Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204656
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka
Slovensko, a.s., sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej - L. D., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, o zaplatenie 189,47 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/65/2016-57 zo dňa
3.10.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/65/2016-64 zo
dňa 8.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplateniasumy189,47eursúrokomvovýške28%p.a. od19.2.2014dozaplatenia(výrokI.).Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 16.4.2012 zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb č. 1660573001, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného
účtu a vydanie a používanie medzinárodnej platobnej karty Maestro. Podľa článku IV. bod 2. zmluvy za

poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov
a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie
produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke.
Z výpisov z účtu žalovanej pre súd vyplynulo, že žalovaná sa dostala do záporného zostatku na účte v
mesiaci jún 2012, od uvedeného dátumu boli jej na ťarchu účtu zaúčtované výbery v hotovosti, úhrady
platieb a platby kartou v celkovej výške 3.697,16 eur, poplatky za nezrealizovanú platbu, poplatky za
transakciu, poplatky za zisťovanie zostatku, poplatky za upozornenie - debet, poplatky za osobný účet,

poplatky za upomienku, poplatky za zrušenie a zmenu trvalého príkazu, úroky a v prospech účtu vklady
v celkovej výške 3.197,98 eur. Celkový záporný zostatok na účte ku dňu 18.2.2014 prestavoval sumu
189,47 eur.

3.Priprávnomposúdenívecipostupovalsúdpodľa§52ods.1,2,§54ods.1,2Občianskehozákonníka,
prihliadol na ustanovenia § 497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, aplikoval
ďalej ustanovenie § 25a ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ďalej § 2 písm. f/, § 1 ods. 5, § 18 ods. 1, 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012.4. Vykonaným dokazovaním súd konštatoval neopodstatnenosť žaloby. Z listinných dôkazov tvoriace
súčasť spisu súd mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovani
´ bankovy´ch produktov a sluzˇieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bezˇne´ho u´cˇtu a

poskytovanie s ty´m su´visiacich sluzˇieb. Zmluva bola uzavreta´ medzi doda´vatelˇom a spotrebitelˇom,
jednalo sa o spotrebitelˇsku´ zmluvu. Zˇalobca poskytol zˇalovanej spotrebitelˇsky´ u´ver vo forme
prekrocˇenia, nakolˇko jej bez dojednania povolene´ho precˇerpania na u´cˇte (ktore´ zˇalobca netvrdil
ani nepreuka´zal) umozˇnil disponovatˇ penˇazˇny´mi prostriedkami nad ra´mec aktua´lneho zostatku
na účte. Žalobca však nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platitˇ

poplatky, ktore´ jej boli zau´cˇtovane´ na tˇarchu bezˇne´ho účtu a ich vy´sˇke. Sadzobni´k poplatkov,
na ktory´ odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvne´ dojednanie účastni´kov zmluvy. Od spotrebitelˇa
nie je mozˇne´ pozˇadovatˇ poplatky, ktore´ nie su´ individua´lne dojednane´ v zmluve. Taktiezˇ žalobca
nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie o povinnosti zˇalovanej platitˇ úrok. U´rok, ako odmena veritelˇovi,
prislu´cha za poskytnutie u´veru, zˇalobca vsˇak nepreuka´zal, zˇe si povinnostˇ na jeho u´hradu so
zˇalovanou dojednal. Navysˇe, zˇalobca nepreuka´zal ani splnenie povinnosti´ veritelˇa informovatˇ

spotrebitelˇa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom me´diu, ktore´ je dostupne´
spotrebitelˇovi, o u´rokovej sadzbe spotrebitelˇske´ho u´veru a dˇalsˇi´ch na´lezˇitostiach poskytnute
´ho u´veru v zmysle § 18 ods. 1, 2 za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch. Predlozˇene´ vy´pisy z u
´cˇtu zˇalovanej obsahuju´ len u´daje o vy´sˇke limitu povolene´ho precˇerpania a u´rokovej sadzbe pre
povolene´ precˇerpanie, ktore´ho dojednanie so zˇalovanou vsˇak zˇalobca nepreuka´zal. Len poplatky a

úroky, ktoré boli zaúčtované na ťarchu u´cˇtu žalovanej bez právneho dôvodu, predstavujú sumu celkovo
217,89 eur, teda výška týchto poplatkov presahuje celkovú žalobcom uplatnenú pohľadávku o 28,42 eur
(217,89 eur - 189,47 eur). Žalobca tak nárok na peňažné plnenie žalobou uplatnené od žalovanej nemá.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(„CSP“). Konštatoval plný úspech žalovanej vo veci, nadväzne aj jej nárok na náhradu trov v plnom
rozsahu, avšak zo spisu žiadne trovy tejto úspešnej strany sporu nevyplynuli, preto jej súd náhradu
trov nepriznal.
6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Argumentoval prioritne právnym významom ustanovenia §
31 ods. 2 zák. o platobných službách, podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné

služby používateľovi platobných služieb na základe: a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej
služby alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy
sú obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová
zmluva obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch. Z toho je zrejmé, že zákon o platobných
službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne

dojednané. Odvolateľ cituje znenie bodu 4 ods. 2 zmluvy, v zmysle čoho za poskytovanie produktov
platobných služieb je žalobca oprávnený zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov a všetky
takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/
služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného u žalovaného. Majiteľ
účtu prehlasuje, že sa pred podpisom tejto zmluvy oboznámi s poplatkami súvisiacimi s príslušnou

