Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010368
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010368.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému L. X. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 02.12.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
L. X. T. R. E. Í. A. narodený XX. XX. XXXX V. B., trvale bytom B. O. R. Č. XXXX/XX, nezamestnaný,

sa podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 06.06.2016, č. k. 4 Pv
37/16/1101-20, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 14. 01. 2016 v čase okolo 19:05 hod. na Bernolákovej ulici v Bratislave pri stavenisku Stein vybehol
spomedzi zaparkovaných vozidiel a bez verbálneho prejavu chytil poškodenú T. Č., ktorá prechádzala
po Bernolákovej ulici smerom na Blumentálsku ulicu, za rameno, následne ju druhou rukou udrel do
oblasti tváre, pričom po údere ju začal ťahať za rameno a snažil sa jej vytrhnúť čiernu látkovú kabelku
s potlačou s obsahom: kozmetika, dáždnik, peňaženka, v ktorej sa nachádzali doklady, a to občiansky
preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., bankomatová
karta Slovenskej sporiteľne, a. s., všetky doklady vystavené na jej meno a hotovosť vo výške do 1.000,-

Eur, čo sa mu nakoniec po dlhšom zápasení s poškodenou podarilo, poškodená v dôsledku zápasenia
spadla na zem, páchateľ po odcudzení kabelky zaťal bežať smerom na Blumentálsku ulicu, kde ho
zastavil neznámy cyklista, ktorý mu tašku zobral a vrátil ju aj s celým obsahom poškodenej, čím svojím
konaním poškodenej T. Č., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. A. XXXX/X, K., nespôsobil priamu škodu (na
osobných veciach vo výške 1.000,-Eur), pričom jej boli spôsobené zranenia, a to narazenie ľavého
ramena, ľavej bedrovej oblasti, oškretie na ľavom zápästí, ktoré vznikli dôsledkom pádu a na základe
lekárskeho vyšetrenia je u poškodenej potrebné doba fyzického šetrenia v trvaní 7 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 08.06.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 06.06.2016 č. k. 4 Pv 37/16/1101-20, na obvineného L. X. pre skutok právnekvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L.
X., výsluchom svedkyne - poškodenej T. Č., prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz

zo dňa 30.03.2016, č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/748 postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného
poriadku (so súhlasom prokurátora a obžalovaného), prečítaním listinných dôkazov postupom podľa §
269 Trestného poriadku, konkrétne Zápisnice o odbere bukálneho výteru zo dňa 15.01.2016, Zápisnice
o vydaní veci zo dňa 15.01.2016, Lekárskeho nálezu zo dňa 15.01.2016, Výsledku lustrácie v ZVJS,
Výsledku lustrácie v GP SR, Výsledku lustrácie v STA, Odpovede na lustráciu v registri priestupkov
obžalovaného, Odpisu registra trestov obžalovaného, oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu

BratislavaIsp.zn.3T/15/2016aoboznámenímostatnéhoobsahuspisovéhomateriáluvrátanefotografie
obžalovaného urobenej pár dní po skutku, predloženej obžalovaným na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný L. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku bol na tetovaní,
čo s odstupom času zistil zo starého mobilného telefónu. Na danom mieste (mieste činu) teda v uvedený

deň nebol, ale bol v tetovacom štúdiu, kde ho tetoval F. B.. Bol tam skôr vo večerných hodinách,
čo mu však povedal práve F.T.J. B., ktorý to má pravdepodobne niekde zaznamenané. celé tetovanie
trvalo asi dve hodiny. Tetovanie má asi na polke tela, pričom v zime je viditeľné tetovanie, ktoré má
na krku a na ľavej ruke. Obžalovaný tiež uviedol, že osobu poškodenej nepozná, prvýkrát ju videl pred
mesiacom na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odročené. Pokiaľ ide o jeho zdroj príjmov obžalovaný

vypovedal, že momentálne nemôže robiť, lebo je opatrovník blízkej osoby, a to svojej babky, ktorá mala
8 mozgových porážok. Jej stav sa zhoršil asi v novembri roku 2015. Teraz sa o ňu stará spolu so svojou
matkou. Žije z jej dôchodku a z dôchodku jeho mamy, ktorý v prvom prípade činí 600,-Eur a v druhom
prípade ide o sumu 400,-Eur. Jeho mama sa tiež stará o babku, pričom starostlivosť o ňu nemajú nejako
podelenú. Iný zdroj príjmov nemá. Jeho mama je taktiež poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu,

