Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230417
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112230417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, o náhradu škody, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/545/2012-108 zo dňa 26.2.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd
Prešov žaloby, ktoré sa viedli pod sp. zn. 14C/216/2012, 14C/217/2012, 14C/218/2012, 14C/261/2012,

14C/264/2012, 14C/277/2012, 14C/301/2012, 14C/308/2012, 14C/313/2012, 14C/314/2012,
14C/315/2012, 14C/321/2012, 14C/344/2012, 14C/349/2012, 14C/353/2012. Okresný súd Prešov tieto
konania spojil na spoločné konanie a rozhodol, že konanie o týchto veciach sa bude viesť pod sp.zn.
14C/216/2012 a to uznesením č.k. 14C/216/2012-7 z 9.10.2012. Krajský súd v Prešove uznesením
č.k. 21NcC/40/2012-15 z 19.10.2012 vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania
a rozhodovania danej veci a túto prikázal Okresnému súdu Humenné. Na Okresnom súde Humenné

sa konanie o spojených veciach vedie pod sp.zn. 5C/545/2012. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým,
že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť
v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Ako oprávnený subjekt navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Jednotlivé žaloby boli podané proti
žalovanej na základe exekučných konaní vedených na Okresnom súde Prešov, pričom v konaní
Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 14C/216/2012 to bolo exekučné konanie proti povinnej Z. Y., ktoré
sa viedlo na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/2239/05. V konaní

OS Prešov sp.zn. 14C/217/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnému T. S. na základe
návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/1018/2005. V konaní OS Prešov pod sp.
zn. 14C/218/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnej J. W. na základe návrhu súdneho
exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/693/05. V konaní OS Prešov pod sp.zn. 14C/261/2012 to bolo
exekučné konanie vedené proti povinnému G. W. na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného
pod sp.zn. Ex/313/04. V konaní OS Prešov pod sp.zn. 14C/264/2012 to bolo exekučné konanie vedené

proti povinnému L. Š. na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/3252/2006.
V konaní OS Prešov sp.zn. 14C/277/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnému Ľ.Í. R. na
základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/1387/2003. V konaní OS Prešov podsp.zn. 14C/301/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnej N. L. na základe návrhu súdneho
exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/260/2004. V konaní OS Prešov sp. zn. 14C/308/2012 to bolo
exekučné konanie vedené proti povinnému H. O. na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného

pod sp.zn. Ex/1445/2003. V konaní OS Prešov pod sp.zn. 14C/313/2012 to bolo exekučné konanie
vedené proti povinnému L. O. na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn.
Ex/125/2006. V konaní OS Prešov pod sp.zn. 14C/314/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti
povinnej T. L. na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/1294/2004. V konaní
OS Prešov sp.zn. 14C/315/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnému T. K. na základe

návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/1289/2004. V konaní OS Prešov pod sp.zn.
14C/321/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnej H. O. na základe návrhu súdneho
exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/1005/04. V konaní OS Prešove pod sp.zn. 14C/344/2012 to
bolo exekučné konanie vedené proti povinnej J. X. na základe návrhu súdneho exekútora pod sp.zn.
Ex/48/2006. V konaní OS Prešov pod sp.zn. 14C/349/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti
povinnému T.Š. Š. na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/342/2003. V

konaní OS Prešov pod sp.zn. 14C/353/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnému T. S.
na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.zn. Ex/261/2004. Žalobca podané žaloby
odôvodňovaltým,žeOkresnýsúdPrešovakoexekučnýsúdpožiadaloudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie na základe návrhu spísaného súdnym exekútorom a Okresný súd Prešov túto žiadosti prijal
na ďalšie konanie a teda mu vznikla povinnosť sa ňou zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci zákonom

stanovenej lehoty. Súdny exekútor v súlade s ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil súdu návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd takéto poverenie vydal. Následne postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Žalobca očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu a v zákonom stanovenej lehote dôjde k reálnej zmene exekútora

rozhodnutím súdu. Súd o návrhu nerozhodol včas napriek tomu, že podaný návrh spĺňal formálne a
materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu
úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora,
ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia. Žalobca poukázal na ust. § 44 ods. 7 a ods. 8
Exekučného poriadku, mal za to, že hore citovanými ustanoveniami je založená zákonná povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať podstatný vplyv na čas potrebný k rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Teda, podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd postupoval nesústredene a

so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody. Uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelnej vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím

o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-
eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Celkovo žalobca
vyčíslil majetkovú škodu na sumu 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom

