užíval nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom nájmu (Čl.
VII. bod 3 písm. b Nájomnej zmluvy). Tretíkrát odstúpil od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 listom zo dňa

20.05.2015 z dôvodu závažného porušenia Nájomnej zmluvy, konkrétne nezaplatenia nájomného, resp.
alikvotnej časti (Čl. VII. bod 3 písm. c Nájomnej zmluvy).

24. Predmetné odstúpenia od nájomnej zmluvy súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, pretože
dôvody v nich uvedené neboli v konaní preukázané, navyše v súvislosti s porušením povinnosť

uzavrieť poistnú zmluvu žalobca po dobu štyroch rokov tento stav trpel, nevyvodil žiadne dôsledky a
na základe vznesenej námietky premlčania žalovaného odstúpenie žalobcu od nájomnej zmluvy z tohto
dôvodu súd prvej inštancie uzavrel ako premlčané. Odvolací súd sa k argumentácii žalobcu uvedenej
v podanom odvolaní nestotožnil s jeho názorom, že námietka premlčania žalovaného je výkonom
práva v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s ustálenou judikatúrou základným účelom inštitútu
premlčania je totiž pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu

si svojich subjektívnych práv, a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú
dobu nútené plniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich
dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom. Inštitút premlčania
v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich
ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinnostiam.

Žalobca v podanom odvolaní neargumentoval žiadnymi výnimočnými okolnosťami daného prípadu
a okolnosťami hodnými osobitého zreteľa, pre ktoré by mala byť vznesená námietka premlčania
posúdená tak, že je v rozpore s dobrými mravmi, a pre ktoré by malo dôjsť jej vznesením k zneužitiu
práva žalovaného. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi ihneď po uplynutí dohodnutej doby
na uzatvorenie poistnej zmluvy a po zistení, že žalovaný poistnú zmluvu neuzatvoril, bránila uplatniť

právo na odstúpenie od zmluvy nejaká konkrétna závažná neprekonateľná a nepredvídateľná prekážka,
pre ktorú by sa javilo uznanie námietky premlčania neprimerane tvrdým postihom pri zneužití práva
žalovaným. Žalobca neuviedol v tomto smere žiadne konkrétne a právne významné okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o uplatnení práva žalovaného
na vznesenie námietky premlčania zmluvne dohodnutého práva na odstúpenie od zmluvy v rozpore

s dobrými mravmi. Legitímna požiadavka uprednostnenia princípu spravodlivého vyriešenia prípadu
pred princípom právnej istoty z hľadiska vznesenej námietky premlčania, je viazaná vždy na výnimočné
okolnostikonkrétnehoprípadu,ktorépreobjektívnuprekážkubránilioprávnenémuuplatniťsisvojeprávo
vzákonomstanovenejpremlčacejdobe.Vzhľadomnauvedenézáversúduprvejinštancieoakceptovaní
námietky premlčania vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

25. Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých
subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2,3
Občianskeho zákonníka), alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone (§
583 Občianskeho zákonníka), prípadne ktoré zanikajú uplynutím doby (§ 578 Občianskeho zákonníka).

Vo väčšine prípadov sa vznesením námietky premlčania zmarí ako oneskorene uplatnené právo
oprávneného subjektu, no pre ten prípad je dôležité uviesť, že bolo dosť času, aby sa o vykonanie
svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt). Vznesenie námietky
premlčania sa považuje za uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona, pričom je v záujme právnej
istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Podľa Občianskeho zákonníka sa zásadne

premlčujú majetkové práva vrátane ich príslušenstva, s určitými zákonnými výnimkami. Práva, na ktoré
sa vzťahuje premlčanie, môžu byť rôzneho druhu. Môže ísť aj o právo uskutočniť určitý právny úkon.
Predmetom premlčania tal môže byť aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a)
i právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy (§ 48), lebo ide o majetkové práva. Keďže zákon výslovne
neustanovuje osobitnú dobu, v ktorej sa uvedené práva premlčujú, treba vychádzať zo všeobecnej

premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101), t.j. do
troch rokov od uzavretia právneho úkonu. Medzi majetkové práva, ktoré sa premlčujú, patrí napríklad
aj právo nájmu bytu (R 9/2001) a nesporne aj zákonné či zmluvné právo na odstúpenie od zmluvy
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2047/2006 zo dňa 16.01.2006,
sp. zn. 33Odo 755/2001 zo dňa 04.02.2002).

