Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Er/1605/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110220215.4

Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného P.. F. D., bytom A. ulica č. XX, D. XX, proti
povinnému M.. A.. A. S., L.., správca konkurznej podstaty úpadcu K., a.s., Mäsiarska 11, Košice,
IČO: 36 205 516, pre vymoženie sumy 105,89 eura, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Vargu pod sp. zn. EX 197/10, o námietkach povinného proti exekúcii, proti trovám exekúcie a o
návrhu na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k.
37Er/1605/2010-13 zo dňa 3.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Námietkam povinného proti exekúcii a trovám exekúcie vyhovuje.

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 37Er/1605/2010-13 zo dňa 3.11.2010 súd námietky povinného
proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol, takisto nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Predmetné uznesenie vydané vyššou súdnou úradníčkou je v celom rozsahu nepreskúmateľné, nie
je z neho zrejmé, na základe akej právnej úvahy dospela k vyššie uvedeným záverom, ktoré viedli k
zamietnutiu námietok a návrhu na zastavenie exekúcie (v tejto časti uznesenie neodôvodnila vôbec).

Proti tomuto vadnému uzneseniu podal odvolanie povinný.

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii zákon nepripúšťa odvolanie (§ 50 ods.
4 Exekučného poriadku argumentum a contrario § 202 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka sa preto podaním odvolania povinným v súlade s ust. § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p. zrušilo
ex lege a vo veci opätovne rozhodol sudca.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi A.. P.. N. N., ktorý bol tunajším
súdom dňa XX.X.XXXX poverený vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie 105,89 eura
na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007, č.k.
11Cbi/131/2005-28 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2008,
č.k. 2Obo 14/2008.

V zákonom stanovenej lehote vzniesol povinný proti exekúcii námietky odôvodnené tým, že uznesením
Krajského súdu v Košiciach z 20.5.2004, sp.zn. 6K 40/2003-43 bol na majetok úpadcu, ktorým je
SPOROINVEST, a.s., IČO: 36 205 516, Mäsiarska 27, 040 01 Košice, vyhlásený konkurz za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený totožným súdom A.. A. S.. M. právoplatnosti uvedeného uznesenia
koná v mene úpadcu a na jeho účet správca konkurznej podstaty, pričom túto skutočnosť upravuje
ustanovenie § 8 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní( ďalej len ZKV) v platnom znení. Účinky
vyhlásenia konkurzu upravuje ustanovenie § 14 ZKV, pričom v jeho ods. 1, písm. e) je upravené: „pre
pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať
exekúciu na majetok patriaci do podstaty.....“. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je teda
upovedomenie o začatí exekúcie protizákonným postupom, na ktorý myslí aj zákon č. 233/1995 Z.z.
exekučný poriadok v platnom znení. V zmysle §57, ods. 1, písm. g) EP, „ exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.“ V danej súvislosti poukazuje
na tú skutočnosť, že v konkurznom konaní môžu byť z majetku úpadcu, ktorý patrí do konkurznej
podstaty, upokojení len konkurzní veritelia, a to rozvrhom (§30 a nasl. ZKV). V zmysle §33, ods. 1, písm.
b) ZKV, z uspokojenia sú absolútne vylúčené „trovy účastníkov konania, ktoré im vznikali účasťou v
konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pokiaľ
ide o výnimku zo ZKV, na tú poukazuje § 25, ods. 2:„ trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú
za náklady podstaty vedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto
prospechu. Z upovedomenia o začatí exekúcie sa ako konkurzný správca dozvedel, že exekučným
titulom na jej vykonanie by mal byť právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 12.12.2007, sp.zn. 11Cbi/131/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v Bratislave zo dňa 21.2.2008, sp.zn. 20Obo14/2008. Z výroku uvedeného rozhodnutia súdu je zrejmé,
že konkurznej podstate nevznikol žiadny prospech, a preto oprávnenému nevznikol žiadny právny nárok
(v zmysle § 33 ods. 1, písm. b) v spojení s § 25, ods. 2 ZKV). Na základe rozporu postupu súdu pri
vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zo strany
súdneho exekútora, konštatuje, že vykonávanie exekúcie na úkor konkurznej podstaty úpadcu, a teda
v neprospech konkurzných veriteľov je neprípustné. V súvislosti s námietkami proti upovedomeniu o
začatí exekúcie podáva aj námietky proti trovám tejto exekúcie, nakoľko sú neodôvodnené, a teda v
rozpore so ZKV (§ 33, ods. 1, písm. b) ZKV). Na základe uvedeného preto navrhuje, aby súd exekúciu
zastavil tak, že ju považuje za neprípustnú, pretože je tu zákonná prekážka začatia alebo pokračovania
vykonávania exekúcie proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu (§ 14, ods. 1, písm. e) ZKV). Zároveň žiada
vyhovieť aj námietke proti trovám exekúcie, nakoľko tieto sú neodôvodnené a sú v rozpore so ZKV.

