Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614201511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4614201511.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: W.
Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, o vymoženie sumy 2.630,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 15. júla 2016, č. k. 4Er/222/2014-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a povinnému nepriznal náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v konaní je zmenkový platobný rozkaz Okresného

súdu Bratislava V č. k. 4Zm 529/2013-8 zo dňa 14. 05. 2013, pre vymoženie sumy 2.630,40 eura, spolu
s 6 % ročným úrokom z omeškania od 02. 05. 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 8,77
eura, trov predchádzajúceho konania v sume 158 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
Súd prvej inštancie udelil dňa 26. 02. 2014 súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 39 ods. 4, § 243 f ods. 1 - 6, § 57 ods. 1 písm. m/ zák. č. 233/1995
Z. z., O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný

poriadok - ďalej aj „EP“), § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Zb., § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, §
53 ods. 1-5, 12, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7, § 11
ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. dôvodiac, že oprávnený nepreukázal, že vo veci nie
sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. Argumentoval, že povinný je
fyzickou osobou a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu,
t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, a preto bol oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP. Oprávnený podaním v zákonnej lehote zo dňa
11. 01. 2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 EP, v ktorom
uviedol, že dňa 18. 04. 2012 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 14688954023, na
základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 1.644 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal
zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 744 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a
to za celú dobu poskytnutia úveru, ktorá zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola

uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru. Vzhľadom na omeškanie
s úhradou splátok sa dňa 25. 09. 2012 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená
istina úveru v sume 1.544 eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy
vo výške 986,40 eura, pričom ide o zmluvnú pokutu vo výške 82,20 eura za omeškania s úhradou splátky
č. 1, zmluvnú pokutu vo výške 82,20 eura za omeškanie s úhradou splátky č. 2 a zmluvnej pokuty vo
výške 822 eur za omeškania o viac ako 15 dní s úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným

v dôsledku omeškania s úhradou splátky o viac ako 30 dní. Zmenka bola vystavená povinným ako
vystaviteľomnaradoprávnenémuakoveriteľovizaúčelomzabezpečeniapohľadávkyveriteľazozmluvy,pre prípad meškania povinného splnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím
právom k blankozmenke dohodnutým v článku 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou
príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Zo zmluvy mal

preukázané, že na jej uzavretí sa zmluvné strany dohodli na základe žiadosti dlžníka, pričom v zmluve
je v označení dlžníka uvedené jeho meno a priezvisko, sídlo, IČO: rodné číslo, zápis v živnostenskom
registri a bankové spojenie. Podľa bodu 1.1 zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť na účely
výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1.644 eur do 8 pracovných
dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh,

pričom podpisom zmluvy dlžník žiadal o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej
výške a dohodnutým spôsobom. Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi úver v 12 mesačných splátkach
vo výške 137 eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v neoddeliteľnej prílohe
zmluvy č. 1. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 744
eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Ďalej dlžník
podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku

na rad veriteľa, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj o splatnosti zmenky.
Podľa dohody o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený blankozmenku
vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, pričom ako
údaj sumy (v eurách) zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu
všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa

čl. 10 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti zmenky je oprávnený
vyplniť ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa alebo jej časti, alebo jej
príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe zmluvy. Zo žiadosti mal preukázané, že táto obsahuje
údaje o žiadateľovi pôžičky ako fyzickej osoby (meno, priezvisko, rodné číslo rodinný stav, adresa)
aj ako podnikateľovi (obchodné meno, IČO, IČ DPH, miesto podnikania, predmet podnikania, ako aj

údaje o povinnom ako kontaktnej osobe (meno priezvisko, telefónne čísla, bankové spojenie. Žiadosť
obsahuje aj údaje o žiadanej pôžičke - poskytnutá čiastka (čiastka k výplate) 900 eur, splatnosť pôžičky
12 mesiacov, výška mesačnej splátky 137 eur, nominálna hodnota pôžičky 1.644 eur, údaj o výške
iných záväzkoch (pôžička, leasing, výživné a pod.) 45 eur mesačne. Účel čerpania pôžičky v žiadosti
vyplnený nie je. Ako príloha žiadosti bola žiadateľom predložená kópia osobných dokladov. Z inej veci

vedenej na Okresnom súde Topoľčany (pod sp. zn. 4Er/965/2014), v ktorej oprávnený tiež doplnil návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP, pričom predložil zmluvu o úvere uzavretú na základe žiadosti
o poskytnutie jednoduchého úveru, bolo zistené, že oprávnený žiadateľovi o úver predložil zmluvu
koncipovanú tak, aby z nej vyplývalo, že je uzavretá s podnikateľom, ktorému je úver poskytnutý na účel
výkonu podnikania, aj keď zo žiadosti vyplývalo, že úver bol žiadaný na zariadenie domácnosti, t. j. nie