26. K otázke posudzovania ďalšieho dôvodu odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktorým malo byť
poškodeniedobréhomenaRímskokatolíckejcirkvi,odvolacísúduvádza,žekaždénegatívnevyjadrenie,
resp. konštatovanie voči inej osobe nemožno považovať za porušenie práv tejto osoby. Neoprávnenýmzásahom do dobrej povesti právnickej osoby je každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej
osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Ide o kritiku presahujúcu rámec jej
oprávnenosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Cdo/212/2007 z 23.09.2009, podľa ktorého právnym predpokladom poskytnutia ochrany v
zmysle vyššie citovaných ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a
skutočnosť,žetakýtozásahjeobjektívnespôsobilýujmunadobrejpovestivyvolať.Žalobcomnamietané
vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k správaniu sa niektorých kňazov žalobcu a k záujmu žalobcu prenajať
nehnuteľnosti opätovne inej známej osobe možno posúdiť ako úsudok žalovaného v nadväznosti na

konkrétne v tom čase prebiehajúce udalosti, pričom nesmerovali k tomu, aby poškodil dobré meno
cirkvi, ale aby prejavil svoj názor na niektoré osoby konajúce v mene cirkvi. Predmetné vyjadrenia
neboli spôsobilé privodiť žalobcovi ním namietanú ujmu a poškodiť jeho dobré meno. Aj napriek
tomu, že predmetné články v printovom médiu spôsobili záujem veriacich o vysvetlenie danej situácie,
v konečnom dôsledku nebolo v konaní preukázané, že by dobré meno žalobcu danými článkami,
skoncipovanými podľa všetkého vydavateľom, bolo poškodené. Odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie urobil záver, že žalobca vznik škody na predmete nájmu ako dôvodu pre vznik oprávnenia na
odstúpenie od zmluvy v konaní jednoznačne nepreukázal, a tak ani tento dôvod nebolo možné uznať
za relevantný dôvod pre odstúpenie od zmluvy.

27. Rovnaký záver prijal odvolací súd aj v poradí druhému odstúpeniu od zmluvy, kedy žalobca namietal

neplatnosť Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve, lebo podľa neho je prejav vôle prenajímateľa a nájomcu
neurčitý s tým, že podľa žalobcu žalovaný teda užíval predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom.
Aj v tomto smere mal žalobca dôkaznú povinnosť, ktorá dostatočne v tomto smere splnená nebola, čo
viedlo k tomu, že ani toto odstúpenie od zmluvy nebolo súdom uznané ako relevantné.

28. V súvislosti s v poradí tretím odstúpením od zmluvy v dôsledku porušenia Nájomnej zmluvy v
zmysle Čl. VII. bod 3 písm. c) pre neplatenie nájomného sa odvolací súd rovnako stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že žalovaný sa domáhal zľavy z nájomného s odôvodnením, že
žalobca mu bránil užívaniu a znemožňoval užívanie prenajatých nehnuteľností v čase, keď sa viedli
predmetné súdne konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 673

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Podľa dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní
žalobca uhradené platby nájomného vracal žalovanému späť na jeho účet, pretože nájomný vzťah v tom
čase považoval za ukončený. Napriek tomu túto skutočnosť následne využil ako dôvod pre odstúpenie

od zmluvy, čo z právneho hľadiska nebolo možné akceptovať ako výkon práva v súlade s dobrými
mravmi. Žalovaný za danej situácie prenajaté nehnuteľnosti preukázateľne nemohol užívať z dôvodu
bránenia užívania žalobcom a na tom základe bolo potrebné prijať aj uvedené konzekventné závery.
Nezaplatenie nájomného v dohodnutej lehote nebolo možné vzhľadom na to posudzovať ako závažné
porušenie ustanovení Nájomnej zmluvy.

29. Odvolací súd s ohľadom na dôvody namietané žalobcom v podanom odvolaní poznamenáva,
že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje čiastočne nesúrodé odôvodnenie, kde sa
podstata stráca v nepodstatnom, avšak je možné z neho vyvodiť, na základe akých dôkazov súd
prijal konkrétne skutkové závery, a je možné z neho vyvodiť, aj to, aké právne normy súd na

zistený skutkový stav aplikoval, pričom ide o zákonné ustanovenia skutočne na vec sa vzťahujúce.
Nemožno preto uznať dôvody odvolania žalobcu, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rovnako
tak odvolací súd neuznal žalobcom namietaný dôvod odvolania, že súd prvej inštancie mu svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom a že mu bezdôvodne uprel jeho právo na spravodlivý

súdny proces. Totiž rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a
predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Právo strany a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na
súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať tak, že rozhodnutiesúdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.
Nie je nutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.
36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. V tomto smere sa aj žalovaný vyjadril k odvolaniu relevantným spôsobom,
poukazujúc na to, čo bolo pre posúdenie neopodstatnenosti žaloby o vypratanie nehnuteľností právne
významné. Konečný záver odvolacieho súdu je ten, že žalobca nepreukázal ako dôvodné ani jedno
jeho odstúpenie od nájomnej zmluvy, a preto jeho žaloba bola správne zamietnutá. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje

na jeho odôvodnenie.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že súd prvej inštancie v súlade
s v tom čase platným procesným predpisom ponechal rozhodnutie o trovách na samostatné uznesenie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3, § 224 ods. 3 OSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).