Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/28/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309201816
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Zbyňovcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1309201816.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Zbyňovcovou v právnej

veci navrhovateľky: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L., zastúpená: JUDr. Ján Chudík, advokát,
Ožvoldíkova 11, Bratislava, proti odporcovi: A.. P. M., bytom S. Č.. X, L., zastúpený: JUDr. Alexandra
Korbeľová, advokátka, Osuského 6, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 4 177,30 Eur, na
účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Alexandry Korbeľovej, vedený v Tatra banke a.s. Bratislava, č.

účtu 2624041088/1100, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.06.1996, následne opakovane v rámci odstraňovania
vád návrhu doplňovanom hlavne podaniami doručenými súdu dňa 20.05.2005 a 08.07.2005 sa
navrhovateľka domáhala aby súd zaviazal vyššie uvedeného odporcu ako aj ďalších šiestich odporcov
spoločne a nerozdielne jej vydať sumu 640 327,- Kčs titulom bezdôvodného obohatenia, kedy prvý krát
špecifikovala petit jej návrhu.

Návrh odôvodnila tým, že ako pracovníčka LITA Bratislava v roku 1990 realizovala platby do zahraničia

za vydavateľstvo PRESSBURG a OPTIMAL WAY, ktorých majiteľom bol odporca Ing. M. s tým, že
tento v priebehu roku 1991 čiastku 750 327,- Kčs zaplatí, čo sa však nestalo. Následne na výzvu
zamestnávateľa dlžnú čiastku mu zaplatila. Napriek tomu, že dlh vyrovnala zamestnávateľ na ňu podal
trestné oznámenie. Uviedla, že na úkor nej sa obohatili všetci odporcovia, ako fyzické tak aj právnické
osoby.

V predmetnej veci odporcovia vzniesli námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ako aj nedostatok

pasívnej legitimácie na strane pôvodných odporcov.

Súdrozsudkomzodňa08.12.2009návrhnavrhovateľkyzamietol,pričomakceptovalvznesenúnámietku
premlčania, ako aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov.

Proti uvedenému rozsudku navrhovateľka podala odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
14Co 110/2010 zo dňa 06.12.2011 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 08.12.2009 vo vzťahu k pôvodným

odporcom v II. až VII. rade potvrdil a napadnutý rozsudok voči odporcovi v I. rade (A.. P. M.) zrušil a vec
vrátiltunajšiemusúdunaďalšiekonanie.Nariadilsúdudoplniťdokazovanieohľadnevznesenejnámietky
premlčania najmä tvrdenie navrhovateľky, že predpokladala že sa ňou tvrdené skutočnosti preveria v
trestnom konaní a trestný rozsudok bude základom jej nároku voči odporcovi v I. rade, pričom trestnékonanie bolo právoplatne skončené až 24.06.2005, v ktorom smere je v uvedenom rozsudkom pisárska
chyba, nakoľko rozsudok v trestnej veci vedenej proti navrhovateľke sp. zn. 1T 52/1992.

Aj následne navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a žiadala mu vyhovieť, pričom vzhľadom na
zmenený okruh účastníkov na strane odporcu žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu jej návrhu v znení:
Odporca Ing. P. M. je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 21 244, 11 Eur, ako aj trovy konania, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu. Zmenu uvedeného petitu návrhu súd pripustil uznesením na
pojednávaní konanom dňa 08.10.2012 v prítomnosti účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov.

V ďalšom konaní sa právny zástupca navrhovateľky domáhal opätovného výsluchu účastníkov konania,
svedkyne H.. T. Y. a žiadal aj od Daňového úradu vyžiadať originály potvrdení o príjme peňazí s tým, že
naďalej zotrvali na tvrdení, že navrhovateľka síce potvrdenia o príjme peňazí vystavila, avšak odporca
jej okrem sumy 90 000,- Kčs a 20 000,- Kčs ďalšie peniaze napriek výzvam navrhovateľky nepoukázal.
Súčasne aj zotrvali na stanovisku, že pohľadávka navrhovateľky nie je premlčaná.

