Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914216770
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914216770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: B. D., nar.XX.XX.XXXX,

bytom C. Ž., U. XX/X H.. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov
nad Topľou proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO:
35807598 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I.Určuje sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č.900401126 zo dňa 23.11.2012, uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná.
II.Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 329,78Eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere

č.900401126 zo dňa 23.11.2012, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom
na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere
č.900401126. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 350,-Eur, pričom doposiaľ uhradil sumu 174,-Eur.
Považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú.
Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť
posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s

§54 ods.1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona /napr. rozhodcovská doložka, zmluvná pokuta
pri omeškaní s úhradou splátok/. Žalovaný listom zo dňa 2.10.2014 oznámil žalobcovi , že podľa
vyplnenej zmenky pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom uviedol, že túto dohodu zaslal zamestnávateľovi žalobcu, ktorým je O. P..O.. O. I. O..U..L.., A.
X. P..O.. O. XXX XX I., Y.:XXXXXXXX. Podľa žalobcu inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje
za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou, a preto je v predmetnej
veci neplatný /§39 OZ/. Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu SR

alebo Súdneho dvora EÚ. Poukázal na §551 OZ, ktorý upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho
majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva
poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z

neprijateľných zmluvných podmienok prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR.
Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska
informovanosti, či vyjednávacej pozície. Ďalej poukázal na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdynie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza
Súdny dvor pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo

inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s
verejným poriadkom ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok
alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má
poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku /bod 50 uznesenia

Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti I./. Zároveň poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá
chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa §12 zákona z 8.3.1979, ktorým sa
vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa /zákon na ochranu spotrebiteľa spol. zákon č.140/1979/
naposledy novelizovaný zákonom č.21/2008 spol. zákon I, pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo
plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej
pohľadávky. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a

ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň
mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je
súkromnouosobouajehomocsiahaťnamajetokspotrebiteľaniejedelegovanážiadnouverejnoprávnou
inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.
Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.

Poukázal na tieto skutočnosti: inštitút zrážok zo mzdy upravuje §551 OZ a predstavuje legitímny
prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú
uzatvorianazákladeichdobrovoľnosti.Možnosťzabezpečeniazáväzkujeesenciálnouzložkoukaždého
zmluvného vzťahu, na základe ktorého veriteľ resp. záujem veriteľa je chránený pred zlou platobnou
disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty

veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu
je preto podľa žalovaného neprípustné. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky
a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Už len zo samotného názvu tohto zabezpečovacieho

prostriedku je viac než zrejmé, že ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Ten je
v danej dohode vyjadrený podpisom zmluvných strán , čím došlo k vyjadreniu súhlasu s obsahom tejto
dohody. Podstatou dohody je zabezpečenie pohľadávky veriteľa tak, aby jeho právna istota a záujmy
boli v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda je teda zmluvou,
v ktorej sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú stranu motivuje k

dodržiavaniu platobnej disciplíny. Na to, aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce,
stačí, aby došlo k takej skutočnosti, ktorá ho oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný
dohodnuté zrážky vykonať. Povinnosť plniť žalovanému ukladá priamo zmluva o úvere resp. VPPÚ,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Bod 05 VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán,
podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je

podmienená neuhradením 4 po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobca
ako dlžník súhlasil s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky
aktuálnej pohľadávky. Žalovaný poukazuje na to , že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva
priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda predstavuje
samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ

zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá
má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu žalovaného podporuje
aj zákon č.205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je

tak isto názoru, že ak bola predmetná dohoda uzatvorená platne, ide o platný právny úkon spôsobilý
vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takého úkonu sledujú. V danom prípade je potrebné
poukázať na ústavnoprávnu zásadu obsiahnutú v čl.2 ods.3 zák.č.460/92 Zb Ústavy SR, podľa ktorej
každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo čo zákon
neukladá. Právny poriadok SR nepozná žiadne obmedzenia vzťahujúce sa na aplikáciu inštitútu dohody

