Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205613
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613205613.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému M. D., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, okres R. V., v spore o zaplatenie 1137,61
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 171,28 eura, úrok z omeškania vo výške 9,12 eura a
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 144,64 eura od 21. 10. 2010 do zaplatenia, ktoré súd p
o v o ľ u j e žalovanému splácať v splátkach vo výške 25 eur mesačne, splatných vždy k poslednému

dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Konanie o zaplatenie 11,36 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,36 eura od 23.
6. 2016 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 5. 2013, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1137,61 eura, spolu s úrokom vo výške 38,17 eura a úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 811,19 eura od 28. 12. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej dňa 28. 6. 2012 so B. B., a. s.. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu číslo
33323673, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa všetky

podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ku dňu postúpenia
pohľadávky pozostávala dlžná suma z istiny vo výške 857,19 eura, úroku vo výške 159,82 eura a úroku
z omeškania vo výške 166,60 eura. Žalovaný uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Po postúpení
pohľadávky žalovaný uhradil dňa 2. 10. 2012 5 eur, 6. 11. 2012 1 euro, 22. 11. 2012 20 eur a 27. 12. 2012
20 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 811,19 eura, úroku vo výške 159,82 eura a úroku z
omeškania vo výške 166,60 eura. Úrok z omeškania vo výške 38,17 eura vyčíslil zo sumy 857,19 eura
od 29. 6. 2012 do 2. 10. 2012 v sume 20,29 eura, zo sumy 852,19 eura od 3. 10. 2012 do 6. 1. 2012

vo výške 7,35 eura, zo sumy 851,19 eura od 7. 11. 2012 do 22. 11. 2012 v sume 3,36 eura a zo sumy
831,19 eura od 23. 11. 2012 do 27. 12. 2012 v sume 7,17 eura.2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 5. 8. 2013, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril
so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 773,42 eura.
Žalovaný sa zaviazal úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,3 % ročne, v splátkach vo

výške 21,41 eura, počnúc dňom 20. 12. 2005, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 10. 2010. Žalovaný
sa zaviazal zaplatiť aj poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eura mesačne. Istina vo výške 857,19
eura pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný čerpal úver dňa 18.
11. 2005. Z poskytnutého úveru uhradil spolu 732,75eura. Po postúpení pohľadávky uhradil 46 eur, ktoré
boli v plnom rozsahu započítané na istinu. Úrok vo výške 159,82 eura bol vyčíslený v sadzbe 17,3 %

ročne za obdobie od 31. 10. 2010 do 31. 12. 2010. Úrok z omeškania vo výške 166,60 eura bol vyčíslený
v sadzbe 26,40 % ročne od 31. 7. 2006 do 21. 8. 2006.

3. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 9. 11. 2015, žalobca uviedol, že účet, na ktorý mal žalovaný
vykonávať platby, bol účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 333236273. Žalovaný aj
reagoval na výzvy na úhradu, a to štyrmi úhradami, v celkovej výške 46 eur, ktoré boli zohľadnené aj

v žalobe. Uvedené úhrady vykonal na ním požadované číslo účtu. Číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: 333060888, eviduje k inej pohľadávke pôvodného veriteľa B. B., a. s., ktorá vyplývala
zozmluvyovydaníapoužívaníbankovejplatobnejkarty,naktorúboloposkytnutépovolenéprečerpanie.
Číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX, ako ani ďalšie variabilné symboly, na ktoré žalovaný poukazoval
platby, neeviduje.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16. 11. 2015, č. k.
10C/169/2013-112, tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 107,05 eura, úrok z
omeškania vo výške 1,50 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,49 eura od 21.
10. 2010 do zaplatenia, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a

žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z neplatnosti
dohody o uznaní dlhu zo dňa 16. 10. 2012, pre jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie splátok úveru, ktoré v čase podania žaloby na súd ešte neboli premlčané, t. j. splatných
od 20. 6. 2010 do 20. 10. 2010. Proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej bola vo zvyšnej časti
žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa

30. 6. 2016, č. k. 8Co/118/2016-139, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, okrem iného, že zo žaloby, ani z obsahu spisu,
nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ktoré nezaplatené splátky predstavuje žalovaná suma a v ktorom
čase mala byť, prípadne bola, sčasti zaplatená, preto nie je možné sa vysporiadať s tvrdením žalobcu,

že v čase podpisu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 16. 10. 2012
nebola pohľadávka premlčaná, teda že zo strany žalovaného nebol uznaný premlčaný dlh. Poukázal
na okolnosti, za ktorých mala byť dohoda o uznaní dlhu uzavretá, keď bola uzatvorená na žiadosť
samotného žalovaného o splátkový kalendár, zaslaná bola poštou a po podpise žalovaným vrátená, čím
sa odlišuje od doterajších, súdu známych, prípadov. Neboli teda dostatočne ozrejmené skutočnosti, z

ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri posúdení otázky premlčania.

5. Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 13. 10. 2016, doplneným v listinnej podobe dňa 17.
10. 2016, vzal žalobca podanú žalobu späť v časti o zaplatenie 170 eur, vrátane prislúchajúceho úroku
z omeškania, z dôvodu vykonania čiastočných úhrad žalovaným, a to dňa 29. 12. 2015 vo výške 5 eur,

22. 1. 2016 vo výške 5 eur, 23. 2. 2016 vo výške 5 eur, 24. 3. 2016 vo výške 25 eur, 25. 4. 2016 vo výške
25 eur, 24. 5. 2016 vo výške 25 eur, 22. 6. 2016 vo výške 25 eur, 22. 7. 2016 vo výške 25 eur, 14. 9.
2016 o výške 5 eur a 22. 9. 2016 vo výške 25 eur. Navrhol, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť mu
967,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 38,17 eura a úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 811,19 eura od 28. 12. 2012 do 29. 12. 2015, zo sumy 806,19 eura od 30. 12. 2015 do

22. 1. 2016, zo sumy 801,19 eura od 23. 1. 2016 do 23. 2. 2016, zo sumy 796,19 eura od 24. 2. 2016
do 24. 3. 2016, zo sumy 771,19 eura od 25. 3. 2016 do 25. 4. 2016 vo výške 5,89 eura, zo sumy 746,19
eura od 26. 4. 2016 do 24. 5. 2016, zo sumy 721,19 eura od 25. 5. 2016 do 22. 6. 2016, zo sumy 696,19
eura od 23. 6. 2016 do 22. 7. 2016, zo sumy 671,19 eura od 23. 7. 2016 do 14. 9. 2016, zo sumy 666,19
eura od 15. 9. 2016 do 22. 9. 2016 a zo sumy 641,19 eura od 23. 9. 2016 do zaplatenia.

6. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 17. 10. 2016, žalobca uviedol,
že žalovaná suma pozostáva z postúpenej istiny, riadneho úroku a úroku z omeškania. Žalovaná suma
nepredstavuje iba neuhradené predpísané splátky, ale taktiež úrok, vyčíslený na základe omeškaniaso splácaním. Uznanie nepremlčaného záväzku so súčasným uzavretím dohody o plnení v splátkach
nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi či nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný
uznal záväzok v súlade s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným čo do

dôvodu a výšky v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4-ročná premlčacia
doba. K uzatvoreniu dohody došlo na základe iniciatívy žalovaného, ktorý ho telefonicky požiadal o
uzatvoreniesplátkovéhokalendára,vnadväznostinačomuzaslalnaadresujehobydliska2vyhotovenia
dohody. Žalovaný jedno vyhotovenie podpísané zaslal späť do jeho sídla. Žalovaný mal možnosť sa s
dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach oboznámiť.

7. Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 31. 10. 2016, doplneným v listinnej podobe dňa 3. 11.
2016, žalobca súdu oznámil, že po podaní žaloby vykonal žalovaný úhrady v celkovej výške 170 eur.
Uvedené úhrady započítal na pohľadávku, ktorá bola priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa
16. 11. 2015. Z úhrad žalovaného tak bola započítaná suma v celkovej výške 158,64 eura, a to na istinu

vo výške 107,05 eura, úrok z omeškania vo výške 1,50 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 101,49 eura od 21. 10. 2010 do 29. 12. 2015 vo výške 47,42 eura, zo sumy 96,49 eura od
30. 12. 2015 do 22. 1. 2016 vo výške 0,55 eura, zo sumy 91,49 eura od 23. 1. 2016 do 23. 2. 2016
vo výške 0,70 eura, zo sumy 86,49 eura od 24. 2. 2016 do 24. 3. 2016 vo výške 0,62 eura, zo sumy
61,49 eura od 25. 3. 2016 do 25. 4. 2016 vo výške 0,47 eura, zo sumy 36,49 eura od 26. 4. 2016 do