Odporca zásadne nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, naopak tvrdil, že navrhovateľke peniaze riadne
odovzdal a naďalej zotrval na vznesenej námietke premlčania s tým, že uplynula dvojročná subjektívna
premlčacia lehota a nie je dôvod aby sa začiatok jej plynutia odvodzoval od právoplatného ukončenia
trestného konania, pričom samotná navrhovateľka uvádza, že už od roku 1992 urgovala odporcu na
vrátenie akejsi dlžoby.

Súd v predmetnej veci doplnil dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľky, ako aj svedkyne H..
T. Y., ako aj ďalších listinných dôkazov a to najmä poštovej zloženky z 25.06.1992, listov navrhovateľky,
ktorými táto vyzývala odporcu na vrátenie peňazí, potvrdení o príjme peňazí, výpisov z LV č. 1305 a
1795, ako aj ďalších dôkazov obsiahnutých v predmetnom spise, ako aj pripojenom trestnom spise sp.

zn. 1T 52/1992 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave, sp. zn. 1T 52/1992 zo dňa 07.06.1995 bola
navrhovateľka uznaná vinnou, že ako samostatná odborná referentka devízovej učtárne LITA Bratislava
v čase od 17.10.1990 do 20.12.1990 na svojom pracovisku na Nálepkovej ulici v 5 prípadoch postupne

prevzala od A.. M. celkom sumu 750 327,- Kčs ako honorárovú platbu do zahraničia, o prevzatí peňazí
vystavila doklady, požadované sumy do zahraničia síce z devízového účtu LITA Bratislava uhradila,
avšaksumu750327,-KčsnaúčetorganizácieLITABratislavaneodviedla,alesijuponechalaprevlastnú
potrebu, čím tejto organizácii spôsobila škodu v sume 750 327,- Kčs, teda prisvojila si cudziu vec,
ktorá jej bola zverená, čím spáchala trestný čin sprenevery podľa § 428 ods. 1, 3 písm. a), d) Trestného

zákona, za to jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a výkon trestu jej bol odložený na
skúšobnú dobu 3 roky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.1995.

S poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. je súd uvedeným rozsudkom viazaný o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala už na učinenej výpovedi v predmetnej veci a taktiež
na tom, čo vypovedala v rámci trestného konania vo veci sp. zn. 1T 52/1992 s tým, že v uvedenom
trestnom konaní bola podrobne vypočúvaná, aj naďalej zotrvala na svojej výpovedi, že odporca jej
nezaplatil uplatnenú sumu, potvrdila, že jej zaplatil len sumu 90 000,- Kčs pod menom Yvony Vlasatej,

ktorá bola riaditeľkou jej zamestnávateľa LITA (literárna agentúra Slovenska, Bratislava) a v ďalšom
prípade jej osobne odovzdal sumu 20 000,- Kčs, k čomu došlo koncom júna 1992. Tieto peniaze
jej odporca odovzdal osobne a o prijatí uvedenej sumy mu žiadne potvrdenia nevydala, čo on ani
nežiadal. Navrhovateľka vo svojich výpovediach potvrdila, že z devízového účtu jej zamestnávateľa
odviedla uvedenú sumu v roku 1990 a vydala aj potvrdenia o príjme peňazí zo strany odporcu, aby

mal doklady pre daňové účely. Potvrdila, že na týchto dokladoch je neplatný podpis a aj pečiatka je
neplatná, potvrdenky sama podpísala a opatrila pečiatkou, išlo však len o parafu, bez toho aby sa dalo
identifikovať konkrétnu osobu. Vo svojej výpovedi potvrdila, že potvrdenky na č.l. 68 a 69 v počte 5 kusov
založenýchvtrestnomspiseapripojenýchajdopredmetnéhospisunač.l.371-372vypĺňalaaparafovala
ona, aj ich opatrila neplatnou pečiatkou. Tieto príjemky po nahliadnutí do nich opoznávala a potvrdila

