Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200783
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716200783.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému N. Y.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z..T.S. XXXX/X, XXX XX F., štátny občan SR, o zaplatenie 5.133,89 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 811,77 € od
16.12.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.1.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 8.1.2016, ktorou sa žalobca (v čase
podania žaloby Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31320155) domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.133,89 €,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 16.12.2015 do zaplatenia,
a tiež nahradiť trovy súdneho konania.

Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách.
Medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15.1.2009 uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválenýúverovýrámecvovýške2.290,38€abolpovinnýžalobcoviplatiťštandardnúmesačnúsplátku
vo výške 76,35 €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne povinnosti

banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok
na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním
karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny
deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi
vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a
jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na

vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.12.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu
6.12.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške
5.133,89 €. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnostiurčenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.12.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa
15.12.2015,žalobcovitakvznikolnároknaúhraduúrokovzomeškaniavzákonnejvýške,pričomodkázal
na ustanovenie § 517 OZ v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po

dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 13.7.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali čo do právneho
dôvodu a výšky uplatnenú sumu 5.133,89 €, t.j. aká časť uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou
poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť úrokmi z omeškania a aká časť inými

zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...). Pre prípad, že časť dlžnej sumy je tvorená
vyčíslenými úrokmi alebo úrokmi z omeškania, žiadal súd, aby súčasne oznámili, či žalobca berie žalobu
včastispäťtak,abysúdmoholbezrozhodovaniaozastaveníkonaniavtejtočasti(§145ods.3Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom tak, že úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.12.2015 do zaplatenia nebude priznaný zo sumy vyčíslených
úrokov a úrokov z omeškania, ale len z dlžnej istiny a prípadných poplatkov resp. zmluvných pokút.

3. Dňa 25.7.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k výzve súdu, špecifikácia žalovanej
pohľadávky a čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 21.7.2016, v ktorom žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu okrem iného uviedol, že žalovaný dňa 8.1.2009 vyplnil Žiadosť o vydanie Splátkovej
karty QUATRO (ďalej len „žiadosť“). V zmysle obchodných podmienok pre vydanie a používanie

kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. (ďalej len „banka“) v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti
prijatím a schválením žiadosti zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s.. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 15.1.2009, o čom svedčí
podpis na uvedenej žiadosti. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby

aj prostredníctvom cenníka VÚB a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s.. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov, keďže žalovanému bol
poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka
a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Kreditná karta je
formabankovéhoúveru,ktorýječerpanýpoužívanímkarty.Žalovanásuma5.133,89€pozostávazistiny

2.210,64 €, poplatkov 310,29 €, štandardného úroku 2.111,48 € a sankčného úroku 501,48 €. K pojmom
štandardnýasankčnýúrokžalobcauviedol,žetiesúšpecifikovanévObchodnýchpodmienkachvčlánku
I. „Vymedzenie pojmov“. Všetky uplatnené poplatky boli účtované v zmysle platného cenníka. Plnenie
žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 3.819,61 €, ktorá je podrobne rozpísaná vo
výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada“.

Žalobca v tomto podaní zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 811,77 € (poplatky a sankčný úrok) od 16.12.2015 do zaplatenia späť a žiadal, aby
súd konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil petit žalobného
návrhu tak, že žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.133,89 €, úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.322,12 € od 16.12.2015 do zaplatenia a tiež mu priznal

náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

4.Dňa28.11.2016bolnatunajšísúddoručenýnávrhnazmenustranysporunastranežalobcuazároveň
súhlas spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 so vstupom do tohto konania na miesto
pôvodného veriteľa.

O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp.zn.10C/17/2016-64
zo dňa 9.12.2016, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil
žalobca Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho miesto vstúpil subjekt
IntrumJustitiaSlovakias.r.o.,IČO:35831154.Bližšiezdôvodnenieprocesnéhopostupusúdujeuvedené
v tomto uznesení.

5. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku

1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a).

6. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu
evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného.
Súd zo správy OO PZ Zvolen zo dňa 25.4.2017 zistil, že žalovaný na adrese trvalého pobytu býva, avšak
hliadkounebolzastihnutý.Súdzverejniloznámenieopodanejžalobenaúradnejtabuliawebovejstránke
súdu, s tým, že žaloba sa dňom 19.5.2017 považuje za doručenú žalovanému a ďalšie písomnosti súd

doručoval žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p..

