Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202659
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516202659.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu BRE BANK
SPOLKA AKCYJNA, a.s., so sídlom ul. Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, IČO: 36 819 638,
zast. advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662
proti žalovanej N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D., ul. I. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 641,15 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 40,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 16.11.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 4.6.2013, žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
vo výške 1 091,15 eur, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 7.6.2010 do zaplatenia, zmluvným
úrokom vo výške 25 % zo sumy 1 091,15 eur od 7.6.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 13.1.2009 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru
„mPôžička“ č. 4201168510 (ďalej len zmluvu o RÚ), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo

výške 1 300,-- eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 54 mesačných splátkach vo výške 40,33
eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok
už pri splátke č. 1. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila zmluvu tým, že nezaplatila viac ako dve splátky,
žalobca písomne dňa 3.10.2011 odstúpil od zmluvy a zároveň ponúkol žalovanej možnosť zaplatiť
splatný záväzok v mesačných splátkach. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a ani nevyužila ponúkanú
možnosť mesačných splátok.

2. Súd žalovanej doručil žalobu a poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach a žalovanú
vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k žalobe a v prípade, že uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva
a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaná v podaní, doručenom súdu dňa 25.2.2014, uviedla, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi, ale

nesúhlasila so žalovanou sumou, keďže žalobca v pripojenej histórií operácií na účte nezohľadnil ďalšie
mesačné splátky uhradené žalovanou dňa 13.7.2011 vo výške 150,-- eur, dňa 5.3.2013
vo výške 100 eur a dňa 14.10.2013 vo výške 50 eur. Zároveň žalovaná namietala výšku úrokových
sadzieb a dátumy prvých omeškaných splátok do zaplatenia. Žalobca na podanej žalobe trval a súhlasil
s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

3. Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 20.4.2016 špecifikoval žalovanú istinu s poukazom
na výpis z účtu, ktorá predstavuje rozdiel medzi debetnými položkami vo výške 1 901,10 eur (výškavyčerpaného úveru vo výške 1 290,79 eur, úroky vo výške 324,77 eur, poplatky vo výške 40,16
eur a úroky z omeškania vo výške 245,38 eur) a kreditnými položkami vo výške 1 259,95 eur (všetky
úhrady žalovanej, z ktorých bola suma vo výške 649,64 eur započítaná na časť vyčerpaného úveru,

suma vo výške 324,77 eur na úroky, suma vo výške 40,16 eur na poplatky a suma vo výške 245,38 eur
na úroky z omeškania).

4. Podaním, doručeným súdu dňa 6.5.2015, zobral žalobca žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške
450 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 3,7 % ročne zo sumy 450 od 7.6.2010 do 22.10.2014 a v

časti zmluvného úroku vo výške 25 % ročne zo zostatku istiny vo výške 1 091,15 eur od 7.6.2010 do
zaplatenia. Uviedol, že poslednú úhradu eviduje dňa 22.10.2014 vo výške 50 eur, teda po započítaní
úhrad spolu vo výške 450 eur predstavuje konečný zostatok na účte sumu 641,15 eur. Tiež žiadal
pripustiť zmenu žaloby o nesplatený zostatok úrokov z omeškania vo výške 1 299,92 eur vyčíslený ku
dňu poslednej úhrady žalovanej. Uznesením č. k. 5C/72/2013-69 zo dňa 5.5.2016 súd zamietol návrh
žalobcunazmenužalobyvčastizaplateniaúrokovzomeškaniavovýške1299,92eurazastavilkonanie

v časti späťvzatia žaloby, t. j. v časti zaplatenia istiny vo výške 450 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej
časti súd vylúčil vec na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách konania. Vylúčená vec
sa vedie pod sp. zn. 5C 88/2016 a predmetom tohto konania ostalo zaplatenie istiny vo výške 641,15
eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 7.6.2010 do zaplatenia.

5. V spotrebiteľských sporoch súd v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. V zmysle § 297 písm. b/ CSP
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-- eur.
Keďže v prejednávanom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné, jednalo sa o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala 1000,-- eur, súd v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 6.10.2016 oznámil na úradnej tabuli
súdu, že dňa 16.11.2016 o 9.00 hod. bude vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne
tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Strany sa
na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru
a zmluvou žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru „mPôžička“ č. 4201168510 zo dňa 13.1.2009
(čl. 9-13), oznámením veriteľa o schválení úveru (čl. 6), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej
len VOP), históriou platieb (čl. 15-17), vyjadrením žalovanej, vyjadreniami žalobcu, odstúpením žalobcu

od zmluvy a návrhom úhrady dlhu (čl. 7) a obsahom celého spisu, na základe čoho ustálil tento skutkový
stav:

7. Z výpisu obchodného registra súd zistil, že spol. mBank SPÓLKA AKCYJNA (predtým BRE
BANK SPÓLKA AKCYJNA) je zahraničnou právnickou osobou. Organizačnou zložkou podniku tejto

zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky je mBank S.A., IČO: 36 819 638.