čase zaručeného č. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že nastanú účinky
predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavilo oprávnene záujmy žalobcu rizikám, a to neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu k povinným a riziko insolventnosti povinného. Ako ďalšie dôvodypre priznanie nemajetkovej ujmy žalobca uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu a absolútnu nemožnosť súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva. Takáto situácia vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich

orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Toto
spôsobilo hospodársku stratu na strane žalobcu a jeho majiteľov. Vzniknutá situácia ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej náhrady a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca zo sumy 55,32
eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe doktríny ústavného súdu,
že pri nečinnosti súdu patrí za jeden rok poškodenému suma 663,88 eur.

2. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania žaloby na žiadosť
pozitívne nereagovala.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázala na zmätočnosť samotného návrhu
žalobcu, v ktorom sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako
dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti namietala, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,

ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď.. Žalovaná poukázala aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak
žalobca namieta nezákonne konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.
Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje

škodu. Nie je zrejmé, či žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu
prieťahov,zdôvodurozhodnutiaozamietnutížiadostiovydaniepovereniaalebozdôvodunerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalovaná poznamenala, že
žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania

sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania
ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v Náleze č. III.ÚS 69/2011 poukazuje
na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura scripta
sunt. To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade žalovaná mala za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, že túto

právomoc má iba predsedu súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala aj na to, že dňa 23.4.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci je zrejmé, že
žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ďalej žalovaná poukázala na podmienky, za
splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a

to na zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musí dôjsť k nezákonnému rozhodnutiu alebo k nesprávnemu
úradnému postupu, musí dôjsť k vzniku škody a musí existovať príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ďalej žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného
súdu SR, a to na rozhodnutie I.ÚS 16/02, ktoré sa zaoberalo posúdením toho, či došlo alebo nedošlo

k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, žalovaná poukázala na rozhodnutie
sp.zn. II.ÚS 64/97, v zmysle ktorého nedodržanie zákonnej lehoty sa nepovažuje automaticky za
porušenie základného práva, pretože pre posúdenie tejto otázky sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
(rozhodnutie I.ÚS 63/00). Žalovaná poukázala, že vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu inevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy,
a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň žalovaná poukázala na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného

poriadku, z ktorého je zrejme, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, lebo pôvodný súdny exekútor mal a mohol
pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na
niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta prieťahy v konaní, žalovaná odkázala na ust.

§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných

žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť zo strany Ústavného
súdu SR pred 23.4.2009. V tejto súvislosti žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku pri každou
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na náhradu škody, žalovaná
uviedla, že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,

ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že
škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatnej zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a

správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje a
poštovné. Na tomto mieste žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či
predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalovaná vyslovila názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkových prospech. Žalovaná

poukázala na to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém. Takýto systém musel žalobca využívať
nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vzniká žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a
jej uplatnenie považuje za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému, tiež ide o činnosť, ktorú musí

žalobca vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Žalovaná má za to, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku
škody. Pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy u právnickej osoby
a fyzickej osoby je odlišný. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsahu Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú

ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa
na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca
uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto sú bližšie konkretizované.
Taktiež žalobca nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.
Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu
nevyplýva a z tohto dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to,
že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Podľa žalovanej v tejto súvislosti nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri
zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a v povedomí ktorej je okolo žalobcu v spojení s

touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali
svojupozornosťnaochranuspotrebiteľskýchpráv,pričomjevšeobecneznáme,žepotrebuochranypráv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie
rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobcainicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaná mala za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť, aj tu žalovaná

konštatovala, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom

okresného súdu.

4. Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2013 okresný prokurátor v Humennom oznámil svoj vstup do
konania podľa § 35 ods. 2 pím. j) O.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Prešov sp.zn. 6Er/355/2005,

23Er/865/2005, 26Er/556/2005, 26Er/603/2004, 23Er/64/2007, 26Er/217/2003, 26Er/685/2004,
7Er/2425/2003, 23Er/471/2006, 26Er/4113/2004, 23Er/610/2004, 26Er/2662/2004, 6Er/497/2006,
7Er/998/2003, 26Er/355/2004. Oboznámil sa tiež so znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej
univerzity v Bratislave, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp.zn. 14C/216/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnej Z. Y. na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. Ex/2239/2005. Zo spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

Okresnému súdu Prešov doručená dňa 20.12.2005. Dňa 4.4.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení
exekučného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.6.2014. Oprávnený voči tomuto uzneseniu podal
odvolanie. Dňa 24.1.2013 bolo vydané uznesenie Krajským súdom v Prešove potvrdzujúce uznesenie
Okresného súdu Prešov. Uznesenie Krajského súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť 2.6.2014.

7. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp.zn. 14C/217/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnému T. S.É. na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/1018/2005. Zo spisu OS Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 11.5.2005, na základe návrhu na

vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 18.4.2005. Dňa 5.4.2012 bolo vydané
uznesenie o zastavení exekučného konania, voči ktorému podal oprávnený odvolanie. Dňa 21.1.2013
vydal Krajský súd v Prešove uznesenie potvrdzujúce uznesenie Okresného súdu Prešov.

8. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp.zn. 14C/218/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnej J. W. na základe návrhu exekútora evidovaného pod
č.Ex/693/2005.ZospisuOkresnéhosúduPrešovvyplýva,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená 18.3.2005, na základe návrhu na vykonanie exekúcie
spísaného pred súdnym exekútorom dňa 2.3.2005. Dňa 5.4.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení

exekučného konania.

9. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konania
pod sp.zn. 14C/261/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnému G. W., na základe návrhu exekútora

evidovaného pod č. Ex/313/04. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 26.2.2004, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 27.1.2004. Dňa 14.4.2010 bolo
vydané uznesenie o zmene súdneho exekútora, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2010.

10.ZožalobydoručenejOkresnémusúduPrešovdňa27.9.2012,nazákladektorejsaviedlokonaniepod
sp.zn. 14C/264/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnému L. Š., na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. Ex/3252/2006 (teraz sa vedie Ex pod sp.zn. Ex/4378/12). Zo spisu Okresného súdu Prešovvyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená
dňa 12.8.2007. Dňa 16.10.2009 bola podaná žiadosť oprávneného na zmenu exekútora. Dňa 1.6.2010
rozhodol súd o zmene žiadosti o zmenu súdneho exekútora a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

9.7.2010. Dňa 2.10.2013 bolo vydané uznesenie o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a exekúcia bola
následne zastavená. Voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie 28.10.2013 právnym zástupcom
oprávneného. Spis bol dňa 21.8.2014 predložený na Krajský súd Prešov.

11. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie

pod sp.zn. 14C/277/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnému Ľ. R.Š., na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/1387/2003. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená 12.8.2003, na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 28.7.2003. Dňa 11.4.2012 bolo vydané
uznesenie o zastavení exekučného konania. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie dňa

4.5.2012. Krajský súd v Prešove vydal dňa 19.11.2012 uznesenie, ktorým vrátil vec na postup podľa §
209a O.s.p. Okresnému súdu Prešov.

12.ZožalobydoručenejOkresnémusúduPrešovdňa27.9.2012,nazákladektorejsaviedlokonaniepod
sp.zn. 14C/301/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Prešov proti povinnej N. L. na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. Ex/260/2004. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 3.3.2004. Dňa 26.4.2012 bolo vydané
uznesenie - exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Voči tomuto uzneseniu bolo
podané odvolanie. Dňa 30.8.2012 Krajský súd v Prešove potvrdil toto uznesenie. Vo veci bolo podané

dovolanie a spis sa nachádza na Najvyššom súde SR od 4.10.2013.

13. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie
pod sp.zn. 14C/308/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnému H. O. na základe návrhu exekútora

evidovaného pod č. Ex/1445/2003. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 4.11.2003 na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom 4.10.2003. Dňa 25.4.2012 bolo
vydané uznesenie o zastavení exekučného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2012.
Protitomutouzneseniubolopodanéodvolaniedoručenésúdudňa28.5.2012.KrajskýsúdvPrešovedňa

27.9.2012 vydal uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov. Uznesenie Krajského
súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2012.