že trpí duševným ochorením, konkrétne schizofréniou, ktorá sa u nej občas prejavuje. Obžalovaný
v rámci svojej výpovede po tom, čo bol prečítaný znalecký posudok KEU PZ č. ČES: PPZ-KEU-
BA-EXP-2016/748, uviedol, že nevie vysvetliť, ako sa mohla dostať jeho krv na kabelku poškodenej.
Následne obžalovaný vypovedal, že skutočnosti, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní, neuviedol skôr
preto, lebo využil svoje právo odmietnuť vypovedať, čo bolo podmienené tým, že keď za ním prišli

prvýkrát policajti, asi po 3 alebo 4 mesiacoch od času, kedy sa mal skutok stať, logicky nevedel hneď
uviesť, kde v tom čase bol, resp. nevedel vysvetliť rozhodné okolnosti. Pritom aj sám vyšetrovateľ mu
povedal, aby radšej nevypovedal. Ďalej obžalovaný vypovedal, že v čase spáchania skutku mal finančné
prostriedky, ktoré pochádzali z predaja dvoch áut v posledných mesiacoch roku 2015. Išlo o sumu 5-7
tisíc eur, a teda v januári 2016 nebol odkázaný na páchanie trestnej činnosti. V ďalšej časti svojej

výpovede obžalovaný poukázal na to, že nikdy nemal dlhšie vlasy, vždy bol ostrihaný nakrátko alebo
dohola a takisto nenosil iba samotné fúzy, ale buď bol celý oholený alebo celý zarastený.

Svedkyňa - poškodená T. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že osobu obžalovaného vôbec
nepozná. V ten deň išla večer po chodníku z práce, z Bernolákovej ulice smerom na Centrál. Miesto bolo

osvetlené reflektormi, pričom pri ceste boli zaparkované autá. Vzhľadom na to, že tam bola rozostavaná
stavba, pri chôdzi pozerala pod nohy. V jednom momente vyskočil spomedzi áut chlap. Ona bola úplne
v šoku, mala strach. Kabelku držala obidvomi rukami cez ľavé rameno, tento chlap prišiel zozadu, chytil
jej kabelku a začal ju ťahať. Ona spadla na zem a začala z celej sily kričať. On ju v tomto momente
začal ťahať, keďže videl, že ju silno drží, pričom ju ťahal pomedzi autá až do stredu cesty. Po tom, čo ju

stiahol na zem, si udrela hlavu. Následne, keď videl, že si s ňou neporadí, ju z celej sily kopol do ľavého
ramena. Až vtedy si všimla, predtým ako začal utekať, že má fúzy, dlhé vlasy asi po ramená a ústa, resp.
pery akoby zaťaté, napríklad z dôvodu, že nechce vydať ani hlások. Páchateľa následne videla zozadu,
ako bežal, potom pred cyklistom zabožil do uličky, kde asi bežal poza inú bytovku. Tento cyklista, ktorý
skutok možno aj sledoval, sa za ním vydal a ona išla presne tým istým smerom, teda po mieste, kde

odbočili a tam už na ňu cyklista kričal, že má jej kabelku. Tento jej potom uviedol, že sa veľmi ponáhľa
a nech si skontroluje všetky veci. Kabelka, ktorú jej odovzdal, bola potrhaná, páchateľ sa teda dostal
iba k futru. Ona sa následne vrátila do práce, kde pre ňu prišla dcéra a išli domov. Jej dcéra potom dala
kabelku do igelitky, ktorú potom ona dala na dlážku v kuchyni. Na druhý deň si necítila celý ľavý bok,pričom ešte večer predtým zistila, že má dotrhané šaty, poudieraný ľavý bok, odretú časť ruky pri zápästí
a zo spodnej strany zápästia a na tvári mala citlivé miesto po údere páchateľom. Na druhý deň teda išla
k lekárovi a potom podať trestné oznámenie. Osobu obžalovaného prvýkrát videla naživo až asi pred

mesiacom v budove súdu na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odročené. Pokiaľ ide o stav kabelky v deň
skutku svedkyňa - poškodená uviedla, že v čase, kedy išla do práce, vyzerala kabelka ako nová. Išlo o
kabelku z kože a látky. Po skutku bola celá dotrhaná, bola tam krv a aj blato, keďže ju ťahal po zemi. K
popisu páchateľa ďalej uviedla, že išlo o okamih, moment. Keď ju kopol, videla jeho pery, ktoré možno
boli úzke, ale jej pripadali ako zaťaté. Všimla si tie fúzy a potom, čo začal utekať, videla zozadu jeho vlasy

po ramená. Bola to osoba vysokej vyšportovanej postavy, mal minimálne 180 cm a dlhé nohy. V ten deň
bola zima, predtým padal sneh. Páchateľ mal trojštvrťovú bundu, možno kabát, čiapku nemal. Nevšimla
si na ňom šál. Pokiaľ ide o ruky, tieto mal holé bez rukavíc. Čo sa týka vzdialenosti od miesta, kde došlo
ku skutku, po miesto, kde páchateľ odbočil do bočnej uličky, išlo asi o vzdialenosť 30 metrov, avšak z jej
strany ide len o odhad. Od momentu, čo zbadala páchateľa utekať, do momentu, kedy jej cyklista vrátil
kabelku, mohlo ubehnúť 10-15 minút. Časový úsek, odkedy videla cyklistu zabáčať do momentu, kedy