8. Dňa 13.1.2009 podala žalovaná žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička. Zo zmluvy
o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ zo dňa 13.1.2009 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru v maximálnej výške 1 300,00 eur, pričom úver je poskytnutý jednorazovým prevodom

peňažných prostriedkov a ich pripísaním na bežný účet žalovanej stanovený v zmluve. Úver bol
poskytnutý na obdobie 54 mesiacov, konečná splatnosť úveru bola stanovená do 7.12.2013. Zo zmluvy
a jej príloh vyplýva, že výška pravidelných mesačných splátok bola stanovená vo výške 40,33 eur,
splatných ku 13. dňu v mesiaci. Dohodnutá úroková sadzba bola 25,00 % ročne, RPMN 28,07 % a
priemerná hodnota RPMN činila 34,92 %. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené na 2

178,82 eur.
Súčasťou zmluvy bol aj harmonogram splátok podpísaný žalobcom a aj žalovanou dňa 13.1.2009, podľa
ktorého mala žalovaná splácať úver v 54 splátkach po 40,33 eur, pričom z harmonogramu ďalej vyplýva,
aká časť konkrétnej splátky pripadá na istinu a aká na zmluvný úrok. Ďalej bol predložený formulár
obsahujúci informácie o poskytnutom úvere, podpísaný dňa 13.1.2009 žalobcom i žalovanou, kde sú

uvedené, zosumarizované charakteristiky úveru tak, ako bol dohodnutý v zmluve (teda výška úveru,
spôsob čerpania, spôsob splácania, výška splátky, počet splátok, dátum splatnosti splátok, celkové
náklady, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN a iné).Z predloženého výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná uhradila sumu spolu vo výške 1
259,95 eur.
Listom zo dňa 4.10.2011 žalobca v zmysle VOP odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru

„mPôžička“ z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním viac než dvoch splátok úveru, a to
s účinnosťou ku dňu doručenia tohto odstúpenia. Listom z rovnakého dňa ponúkol žalobca žalovanej
možnosť úhrady dlhu podľa splátkového kalendára mesačnými splátkami v maximálnom počte 16
splátoksminimálnouvýškoumesačnejsplátky140eurasúhradouprvejsplátkynajneskôr15.novembra
2011, pričom celkový dlh k dátumu vyhotovenia tohto návrhu predstavoval sumu 2 203,48 eur. Žalovaná

uvedený list prevzala dňa 10.10.2011 a na návrh úhrady dlhu mesačnými splátkami nereagovala.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

11. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53a ods.1 OZ účinného od 1.3.2010 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie , nahradiť škodu

alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Podľa § 53c OZ účinného od 1.6.2010 Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena
nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.

13. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky

alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo

zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

14. Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného od 1. 4. 2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahyvzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere

(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:
d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Právne posúdenie veci

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v

ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala
ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (použila ich na bežnú spotrebu), teda
ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv
a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto

prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. , ktorý
je úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom.
Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 -54 OZ, ktoré obsahujú úpravu o spotrebiteľských
zmluvách.
Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu

s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná
profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,

má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či
už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré
sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený
a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

ZoSÚ vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obligatórne náležitosti. Cieľom
takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru.Včaseuzavretiazmluvyoúverenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvereupravovalzákonč.258/2001
Z.z., ktorý zároveň v § 4 ods. 3 stanovil, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
keď úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a, b, d až j), k) a

l. Na základe uvedeného, keďže predmetná zmluva o RÚ neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v
§ 4 ods. 2 písm. d, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právo len
zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou sumou a uhradenou sumou úveru.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Je

nepochybné a medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver. Uzatvorená zmluva je tzv. formulárovou
alebo aj typovou zmluvou. Žalobca poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy úver 1 300,-- eur.
Žalovaná uhradila žalobcovi z poskytnutého úveru sumu vo výške 1 259,95 eur. Žalobca listom zo dňa
4.10.2011odstúpilodzmluvyatotodoručilžalovanejdňa10.10.2011.Keďžeideospotrebiteľskúzmluvu,
ustanovenia ObZ je možné aplikovať na túto ÚZ len vtedy, keď neodporujú ustanoveniam § 52 - §