14.ZožalobydoručenejOkresnémusúduPrešovdňa27.9.2012,nazákladektorejsaviedlokonaniepod
sp.zn. 14C/313/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Prešov proti povinnému L. O. na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. Ex/125/2006. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 3.2.2006. Spis od 14.5.2013 sa
nachádza na Najvyššom súde SR v Bratislave.

15. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie
pod sp.zn. 14C/314/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov proti povinnej T. L. na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/1294/2004. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 8.11.2004 na základe

návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 11.10.2004. Dňa 9.11.2004
bolo vydané poverenie. Dňa 14.6.2010 bolo vydané uznesenie o zmene súdneho exekútora. Voči tomuto
uzneseniu ohľadne výroku o trovách exekúcie podala exekútorka odvolanie doručené súdu 6.7.2010.

16. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie

pod sp.zn. 14C/315/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnému T. K. na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/1289/2004. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená 8.11.2004 na základe návrhuna vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 8.10.2004. Dňa 9.11.2004 bolo vydané
poverenie. Dňa 22.6.2010 bolo vydané uznesenie o zmene súdneho exekútora. Proti tomuto uznesenie
ohľadne výroku o trovách exekúcie podala exekútorka odvolanie doručené súdu dňa 12.7.2010.

17. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie
pod sp.zn. 14C/321/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnej H. O. na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/1005/04. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 18.6.2004 na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 14.5.2004. Dňa 21.6.2004 bolo
vydané poverenie. Dňa 13.4.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu
bolo podané odvolanie doručené súdu dňa 21.5.2012. Krajský súd v Prešove dňa 27.9.2012 vydal
uznesenie, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.11.2012.

18. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie
pod sp.zn. 14C/344/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov voči povinnej J. X.W. na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/48/2006. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 6.2.2006 na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 3.1.2006. Dňa 13.4.2012 bolo
vydané uznesenie o zastavení exekučného konania. Voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie.
Krajský súd v Prešove dňa 31.5.2012 vydal uznesenie, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu
Prešov.

19.ZožalobydoručenejOkresnémusúduprešovdňa27.9.2012,nazákladektorejsaviedlokonaniepod
sp.zn. 14C/349/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok proti žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Prešov proti povinnému T. Š. na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. Ex/342/2003. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 23.4.2003 na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 27.3.2003. Dňa 12.4.2012 bolo vydané
uznesenie o zastavení exekučného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2014. Proti tomuto
uzneseniu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Prešove dňa 23.1.2014 vydal uznesenie, ktorým
potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

20. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie
pod sp.zn. 14C/353/2012 súd zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov proti povinnému T. S. na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. Ex/261/2004. Zo spisu Okresného súdu Prešov vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 9.2.2004 na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom 15.1.2004. Dňa 13.2.2004 bolo
vydanépoverenie.Dňa10.4.2012bolovydanéuznesenieozastaveníexekučnéhokonania.Protitomuto
uzneseniu bolo podané odvolanie doručené súdu dňa 4.5.2012. Krajský súd v Prešove dňa 30.8.2012
vydal uznesenie, ktorým vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012. Dňa 9.8.2012 bol súdu doručený návrh na prerušenie konania
a doplnenie právnej argumentácie.

21. Ďalej súd vykonal dôkaz znaleckým posudkom znalca J.. Y.. L.. T. U., L.. č. 1/2014, podľa
ktorého tento znalecký posudok obsahuje právne hodnotenie sporu a zo znaleckého posudku č. 1/2014

EkonomickejuniverzityvBratislavesúdzistil,žetýmtobolivyčíslenénákladynačinnosťžalobcuspojené
pri neskorom rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora. Týmito znaleckými posudkami mal súd za to,
že závery sú všeobecné a netýkajú sa konkrétneho uplatneného nároku. Ďalej súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia citoval čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1 písm. a) až d) zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 6, 7,
8 Exekučného poriadku, § 243 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že konštatoval uplatnenie nároku
žalobcom na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu tým, že podľa § 44 ods.7 alebo § 44 ods. 8 Exekučného poriadku neskoro rozhodol o návrhu na zmenu exekútora. Vzhľadom na
uplatnenú námietku premlčania uplatneného žalovanou pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
kuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručenianávrhunazmenuexekútorapreddňom23.4.2009konštatoval,

