Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7Csp/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716211397
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716211397.3

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce JUDr. B. v právnej veci žalobcu: R. zast.: Mgr. Henrich Schindler, Janka Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Y. o zaplatenie 357,69 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne od 9. 6. 2015 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy celkove

357,69 € a to z titulu nevráteného úveru poskytnutého na základe uzavretej rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 8. 5. 2015 v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý krátkodobý,
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť v celkovej výške 357,69 € s tým,
že túto sumu predstavuje súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov žalobcu za poskytnutie úveru
vyjadrený pevnou sumou vo výške 357,69 € s tým, že bola dohodnutá individuálna odplata vo výške
7,69 EUR.

2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak

3. Ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,-
EUR v zmysle § 177 ods. 2 písm. a/, súd predmetnú vec prejednal a rozhodol bez pojednávania, pričom

rozsudok bol verejné vyhlásený dňa 28. 6. 2017.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s
rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s upomienkou, s upozornením na hrozbu
exekúcie, s urgenciou, s poslednou výzvou, s výpisom z bankového účtu žalobcu, internetovou stránkou
Národnej banky Slovenska a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:7. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 8. 5. 2015 prostredníctvom diaľkovej komunikácie
rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb a zároveň zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej

zmluvy zo strany žalobcu na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 350,- €. Táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovanému bola zo strany
žalobcu týmto spôsobom poskytnutá suma 350,- € so splatnosťou do 8. 6. 2015, táto suma mu bola
poskytnutá na základe predmetnej zmluvy zo dňa 8. 5. 2015. Z rámcovej zmluvy a jej obsahu súd

zistil, že žalobca predmetný úver označil ako bezúročný v článku IV., bod 3., avšak v zmluve vyjadril
priemernú RPMN vo výške 29,2%, a celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvypredstavujúkRPMN29,20%.Žalobcauviedolcelkovénáklady,ktorémalibyťtvorenépoplatkom
za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 7,69 €, ktoré mali predstavovať príslušenstvo. V čl.
IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím
úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na

internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru. Zo
súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok
2014 je vyjadrená RPMN pri úveroch do 1.500,- € pri splatnosti od troch do šiestich mesiacoch 178 % ,
pričom tento údaj sa na tento zmluvný vzťah nevzťahuje, keďže išlo o splatnosť do jedného mesiaca,
pričom žalobca uvádzal nesprávne aj tento údaj v predmetnej zmluve.

8. Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a

oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných
spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované
aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy

ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch
v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s
návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Smernica

Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu
mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná
ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých

zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“. Vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

10. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľský
zmlúv odklazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

11. Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre
uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať,
taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie

vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú
formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil
predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené
potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je
absolútna.

12. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú:a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie

je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu, 3)
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú
vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,

alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,

r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)
13. V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná.
Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym
charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

14. Podľa § 2 na a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
15. b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
16. c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka

alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

17. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
18. e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať
s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u

veriteľa,
19.f)prekročenímautomatickyprijatéprečerpanie,priktoromveriteľumožňujespotrebiteľovidisponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,20. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
21. h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 ,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím

fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné

reprodukovanie uložených informácií.
22. Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu,
zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1) 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným
obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3) 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4) 5.

doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5) 5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5) 6. inštitúciou
elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie
elektronických peňazí, 6) 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7)
alebo 8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom
bode,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré

plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický
nosič informácií,
g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie
dodávateľovi,

h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú
hlasovú správu,i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona 8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,

j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

23. Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva

na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

24. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým,
ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o

25. a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie
kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu,
ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa

zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné
číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak
ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú

osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
sprostredkovateľa,akideofyzickúosobu,aichprávnyvzťahkdodávateľovi,7.názovasídlopríslušného
orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
26. b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej
výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom

prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ
je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3.
upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace
s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien
na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší závislá od zmien na

finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou
budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom
dodávateľa,alebonímniesúvyberané,5.dobyplatnostiposkytnutýchúdajov,6.informácieoplatobných
podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím
prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú,

27. c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o
podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa
podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie
od zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať
trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane

informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy
vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym
poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6.
voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11) 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so
súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky

a informácie podľa tohto paragrafu,
28.d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,
12)
29. e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo
systémy náhrad podľa osobitných zákonov. 13) Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť

spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý
prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami
poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť
aktuálne, úplné a pravdivé.30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
j) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,k) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
l) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
m) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

n) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
o) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
38. r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

39. s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
40. t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

41. u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
42. v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

43. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
44. Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.
45. Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovarualebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

46. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sauzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnostit

akejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

47. Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

48. Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

49. Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.50. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

51. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

52. Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

53. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V odseku 3 je príslušenstvo pohľadávky vymedzené
taxatívne. Pozostáva z úrokov (napr. dohodnutých pri vkladoch alebo pôžičkách v peňažných ústavoch),
ďalej z úrokov z omeškania /napr. § 517 ods. 2 / prípadne z poplatku z omeškania,ak tak ustanovuje

zákon v súvislosti s omeškaním dlžníka (napr. § 697 spojených s uplatnením pohľadávky; medzi tieto
náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Úroky z omeškania sa upínajú (viažu),
rovnako ako poplatok z omeškania, iba k pohľadávke.

54. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

55. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania pre oblasť
občianskoprávnych záväzkových vzťahov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
56. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto
sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi,
čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické

poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva
v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že
súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Táto formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách
a spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť

je rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z
rôznejhospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktické možnosti,
prístup k informáciám podobne. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou
zozásadyrovnosti.Práveobmedzenémožnostiverejnoprávnejochranyslabšíchsubjektovvedúktomu,
že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka

sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej
strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až
k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej
strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu,
ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku

profesionality,v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne.57. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských
vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Čo sa týka možnosti ochrany
spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť

aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi", či nadmerné poškodenie. Základom
dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva
(resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami.
Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného
postavenia. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo potrebné hodnotiť aj

s prihliadnutím aj z hľadiska ust. § 37 a § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a tiež podľa ustanovení
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, ktorý vymedzuje nekalé a klamlivé obchodné praktiky.
S rozvojom Európskej únie sa čoraz viac zvyšuje aj potenciál vnútorného trhu. Spoločná legislatíva
Európskej únie prijala Smernicu o nekalých obchodných praktikách v máji 2005, ktorú členské štáty boli

povinné zaviesť do právnej úpravy do decembra 2007.
58. Táto smernica bola prijatá na posilnenie dôvery európskych spotrebiteľov a jej cieľom je ozrejmiť
práva spotrebiteľom. Obchodné praktiky označujú činnosti súvisiace s reklamou, predajom alebo
dodávkou produktu spotrebiteľovi, vzťahujú sa na akúkoľvek činnosť, opomenutie, spôsob správania,
vyjadrenia lebo obchodnú komunikáciu, vrátane reklamy a marketingu, ktorú vykonáva obchodník. Ak

ide o nekalé praktiky, znamená to, že podľa konkrétnych kritérií sa tieto činnosti považujú za neprijateľné
voči spotrebiteľovi.

59. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V oblasti pôžičiek a

úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých mravov, hoci
pre špecifické účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.

60. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.

V zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody. Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj
termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto definícia
zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne je
viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov.

61. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné
preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá
obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia"

omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je:a) skutočnosť, že príslušný
právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

62. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa počínajúc 1. 11. 2008 týkalo iných foriem poskytovania peňažných
prostriedkov, ako boli spotrebiteľské úvery, ak zároveň išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. V
praxi ide najmä o zmluvu o pôžičke (§ 657 OZ ), zmluvu o úvere (§ 497 OBZ ) alebo iné druhy poskytnutia
peňažných prostriedkov, ak nejde o spotrebiteľský úver. Do pôsobnosti zákona o spotrebiteľskýchúveroch spadala podľa judikatúry súdov i zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (lízingové
zmluvy), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva)
(Ro NS SR z 26. 2. 2008, sp. zn. 1 Sžo 106/2007). Na túto zmluvu súd aplikoval ustanovenie § 53

ods. 6 OZ. Zmyslom ustanovenia § 53 ods. 6 OZ bolo postihovanie neprimeranej odplaty pri iných
finančných plneniach, ako sú spotrebiteľské úvery, a to neplatnosťou právneho úkonu. Za kritérium,
na základe ktorých sa posudzovala výška odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, sa považovali
odplaty poskytované bankami za spotrebiteľské (zákon nepresne používa pojem „spotrebné“) úvery v
mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Podľa zákona výška odplaty nesmie „podstatne“

prevýšiť obvyklú mieru odplaty požadovanej bankami. Výška obvyklej odplaty vyplýva z ustanovenia §
502 ods. 1 OBZ.
63. Podľa neho, ak nie sú dojednané úroky medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V opačnom prípade je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka
v čase uzavretia zmluvy. Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov“ sa prihliada na okolnosti, ktoré sú

uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ. Bude sa teda zohľadňovať:
a) finančná situácia spotrebiteľa,
b) spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa (pozri § 53 ods. 7 OZ)
c) objem poskytnutých finančných prostriedkov,
d) lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

64. V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.,
pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 1 mesiaca, t.j. splatnosť

bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho
predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných
podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o
spotrebiteľských zmluvách, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd poukazuje na rozpor uvedený
v predmetnej zmluve, kde je poskytnutie peňažných prostriedkov bez úroku, avšak veriteľ si zároveň

uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce z poplatku.

65. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, ktorá sa však neriadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

ide o úver so splatnosťou do 3 mesiacov a teda predmetná zmluva svojim obsahom je zmluvou o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka.

66. Na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 350,- €, ktorý mal splatnosť
do 1 mesiaca, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z ustanovení rámcovej zmluvy,

avšak podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho
požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky, ktoré podľa
obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté, pretože úver je bezúročný ako uvádza
žalobca.

67. Žalobca, ktorý vyjadroval celkové náklady vo výške 7,69 € s odkazom na § 2 psím. g) Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na
takto ním zmätočne uvádzanú sumu poplatku, keď v predmetnej zmluve vyjadruje, že jeho celkové
náklady sú vyjadrené percentuálne, avšak následne odporujúce ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku

poplatku za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami
§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia zmluvy
žalobcu spôsobujú značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, náklady žalobcu
nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú a v rozpore so

zákonom a odporujúco je vyjadrená aj RPMN vo výške 29,20 %, ktorá je neprípustná a neprimeraná
a nie je v súlade s maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.68. Súd preto žalobcovi priznal iba výšku poskytnutého úveru vo výške 350,- €, pričom ním požadovaný
poplatok za poskytnutie úveru a vyčíslené náklady v zmysle čl. IV bod 5 súd nepriznal, nakoľko tieto
zmluvné podmienky sú v rozpore so zákonom, pretože v zmysle uvedených zmluvných dojednaní je

klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom žalobca
nepreukázal aké skutočné náklady mu z vypracovaním upomienok a urgencií vznikli.
69. Žalovaný ako spotrebiteľ, teda slabší článok v zmluvnom vzťahu nemala možnosť ovplyvniť tieto
ustanovenia vopred pripravenej zmluvy a súd aj v tejto časti návrh ako nedôvodne podaný zamietol.

70. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 odo dňa nasledujúceho po splatnosti
pohľadávky v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a § 10 c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku
súd návrh zamietol.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.