na účely podnikania. Tlačivo žiadosti o poskytnutie jednoduchého úveru, ktorá bola predložená vo veci
vedenej pod sp. zn. 4Er/965/2014 je prakticky identické s tlačivom žiadosti o poskytnutie jednoduchej
pôžičky predloženej v tejto veci. Vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere posúdil za
spotrebiteľskýpodľa§52anasl.Občianskehozákonníkaaúverposkytnutýpovinnémuzaspotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu, že oprávnený pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (je podnikateľom, pričom
predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a mal preto postavenie
veriteľa podľa § 2 písm. b) ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Povinný je v zmluve označený ako
podnikateľ a v zmluve je aj uvedené, že mu oprávnený peňažné prostriedky poskytuje na účel výkonu
podnikateľskej činnosti. Súčasne však zo zmluvy vyplýva, že sa na jej uzavretí dohodli zmluvné strany

na základe žiadosti dlžníka (povinného). V žiadosti, ktorou povinný žiadal oprávneného o poskytnutie
jednoduchej pôžičky (nie úveru) sú síce vypísané údaje o povinnom ako podnikateľovi, žiadosť však
obsahujeajúdajeožiadateľoviopôžičkuakoofyzickejosobe(meno,rodnéčíslo,rodinnýstav,bydlisko).
Predovšetkým však zo žiadosti nevyplýva, že pôžičku povinný žiadal na výkon podnikateľskej činnosti
- účel čerpania pôžičky v žiadosti nie je vyplnený. Dôvodil, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí

byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľskéhocharakteruzmluvymádodávateľka(veriteľ).Skutočnosť,žepovinnývčaseuzavretia
zmluvy bol podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Povinný v žiadosti o
pôžičku neuviedol účel jej čerpania a oprávnený napriek tomu bez doplnenia tejto skutočnosti predložil
povinnému na podpis zmluvu o úvere (nie pôžičke) koncipovanú tak, aby z nej vyplývalo, že je uzavretá

s podnikateľom, ktorému je poskytnutý úver na účel podnikania. Takýto postup oprávneného, ktorý
prakticky iba na základe toho, že povinný bol podnikateľom, predložil mu na vyplnenie žiadosť o
poskytnutie pôžičky predtlačenú pre podnikateľov a potom na základe takto vyplnenej žiadosti predložil
povinnému na podpis vypracovanú zmluvu o úvere, v ktorej vyjadril účel poskytnutia úveru na účelvýkonu podnikateľskej činnosti, aj keď tento zo žiadosti, na základe ktorej mala byť zmluva o úvere
uzavretá, nevyplýva, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej účelom v konečnom dôsledku
bolo obídenie predpisov o ochrane spotrebiteľa. Takýto záver podporuje aj skutočnosť, že obdobne

postupoval oprávnený aj v inom prípade, v ktorom žiadateľ o poskytnutie úveru dokonca uviedol účel
čerpania úveru, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že úver nežiadal na účely podnikania. Mal za to,
že oprávnený predložil povinnému vopred pripravené tlačivo žiadosti o poskytnutie pôžičky, ktorého
úlohou bolo dosiahnuť uzavretie zmluvy s povinným ako s podnikateľom a nie spotrebiteľom. Oprávnený
tak porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, keď mu napriek tomu

nepredložil zmluvu o úvere uzavretú so spotrebiteľom, ale (bez doplnenia účelu čerpania pôžičky v
žiadosti) vypracoval a predložil povinnému na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby bola uzavretá ako
s podnikateľom. Ďalej dôvodil, že z celkového formátu žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky a
následne aj zmluvy o úvere vyplýva, že ide o typ zmluvy, ktorá je oprávneným pripravená pre veľký počet
dlžníkov, ktorí pri jej uzatváraní nemôžu ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3
OZ). Poznamenal, že v zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ďalej dodal, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konanianeobsahujevšetkynáležitostipodľa§9ods.2ZoSÚneobsahuje(napr.úrokovúsadzbu,RPMN,
priemernú hodnotu RPMN, atď.), povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Podľa
zmluvy a predložených listín (vrátane karty klienta, ktorá bola predložená už k návrhu na vykonanie
exekúcie) bola povinnému na základe zmluvy o úvere vyplatená iba suma 900 eur, pretože oproti sume