o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný je názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy
byžalobcovivzniklazávažnejšiaujmaakorealizovanímtejtodohody. Nerealizovanímzrážokzomzdyby
bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu.
Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu /zmenkovúsumu/ a teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Záverom žalovaný uviedol,
že je toho názoru, že žalobca na určení nemá naliehavý právny záujem v zmysle §80 písm. c/ O.s.p. V
zmysle tohto ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že

na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými podaniami účastníkov, listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav veci:
Vkonaníbolozistené,žežalobcauzavrelsožalovanýmzmluvuoúvereč.900401126dňa23.11.2012,na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,-Eur. Táto skutočnosť vyplýva zo samotnej

zmluvy o úvere, ako aj z výpovede žalobcu.
Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy
boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Ďalej v konaní bolo zistené, že dňa 23.11.2012, čiže v ten istý deň, keď účastníci konania uzavreli zmluvu
o úvere, bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa ust. §551 zák.40/1964
Zb /čl.53/. Z obsahu tejto dohody o zrážkach zo mzdy /časť I./vyplýva, že dlžník /vystaviteľ zmenky/

vystavil v Košiciach dňa 23.11.2012 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ust.
§48 zák.č.191/1950 Zb o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný /
sankčný/ úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka ďalej len „pohľadávka“. V
časti II. dohody je uvedené, že dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo

vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ názov P..O.. O. I., Y.:XXXXXXXX
X. A. P..O.. O. I. XXX XX, zrážal mesačne z jeho mzdy 58,-Eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa na
číslo účtu, ktorý je uvedený v časti II., /číslo zmluvy na zmenke/ až do riadneho uhradenia pohľadávky
dlžníka uvedenej v čl. I. tejto dohody. V časti IV. Dohody účastníci prehlásili, že dohoda bola spísaná
podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy.

Z obsahu tejto dohody vyplýva, že tiež ide o formulárovú typovú dohodu, v ktorej vlastne sa vyplňovali iba
údaje dlžníka - žalobcu krstné meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, ďalej miesto a dátum vystavenia
zmenky, označenie zamestnávateľa žalobcu, výška mesačných splátok, číslo účtu, ako aj dátum
uzavretia dohody a podpisy.
Z výpovede žalobcu bolo zistené, že v tomto prípade to bola druhá zmluva, ktorú uzatváral so

žalovaným. Pred tým prvú zmluvu uzavrel asi 3 mesiace. Keď uzatváral túto zmluvu, tak bol vo finančnej
tiesni. Potreboval zaplatiť nedoplatok za plyn. Zmluvu o úvere podpísal v Košiciach, kde bola pobočka
žalovaného v obchode Dargov. Presne sa nepamätá na okolnosti, keďže je po autohavárii, ktorá sa stala
2.4.2013, ale vo svojej výpovedi potvrdil, že dali mu viac papierov na podpis bez toho, aby ho oboznámili
s obsahom týchto papierov. Bolo mu povedané, aby sa podpísal a keď sa podpíše, poskytne sa mu

úver. Tak to aj bolo, on sa podpísal pod každý dokument bez toho, aby si ich bol prečítal, aby bol s
nimi oboznámený a po podpise ihneď v hotovosti mu vyplatili úver 350,-Eur. Nemal vedomosti o tom,
že sa podpisuje aj pod dohodu o zrážkach zo mzdy. Nikto ho s touto dohodou neoboznámil. Keby sa
nebol podpísal pod všetky papiere, tak úver by mu nebol poskytnutý. Nebol oboznámený ani poučený
o následkoch, o dôsledkoch takéhoto úkonu a nebol oboznámený ani tým, že má možnosť odmietnuť

túto dohodu.
Zo správy zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola im predložená
spoločnosťou žalovaného 8.10.2014 , zrážky zo mzdy v prospech uvedenej dohody nie sú realizované,
je vedená dohoda ako ôsma v poradí. V minulosti už boli realizované zrážky zo mzdy žalobcu v prospech
spoločnosti ExCredit a.s., Poštová banka a.s., Citifinancial a.s., ProfiCredit Slovakia s.r.o..