jej odovzdal kabelku, mohol byť o niečo kratší. Ona totiž zašla za tú bytovku, potom zbadala cyklistu, pri
ktorom boli aj nejaké ženy. Čas, kedy ho teda zbadala druhý krát od momentu skutku, predstavoval asi
5-7 minút. Kabelka, ktorá jej bola vrátená, bola zazipsovaná, pričom nebol na nej len nejaký fliačik krvi,
ale bolo tam viacej krvavých škvŕn, a to tak na povrchu, ako aj v roztrhanej časti. V čase pred skutkom
tam na 100 % neboli žiadne škvrny, bola čistá a vyzerala ako nová. Vo vzťahu k osobe obžalovaného

svedkyňa - poškodená vypovedala, že keď ho videla prvýkrát na minulom hlavnom pojednávaní, mala
za to, že nejde o osobu páchateľa. Páchateľ bol totiž určite vyšší a aj robustnejšej postavy. Mal dlhšie
nohy, ako má obžalovaný. Svedkyňa - poškodená ďalej dodala, že aj bradu mal páchateľ inú, ako má
obžalovaný. Jeho brada bola predlženejšia, pričom mal tenké fúzy a už spomenuté dlhé vlasy. Podľa
svedkyne - poškodenej mal páchateľ užší priestor medzi hornou perou a spodnou častou nosa, než

má obžalovaný. Pokiaľ ide o cyklistu, tento sa v nijakom smere nevyjadril, akým spôsobom sa danej
kabelky zmocnil, resp. ako ju od páchateľa získal. Ona chcela, aby tam cyklista zostal, ale ten jej viackrát
zopakoval, že sa ponáhľa, že je z Ružinova.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 15.01.2016 vyplýva, že svedkyňa - poškodená T.Z.na Č. dobrovoľne

vydala vec dôležitú pre trestné konanie, a to 1 ks plátenná kabelka čiernej farby s potlačou vo veľkosti
40 cm x 25 cm.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo dňa 30.03.2016, č. ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2016/748 vyplýva, že vydaná plátenná kabelka čiernej farby s potlačou vo veľkosti 40 cm x 25 cm
obsahovala dámsku plátennú kabelku šedej farby s čiernou potlačou so zapínaním na zips a s dvomi
koženkovými uškami čiernej farby, ktorá bola mechanicky poškodená (roztrhnutá), bez vnútorného
obsahu. Vizuálnym skúmaním bola zistená prítomnosť škvŕn oranžovo-hnedej farby na prednej aj zadnej
strane v oblasti medzi uchytením ušiek. Z predloženej vecnej stopy boli expertom zaistené nasledujúce

stopy (otery):
- Oter prednej strany kabelky z oblasti škvrny oranžovo-hnedej farby (stopa označená expertom ako
stopa č. 1-1). Zo stopy č. 1-1 bola izolovaná DNA, ktorá bola analyzovaná v DNA systéme na určenie
pohlavia a v dvadsiatich troch STR systémoch. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený
zo stopy č. 1-1 pochádza od osoby mužského pohlavia a je vhodný na individuálnu identifikáciu.

- Oter povrchu ušiek k oblasti bližšej k mechanickému poškodeniu (stopa označená expertom ako stopa
č. 1-2). Zo stopy č. 1-2 bola izolovaná DNA, ktorá bola analyzovaná v DNA systéme na určenie pohlavia
a v šestnástich STR systémoch. DNA analýza predloženej stopy č. 1-2 bola úspešná, avšak zistený
DNA profil nie je vhodný na interpretáciu, čiže nie je vhodný na individuálnu identifikáciu pôvodcu.

V závere predmetného znaleckého posudku sa uvádza, že porovnaním bola zistená zhoda s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „L. X., Z.. XX.XX.XXXX/XXXX“ skúmanej
na KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-868/KEU-BA-EXP-2009, ktorá bola predložená OR PZ, OSV
Bratislava V pod ČVS: ORP-271/1-OSV-B5-2009 zo dňa 27. januára 2009.

V znaleckom posudku sa taktiež konštatuje, že vecná stopa - plátenná kabelka - bola vrátená
zadávateľovi a stopy (otery) zaistené z vecnej stopy boli skúmaním spotrebované.Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je potrebné ešte poukázať na Lekársku
správu z ošetrenia svedkyne - poškodenej T. Č.Á. dňa 15.01.2016, ktorej obsah zodpovedá
skutočnostiam uvedených menovanou poškodenou na hlavnom pojednávaní, ako aj na jednotlivé

lustrácie vzťahujúce sa k osobe obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako
to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad

dôkazného konania, dospel súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo dokázané, že sa stal
skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu.

V tomto smere považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby
musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je
možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší

záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek
rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť,
čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie
viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota,

o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v
konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v
zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného

spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného
konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych
prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne
bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť
k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre

obvineného/obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania
in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny.