že nároky žalobcu uplatňované v konaniach, ktoré sa pôvodne viedli na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 14C/216/2012, 14C/217/2012, 14C/218/2012, 14C/261/2012, 14C/264/2012, 14C/277/2012,
14C/301/2012, 14C/308/2012, 14C/313/2012, 14C/314/2012, 14C/315/2012, 14C/321/2012,
14C/344/2012, 14C/349/2012, 14C/353/2012 sú premlčané a z tohto dôvodu návrh žalobcu zamietol.
Ďalej súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia zdôraznil, že pri nárokoch žalobcu týkajúcich sa

neskorého rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora nebolo účelné rozhodovať o zámene exekútora,
keďže súd vyhlásil exekučné konania za neprípustné a exekúciu zastavil. Navyše v konaniach, ktoré
začali do 31.8.2005, v tom čase platná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora, k čomu došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. S poukazom na ust. § 238 ods. 1
Exekučného poriadku, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005,

ak ods. 2 neustanovuje inak. Ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, avšak s výnimkou ust. §
44 ods. 7 Exekučného poriadku. Taktiež úprava obsiahnutá v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z
ust. § 240 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Žalobca sa v žalobe domáha náhrady materiálnej škody

vo výške administratívnych úkonov spojených s vedením konania do vydania poverenia. Podľa § 17
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je treba považovať za hypotetické. Neboli preukázané ani ďalšie predpoklady

zodpovednosti, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pre
naplnenie zodpovednosti za škodu je treba preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok
zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal
a nedokladoval. Súd mal za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiaden
dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, tak ako to vyžaduje ust. § 101 O.s.p. Z

hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného
súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takéhoto postupu súdu
vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto
zodpovednosť daná. Súd konštatoval, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci
nemožno. Konštatované okolnosti veci, ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania
prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore s zákonom,

viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte k zamietnutiu žaloby. Žalobca tiež uplatnil nárok na
nemajetkovú ujmu, avšak tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je treba preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené zo
žalobného návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Naviac žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom

dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch ničím nepodložil, nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto
priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že
táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,

pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a
preukázania. Súd teda podanú žalobu zamietol aj v tejto časti. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 s tým, že žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania nevyčíslila, ani zo spisu jej
žiadnenevyplývajú,apretootrováchkonaniarozhodolsúdtak,žežalovanejakoúspešnémuúčastníkovi
ich nepriznal.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť
súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ďalej, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
vec, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2

písm. a), c), f) O.s.p.). V ďalšom poukázal na to, že v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii novej
právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., že súd nesprávne riešil otázku trvania stavu právnej
neistoty a že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy delege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom.
Považoval za nesprávne to, že sa súd dostatočne nevyporiadal s predloženým znaleckým posudkom č.

1/2014 o výške vzniknutej škody a ďalej, že súd pred rozhodnutím vo veci samej mal rozhodnúť osobitne
o návrhu na prerušenie konania.

23. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolanie žalobcu bolo

podané pred 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon - Civilný sporový poriadok, a preto žalobcovi
vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie
žalobcu podľa právnej úpravy platnej v čase, kedy bolo odvolanie podané.

24. Odvolací súd teda prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový
stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd so zreteľom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo
svojom rozhodnutí odkazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Pokiaľ však ide o odvolacie
námietky, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie neaplikoval novú právnu úpravu § 9 ods.

2 zák. č. 514/2003 Z.z., a preto táto odvolacia námietka je nedôvodná. Pokiaľ ide o otázku trvania
stavu právnej neistoty a úvahy o dĺžke a dodržiavaní zákonných lehôt, tu treba povedať, že sa súd
prvej inštancie náležite vyporiadal aj s touto otázkou, kedy dostatočne jasne vysvetlil, z akého dôvodu
nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote neviedlo k uplatňovanej škode žalobcom. Rovnako
súdprvejinštanciesadostatočnevyporiadalajsoznaleckýmposudkomč.1/2014,keďvosvojomzávere

konštatoval, že žalobca ním nepreukázal existenciu škody. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, tu
odvolací súd konštatuje, že takýto návrh sa v spise ani nenachádza. Preto odvolacia námietka v tomto
smere tak isto neobstojí.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

26. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP.

27. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).