ich pravdivosť s tým, že tieto sú totožné s originálmi, ktoré vystavila. Na rozdiel od predchádzajúcich
výpovedí a tvrdení však uviedla na pojednávaní dňa 12.11.2012, že tieto potvrdenky si doniesol sám
odporca a to koncom marca 1991 s tým, že ako podnikateľ musí zúčtovať honoráre poukázané do
zahraničia do daňového priznania za rok 1990 a musí ich predložiť k daňovému priznaniu, inak by muhrozila pokuta vo výške 2 000 000,- Kčs. Teda tieto príjmové doklady vyplnila, podpísala a odovzdala
odporcovi v jeden deň, s tým, že vedela, že tieto použije na daňové účely zo svojej podnikateľskej
činnosti. Taktiež potvrdila, že odporcu vyzývala na zaplatenie peňazí listami z 30.12.1992, 12.01.1993,

30.03.1993,ktorésanachádzajúvtrestnomspise(č.l.184-186),ajvpredmetnomcivilnomspiseapotom
čo do nich nahliadla potvrdila že je na nich jej vlastnoručný podpis.

Odporca taktiež zotrval na všetkých výpovediach, ktoré v predmetnej veci učinil a to aj v trestnom konaní,
kde bol vypočutý ako svedok. Uviedol, že začal podnikať ako fyzická osoba, pričom jeho podnikanie sa

týkalo vydavateľskej činnosti v súvislosti s ktorou potreboval zaplatil honoráre do zahraničia. Vzhľadom
na to, sa skontaktoval s literárnou agentúrou - LITA a to so samotnou navrhovateľkou, pričom sa už
spätne nepamätal, ako mu bol sprostredkovaný kontakt s ňou. Dohodol sa s ňou na osobnom stretnutí,
ktoré sa aj uskutočnilo v termíne, ktorý mu oznámila navrhovateľka, uviedol jej, že potrebuje zaplatiť do
zahraničiahonoráre,pričomišlooviachonorárov,ktorésaplatilipostupnetak,akovyplynulozpotvrdení.
Samotná navrhovateľka mu povedala, že ak si to chce urýchliť, nech vždy donesie hotovosť, ktoré mu

vždy navrhovateľka vyčíslila v korunách. Peniaze jej sám odovzdal, navrhovateľka si ich prepočítala a
vystavila potvrdenie o prevzatí peňazí a potvrdenia mu aj odovzdala v originály a zaviedol si ich
do jeho podnikateľského
účtovníctva, pričom podnikal ako fyzická osoba pod názvami PRESSBURG a OPTIMAL WAY. Taktiež vo
svojej výpovedi potvrdil, že fotokópie týchto potvrdení o príjme peňazí ktoré sú v trestnom ako aj civilnom

spise vo fotokópiách sú totožné s originálmi týchto dokladov, ktoré odovzdal Daňovému úradu Bratislava
III v rámci daňovej kontroly. Predmetné potvrdenky však navrhovateľke nepredkladal a táto nevypovedá
pravdukeďtvrdí,žemuichodovzdalanarazvmarci1991.Vžiadnomprípadebyjejneodovzdaluvedené
sumypeňazílenbiankobeztoho,abymuvydalapotvrdenieoichpríjme.Sámpochybnostiovystavených
potvrdenkách o príjme peňazí nemal, nakoľko peniaze odovzdal navrhovateľke, táto ich prebrala, pričom

uvedené sumy peňazí boli aj poukázané jeho partnerom v zahraničí, s ktorými bol v kontakte a títo mu to
potvrdili. Ďalej uviedol, že si nepamätá či v tom čase už mal účet v banke, nakoľko v uvedenom období
iba začínal s podnikateľskou činnosťou, nemal dovtedy žiadne skúsenosti a ak by navrhovateľka žiadala
aby peniaze poukázal na účet LITA urobil by tak, nebol by to pre neho problém, táto ich však žiadala v
hotovosti, že to je najrýchlejší spôsob, ako si môže urýchliť platby do zahraničia. Žiadne podozrenie zo