V konaní bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 2C/251/2014, ktorá napadla
22.10.2014, kde navrhovateľom je D. B., odporcom je POHOTOVOSŤ s.r.o. a predmetom sporu je
ochrana spotrebiteľa - určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky práve u predmetnej zmluvy o úvere
č.900401126 uzavretej medzi účastníkmi dňa 23.11.2012.
Ďalej v konaní bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie na návrh žalobcu voči žalovanému

pod sp.zn. 9C/255/2014, v ktorom ide o žalobu o ochranu spotrebiteľa a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky u zmluvy o úvere č.900401024 zo dňa 13.9.2012 a pod sp.zn. 12C/271/2014, v
ktorom ide o žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy u zmluvy o úvere č.900401024
zo dňa 13.9.2012.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/273/2014-23 zo dňa 5.12.2014 bolo vydané predbežné opatrenie

na základe návrhu žalobcu tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy zo zmluvy o úvere č.900401126 zo dňa 23.11.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do
právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu
P..O.. O. I. O..U..L.. A. X. P..O.. O. XXX XX I., Y.:XXXXXXXX, je povinný zdržať sa vykonávania zrážokzo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č.900401126 zo dňa 23.11.2012 ,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014 /čl.23-25/.

Podľa tvrdenia žalobcu má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle §80
písm. c/ O.s.p.. Poukázal na tú skutočnosť, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach
zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve
jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky
vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky

a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach
zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je upravená v OZ umožňuje postihnúť
majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s
kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým /ne/prípustnosť dohody o

zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa §53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len

„neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. §53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len

príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má
spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy.
Podľa odseku 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Podľaodseku9neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa §54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §130 ods.7 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať

zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.
Podľa §131 ods.3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zákonných zrážok /
ods.1, 2/ môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o
zrážkach zo mzdy.
Podľa §551 ods.1,2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom

a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere. Žalobca ju uzatváral vo finančnej tiesni ,v snahe vyplatiť

nedoplatok za plyn. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd posudzuje zmluvu v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy dňa 23.11.2012. Ide o typicky formulárovú
zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky a obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Osobitne bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok splácať
úver v zmysle úverovej zmluvy, pričom táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia

zmluvy o úvere súčasne s touto zmluvou.
Vzhľadom k tomu, že bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
mal byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal byť oboznámený aj s možnosťou jej odmietnutia.
V tomto prípade, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu, takto nebolo. V danom prípade samotnádohoda neobsahuje skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca bol poučený o možnosti
odmietnutia uzavretia takejto dohody.
Podľa názoru súdu, hoci dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na osobitnom dokumente, treba

ju považovať za súčasť samotnej úverovej zmluvy. Túto skutočnosť vlastne potvrdil aj sám žalovaný,
ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2014 v časti I, potvrdil, že bod 05 VPPÚ, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, obsahuje dohodu zmluvných strán , podľa ktorej súčasne so
zmluvou o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením
4 po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobca ako dlžník súhlasil s tým, že

zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky. Ďalej sám
žalovanýpoukázalnato,ževýškadlhuniejeautoritatívneurčená, alevyplývapriamozozmluvyoúvere,
ktorájeplatná,tedasamotnádohodaozrážkachzomzdyjeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere.Zo
VPPÚ jednoznačne vyplýva, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bola zakomponovaná
aj dohoda o vyplnení zmeniek na zabezpečenie peňažného záväzku.
Žalobca bol v pozícii spotrebiteľa, ktorý chcel získať úver, ktorý však mohol získať hneď na ruku v

prípade, že sa podpíše pod všetky predložené dokumenty, s ktorými sa nemohol dôkladne oboznámiť
a neboli mu vysvetlené skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v týchto dokumentoch.
Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že z úradnej moci v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení o ochrane spotrebiteľa, v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.1.1993, ale aj v zmysle
judikatúry ESD, skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok a v tomto prípade dospel k záveru, že

zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy žalobcu pre prípad neplnenia povinnosti riadne splácať úver ,
je neprijateľné a teda aj neplatné.
Súd poukazuje na ustanovenie Zákonníka práce o výplate mzdy zamestnancovi a o možnosti vykonávať
zrážky len vtedy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne. Súd dáva za pravdu
žalobcovi, že zrážky z jeho mzdy pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany, a to