1.644 eur, ktorá má podľa zmluvy predstavovať poskytnuté peňažné prostriedky, bola v deň uzavretia
zmluvy započítaná zmluvná odmena v sume 744 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru.
V skutočnosti tak boli povinnému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 900 eur, nie vo výške
1.644 eur, pretože rozdiel vo výške 744 eur predstavuje úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov.
Oprávnený tak voči povinnému uplatňuje aj úroky, ktoré sú s poukazom na to, že sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov, plnením v rozpore s dobrými mravmi. Tiež vyzdvihol, že zmenkovým
platobným rozkazom bol povinný zaviazaný zaplatiť aj zmluvné pokuty v celkovej výške 986,40 eura,
ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy (čl. 10). Aj keď sa spotrebiteľ mal
možnosť so zmluvnými dojednaniami upravujúcimi zmluvné pokuty oboznámiť, nemohol ovplyvniť ich
obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy - oprávnený zmluvné

pokuty uplatňuje z nominálnej výšky úveru, t. j. nielen z dlžnej sumy, ale z poskytnutých peňažných
prostriedkov spolu s úrokom (pri omeškaní splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti
5% z nominálnej výšky úveru, pri omeškaní so splnením záväzkov zo zmluvy po zosplatnení 50% z
nominálnejvýškyúveru).Uzavrel,ževovecisavymáhanárokzozmenky,pretomaloprávnenýzákonom
stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku),ktorýmdoplnenímnávrhumalpreukázať,ževymáhanýnárokzozmenkynevznikolvsúvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo
so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku. Tieto skutočnosti oprávnený doplnením návrhu nepreukázal, preto súd prvej
inštancie exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku /
ďalej len „CSP“/ tak, že v konaní úspešnému povinnému náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu v konaní nevznikli. Rozhodnutie o trovách exekúcie súdnej exekútorky si vymienil na samostatné

rozhodnutie.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnenýzdôvodovust.§365ods.1písm.
b/ d/, f/ a h/ CSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože zmluva

bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, keď povinný na svoju identifikáciu použil svoje
IČO, ktoré môže mať pridelené len podnikateľ. Poukázal aj na znenie čl. 1 ods. 1.1., čl. 12 ods. 12.1.
zmluvy, z ktorých vyplýva, že povinný ma postavenie podnikateľa. Mal za to, že ak mal súd pochybnosti,
mal ju vyzvať na ich odstránenie. Vyzdvihol, že zákon mu neukladá zisťovať konkrétny účel čerpania
spotrebiteľského úveru. Zvýraznil, že v prípade jeho postavenia treba akceptovať aj jeho dobrú vieru,

s ktorou do správneho vzťahu s dlžníkom vstupoval (Rozhodnutie ESD C-464/01). Za nezdôvodnené
považoval tvrdenie súdu, že povinný nemohol zmluvné podmienky meniť, či ovplyvniť, keď tieto boli
preňho pripravené na podklade povinným podanej žiadosti. Predloženie formalizovaného návrhu zmluvy
nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne. K tvrdeniusúdu, že povinnému bola vyplatená iba suma 900 eur poukázal na čl. 7.1. zmluvy, v zmysle ktorého
sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok ku dňu poskytnutia úveru, keď mu
na istinu úveru bola započítaná suma zmluvnej odmeny, teda istina 1.644 eur a zmluvná odmena 644

eur zostali zachované. Výška zmluvnej odmeny predstavuje úročenie úveru za 12 mesiacov, a preto ju
nemožno považovať za neprimeranú. Navyše vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvy nemožno
na výšku odplaty aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ustanovenia o
RPMN a obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. K výške zmluvných pokút dodal, že samotná ich výška závisí výlučne od doby porušovania

povinnosti zo strany dlžníka a táto sankcia sa uplatňovala až v čase opakovaného porušenia zmluvnej
povinnosti povinným. Mal za to, že zmluvná pokuta je s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
primeraná a v súlade so zákonom. za právny a skutkovo neprijateľný stav považuje legalizovanie
skutočnosti, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu zmluvných záväzkov mu nemusí zaplatiť ani
lencelúistinuúveru,žiadnyúrok,žiadnesankciezaomeškanie,anizákonomstanovenýzmenkovýúrok.
Uzavrel, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto exekúciu nebolo

možné zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ EP.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
adôvodmiodvolania(§379a§380CSP),prejednalodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

8. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie sa

oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 2.630,40 eura s príslušenstvom.
K návrhu priložil exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 4 Zm
529/2013-8 zo dňa 14. 05. 2013. Dňa 26. 02. 2014 súd prvej inštancie poveril súdnu exekútorku
vykonaním exekúcie. Oprávnený podaním zo dňa 11. 01. 2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že dňa 18. 04. 2012

uzavrel s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 146889-54023, na základe ktorej poskytol povinnému úver
vo výške 1.644 eur, ktorá istinu úveru sa zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 137 eur.
Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenej odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 744
eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmenabola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného)
na poskytnutie úveru. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 25. 09. 2012 stal splatným celý
nesplatený záväzok zo zmluvy, teda nesplatená istina úveru v sume 1.544 eur a oprávnenému vznikol

nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy vo výške 986,40 eura, pričom ide o zmluvnú pokutu
vo výške 82,20 eura za omeškania s úhradou splátky č. 1, zmluvnú pokutu vo výške 82,20 eura za
omeškanie s úhradou splátky č. 2 a zmluvnej pokuty vo výške 822 eur za omeškania o viac ako 15 dní s
úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky o viac ako
30 dní. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom

zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania povinného splnením jeho splatných
záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v článku 4 zmluvy
vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz,
ktorý je exekučným titulom. Oprávnený tvrdil, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský,
nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pri
označení dlžníka (povinný) sa uvádza aj jeho IČO, čo nesporne preukazuje podnikateľské postavenie

povinného pri uzatváraní zmluvy, rovnako ako skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany
sa uvádza aj adresa miesta podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom
registri.To,žezmluvajeuzatváranámedzipodnikateľskýmisubjektmiavzťahujesanaichpodnikateľskú
činnosť je nesporné aj z iných ustanovení zmluvy, napr. v článku 1 ods. 1.1 zmluvy sa uvádza, že:
"Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky ...",

tiež článok 12 ods. 12.1 zakotvuje viaceré povinnosti povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou, článok 15 písm. b), e) a f) ustanovuje udalosti, ktoré budú považované za porušenie zmluvy
(prípady neplnenia) a z ktorých vyplýva, že dlžníkom musí byť podnikateľský subjekt. Povinný uzavrel
zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzatvorením predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie.
Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o

obchodno-záväzkový vzťah, vzhľadom na čo nie je možné na daný záväzkový vzťah použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ustanovenie § 3
OZ. Rovnako na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze
zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Záverom oprávnený navrhol, aby súd
rozhodol o pokračovaní exekúcie. Zároveň doložil Zmluvu o úvere š. 146889-54023 zo dňa 12. 04. 2012,

žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky zo dňa 02. 04. 2012. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením.

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

10. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,

ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa
pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že

vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 243f ods. 1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v

ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30
dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 3 EP, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

14. Podľa § 243f ods. 4 EP, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).15. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku
1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k
zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu

skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V
exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany
spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa
stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto

povinnosť opomenuli.

17. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je zmenkový platobný rozkaz t.j.
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Ako správne uviedol
súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných

konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa
ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie v danej veci
postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 EP, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného

vzťahu s povinným, keď uviedol, že vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul,
bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému na základe úverovej
zmluvy č. 146889-54023 zo dňa 15. 04. 2014 na základe podkladov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
18. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav
a správne vec posúdil po právnej stránke. Súd prvej inštancie právne nepochybne a vyčerpávajúco

zdôvodnil primárnu odvolaciu námietku oprávneného, z akých dôvodov posudzoval právny vzťah medzi
účastníkmi konania ako spotrebiteľský a nie obchodnoprávny. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením
plne stotožňuje a využijúc postup podľa ust. § 387 ods. 2 na odôvodňuje poukazuje. Na zvýraznenie
správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje
konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom.
Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv

je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje
predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie

zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú
na spotrebiteľské zmluvy. V ohľade zdôvodnenia vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského
je nutné uviesť, že preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o
poskytnutí úveru- „na výkon podnikania“, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s

predmetnou činnosťou odberateľa, teda povinného, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Uvedené
možno vyvodiť aj zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne
adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného, ktorej obsah
rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie
zmlúv medzi podnikateľmi. Najmä ak uzavretiu samotnej zmluvy predchádzala žiadosť povinného o

uzavretie jednoduchej pôžičky, v ktorej nebol definovaný účel použitia peňažných prostriedkov, teda
povinný nežiadal uzatvoriť podnikateľský úver. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o
skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda
opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typickátým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom
na formulárovú predtlač. Zo žiadosti povinného o poskytnutie jednoduchej pôžičky a ani zo samotnej
zmluvy o úvere nevyplýva či skutočne poskytnutý úver zodpovedá účelu podnikania povinného, a

aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním, či predmetom podnikateľskej činnosti povinného vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy má. Argumentácia oprávneného v tomto rozsahu je preto nedôvodná, ak
naviac v prípade pochybností o tom, či ide, alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú, má dôkazné bremeno
práve dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC
Volksbank România SA, podľa ktorého „pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13
má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od
informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho,

aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za
„spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

19. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov preto vznikla exekučnému
súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil a na základe dôkazov predložených oprávneným dospel k
správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz,
sauplatňovalnárokzozmenky,vymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouanebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento

prípad zákonu stanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvého stupňa preto
správne podľa §57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

20. Odvolací súd na záver konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal aj na ostatné neprijateľné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čo odvolací súd vyhodnotil ako zdôraznenie skutočnosti, do
akého štádia môže dôjsť konanie, ak sa neprihliadne na spotrebiteľské normy. Uvedené považoval za
dostatočne odôvodnené.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

vo výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že povinnému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo

namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že povinnému v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).