54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, zákonu o ochrane spotrebiteľa a ZoSÚ. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ
upravujúce spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu §
261ods.3ObZ.Toplatíajpreuplatnenieustanoveníoodstúpeníodzmluvyapretojepotrebnéaplikovať
ustanovenia OZ, ktoré sú v danom prípade priaznivejšie pre spotrebiteľa než ustanovenia ObZ.
Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru “mPÔŽIČKA“

zo dňa 13.1.2009 a Obchodných podmienkach poskytovania hotovostných úverov “mPÔŽIČKA“ v
mBank, tento je pre spotrebiteľa - žalovanú nepriaznivejší a zaväzoval by ju nad rámec povinností
vzniknutých podľa OZ, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Stav, že by veriteľ (dodávateľ) mal v
spotrebiteľskom vzťahu nárok na celé plnenie v zmysle zmluvy, vrátane všetkých sankcií bez ohľadu
na spôsob ukončenia zmluvy, je neakceptovateľný a týmto spôsobom by došlo k popretiu právnych

dôsledkov a významu rôznych spôsobov (inštitútov) ukončenia platnosti zmluvy (napr. odstúpenia,
výpovede, vyhlásenia predčasnej splatnosti, dohody, prípadne iných). Súd teda posúdil vec tak, že
odstúpením žalobcu od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru “mPÔŽIČKA“ zo dňa 4.10.2011, keďže
išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 OZ. Odstúpenie
od zmluvy má okrem zrušenia samotnej zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo

vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ani VOP, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Žalobca od zmluvy odstúpil
a keďže zmluva sa od začiatku zrušila, žalovaná bola žalobcovi povinná vrátiť poskytnuté plnenie vo
výške 1 300,00 eur z dôvodu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457 OZ, podľa ktorého
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal. Žalovaná je povinná vrátiť poskytnuté plnenie aj v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ, keďže

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že
žalovaná žalobcovi zo sumy 1 300,-- eur uhradila sumu 1 259,95 eur a preto je žalobcovi povinná vrátiť
sumu 40,05 eur, t.j. rozdiel medzi poskytnutou sumou 1 300,-- eur a uhradenou sumou 1 259,95 eur,
preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 40,05 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

17. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy 641,15 eur
od 7.6.2010 do zaplatenia po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania v
sadzbe 9,25 % ročne (úroková sadzba ECB 1,25 % + 8,0 % ročne podľa vyhlášky č. 87/1995), ale keďže

žalobca uplatňoval iba úrok z omeškania vo výške 5,05 %, preto mu súd priznal úrok z omeškania vo
výške 5,05 % z priznanej sumy 40,05 eur od 16.11.2011, kedy sa dostala žalovaná do omeškania, do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Žalobca spolu s
odstúpenímodzmluvyzodňa4.10.2011doručilžalovanejajnávrhnaúhradudlhumesačnýmisplátkami,kde vyzval žalovanú na zaplatenie prvej splátky dlhu do 15.11.2011, inak bude žalobca vymáhať dlžnú
sumu súdnou cestou. Žalovaná neuhradila dlžnú sumu do 15.11.2011, preto sa nasledujúcim dňom, t.
j. od 16.11.2011 dostala do omeškania so zaplatením dlhu.

19. O trovách konania žalobcu a žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.1 a § 257 CSP.
Podľa §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa §255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.
Podľa 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Žalobca žiadal zaplatenie sumy 1 091,15 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 40,05 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 3,67 %,

bol žalobca v konaní úspešný. V časti zaplatenia istiny 450 eur s prísl. po späťvzatí žaloby žalobcom
súd konanie zastavil, teda v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaná by mala v tejto
časti nárok na náhradu trov konania. V časti zaplatenia istiny vo výške 601,10 eur s príslušenstvom, súd
žalobu zamietol. V časti zastavenia konania a v časti zamietnutia žaloby by teda žalovaná mala nárok
na náhradu trov konania vo vzťahu ku žalovanej istine v rozsahu 96,33 %. Po odpočítaní nároku na

náhradu trov konania žalobcu od nároku na náhradu trov konania žalovanej (96,33 - 3,67), žalovaná má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,66 %. Žalovaná si žiadne trovy konania neuplatňovala a
zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov konania v zmysle
§ 257 CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch

môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.