veriteľa, sú neprijateľné bez akéhokoľvek posúdenia súdu.
V danom prípade je právne významnou skutočnosťou aj to, že dohoda o zrážkach zo mzdy okrem
označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj konkrétne označenie pohľadávky , o
uspokojenie ktorej ide a v predmetnej dohode nie je konkrétne označená pohľadávka, výška pohľadávky,
ktorá je predmetom dohody. V čl.I dohody , kde by mala byť špecifikovaná konkrétne pohľadávka, je iba

poukázané vo všeobecnosti na zmenku, na zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom. Teda ide o právny
úkon nekonkrétny, neurčitý.
Podľa §37 ods.1 OZ právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Pre dohodu
o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch §34 a nasl.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie uvedených zákonných ustanovení s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú, preto v plnom rozsahu žalobe
vyhovel a vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č.900401126 zo dňa 23.11.2012
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, tak ako je to vedené vo výrokovej časti rozsudku.
Záverom je potrebné ešte konštatovať, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení,
keďže už v minulosti došlo k zrážkam z jeho mzdy bez rozhodnutia súdu, hoci s týmito zrážkami súhlasil

a z titulu právnej istoty je tu daný naliehavý právny záujem, lebo ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda
zrážky bez rozhodnutia súdu a žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane
spornej časti pohľadávky.
Žalobca si uplatnil prostredníctvom právnej zástupkyne na trovách konania trovy právneho zastúpenia,

v písomnom podaní zo dňa 14.9.2015, v zmysle vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov takto:
Úkony s poukazom na §11 a/ §13a ods.1 písm.a/,c/,d/ §15 písm.a/,b/ §16 ods.3 §17 ods.1 advokátskej
tarify - vyhl.č.655/2004 Z.z.
I. Odmena

1.prevzatie a príprava zastúpenia.................................................61,87Eur
2.podanie žaloby zo dňa 7.11.2014............................................. 61,87Eur
3.návrh na predbežné opatrenie zo dňa 7.11.2014.......................30,94Eur
4.vyjadrenie práv.zástupcu zo dňa 21.1.2015...............................64,53Eur
5.OS Trebišov - pojednávanie 14.9.2015 o 8.15 hod...................64,53Eur

Spolu ...........................................................................................283,74Eur
II.Paušál
3x8,04Eur, 2x8,39Eur ...................................................................40,90Eur
III.Náhrada straty času hotové výdavkyDňa 14.9.2015 Vranov n/T-Trebišov a späť /2x30min.//2x13,98/ 27,96Eur
IV.Náhrada cestového osobným motorovým vozidlom Vranov n/T-Trebišov a späť dňa 14.9.2015
-základná náhrada 0,183Eurx64km =11,71Eur

-náhrada PHM 0,065l/kmx64kmx1,069Eur=4,45Eur
Spolu ...............................................................................................16,60 Eur

Spolu I.+II.+III.+IV.........................................................................368,76 Eur.

Súd priznal úspešnému žalobcovi na trovách konania z titulu trov právneho zastúpenia sumu 329,78Eur
za 4 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie vo veci samej,
účasť na pojednávaní dňa 14.9.2015, pričom odmena za prvé 2 úkony predstavuje po 61,87 Eur a za
ďalšie 2úkony po 64,53Eur + režijný paušál 2x8,04Eur a 2x8,39Eur, ďalej z titulu účasti na pojednávaní
cestovné výdavky podľa vyčíslenia vo výške 16,16Eur + náhrada straty času vo výške 27,96Eur. Nebola
priznaná odmena a rež. paušál za úkon: návrh na predbežné opatrenie, pretože tento návrh na

predbežné opatrenie bol súčasťou návrhu na začatie konania, a podľa názoru súdu nie je možné priznať
odmenu a režijný paušál osobitne za úkon, ktorý bol navrhnutý v rámci návrhu na začatie konania. Trovy
konania v celkovej výške 329,78 Eur /po znížení vyúčtovanej sumy 368,76Eur o sumu 30,94 Eur na
odmene a o sumu 8,04Eur za rež. paušál za nepriznaný úkon/ je povinný zaplatiť žalovaný na účet
právnej zástupkyne žalobcu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku /§149 ods.1 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.