24. 5. 2016 vo výške 0,25 eura a zo sumy 11,49 eura od 25. 5. 2016 do 22. 6. 2016 vo výške 0,08 eura,
spolu v sume 50,09 eura. Zostávajúca úhrada žalovaného potom predstavuje 11,36 eura a uplatňovaný
nárok 1019,20 eura, úrok z omeškania 36,67 eura, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 709,70 eura
od 28. 12. 2012 do 22. 9. 2016 a zo sumy 698,34 eura od 23. 6. 2016 do zaplatenia. Žalobu vzal späť v
časti o zaplatenie 11,36 eura. Žalovaný uhradil pred postúpením pohľadávky spolu 765,94 eura, pričom

uhradené boli platby splatné od 20. 12. 2005 do 20. 10. 2008 v plnej výške a splátka splatná dňa 20. 11.
2008 v časti 4,72 eura. Uviedol, že pri uplatnení práva na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre
každé čiastkové plnenie samostatne. Keďže konečná splatnosť úveru bola dojednaná 20. 10. 2010, k
uplynutie premlčacej doby došlo až 21. 10. 2013 a žaloba bola podaná včas.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe, vrátane jej doplnení, po vykonanom
čiastočnom späťvzatí a čiastočnom priznaní nároku, trval a navrhol podanej žalobe vyhovieť.

9. Žalovaný poukázal na čiastočné úhrady dlhu.

10.Žalovanýprivýsluchuna pojednávaníuviedol,žeúvervovýške23.300Skmuposkytnutýbol.Úveraj
platil, nevedel však uviesť, ako dlho. Žalovanú sumu splácať bude po 30 eur mesačne. Poberá starobný
dôchodok vo výške 215 eur mesačne. Býva s manželkou a synom. Manželka poberá dávky v hmotnej
núdzi vo výške 60 eur mesačne, v takej istej výške ich poberá aj syn. V spoločnej domácnosti s nimi
bývajú aj vnučky, z ktorých jednu má manželka zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti. Výdavky

na elektriku sú 50 eur mesačne, na vodu 10 eur mesačne. Dôchodok mu je vyplácaný vo výške 180 eur
mesačne. Na okolnosti podpisu dohody o uznaní dlhu si nepamätal. Doma u neho žiaden zamestnanec
žalobcu nebol, dohoda mu prišla asi poštou. Dohodu si prečítal, koľko má mesačne platiť. Dohodou
chcel podpísal len splátky, nič iné. Nerozumie inštitútu premlčania. Dohodli sa so ženou, že budú splácať
dlh po 25 eur mesačne. Dohodu podpísal na splátky vo výške 30 eur mesačne, nakoľko dostal invalidný.

Pri podpise dohody na neho nátlak vyvíjaný nebol, nikto ho nenútil dohodu podpísať. Pri výsluchu na
pojednávaní dňa 17. 10. 2016 uviedol, že dlh spláca doposiaľ. Na okolnosti uzavretia dohody o splátkach
si nepamätal. Dohoda mu prišla poštou. Uzavretiu dohody nepredchádzalo žiadne jednanie, a to ani
telefonické. Nevedel, odkiaľ mal vedomosť o tom, že dohodu má podpísať, vyplniť dátum a zaslať ju
naspäť žalobcovi. Žalobcu o povolenie splácania dlhu v splátkach nežiadal. Následne však pripustil, že

žalobcovi telefonoval ohľadne splácania dlhu v splátkach. Dohodu o splátkach si prečítal, súhlasil so
splácaním. V čase podpisu dohody nevedel, čo je to premlčanie a aké má následky. Nevie to doposiaľ.
Navrhol na splácanie dlhu povoliť splátky vo výške 20 eur mesačne. Poberá starobný dôchodok vo výške
260 eur mesačne, na bývanie s manželkou vynakladajú 10 eur mesačne na vodu, 50 eur mesačne
na elektriku. Pôžičky splácajú vo výške 10 eur mesačne. Jeho manželka poberá príspevok na dieťa

zverené do náhradnej starostlivosti vo výške 190 eur mesačne. Nevedel uviesť, na ktoré konkrétne dlhy
vykonával čiastočné úhrady po rozhodnutí súdu prvej inštancie.11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o splátkovom úvere číslo
0333236273, všeobecných obchodných podmienok B. B., a. s., zmluvy o postúpení pohľadávok číslo
0900/2012/CE,vrátaneprílohykzmluve,oznámeniaopostúpenípohľadávky,dohodyouznanízáväzkov

a úhrade pohľadávky v splátkach, pokusu o zmier, prehľadu transakcií na účte žalovaného, amortizačnej
tabuľky, ústrižkov z poštových peňažných poukazov, súd zistil nasledovný skutkový stav:

XX. B. B., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu o splátkovom úvere
číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 23.300 Sk. Žalovaný

ako dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,3 % ročne, v
splátkach vo výške 645 Sk mesačne. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 12. 2005, posledná dňa 20.
10. 2010. Účastníci zmluvy si dojednali aj poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne. Ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 10,31 %. Žalovaný čerpal úver dňa 18. 11. 2005 vo výške
23.300 Sk.