strany navrhovateľky nenadobudol, naopak bol spokojný, že sa uskutočnili aj platby do zahraničia. Ďalej
uviedol, že nemá žiadne faktúry, ktoré by mu navrhovateľka doručovala a on o tomto nevie nič. Samotnú
navrhovateľku nepoznal, táto bola pre neho neznámou osobou a nebol s ňou v žiadnom vzťahu a táto
nemala dôvod mu nejako pomáhať, nakoľko vzájomne postupovali iba úradne. Rozhodne poprel, že by
poštovou poukážkou poukázal navrhovateľke sumu 90 000,- Kčs, ani jej osobne nedal sumu 20 000,-

Kčs, ako to tvrdila navrhovateľka.

Súd vo veci vypočul na návrh navrhovateľky resp. jej právneho zástupcu svedkyňu H.. T. Y., ktorá vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2013 uviedla, že v minulosti bola riaditeľkou spoločnosti
LITA. Pokiaľ sa pamätá bolo to v období od roku 1991 až do roku 2003, kedy presne došlo ku

skutku, ktorý je predmetom tohto konania si vzhľadom na časový odstup nepamätala. Uviedla, že o
celej veci sa dozvedeli z Daňového úradu Bratislava III, ktorý im doručil príjmové doklady vo fotokópii
a zisťoval ich pravosť, či sme sumy ako spoločnosť, v uvedených príjemkách prevzali. V tom čase
však žiadnu dokumentáciu v spoločnosti nemali, preto vyzývali samotnú navrhovateľku, ktorá už v
tom čase nepracovala v spoločnosti. Keďže neprevzali ako spoločnosť platby uvedené v potvrdenkách

dostavila sa na výzvu do spoločnosti samotná navrhovateľka, ktorá pred ňou potvrdila, že uvedené
peniaze od odporcu prevzala, avšak neodviedla ich na účet spoločnosti a následne vec ako riaditeľka
spoločnosti LITA postúpila právnikom, ktorí sa s danou vecou ďalej zaoberali. Rozhodne poprela, že
by navrhovateľke šekom posielala sumu 90 000,- Kčs, pričom šek na túto sumu jej bol predložený už
v rámci trestného stíhania navrhovateľky policajnými orgánmi a týmto šekom ona nedisponovala, ani

nemala dôvod jej posielať nejaké peniaze a to ani ako súkromná osoba, ani riaditeľka spoločnosti LITA.
Po nahliadnutí sama potvrdila, že ide o poštovú poukážku nachádzajúcu sa v spise na č.l. 104. Ďalej
potvdila, že s Daňovým úradom Bratislava III aj písomne komunikovali, zasielali potrebné informácie a
listy, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise na č.l. 49-50 a nasledujúce, tieto vlastnoručne podpisovala a
na podpis jej ich predkladala právnička spoločnosti LITA JUDr. H.. Taktiež po nahliadnutí do vystavených

potvrdeniek na č.l. 68-69 trestného spisu tieto opoznala s tým, že boli zaslané ich spoločnosti na kontrolu
z Daňového úradu. Na svojej výpovedi, že keď s navrhovateľkou komunikovala táto jej potvrdila, že
peniaze od odporcu prevzala, pričom išlo o dosť veľkú sumu, ktorej výšku si už nepamätala zotrvalaaj potom, čo túto jej časť výpovede navrhovateľka namietala, s tým, že si je vedomá následkom krivej
výpovede a v tomto smere vypovedala pravdivo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 a 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca vzniesol námietku premlčania
uplatnenej pohľadávky navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne. Navrhovateľka

dlh zamestnávateľovi uhradila 9 platbami v roku 1992 a to 08.07., 22.07., 07.08., 13.08., 17.08.,
28.08., 22.10. a 17.11.1992, v ktorom smere súd poukazuje na pokladničné zloženky na č.l. 190-194
trestného spisu, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota 2 rokov od jednotlivých platieb,
pričom v čase uvedených platieb vedela za koho plní a kto by sa mal podľa jej výpovede na jej
úkor obohatiť. Táto sama vo svojej výpovedi potvrdila, že odporcu vyzývala na zaplatenie peňazí