V prejednávanej trestnej veci možno konštatovať, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní v
potrebnej miere odôvodňovali postavenie obžalovaného pred súd tak, ako to predpokladá § 234 odsek

1 Trestného poriadku. Dokonca aj po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní podozrenie zo
spáchania žalovaného skutku obžalovaným, z hľadiska istej miery dôvodnosti, pretrváva aj naďalej.
Pokiaľ sa však toto podozrenie nepretavilo do istoty spôsobom nevzbudzujúcim žiadne rozumné
pochybnosti, súd nemohol rozhodnúť o uznaní viny a uložení trestu.

V danom prípade sa totiž obžaloba v podstate opiera o jediný usvedčujúci dôkaz, ktorým je stopa č. 1-1
- oter z prednej strany kabelky z oblasti škvrny oranžovo - hnedej farby, ktorej skúmaním bola zistená
prítomnosť ľudskej krvi, pričom izolovaná DNA, resp. DNA profil zistený zo stopy č. 1-1 je zhodný s
DNA profilom obžalovaného L. X. (predloženým OR PZ, OSV Bratislava V pod ČVS: ORP-271/1-OSV-
B5-2009 zo dňa 27.01.2009.

Žiaden iný priamy, či nepriamy usvedčujúci dôkaz vo vzťahu k obžalovanému nebol v danej trestnej
veci ani v konaní pred súdom produkovaný. Za usvedčujúci dôkaz totiž nie je možné považovať ani
predchádzajúcutrestnúminulosťobžalovanéhoL.X.(triodsúdeniapredrogovútrestnúčinnosť-dvakrát
pre prečin podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a jeden krát pre zločin podľa § 172 odsek 1 písmeno

c/ Trestného zákona v rokoch 2008 až 2010, jedno pre prečin ublíženia na zdraví /z nedbanlivosti/ podľa
§ 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178
Trestného zákona v roku 2016 a nakoniec odsúdenie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona taktiež v roku 2016), ako to evokuje záver odôvodnenia podanej obžaloby
vzťahujúcisakmotívukonaniaobžalovaného.Všeobecnésúdytotižnemôžunaznačovať,žeprejudikujú

výsledok konania na základe negatívneho hodnotenia osoby obvineného. Medzi také prípady patrí to,
keď všeobecný súd vyvodzuje skutkové závery taktiež zo skutočností súvisiacich s povahovými rysmi
obvineného, ktoré pre posúdenie určitej skutkovej otázky nemajú žiadny význam. Tak okruh dôkazov,
ktorých prostredníctvom súd dokazuje konkrétny skutok spáchaný v danom čase a na danom mieste,nemôže uzavierať poukaz na predchádzajúcu trestnú činnosť obvineného. Taký postup predstavuje
zaujatosť voči osobe obvineného a porušuje tým jeho právo na nestranný súd (Nález Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 2726/14 zo dňa 1. apríla 2015). Sklon k násilnej trestnej činnosti, nech by taký

sklon bol doložený i objektívnejším a kvalifikovanejším spôsobom než nahliadnutím do odpisu registra
trestov, má nulovú vypovedaciu hodnotu pre zistenie, či táto osoba bola v inkriminovanom čase prítomná
na mieste činu a trestného činu sa skutočne dopustila. Preukázanú minulú trestnú činnosť totiž ešte
nemožno pokladať za dôkaz spáchania nového trestného činu.

V prípade vyššie zmieneného jediného dôkazu súd poznamenáva, že ide o dôkaz nepriamy, s ktorého
možno usudzovať, že sa osoba dostala do kontaktu s predmetom, z ktorého bola stopa získaná, nie aj to,
že určitá osoba priamo spáchala trestný čin. Súdna prax, ako aj trestnoprávna teória pripúšťa situácie,
kedy odsúdenie páchateľa bude vychádzať z vykonania aj nepriamych dôkazov. V týchto situáciách
je však potrebné vždy dôkladne vyhodnotiť všetky okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mať k
dispozícii nie iba jediný a osamotený nepriamy dôkaz. Až z existencie viacerých nepriamych dôkazov

sa totiž dá dovodiť záver o ďalších skutočnostiach, ktoré dohromady umožnia vytvoriť si logický záver o
existencii trestnoprávne relevantných skutočnostiach, záver o spáchaní skutku a o tom, kto ho spáchal.
Musia teda existovať ďalšie skutočnosti, ktoré vytvoria uzavretú reťaz dôkazov, resp. nesmie existovať
žiadna iná reálna možnosť, že by sa činu mohol dopustiť niekto iný, než osoba obžalovaná. Inak
povedané,abydôkazDNAboldostačujúci,jepotrebné,abytentodôkaznebolpreuznanievinydôkazom

jediným, osamoteným, teda k jeho použiteľnosti vo vzťahu k vine obžalovaného je nevyhnutná ďalšia
sprostredkujúca skutočnosť. Jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti a
dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 04.12.2012, sp. zn. 4 To 5/2012).