Povinný vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007,
č.k. 11Cbi/131/2005-28 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2008,
č.k. 2Obo 14/2008, povinný bol zaviazaný zaplatiť dňa 4.4.2008 oprávnenému náhradu trov konania v
sume 105,89 eura (t.j. 3.1190,-Sk). Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o tom, že povinný má
nahradiť trovy konania z konkurznej podstaty úpadcu, podľa jeho názoru preto, že podľa ustanovenia §
25 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, trovy konaní súvisiacich s
konkurzom sa považujú za náklady vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to do výšky
tohto prospechu. V danom prípade konkurznej podstate nevznikol žiaden prospech. Nakoľko povinný
do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil, navrhuje, aby súdny exekútor vykonal exekúciu za účelom
uspokojenia súdom priznaných trov konania vo výške 105,89 eura, poplatku zo žiadosti na vydanie
poverenia vo výške 16,50 eura, poplatok za overenie exekučného titulu vo výške 15,83 eura, úrady za
poskytnuté administratívne služby a trov exekúcie v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z..

Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v platnom znení môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení o námietkach proti exekúcii
rozhoduje súd.

Po preskúmaní predložených dokladov súd dospel k záveru, že námietky povinného sú dôvodné.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.5.2004, sp.zn. 6K 40/2003-43 bol na majetok úpadcu
SPOROINVEST, a.s., Mäsiarska 27, Košice, IČO: 36 205 516, vyhlásený konkurz, pričom za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ján S., advokát so sídlom N. 4, Košice.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007, č.k. 11Cbi/131/2005-28 v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2008, č.k. 2Obo 14/2008, vo veci žalobcu
(oprávneného v prejednávanej veci) a žalovaného označeného ako M.. A.. A. S., L.. advokát so sídlom
Štrbská 4, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu SPOROINVEST, a.s., Mäsiarska 11, Košice,
IČO: 36 205 516, o určenie pravosti pohľadávky, bolo určené, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.261,-
Sk, t.j. 41,86 eura je zistená a patrí do 1. triedy. Zároveň súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému v prejednávanej veci) náhradu trov tohto konania v sume 105,89 eura, t.j.
3.190,- Sk.

Predmetom exekúcie je teda pohľadávka žalobcu voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu
SPOROINVEST, a.s., Mäsiarska 11, Košice, IČO: 36 205 516 vo výške 105,89 eura titulom náhrady
trov konania o určenie pravosti pohľadávky žalobcu vo výške 41,86 eura, ktorú správca konkurznej
podstaty na prieskumnom pojednávaní vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6K
40/2003 poprel. Podľa názoru súdu podporeného judikatúrou Najvyššieho súdu SR ide o pohľadávku
proti podstate.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) vyhlásenie konkurzu má (okrem iných účinkov) i tie účinky, že
podľa písm. a/ vety prvej cit. ustanovenia oprávnenie nakladať s majetkom podstaty ako aj výkon
práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu a podľa
písm. c/ cit. ustanovenia súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (okrem iných i konania
podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do
podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh
správcu alebo podaním návrhu proti správcovi.

Podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného konania možno
uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Trovy konaní vyvolaných konkurzom ako pohľadávky proti podstate sa uspokojujú v poradí uvedenom
v § 31 ods. 6 písm. h/ zákona o konkurze a vyrovnaní.

Z citovaných častí ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní potom vyplýva, že v čase po
vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani
spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho
spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i
procesného práva prenáša na inú osobu a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca,
ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a
je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne
spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len
potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného
konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca).