listami z 30.12.1992, 12.01.1993 a 30.03.1993, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise (č.l. 184-186)
ktoré založila aj do predmetného civilného spisu, pričom návrh na súd podala po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehote až dňa 13.06.1996. Súd podotýka, že subjektívna dvojročná lehota plynie vždy
v priebehu objektívnej trojročnej, v prípade úmyselného obohatenia desaťročnej lehoty. V žiadnom
prípade na plynutie subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty nemalo vplyv trestné konanie, ktoré

bolo vedené proti navrhovateľke ako obžalovanej, v ktorom konaní odporca bol v postavení svedka,
a ako svedok bol povinný vypovedať pravdu, inak by sa dopustil trestného činu krivej výpovede. V
postavení poškodeného bola zamestnávateľská organizácia navrhovateľky. Súd tiež poukazuje na
obsah rozsudku sp. zn. 1T 52/1992 zo dňa 07.06.1995, kde priamo vo výrokovej časti je uvedené, že
navrhovateľka ako odborná referentka devízovej učtárne LITA Bratislava v čase od 17.10. do 20.12.1990

na svojom pracovisku v 5 prípadoch postupne prevzala od Ing. M. celkovú sumu 750 327,- Kčs ako
honorárovú platbu do zahraničia, o prevzatí peňazí vystavila doklady, požadované sumy do zahraničia
z devízového účtu síce uhradila, avšak uvedenú sumu na účet LITA
neuhradila, ale si ju nechala pre vlastné potreby. Priamo v uvedenom rozsudku sa jej kladie za vinu
prevzatie uvedenej sumy od odporcu a jej neodvedenie zamestnávateľovi, avšak napriek všetkému sa

táto proti rozsudku v uvedenom znení neodvolala a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.1995.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že okrem tvrdenia navrhovateľky táto súdu žiadne dôkazy
preukazujúce, že by odporca jej nezaplatil žalovanú sumu nepredložila, dokonca svedkyňa Mgr. T. Y.,
ktorú súd vypočúval na jej návrh, uviedla, že navrhovateľka pri komunikácii s ňou potvrdila, že odporca

jej peniaze zaplatil. V tomto smere súd poukazuje aj na samotnú výpoveď navrhovateľky učinenú
v trestnom konaní na č.l. 18-27 trestného spisu, kedy samotná navrhovateľka potvrdila, že peniaze
na zaplatenie honorárov do zahraničia od odporcu prevzala v celkovej sume 750 327,- Kčs, ktoré
následne mienila odviesť do pokladne, alebo na účet jej zamestnávateľa, čo však neurobila a zobralasi ich domov. Navrhovateľka takto vypovedala v prítomnosti jej obhajkyne JUDr. P. dňa 16.10.1992 a
20.10.1992. Súčasne uviedla, že uvedené peniaze používala na kúpu liekov v zahraničí (Rakúsko,
Nemecko), ktorú kúpu jej zabezpečovali známi, ktorých mená nechcela uviesť. Aj v predmetnom

občiansko-právnom spore navrhovateľka potvrdila, že mala zdravotné problémy, chcela aj odísť skôr
do predčasného dôchodku, s čím však jej manžel nesúhlasil, nakoľko mali dlhy a v rozhodnom období
bola aj práceneschopná a následne odišla do starobného dôchodku. Uvedenú výpoveď v trestnom
konaní navrhovateľka odôvodňovala tým, že chcela odporcovi pomôcť, aby nedostal pokutu, pričom
však nepreukázala, by bol medzi nimi bližší vzťah, ani akýkoľvek iný dôvod pomáhať mu, ktorý by bol

právne významný, pričom odporca rozhodne poprel skutočnosti tvrdené navrhovateľkou s tým, že bol s
ňou iba v úradnom styku. Pokiaľ aj navrhovateľka v písomných podaniach doručovaných súdu udáva,
že v uvedenej výpovedi bola prípadne donucovaná zo strany polície súd konštatuje, že toto tvrdenie
nemá žiadne opodstatnenie, bola vypočúvaná v prítomnosti jej advokátky a doposiaľ takéto tvrdenia po
dobu takmer 20 rokov nemala.