7. Súd prípisom zo dňa 30.5.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu preukázali, či v súdenej
veci boli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách ohľadne postúpenia pohľadávky a
zároveň či a ak áno kedy a akým spôsobom došlo k zosplatneniu predmetného úveru.
Dňa 20.6.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 19.6.2017, ktorý

prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že v súlade s článkom V. bod 35
písm. b) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.2.2013 vyhlásil okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v
opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.6.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako i žalobcovu neúčasť na tomto pojednávaní podaním zo dňa
19.6.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.6.2017, z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti a v
súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď zároveň navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti

žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p., keď zásielka sa od žalovaného vrátila na súd dňa 14.6.2017 s
poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, pričom súd doručoval žalovanému zásielku na adresu jeho
trvalého pobytu. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania a to: žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro č.zmluvy 31319268 zo dňa 15.1.2009 z č.l.6-7
vrátane Všeobecných obchodných podmienok z č.l.8, výpis zo splátkovej karty Quatro za zúčtovacie
obdobie od 21.1.2009 do 30.11.2015 z č.l.9-15, Cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so

spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platný od 1.mája 2009 z č.l.34-37, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.9.2016 z č.l.63 vrátane poštového podacieho hárka, vyhlásenie predčasnej
splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.2.2013 z č.l.79 vrátane fotokópie poštovej doručenky z č.l.80,
pričom zistil tento skutkový stav.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca

žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že VÚB a.s. (ďalej ako „postupca“) k 19.9.2016 postúpila
svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX uzavretej dňa 21.1.2009 medzi ním a ich spoločnosťou ako
veriteľom vo výške 6.117,30 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením
zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 (ďalej ako
„postupník“), s tým, že od prevzatia tohto oznámenia je povinný plniť všetky svoje povinnosti podľa

predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi. Z pripojeného poštového podacieho hárka J. súd zistil, že
pod podacím číslom M. dňa 3.10.2016 bola žalovanému zasielaná poštová zásielka.
Zo žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro č.zmluvy 31319268 zo dňa 15.1.2009 súd okrem iného
zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. prostredníctvom Consumer Finance
Holding a.s. a žalovaným ako klientom, v ktorej je uvedený úverový rámec 69.000,- Sk (2.290,38 €) a

štandardná mesačná splátka - pevná 2.300,- Sk (76,35 €). Klient vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti
sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasil s nimi a zaviazal sa
ich dodržiavať, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými
podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý mu bol písomne doručený a prevzal ho.

Z Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. súd
okrem iného zistil, že tieto obchodné podmienky nadobudli platnosť a účinnosť od 1.1.2008 a majú
byť súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (zmluva) uzavretej medzi VÚB a.s.a klientom uvedeným v zmluve. V článku I. Vymedzenie pojmov je uvedené, že štandardná úroková
sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty
splatnosti. Banka má právo stanoviť štandardnú úroková sadzbu pre transakcie diferencovane, a to pre

bezhotovostnú platbu za tovar a služby u obchodníka, výber hotovosti cez bankomat, výber hotovosti v
banke alebo u obchodníka (cash advance) a pre prevod peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 22
obchodných podmienok. V článku V. Zúčtovanie, úhrada a platba v bode 35 je okrem iného uvedené,
že ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Ak klient napriek
výzve nezaplatí povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo

využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite
splatný. V článku VI. Úrok, poplatky, ročná a percentuálna miera nákladov bod 36 je uvedené Výpočet
úrokov : a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Výška štandardnej, sankčnej,
zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou. Úrokové sadzby podľa predchádzajúcej vety
sú uvedené v cenníku (poznámka súdu: z rozhodovacej činnosti súdu je súdu známa skutočnosť, že
existujú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB

a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ktoré nadobudli platnosť od 1.1.2009
a účinnosť od 15.1.2009).
Z výpisu zo Splátkovej karty Quatro zo dňa 6.12.2015 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie
obdobie od 21.1.2009 do 30.11.2015, ako štandardná úroková sadzba je uvedené 1,89 % mesačne /
22,68 % ročne, štandardná splátka 76,35 €, povinná splátka na úhradu 5.133,89 €, deň splatnosti

15.12.2015, úverový rámec 2.290,38 €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované transakcie s uvedením dátumu
transakcie, dátumu zúčtovania, rozlíšenie či sa jedná o debetnú alebo kreditnú transakciu a konkrétny
popis tej ktorej transakcie, pričom celková výška všetkých debetných transakcií je uvedené 8.953,50 €
a celková suma kreditných transakcií 3.819,61 €.
Z Cenníka VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding

a.s. súd zistil, že je platná od 1.mája 2009, s tým, že pod bodom 18.15 je uvedená štandardná úroková
sadzba pre splátkové karty Quatro a Triangel 1,9 % p.m./22,8 % p.a. a pod bodom 16 konkrétne
16.1-16.8 sú uvedené poplatky za jednotlivé tam uvádzané úkony týkajúce sa splátkovej karty Quatro
a Triangel.
Z vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.2.2013 súd okrem iného zistil, že ho

adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že nakoľko sa nepodarilo
doterazobnoviťjehoplatobnúdisciplínutak,abypokračovalvpravidelnommesačnomuhrádzanísplátok
v zmysle podpísaných dojednaní, v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. preto pristúpili k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jeho kreditnej

karte Splátková karta Quatro vo výške 2.572,31 €. Na záver uviedli, že má možnosť zaplatiť tento
vyčíslený dlžný zostatok bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku v termíne
najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej
poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ zásielky je uvedený Consumer Finance Holding a.s.,
ako adresát žalovaný, deň uloženia zásielky 8.2.2013, dátum vrátenia 19.2.2013 s poznámkou „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred zdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou

inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom do 30.11.2009, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného

prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
sa na účely tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke

zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 21.7.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 811,77 € od 16.12.2015 do zaplatenia a v tejto časti
žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil,
rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal
žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil
podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu,

keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba nie je dôvodná.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá úverová zmluva dňa 15.1.2009, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred

neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Žalovaný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa
jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento
zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako
takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce právne úkony ako také.
Súd aplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, pričom vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená
obligatórna náležitosť, a to ročná úroková sadzba, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za
bezúročný a bezpoplatkový, keď tento údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i vo

všeobecných obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré
mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy. V samotnom texte zmluvy je síce uvedené,
že klient týmto vyhlásil, že sa oboznámil aj so štandardnou úrokovou sadzbou, avšak súd poukazuje
na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a to pod sankciou jej neplatnosti,
a táto písomná forma sa musí vzťahovať na všetky jej podstatné náležitosti vrátane výšky ročnej

úrokovej sadzby, a preto pokiaľ takýto konkrétny údaj v predmetnej zmluve absentuje, nie je možné
toto zhojiť vyhlásením v záverečných ustanoveniach zmluvy, že bol klient s výškou ročnej úrokovej
sadzby oboznámený, keďže by sa v takomto prípade jednalo minimálne o obchádzanie zákona. Pokiaľ
by žalobca poukazoval na to, že v písomnom vyhotovení predmetnej úverovej zmluvy za podpismi
zmluvných strán je uvedená štandardná ročná úroková sadzba, k tomu súd uvádza, že tento údaj je

tam uvedený len v súvislosti s príkladmým výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov, konkrétne je
tam uvedené, že „pri predpoklade, že klientovi bola schválená štandardná ročná úroková sadzba 22,68
%“, čiže z tohto ustanovenia nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť, že je to ročná úroková sadzba,
ktorá sa týka žalovaného vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorá s ním bola uzavretá. Pokiaľ z ustanovení
všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že úrokové sadzby by mali byť uvedené v cenníku,

súd poukazuje na to, že síce dodatočne v priebehu súdneho konania žalobca doložil cenník, avšak
jednalo sa o cenník VÚB a.s. platný od 1.5.2009, čiže sa nejednalo o cenník, ktorý bol aktuálne platný
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a ani tam uvádzaná štandardná ročná úroková sadzba sa
nezhodujesvýškouštandardnejročnejúrokovejsadzby,ktorámalabyťpoužitáprezmluvnývzťahmedzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a navyše zo samotného textu predmetnej úverovej zmluvy

vyplýva, že s cenníkom mal byť klient - žalovaný len oboznámený a nie je tam vôbec ani uvedené, že
by pri podpise tejto zmluvy bol cenník v písomnej forme žalovanému doručený a tento by ho prevzal, čo
je opäť v rozpore s vyššie citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem toho súd zastáva názor,
že tak podstatná náležitosť úverovej zmluvy, ako je výška riadneho úroku má byť jasne a zrozumiteľne

uvedená priamo v samotnom texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby sa spotrebiteľ mal možnosť
jednoduchým spôsobom s týmto údajom oboznámiť a porovnať si tak podmienky poskytnutia úveru s
inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektami, a to bez toho, aby aj v prípade, že by mu bol
aktuálny cenník odovzdaný pri podpise predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme (čo však v tomto
konaní ani nebolo preukázané) musel pracne v takomto dokumente vyhľadávať údaj o výške ročnej

úrokovej sadzby medzi množstvom iných údajov pre rôzne iné typy úverov poskytovaných právnych
predchodcom žalobcu tak, aby zistil konkrétnu výšku ročnej úrokovej sadzby vzťahujúcu sa pre typ
úveru, ktorý bol konkrétne jemu poskytnutý a navyše keď prvotne bol údaj o výške ročnej úrokovej
sadzby uvádzaný za obdobie mesačné.
Súd teda trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou

predmetnej úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na základe čoho súd považoval
predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a preto bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi len
skutočne poskytnuté plnenie, teda vrátiť len to čo mu bolo reálne žalobcom resp. jeho právnympredchodcom plnené, resp. žalobca a jeho právny predchodca nemali právo požadovať od žalovaného
úhradu mesačných splátok obsahujúcich tak úrok, ako i akékoľvek poplatky.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti, v ktorej nebola čiastočne zobratá

späť zamietol, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uskutočnil výbery
z bankomatu a platby kartou v celkovej výške 3.084,72 € a uhradil celkovo čiastku 3.819,61 €, čiže
žalovaný uhradil v prospech žalobcu resp. jeho právneho predchodcu vyššiu sumu na tento úverový
vzťah než bola suma, ktorá bola v prospech žalovaného poskytnutá zo strany právneho predchodcu
žalobcu.

Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku
čoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v tomto konaní.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti, zmietol,
posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalovaného, čiže žalovaný
by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vzhľadom k tomu, že aj čiastočné zastavenie

konania procesne zavinil žalobca. Nakoľko si však žiadne trovy konania žalovaný neuplatnil a aj zo
súdneho spisu vyplynulo, že mu ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok
na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo
nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanému
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením

tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.