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.06.2016, sp. zn. I. ÚS 520/16 aj vo vzťahu
k jedinému priamemu usvedčujúcemu dôkazu konštatoval, že takáto dôkazná situácia obsahuje v
sebe riziko možných chýb a omylov. V takýchto prípadoch musí byť venovaná mimoriadna pozornosť
dôkladnému vykonaniu jediného priameho usvedčujúceho dôkazu a taký dôkaz musí byť mimoriadne
dôsledne hodnotený. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyvinúť všetko možné úsilie, aby

tento jediný usvedčujúci dôkaz bol pokiaľ možno doplnený inými, prípadne aj nepriamymi dôkazmi. Ani
vysokýstupeňpodozreniasámosebenemôžebyťzákonnýmpodkladompreodsudzujúcivýrok.Trestné
konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania
požadovať,aspoňnaúrovnivšeobecnéhopravidla"preukázaniamimoakúkoľvekrozumnúpochybnosť".

Ďalej je vo vzťahu k použiteľnosti nepriameho dôkazu, akým je výsledok skúmania DNA významným
napríklad aj to, či boli stopy získané a uchované riadne, či nemohlo dôjsť k ich zámene alebo k tzv.
prenosu a či nedošlo k neprípustnej manipulácii pri stotožňovaní stopy.

Riadiac sa uvedenými zásadami bol súd povinný obzvlášť dôsledne, citlivo a v rámci zásad logického

usudzovania hodnotiť jediný usvedčujúci dôkaz, a to v kontexte iných z vykonaného dokazovania
vyplývajúcich skutočností. To je dané tým, že na jednej strane je síce DNA profil osoby jedinečný a
nezameniteľný s DNA profilom inej osoby, na strane druhej takýto nepriamy dôkaz pri neexistencii iných
podporných priamych alebo nepriamych dôkazov vytvára značný priestor pre rozumné pochybnosti o
vine obžalovaného.

Vposudzovanejtrestnejvecinadobúdajútakétorozumnépochybnostireálnekontúryaracionálnyzáklad
sohľadomnavýpoveďpoškodenej,ktorávlastnýmizmyslamivnímajúcosobuobžalovanéhonahlavnom
pojednávaní,ktoréhopodľajejvyjadreniavidelaprvýkrát,natomtohlavnompojednávanípopísalaosobu
páchateľa značne odlišne od osoby obžalovaného, a to nie len v nepodstatných rysoch. Napriek tomu,

že poškodená páchateľa pri útoku na jej osobu zahliadla iba na moment, pokiaľ ide o jeho tvár, nie
však čo sa týka jeho postavy pri úteku z miesta činu, uviedla viaceré znaky, ktoré páchateľa odlišujú
od obžalovaného a pre ktoré mala za to, že sa nejedná o tú istú osobu. Poškodená totiž poukázala
na rozdielny tvar brady, časť tváre medzi hornou perou a spodnou časťou nosa, robustnejšiu a vyššiu
postavu páchateľa a jeho dlhšie nohy na rozdiel od osoby obžalovaného. Ide pritom aj o také odlišnosti

(napr. brada, dĺžka nôh), ktoré nemôžu podliehať zmene ani po relatívne dlhšom časovom odstupe.
Sekundárne k tomu potom pristupujú poškodenou tvrdené dlhšie vlasy a fúzy páchateľ, ktoré obžalovaný
podľa vlastných slov nikdy nenosil, čo sa snažil dokumentovať fotografiou svojej osoby (hlavy), urobenou
pár dní po skutku.Je síce možné pripustiť, že páchateľ mohol čiastočne vykonať kroky k zamaskovaniu svojej tváre,
resp. svojho zovňajšku (umelé fúzy, parochňa, viac vrstiev oblečenia v zimnom období), takéto

úvahy sa však pohybujú iba v rovine pravdepodobnosti, aj to iba v časti popisu osoby páchateľa.
Rovnako iba v rovine pravdepodobnosti a hypotetických úvah je možné pripustiť taký prokurátorom
uvádzaný dôvod pre odlišný popis páchateľa poškodenou, ktorý vychádza z psychického rozpoloženia
poškodenej vyvolaného útokom, prípadne aj krátkym časovým úsekom, po ktorý poškodená vzhliadla
tvár páchateľa, resp. jej časť. V takom prípade by však bolo možné odôvodnene očakávať väčšiu mieru

neistoty poškodenej pri popise páchateľa, než ho táto prezentovala na hlavnom pojednávaní, ktorú
mal súd možnosť sledovať pri jej výsluchu v rámci uplatňovania zásady bezprostrednosti. V prípade
prokurátorom prezentovaného stavu poškodenej počas útoku alebo bezprostredne po ňom by sa ako
značne pravdepodobnejšia javila neschopnosť poškodenej páchateľa akokoľvek opísať, než s istou a
z jej výpovede vyplývajúcou vyššou mierou presvedčenia uvádzať odlišujúce znaky medzi páchateľom
a obžalovaným a v takom počte.