XX. B. B., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 27. 6. 2012 zmluvu o postúpení
pohľadávok číslo 0900/2012/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej
pohľadávky v celkovej výške 1183,61 eura, z toho istina 857,19 eura. B.Á. B., a. s. oznámila žalovanému
postúpenie žalovanej pohľadávky dňa 18. 7. 2011.

14. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1199,18 eura dňa 23. 4. 2013.

15. Dňa 16. 10. 2012 žalobca a žalovaný podpísali dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach. V čl. 2) dohody žalovaný prehlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok
voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX zo dňa 18. 11. 2005 s pôvodným

veriteľom B. B.Y., a. s., pričom celková dlžná suma vo výške 1376,40 eura pozostáva z istiny vo výške
852,19 eura, ostatného príslušenstva vo výške 326,42 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 852,19 eura od 27. 6. 2012 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo
výške 150 eur. Súčasne žalovaný vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa
čl. 3.1) zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť svoj záväzok v 12-tich pravidelných splátkach vo výške 30

eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky 31. 10. 2012 a dátumom splatnosti poslednej splátky 30. 9.
2013. V splátkovom kalendári žalovaný uviedol, že žiada o splátky vo výške 20 eur mesačne, nakoľko
jeho príjem je malý.

16. Z ústrižkov poštových poukazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané úhrady na účet

žalobcu číslo XXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33906088, úhrady na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, pod
VS: 33906088, úhrady na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33306088. Z výpisov z účtu žalobcu
mal súd preukázané čiastočné úhrady žalovaným dňa 28. 9. 2012 vo výške 5 eur, 31. 10. 2012 vo výške
1 euro, 20. 11. 2012 vo výške 20 eur, 20. 12. 2012 vo výške 20 eur, 23. 12. 2015 vo výške 5 eur, 20.
1. 2016 vo výške 5 eur, 19. 2. 2016 vo výške 5 eur, 22. 3. 2016 vo výške 25 eur, 21. 4. 2016 vo výške

25 eur, 20. 5. 2016 vo výške 25 eur, 20. 6. 2016 vo výške 25 eur, 20. 7. 2016 vo výške 25 eur, 20. 8.
2016 vo výške 5 eur, 20. 9. 2016 vo výške 25 eur.

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 11,36 eura a úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,36 eura od 23. 6. 2016 do zaplatenia zastavil, nakoľko

žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal.
Pokiaľ aj žalobca uviedol, že berie výslovne späť žalobu len v časti o zaplatenie 11,36 eura, vzhľadom
na navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia súd považoval podanie žalobcu za späťvzatie žaloby aj v
časti prislúchajúceho úroku z omeškania. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o čiastočnomzastavení konania vychádzal z podania žalobcu zo dňa 28. 10. 2016, ktorým bol opravená nezrovnalosť
podania zo dňa 11. 10. 2016, vzhľadom na započítanie úhrad žalovaného na už právoplatne priznané
plnenie.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.
6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

26. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.32.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

34. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu, ktorá zostala
predmetom konania po vykonanom čiastočnom späťvzatí a právoplatnom priznaní žalovaného plnenia v
časti, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (B. B., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Žalovaný sa zaviazal

poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom, splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko
zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.
Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva
obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať

na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom
na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny
vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Súd prvej
inštancie v rozsudku zo dňa 16. 11. 2015 preto priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie splátok úveru,
splatnýchod20.6.2010do20.10.2010,nároknazaplateniektorýchvčasepodaniažalobynasúdnebol

premlčaný, pričom dohodu o uznaní dlhu zo dňa 16. 10. 2012 vyhodnotil ako neplatnú, a preto bez vplyvu
na plynutie premlčacej doby. V súlade so zákonným ustanovením § 391 ods. 2 Civilného sporového
poriadku bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd
preto opätovne preskúmal okolnosti uzavretia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný na pojednávaní pripustil, že oslovil žalobcu za

