Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224719
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115224719.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci manželky - navrhovateľky: F. W., rod. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XX, právne zastúpenou JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Ul. Hlavná č. 27, proti manželovi: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XX, právne zastúpeného
JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 137, v konaní o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k mal. G. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 27P/389/2015-164 z 04.07.2017,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie v znení:
„Zveruje mal. G. W.. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na výživu
mal. G. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, v prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod spisovou značkou 27 P 389/2015.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti a na Okresnom súde Prešov prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 27
P 389/2015. Zo záverov znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne, zo správy z psychologického
vyšetrenia mal súd prvej inštancie za preukázané, že striedavá starostlivosť t. č. nie je vhodná pre mal.
dieťa. Aj samotné mal. dieťa pred znalkyňou uviedlo, že chce tráviť viac času u matky a s otcom sa
stretávať. V starostlivosti matky sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd prvej
inštancie, dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp. zn. 27 P 389/2015,
zveril mal. G. do starostlivosti matky aj s ohľadom na silnú citovú väzbu mal. dieťaťa k matke. Otcovi
určil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne počnúc
vykonateľnosťou predmetného uznesenia. Súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť platiť minimálne
výživné stanovené Zákonom o rodine s odôvodnením, že ide iba o dočasnú úpravu výživného určenú
v súlade s § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v nevyhnutnej miere. Z týchto
dôvodov návrh matky v časti určenia výživného nad sumu minimálneho výživného ako nedôvodný
zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc, že matka
neosvedčila naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Matka sa nariadenia rovnakého
neodkladného opatrenia už raz domáhala (cca 2 mesiace pre podaním tohto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), ktorej návrh bol zo strany súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu zamietnutý.
Odvolateľ uviedol, že matka vo svojom návrhu uvádzala rôzne nepravdy (v konaní nebolo preukázané,
že otec trpí mániodepresiou) a účelovo zavádzala súd, ktorý navyše dostatočne nezohľadnil ďalšie
skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vo veci samej (schizoafektívna porucha matky, jej problémy
s alkoholom -podľa výpovede svedka Z. K. a zanedbávania výchovy mal. dieťaťa). Súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, keďže
zo správy kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplynulo, že s matkou sa kolíznemu opatrovníkovi
pred vypracovaním správy nepodarilo skontaktovať. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril s tým, že navrhol napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť. Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalec
odporučil zveriť mal. G. do osobnej starostlivosti matky.

5. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie potvrdiť a priznať jej trovy.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovení z § 62 a 65 CMP a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo
ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal,
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

11. Odporca v odvolaní namieta, že navrhovateľka sa nariadenia rovnakého neodkladného opatrenia už
raz domáhala, a to podaním zo dňa 28.03.2017, pričom tento návrh zamietol prvoinštančný aj odvolací
súd, no po uplynutí 2 mesiacov rovnakému návrhu matky bolo zo strany súdu prvej inštancie vyhovené.
Súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matky nebol len znalecký posudok a vyjadrenie
klinickej psychologičky C.. I. G., (ako tomu bolo pri predchádzajúcom návrhu), ale aj lekárska správa I..
Z. I., psychiatričky zo dňa 20.04.2017 a 13.06.2017.

12. Kolízny opatrovník mal. G. sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 26.07.2017, pričom navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a odvolanie otca zamietnuť.

13. Odporca v odvolaní ďalej namietal, že matka nie je schopná sa o mal. G. adekvátne postarať, jej
výchovu a starostlivosť o ňu zanedbáva, nadmerne požíva alkohol, čo mal potvrdiť aj svedok Z. K. na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. V prospech uvedeného svedčí aj správa kolízneho opatrovníka mal. G.
zo dňa 19.04.2017, v ktorej tento uviedol, že sa mu s matkou nepodarilo skontaktovať, nakoľko nedvíhala
telefón.