Výpoveď poškodenej teda podľa názoru súdu vnáša čo do otázky viny obžalovaného pochybnosti, ktoré
súd nemohol ignorovať aj vzhľadom na časové súvislosti prezentované poškodenou, vzťahujúce sa na
priebeh udalostí bezprostredne po spáchaní skutku. Význam tu má predovšetkým doba od spáchania
činu do momentu, kedy poškodená, idúc smerom za páchateľom, opätovne zbadala cyklistu, ktorý jej

vrátil odcudzenú kabelku a ktorého evidovala ihneď po skutku, resp. ku koncu jeho páchania. Tento
časový úsek, ktorý mal podľa poškodenej trvať asi 5 až 7 minút, nemožno považovať za zanedbateľný,
hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať. V kontexte nižšie uvedeného je aj doba 5 až 7 minút dostatočne
dlhá na možné iné závery ohľadne spôsobu, akým sa DNA obžalovaného mohla dostať na kabelku
poškodenej, ktorej sa páchateľ pri útoku zmocnil. V tejto súvislosti sa minimálne ako zvláštne javí práve

správanie sa cyklistu, ktorého poškodená videla, ako následne sledoval unikajúceho páchateľa s tým, že
sa mu podarilo kabelku poškodenej získať a vrátiť. Tu je namieste poukázať na vyjadrenie poškodenej,
ktorá uviedla, že tento cyklista možno skutok (útok na ňu) aj sledoval. V takom prípade je zarážajúce,
že poškodenej neprišiel na pomoc, hoci sa následne, po spáchaní skutku, nebál páchateľa sledovať.
Pochybnosti vo vzťahu k správaniu cyklistu vyvoláva aj pravdepodobný čas, ktorý potreboval na to,

aby páchateľa dobehol, keďže bol na bicykli a páchateľ utekal. To, že ide o podozrivo neprimeraný čas
podporuje skutočnosť, že páchateľ mal počas úteku priestor na značné poškodenie kabelky, pri ktorom
sa mal dokonca poraniť takým spôsobom, že na kabelke zanechal viac škvŕn svojej krvi. V tomto smere
pritom nie je možné ustáliť relevantné skutočnosti okrem iného aj preto, že sa k nim následne cyklista
ani pred poškodenou nijakým spôsobom nevyjadril. Tá ho síce mala žiadať o to, aby pri nej zostal, čo

však táto osoba odmietla s tým, že sa ponáhľa. Ak však mohol sledovať páchateľa, evidentne mohol
nejakú chvíľu pri poškodenej zotrvať, čo však neurobil a poškodenej ani neuviedol nič o tom, ako sa
mu podarilo kabelku od páchateľa získať, neuviedol jej žiaden popis jeho osoby, ktorým smerom sa
následne uberal, či bol zranený a nenechal jej ani žiadne kontaktné údaje na svoju osobu v prípade, že
by to bolo potrebné. Ak by sa teda vychádzalo z predpokladu, že sa jej cyklista rozhodol pomôcť, je jeho

ďalšie konanie bez akejkoľvek relevantnej zmienky o priebehu udalostí po skutku, viac než zarážajúce.

Sumár týchto viacerých zvláštnych aspektov jeho konania potom vytvára priestor pre úvahy o možnej
účasti dvoch, ale aj viacerých osôb na danom čine, či už išlo o účastníctvo v užšom alebo širšom
zmysle, čo odôvodňuje alternatívny záver, že do kontaktu s kabelkou počas 5 až 7 minút prišla aj

ďalšia osoba. Možnosť napríklad aj takejto verzie nepovažuje súd, vzhľadom na výpoveď poškodenej
k osobe páchateľa a vyššie uvedené skutočnosti, za vylúčenú. Ak by takouto ďalšou osobou aj bol
obžalovaný (popri páchateľovi, ktorý napadol poškodenú a cyklistovi, u ktorého je to vzhľadom na
výsledky dokazovania vylúčené), nie je daný žiaden priestor pre uznanie viny obžalovaného, nakoľko
za daného stavu je nemožné preukázať, o akú formu účastníctva (trestnej súčinnosti) by mohlo ísť a

či by sa vôbec vzťahovala k trestnému činu, ktorého sa páchateľ dopustil. V takom prípade by logicky
aj skutkový základ musel byť odlišný. Možnosť takejto verzie teda vylučuje záver o vine obžalovaného
za skutok, ktorý mu je kladený za vinu a súčasne neumožňuje ustáliť rozhodné skutočnosti pre výrok o
vine za účastníctvo na stíhanom trestnom čine.

V konečnom dôsledku nie je možné vylúčiť ani verzie pre obžalovaného ešte priaznivejšie. Tu súd
opätovne dáva do pozornosti, že v danej trestnej veci je DNA profil obžalovaného zistený na otere z
kabelky poškodenej jediným usvedčujúcim dôkazom, aj to dôkazom nepriamym. Existencia iba jediného
nepriameho dôkazu svedčiaceho v neprospech obžalovaného je v zmysle judikatúry všeobecnýchsúdov, ale aj ústavného súdu tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike, pre uznanie viny
v zásade nepostačujúca.