účelom uzavretia dohody o splácaní dlhu v splátkach, v nadväznosti na čo mu bol doručený poštovou
prepravou návrh dohody, ktorú si prečítal, podpísal a vrátil žalobcovi. V súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu a v nadväznosti na preukázané okolnosti uzavretia dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, potom súd považoval uzavretú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach za platnú v časti, v ktorej sa týkala uznania nepremlčaného dlhu. Súd však

nemal preukázané, že vyhlásenie žalovaného v dohode spôsobilo účinky uznania dlhu vo vzťahu k
premlčanému dlhu, nakoľko žalovaný v čase uzavretia dohody (teda v čase uznávacieho prejavu) o
premlčaní časti dlhu vedomosť nemal. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o
inštitúte premlčania a jeho právnych následkoch, preto ani nemohol, vzhľadom na absenciu akejkoľvek
vedomosti o inštitúte premlčania, platne vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Preto sa uznávací prejav žalovaného v dohode zo dňa 16. 10. 2012 mohol vzťahovať len na časť dlhu,
ktorý v čase uzavretia dohody premlčaný nebol a len vo vzťahu k tejto časti dlhu mohol vyvolať účinky
uznaniadlhu.Zuvedenéhodôvodu súdpriznalžalobcovinároknazaplateniesplátokúveru,ktorévčase
uzavretia dohody o uznaní záväzku ešte neboli premlčané (a ktoré neboli priznané už rozsudkom súdu
prvej inštancie zo dňa 16. 11. 2015), t. j. splátok splatných od 20. 10. 2009 do 20. 5. 2010, spolu 8 splátok

po 645 Sk, čo činí 5160 Sk, po prepočte 171,28 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol,
nakoľko nárok na zaplatenie splátok úveru, splatných do 20. 9. 2009, už bol v čase uzavretia dohody
o uznaní záväzku premlčaný. Už len okrajom súd uvádza, že, nakoľko medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanýmvznikolspotrebiteľskýprávnyvzťah,vzmysleustanovenia§52ods.2Občianskeho
zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná.

35. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z priznaných splátok úveru, avšak vždy len z časti splátky
pripadajúcej na istinu (keďže Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo, t. j. úroky z

omeškania,zpríslušenstva,t.j.zúrokov),ktorejvýšku malpreukázanúzprehľadusplátokpredloženého
žalobcom, a to vo výške 9 % ročne, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občiansko-
právnych predpisov, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivej splátky, do 20. 10. 2010, t. j.
do konečnej splatnosti úveru, a to zo sumy 511,20 eura od 21. 10. 2009 do 20. 10. 2010, čo činí 46 Sk,zo sumy 520,42 Sk od 21. 11. 2009 do 20. 10. 2010, čo činí 42,85 Sk, zo sumy 529,81 Sk od 21. 12.
2009 do 20. 10. 2010, čo činí 39,71 Sk, zo sumy 539,37 Sk od 21. 1. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 36,30
Sk, zo sumy 549,11 Sk od 21. 2. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 32,76 Sk, zo sumy 559,01 Sk od 21. 3.

2010 do 20. 10. 2010, čo činí 29,49 Sk, zo sumy 569,10 Sk od 21. 4. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 25,67
Sk a zo sumy 579,37 Sk od 21. 5. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 21,85 Sk, spolu 274,63 Sk, t. j. 9,12
eura a zo sumy dlžnej istiny z uvedených splátok splatných od 20. 10. 2009 do 20. 5. 2010, zistenej z
prehľadu splátok úveru, predloženého žalobcom, v celkovej sume 144,64 eura odo dňa nasledujúceho
po konečnej splatnosti úveru, t. j. od 21. 10. 2010 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov

z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Pokiaľ ide o čiastkové úhrady, vykonané žalovaným, súd k nim prihliadol vo výške tvrdenej a
preukázanej žalobcom. Výška úhrad z decembra 2015, januára 2016, februára 2016 a septembra 2016
bola výpismi z účtu žalobcu preukázaná v sume 5 eur pri každej platbe. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú
úhradu zo dňa 31. 10. 2016 vo výške 25 eur, táto bola vykonaná na iný účet, ako účet žalobcu pre úhradu

žalovanej sumy, preto k nej súd neprihliadal.

37. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu v
splátkach vo výške 25 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovaného, najmä jeho
príjmové a výdavkové pomery. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené

práva žalobcu, vzhľadom na výšku priznaného plnenia a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie
základných životných potrieb žalovaného.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

41. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania
úspešnejšiemu žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.