14. Dňa 09.08.2017 o 10:15 bola zamestnankyňou Krajského súdu v Prešove telefonicky kontaktovaná
I.. N. C., zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí (ďalej len „ÚPSVaR Prešov“), ktorý v konaní vystupuje ako kolízny opatrovník mal. G. W.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá k predmetnej veci uviedla nasledovné: „Matka spolu s mal. G. od júla 2015, t. j.
odkedy nebýva v Malom Šariši, vystriedala niekoľko podnájmov, pričom vždy mala nielen mal. G., ale aj
jej druhé dieťa, pochádzajúce z predchádzajúceho vzťahu - mal. U. D., nar. XX.XX.XXXX, zabezpečené
dobré bytové podmienky a adekvátnu starostlivosť. Matka s kolíznym opatrovníkom spolupracuje, sú
v častom kontakte. Terénna pracovníčka ÚPSVaR Prešov sa s matkou naposledy stretla 16.06.2017,
navštívila ju v mieste jej bydliska, kde býva aj so svojimi dvoma mal. deťmi. Domácnosť matky terénna
pracovníčka ÚPSVaR Prešov posúdila ako adekvátnu a vyhovujúcu pre zdravý rast a vývoj mal. detí.
V priebehu žiadneho stretnutia s matkou kolízny opatrovník nezaznamenal, že by matka bola pod
vplyvom alkoholu, práve naopak matka s kolíznym opatrovníkom ochotne spolupracovala, odpovedala
na položené otázky priamo a pôsobila dojmom starostlivej matky. Kolízny opatrovník je v kontakte aj
so zamestnancami materskej školy, ktorú mal. G. navštevuje. Spätná väzba na adresu matky zo strany
zamestnancov materskej školy je podľa kolízneho opatrovníka pozitívna. Na jeho vyjadrení zo dňa
26.07.2017 sa nič nezmenilo, odvolaciemu súdu navrhuje napadnuté uznesenie Okresného súdu Prešov
č. k. 27P 389/2015-164 zo dňa 04.07.2017 potvrdiť ako vecne správne a odvolanie otca zamietnuť.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že navrhovateľke bola diagnostikovaná schizoafektívna
porucha, odvolací súd uvádza, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, ale aj na pojednávaní dňa
20.06.2017 vyslovene uviedla, že matka bola v čase vyšetrenia stabilizovaná, bola v remisii, dodržiava
predpísanú liečbu, jej psychický stav je vyrovnaný a nič nenasvedčuje tomu, že by psychická kondícia
matky mohla byť ohrozujúca alebo nejakým spôsobom kontraidikovaná v starostlivosti o dieťa.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu
rozhodnutiu.

21. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Ak sa má neodkladné opatrenie týkať
pomerov upravených zákonom o rodine je podmienkou pre rozhodnutie formou neodkladného opatrenia

osvedčenie potreby dočasne upraviť právne pomery existujúce medzi rodičmi maloletých detí ohľadom
týchto detí.

22. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery účastníkov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že matka osvedčila
nevyhnutnosť dočasnej a okamžitej úpravy práv a povinnosti k mal. G.. Je potrebné si uvedomiť, že v
každej veci týkajúcej sa dieťaťa dominuje práve záujem dieťaťa. Účinnú ochranu záujmom maloletého
možno zabezpečiť aj prostredníctvom vyššie spomínaného inštitútu neodkladného opatrenia.

23. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť
kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

24. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že
pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na
preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe z jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti
však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko,
čo je od neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi
dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti
Fínsku).

25. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale
aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť
obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

26. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z.
Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

27. Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v
prvom rade povinní chrániť záujmy mal. G. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorej záujme
rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné
správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. G., a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré
majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy
a prospech mal. G. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

28. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods.
4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom,
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30
ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

29. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS
2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť
tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere,
tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v
takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj keď súd presne nevymedzil styk otca s mal. G., tento je
oprávnený sa so svojou dcérou stretávať a mal. G. je oprávnená sa stretávať so svojim otcom v takej
miere, aby bola zásada, z ktorej vyplýva, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o
dieťa zásadne v rovnakej miere, čomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov,

naplnená v najväčšej možnej miere. Najväčšia možná miera styku mal. dieťaťa by mala byť taká, pri
ktorej nedochádza k oslabeniu, či narušeniu citovej väzby mal. dieťaťa k rodičovi, ktorému nie je zverené
do osobnej starostlivosti.

31. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne zdôrazňuje ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého,
ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

32. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi znalkyne, ktorá je toho názoru, že mal. G. by sa mala stretávať
s otcom každý párny, resp. nepárny víkend a jeden deň v týždni tak, aby v rámci pracovného týždňa
bola mal. G. s otcom minimálne dve hodiny.

33. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa
(v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru.

34. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Narušenie, či príp. pretrhanie citových väzieb medzi
mal. C. a jej otcom by však za žiadnych okolností nebolo v najlepšom záujme maloletej.

35. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self
- executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem
dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty,
ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje
správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp. zn. PL.ÚS 31/96).

36. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné
rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre
práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa
je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú
situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich
osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem
dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment
No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration
(art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na ].

37. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva
označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky
zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na
potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného
opatrenia.

38. Znalkyňa na pojednávaní dňa 20.06.2017 uviedla: „To, čo bolo zistené, sú trvalé osobnostné
charakteristiky, nedá sa povedať, že by jeden z rodičov bol zrelší, v kontexte celého je však matka tým
rodičom, ktorá je schopná sa starať a napĺňať potreby dieťaťa.“(č.l. 150 spisu). So zreteľom na uvedené
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v jej najlepšom záujme. Za stavu ak výživné
na maloletú bolo stanovené v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, tak bolo dôvodné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť postupom podľa § 387 CSP.

39. V týchto súvislostiach považoval odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za postačujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu aký určil súd prvej inštancie.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 2. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.