Súd okrem už uvedeného poukazuje aj na výpisy z listov vlastníctva č. 1305 a 1795 (č.l. 369 a
370) predmetného spisu, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka nebola výlučnou vlastníčkou uvedených
nehnuteľností, ale tieto patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva s jej manželom, takže táto nebola
oprávnená sama s nimi disponovať za účelom obstarania finančných prostriedkov k úhrade uvedeného
dlhu jej zamestnávateľovi. Dokonca z listu vlastníctva č. 1795 vyplýva, že nehnuteľnosti tam uvedené s

manželom nadobudli na základe kúpy 4RI 358/91 - 7/92, teda v období, ktoré sa týka aj predmetného
sporu.

Súd v predmetnej veci vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, okrem vyžiadania originálov
príjmových dokladov vystavených navrhovateľkou, čo nepovažoval za potrebné, nakoľko tieto sú

pripojené úradnou cestou v trestnom spise, ako aj v predmetnom spise, pričom tieto dôkazy
navrhovateľka, odporca, ako aj svedkyňa Mgr. T. Y. potvrdili, že sú totožné s originálmi, takže nikto
nespochybnil ich pravdivosť a vierohodnosť. Vzhľadom na to, že neboli iné návrhy na dokazovanie súd
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 vyhlásil dokazovanie vo veci za
skončené.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, nakoľko vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcu považoval za dôvodnú a navrhovateľka ani v tomto konaní
nepreukázala žiadnym dôkazom, že by jej odporca žalovanú sumu nezaplatil.

V tomto smere je v dôkaznej núdzi, nakoľko túto skutočnosť je povinná preukazovať samotná
navrhovateľka.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešného odporcu
priznal právo trov tohto konania a navrhovateľku zaviazal zaplatiť mu titulom trov právneho zastúpenia

advokátom sumu v celkovej výške 4 177,30 Eur a to na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Trovy
právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov v sume 370,12
Eur za 1 úkon a to za prípravu a prevzatie zastúpenia 04.05.2009, zastupovanie na pojednávaní dňa
08.12.2009, vyjadrenie k odvolaniu - 19.02.2010, zastupovanie na Krajskom súde v Bratislave dňa
06.12.2011, zastupovanie na pojednávaniach na tunajšom súde v dňoch 08.10.2012, 12.11.2012,

12.12.2012, 29.05.2013 a 01.07.2013, v celkovej sume za 9 uvedených úkonov právnej služby v sume
3 331,08 Eur a ďalej za zastupovanie na pojednávaní dňa 12.11.2009 súd priznal náhradu iba vo výške
1 v sume 92,53 Eur, nakoľko uvedené pojednávanie bolo odročené bez meritórneho konania. Ďalej
trovy právneho zastúpenia pozostávajú z režijného paušálu v roku 2009 v sume 6,95 Eur, v roku 2010
v sume 7,21 Eur, v roku 2011 v sume 7,41 Eur, v roku 2012 v sume 7,63 Eur a v roku 2013 v sume 7,81

Eur. Takže režijný paušál za uvedených 10 úkonov činí sumu 66,57 Eur. Ďalej súd priznal z uvedených
úkonov aj 19 % DPH a od roku 2011 DPH vo výške 20 %, ktoré v celkovej výške činí 687,12 Eur. S
poukazom na uvedené vyčíslenie trovy právneho zastúpenia tieto v celkovej výške činia 4 177,30 Eur,
ako boli priznané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nepriznal odporcovi uplatnenú náhradu trov
právneho zastúpenia na pojednávaní dňa 04.02.2013, ktoré pojednávanie bolo nemeritórne a odročené,

pričom právna zástupkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde ku Krajskému

súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

- 8 - 12C 28/2009

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá právoplatné a vykonatelné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.