zmluvou a so Sadzobníkom. Odvolateľ cituje ďalej znenie bodu 4 ods. 3 zmluvy, v ktorom vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Obchodnými
podmienkami k debetným platobným kartám, obchodnými podmienkami pre služby elektronického
bankovníctva, ďalšími obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu a VOP v platnom znení
ďalej len Obchodné podmienky. Odvolateľ (žalobca) poukazuje aj na najnovšiu judikatúru Súdneho

dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/EHS - vec
42/15z9.11.2016,ktorejpredmetomjenávrhnazačatieprejudiciálnehokonaniapodľačlánku267ZFEU
súvisiace s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto

smernicesamávykladaťvtomzmysle,žezmluvaoúverenemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojediný
dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá
patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými

stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto
zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené podľa odvolateľa znamená, že náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou
náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, alečasť z nich môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP“) alebo
Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Smernica však nebráni členským štátom, aby
zakotvilipovinnosť,ževšetkydokumentyobsahujúcenáležitostizmluvypovinnévzmyslesmernicemajú

byť podpísané. Zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/Sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré
z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Táto povinnosť by však mala byť
ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí.
Znamená to, že VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient
nepodpísal. Z tohto dôvodu nie je daný dôvod podľa odvolateľa na nepriznanie poplatkov súvisiacich s

vedením platobného účtu žalovaného.
7. Odvolateľ nesúhlasil ani s názorom súdu v otázke, že nepreukázal platné individuálne dojednanie
úroku v spotrebiteľskej zmluve. V spojitosti na tento záver odvolateľ cituje obsahové znenie bodu 23
časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto bodu všeobecných
obchodných podmienok odvolateľ je toho názoru, že ak vznikne na účtu/vkladnej knižke debetný
(záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/

nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne
účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v Sadzobníku. Dojednanie úroku
za nepovolené prečerpanie je upravené vo VOP tvoriace súčasť zmluvy a dojednanie, vzhľadom už na
predchádzajúce vecné argumentácie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Žalobca sa domáhal zmeny
rozsudku súdu prvej inštancie, v rámci tejto zmeny žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať

náhradu trov konania.
8. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.
9.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP-zákonč.160/2015Z.z.vzneníúčinnomod1.7.2016,
ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej
lehote, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, vykonal odvolací prieskum v rozsahu a z dôvodov

podaného odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v aplikácii s § 396 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 16.4.2012
zmluvu č. 1660573001 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet.

Nebolo v konaní sporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa spravuje právnym
režimom spotrebiteľského práva v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. Z.č. 129/2010
Z.z. Súd prvej inštancie v súdenej veci vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, aplikoval
na súdenú vec aj súvisiace právne normy správne, svoje rozhodnutie vyargumentoval úplne, uviedol
vecné dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Krajský súd sa aj stotožnil s písomným odôvodnením

rozhodnutia okresného súdu ( § 387 ods. 2 CSP ) na neho odkazuje, avšak iba na zdôraznenie vecnej
správnosti rozhodnutia uvádza nasledovné argumenty k odvolaniu.

11. Žalobca sa domáha podanou žalobou od žalovanej zaplatenia sumy 189,47 eur (nepovolené
prečerpanie účtu). Odvolateľ nerozporoval v konaní, že táto istina pohľadávky pozostáva zo súčtu

poplatkov zaúčtované na ťarchu bežného účtu žalovanej. V konaní vôbec nebola sporná otázka, či sa
jedná/ nejedná o platobnú službu ako to má na mysli Zákon o platobných službách na ustanovenia
ktorého poukazuje v odvolaní odvolateľ. Podstatné bolo, že zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej
na ktorú sa vzťahuje právny režim Z.č.129/2010 Z.z., ďalej bolo významné, že predmetná právna
norma zakotvuje aké obligatórne náležitosti musí takýto typ zmluvy obsahovať, dojednanie o úrokoch

a poplatkoch
vzmluvejenepochybnetakoutoobligatórnounáležitostizmluvy,zákonvdobeuzatvoreniazmluvytakúto
podmienku stanovoval a je potrebné z klauzuly zákona aj vychádzať. Správne uzatvoril okresný súd, že
v zmluve chýba individuálne dojednanie o nároku na úrok a poplatok, pokiaľ odvolateľ argumentuje, že
uvedené dojednanie obsahujú VOP k zmluve s odkazom na príslušný Sadzobník, ide o dokumenty listiny

k zmluve formulárového charakteru, ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch toto splýva so všetkými
nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy
je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. O to viac,
že v súdenej veci predložené vyhotovenie VOP k zmluve je vyhotovený drobnými písmenami na hranici
nečitateľnosti.

12. Žalobca voči žalovanej nesplnil ani informačnú povinnosť uloženú v § 18 ods.2 Z.č.129/2010 Z.z.
túto vecnú otázku okresný súd vyargumentoval správne a vyčerpávajúco.13. V súhrnne všetkých dôvodov je preukázané, že žalobca nárok na žalovanú istinu nemá, následne
keď nevznikol nárok na istinu je nedôvodná žaloba aj ohľadne úrokov uplatňovaných z istiny.

14. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu má oporu v § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

15. Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu žalobcu vyhovieť nemohol.

16. Podľa § 396 ods.1 CSP v aplikácii s § 255 ods.1 CSP odvolací súd rozhodoval o trovách tohto
odvolacieho konania. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, žalovaná ako úspešná strana by
mala nárok na náhradu trov odvolacích, z obsahu spisu však nevyplynulo, že by tejto úspešnej strane
odvolacieho konania mali vzniknúť nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu. Z týchto
dôvodov krajský súd stranám sporu ( žiadnej z nich ) nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.