Toto konštatovanie má nepochybne význam aj so zreteľom na nižšie uvedené výhrady súdu k
obsahu znaleckého posudku týkajúceho sa skúmaniu zhody DNA profilu zisteného na kabelke
poškodenej s DNA profilom obžalovaného L. X.. V tomto smere súd poukazuje na absenciu akejkoľvek
fotodokumentácie danej kabelky, z ktorej by si bolo možné vytvoriť obraz, o akú kabelku vôbec ide,
aký bol jej stav v čase vydania veci, kde presne a v akom rozsahu (počte) sa na nej nachádzali

škvrny oranžovo - hnedej farby a pod. Podľa názoru súdu ide o zásadný nedostatok, keďže ani
ostatný obsah spisu takéto zadokumentovanie kabelky neobsahuje a táto kabelka ako vecný dôkazy
nebola súdu predložená spolu so spisom pri podaní obžaloby. Táto vada znaleckého posudku
zakladá jeho nedostatočnú preskúmateľnosť. Pritom podľa § 17 odsek 3 písmeno e/ zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na

zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Fotografia predmetnej kabelky tak nepochybne
mala byť prílohou písomne vyhotoveného posudku, ktorej zobrazenie spolu s grafickým znázornením
jednotlivých škvŕn sa malo premietnuť aj do posudkovej časti posudku. Súdu nie je zrejmé, prečo
tomu tak v tomto prípade nebolo, keďže z vlastnej rozhodovacej činnosti má súd vedomosť, že
v iných prípadoch znalecké posudky, ktorých úlohou je skúmanie a porovnávanie DNA, obsahujú

fotografie tých vecí, ktoré sú predmetom skúmania, a to s grafickým znázornením inkriminovaných miest
(škvrny, nánosy akýchkoľvek látok a pod., z ktorých boli robené otery). Požiadavka preskúmateľnosti
predmetného znaleckého posudku, ktorá umožňuje vylúčiť akúkoľvek pochybnosť o správnosti jeho
záverov, nadobúda obzvlášť na význame práve s ohľadom na vlastnosť DNA, ktorou je jej jedinečnosť
a nezameniteľnosť. Vzhľadom na dôkazný význam DNA osoby z hľadiska dokazovanej skutočnosti,

musí byť aj proces jej získania a následného skúmania presvedčivý, nepochybný a v tomto smere
preskúmateľný, aby sa predišlo ľudským omylom, prípadne aby sa vylúčila čo aj len hypotetická možnosť
neprípustnej manipulácie s dôkazom. Neexistencia fotografického, prípadne aj iného obrazového
zachytenia kabelky poškodenej, značne znižuje preskúmateľnosť znaleckého posudku z hľadiska
predmetu skúmania.

Súčasne s vyššie uvedeným je možné konštatovať aj to, že znalecké skúmanie bolo vykonané
nedôsledne. Z bodu II. 2 Posudkovej časti vyplýva, že vizuálnym skúmaním boli zistené škvrny na
prednej aj zadnej časti kabelky v oblasti medzi uchytením ušiek. Pritom oter bol vykonaný iba z prednej
časti kabelky a z povrchu ušiek, nie zo zadnej strany kabelky, na ktorej sa taktiež mali nachádzať

škvrny. Je otázne, do akej miery ide iba o nepresný popis miest, z ktorých boli otery urobené, alebo
skutočne nedošlo ku komplexnému znaleckému posudku. Z výpovede poškodenej pritom vyplýva, že
škvŕn na kabelke malo byť viac, a to aj na roztrhanom futre kabelky, teda nielen v mieste blízkom k jej
mechanickému poškodeniu. Už uvedená absencia náležitej fotodokumentácie neumožňuje verifikáciu
týchto skutočností, čo v konečnom dôsledku vedie súd k záveru o nepreskúmateľnosti písomne

podaného znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o tieto nedostatky znaleckého posudku súd už len poznamenáva, že ich povaha
vylučuje možnosť, aby boli odstránené výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní. Nevyhotovenie
zodpovedajúcich fotografií kabelky nie je možné ani uvedeným spôsobom zhojiť. Obžalovaný a

prokurátor pritom výsluch znalca ani nenavrhovali a s čítaním znaleckého posudku súhlasili.

V konečnom dôsledku pozornosti súdu neuniklo ani to, že k vydaniu kabelky malo dôjsť až na druhý
deň po spáchaní skutku, pričom zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že poškodená vydala inú kabelku
(o jej obsahu sa táto zápisnica nijako nezmieňuje) a až z obsahu znaleckého posudku možno zistiť, že

v tejto kabelke sa mala nachádzať tá kabelka, ktorá mala byť poškodenej odcudzená. Poškodená však
vo svojej výpovedi uviedla, že kabelka s krvou bola daná do igelitky.

Tieto skutočnosti vo svojom súhrne v potrebne miere nevylučujú ani možnosť nesprávnej, prípadne aj
neprípustnej manipulácie s vecou, na ktorej bola zistená DNA a tým aj možný sekundárny prenos DNA

obžalovaného na túto vec.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania súd nemohol nadobudnúť potrebnú mieru istoty pre
uznanie viny obžalovaného za spáchaný skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188odsek 1 Trestného zákona, a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, v
dôsledku čoho súd obžalovaného L. X. podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku spod podanej
obžaloby oslobodil.

Nad rámec uvedeného považuje súd za potrebné prezentovať úvahu smerujúcu k záveru o nezákonnom
evidovaní DNA profilu obžalovaného v databáze Policajného zboru, ktorá bola obžalovanému odobratá
pre účely trestného konania vedeného na OR PZ, OSV Bratislava V pod ČVS: ORP-271/1-OSV-
B5-2009.

Podľa § 8 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 417/2002 Z. z. o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny
na identifikáciu osôb (ďalej len „zákon č. 417/2002 Z. z.“) poverený útvar zlikviduje z databázy údaje
o osobe,
1. proti ktorej bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý
sa trestné stíhanie vedie, alebo že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,

2. ktorá bola oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný, alebo že nie je tento skutok trestným činom,

Z lustrácie GP SR (č. l. 82) vyplýva, že vo vyššie uvedenej veci bol obžalovaný Lukáš Paulík súdom
oslobodený spod obžaloby podľa § 239 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodu, že prokurátor na hlavnom

pojednávaní ustúpil od obžaloby. Aj keď tento dôvod na oslobodenie spod obžaloby nie je uvedený v
citovanom ustanovení zákona č. 417/2002 Z. z. ako podmienka pre likvidáciu údajov o osobe z databázy,
súd má za to, že ustúpenie od obžaloby a následné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby by malo
bez ďalšieho zakladať povinnosť povereného útvaru takéto údaje získané v tejto trestnej veci z databázy
vymazať. Tento záver súd opiera o deň platnosti a účinnosti uvedeného zákona, kedy jeho text logicky

nemohol reflektovať ustanovenia Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 a súčasne o podstatu
oslobodenia spod obžaloby podľa § 239 odsek 2 Trestného poriadku.

Ako vyplýva z poznámky pod čiarou č. 8 a č. 9 vzťahujúcich sa k uvedenému ustanoveniu § 8 odsek
1 písmeno a/ zákona č. 417/2002 Z. z., tieto odkazujú na príslušné ustanovenia Trestného poriadku

účinného do 31.12.2005. Nakoľko tento Trestný poriadok neobsahoval žiadne ustanovenie, podľa
ktorého by prokurátor mohol ustúpiť od obžaloby a ktoré by viedlo k oslobodzujúcemu rozsudku z tohto
dôvodu, nemohol byť takýto dôvod zakomponovaný ani do úpravy zákona č. 417/2002 Z. z.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustúpenie od obžaloby neumožňuje súdu vykonávať žiadne

dokazovanie a ani jeho hodnotenie, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru o dôvode pre
oslobodeniespodobžalobyuvedenomvbode2.ustanovenia§8odsek1písmenoa/zákonač.417/2002
Z. z. Súd je bez ďalšieho povinný obžalovaného spod obžaloby oslobodiť bez konštatovania niektorého
z dôvodov upravených v § 285 Trestného poriadku. Súd inú možnosť nemá a takýto postup nemôže
nijakým spôsobom ovplyvniť ani obžalovaný. Prokurátorovi pritom jednoducho stačí iba jednoduché

vyhlásenie, že ustupuje od obžaloby (či už v celom rozsahu alebo len pre niektorý zo skutkov uvedených
v obžalobe) bez toho, aby takýto svoj postup akýmkoľvek spôsobom odôvodňoval. Prakticky vzaté však
jediným základom pre tento postup prokurátora môžu byť iba skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku
viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby pre niektorý z dôvodov upravených v § 285 Trestného
poriadku. Vzhľadom na to, že obžalovaný nemá na takýto postup žiaden dosah, jeho pozitívny výsledok

by sa na neho mal vzťahovať so všetkými dôsledkami. Rozsudok, ktorým súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil z dôvodu, že prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby, tak pripúšťa a
pokrýva ktorýkoľvek z dôvodov predpokladaných v § 285 Trestného poriadku, teda aj ten, pre ktorý je
poverený útvar povinný zlikvidovať údaje o osobe obžalovaného z databázy.

Na základe takéhoto výkladu, ktorý podľa názoru súdu spĺňa požiadavku konformity s dikciou zákona a
ústavy (najmä pokiaľ ide o zásahy do ľudských práv a slobôd), možno dospieť k záveru o nezákonnom
evidovaní údajov obžalovaného v databáze Policajného zboru a tým aj k stotožneniu získaného DNA
profilu s DNA profilom obžalovaného.

Odhliadnuc od naposledy uvedeného, súd už v odôvodnení tohto rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré v
danej trestnej veci nemal za preukázané, že sa skutku dopustil práve obžalovaný L. X., preto rozhodol
tak, ako je to uvedené v enunciáte (výroku) tohto rozsudku.Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia
cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu

podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.