Z konštrukcie zákona o konkurze a vyrovnaní najmä právnej úpravy konkurznej podstaty (§
6) je zrejmé, že konkurznú podstatu tvorí nielen majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia
konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto čase existuje ešte len v potenciálnej rovine
(napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený spor), alebo bude nadobudnutý až
počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy spravidla takéto navýšenie podstaty je
závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty). Z logiky tejto právnej úpravy a najmä zo samotnej
zákonom ustanovenej povinnosti správcu konkurznej podstaty zúčastňovať sa namiesto úpadcu konaní
uvedených v § 14 ods. 1 písm. c/ zákona o konkurze a vyrovnaní potom vyplýva, že tak ako sa

môže konkurzná podstata vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť
(napr. prisúdením náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i
znížiť (napr. takým spôsobom, ako v prejednávanej veci, kedy v dôsledku uloženia povinnosti správcovi
konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej strane sporu, tu vznikne
pohľadávka proti podstate, ktorá majetok patriaci do podstaty zmenšuje). Zákon o konkurze a vyrovnaní
síce rozlišuje pojmy pohľadávka proti úpadcovi a pohľadávka proti podstate (najmä § 14 ods. 1 písm.
e/ a § 31 ods. 3 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní) nebolo však jeho úmyslom zaviesť i tretiu
skupinu pohľadávok, ktorými by mali byť pohľadávky proti správcovi. Správca konkurznej podstaty totiž
v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba, ale jeho úlohou je zásadne zabezpečiť uspokojenie
nárokov veriteľov pohľadávok z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným zákonom. Základným
rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi a pohľadávkami proti podstate je časť vzniku
príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením
konkurzu, kým naopak pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu
ale súčasne taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky
prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu
sú pohľadávkami proti podstate.

Pohľadávky proti podstate síce možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, ale táto
možnosť neznamená to, že by sa jej splnenia bolo možné domáhať aj prostredníctvom exekúcie. Hoci
nemožnosť nariadenia, či vedenia výkonu rozhodnutia alebo vykonávania exekúcie na majetok patriaci
do podstaty sa podľa výslovnej zákonnej úpravy ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a
vyrovnaní týka len pohľadávok proti úpadcovi (a teda nie pohľadávok proti podstate) z obsahu uvedenej
právnej úpravy je zrejmé, že v čase vyhlásenia konkurzu ešte existencia akejkoľvek pohľadávky
proti podstate neprichádza do úvahy. Bolo by preto aj v rozpore s účelom právnej úpravy konkurzu
a vyrovnania ak by správcu konkurznej podstaty bolo možné exekučne donútiť k uspokojeniu takej
pohľadávky, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Tým by došlo aj k zníženiu majetku tvoriaceho
konkurznú podstatu a to na úkor skorších veriteľov, ktorí svoje pohľadávky v konkurze riadne prihlásili.
Z uvedeného preto treba vyvodiť, že na majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno vykonávať
exekúciu vôbec, teda ani pre pohľadávku proti podstate (vzniknutú uložením povinnosti správcovi
konkurznej podstaty v konaní začatom po vyhlásení konkurzu). Z uvedeného právneho názoru
vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v iných skutkovo totožných konaniach vedených na
tomto súde (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 35/2009, rozsudok
z 27. apríla 2006 sp.zn. 4 M Cdo 21/2005, rozsudok z 31. júla 2008 sp.zn. 4 M Cdo 12/2007).

Na základe vyššie uvedeného teda súd námietkam povinného vyhovel, nakoľko má za to, že je tu iný
dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná, keďže exekúciu nemožno vykonať na majetok patriaci do
konkurznej podstaty (§ 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s týmto právnym
názorom súd takisto vyhovel aj námietkam povinného proti trovám exekúcie.

Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie v tejto veci vydané vyššou
súdnou úradníčkou je takisto vadné, keď v rozpore s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s
exekučným titulom označila povinného ako Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc. Štrbská 4, Košice.

Podľa § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul. Zatiaľ čo dôvody, na
základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo
na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku),
upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ustanovením § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,

pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS
183/2011-16).

Neprípustnosť exekúcie vymedzuje vo viacerých prípadoch insolvenčné právo. Exekúcia musí byť
zastavená, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi po vyhlásení konkurzu v
režime zákona č. 328/1991 Zb., t.j. ak bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný do 31.12.2005 (§ 14
ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní).

Podľa § 14 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon
rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani
nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo
v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný
oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.

Vzhľadom k tomu, že nemožno viesť exekúciu proti povinnému, súd ju vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Košice
I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Košice 29.12.2015

JUDr. Boris Brondoš
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš