Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713208196
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713208196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., o zaplatenie 1.271,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica č.k. 3C/353/2013-88 zo dňa 30.12.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (žalobu) zamietol a odporcovi (žalovanému)
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497,
§ 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 524 ods. 1, 2, § 525
ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.
1,2,3,4,6zákonač.258/2001Z.z.o spotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 1, § 92
ods. 8 zákona č. 433/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval tým, že žalobu žalobca (navrhovateľ) odôvodnil
tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa a postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.06.2012, uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka a
ďalej tvrdil, že postupca uzavrel s odporcom dňa 20.02.2008 Zmluvu č. 0253289746, na základe ktorej
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pre nedostatok odôvodnenia návrhu,

ibaodkazomnazmluvuopostúpenípohľadávokaodkazomnaustanoveniaObchodnéhozákonníkasúd
vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa 19.05.2014. Súd požadoval po navrhovateľovi
doplniť návrh o to, v akej výške boli reálne odporcovi poskytnuté finančné prostriedky, či z nich bol
bankou strhnutý poplatok za poskytnutie úveru, koľko splátok a v akej výške odporca zaplatil, ako boli
splátky započítané, kedy sa odporca dostal prvý krát do omeškania, čo konkrétne tvorí sumu 1.271,48
Eur, či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, či odporcovi boli
účtované iné poplatky, sankcie započítané na istinu, ak áno, podľa akých ustanovení zmluvy alebo

úverových podmienok má tak aj u úrokov, poplatkovom, zmluvnej pokuty, z akej sumy a za aké obdobie
boli vypočítané. Doplnenie sa žiadalo aj u vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, kedy došlo k zosplatneniu
záväzku, požadované bolo doručiť súdu doručenku k výzve k úhrade zo dňa 18.07.2012 a dôkazy,
preukazujúce dlžnú sumu a z čoho pozostáva, napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov.Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním z 22.09.2014. Doplnil návrh o výšku úrokovej sadzby
19,40%, poplatok za poskytnutie úveru 13,24 Eur (399,- Sk), poplatok za správu úveru 1,99 Eur (60,-
Sk) mesačne, zopakoval výšku splátky, počnúc dňom 20.03.2008, uviedol konečnú splatnosť úveru

20.02.2013 a to, že žalovaný vlastnoručným podpisom podľa čl. II bod 2 zmluvy potvrdil, že sa pred
uzatvorením zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a so sadzobníkom, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň špecifikoval uplatnenú pohľadávku čo do výšky.

2. Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom

úvere č. 0253289746 z 20.02.2008. Zmluva je podpísaná jej účastníkmi, kde na strane veriteľa je
Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava a odporca na strane dlžníka. Z výsluchu odporcu
vyplynulo, že zmluvu podpísal, požadoval poskytnúť úver 50.000,- Sk. Obsahom zmluvy boli upravené
práva a povinnosti zmluvných strán. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi splátkový úver za
podmienok dohodnutých v zmluve, dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve
poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa

zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1.659,70 Eur (50.000,-
Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný - bez účelu, úroková sadzba uvedená v zmluve bola
pevná vo výške 19,40% ročne. Poplatok za spracovanie úveru bol 399,- Sk, uhradený z prostriedkov
úveru, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, výška mesačnej splátky 1.368,- Sk, splátky
splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.02.2013 a splatnosť úrokov v posledný

deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 24,68%, celkové náklady
spojené s úverom 32.802,80 Sk, u nákladov nezhrnutých do výpočtu RPMN sú uvedené sankcie za
porušenie povinností dlžníka vyplývajúce zo zmluvy, ktorých výška je uvedená v sadzobníku alebo vo
zverejnení. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 23.02.2009 vyhotovila výzvu, adresovanú odporcovi, podľa
ktorej ako veriteľ pohľadávky zo zmluvy o úvere z 20.02.2008 oznamuje, že odporca je v omeškaní

so splácaním k 31.01.2009 vo výške 178,96 Eur s príslušenstvom. Žiada po odporcovi uhradiť sumu
do 10 dní od doručenia výzvy. Ospravedlňuje sa za uvedenie nesprávnej výšky omeškaných splátok
vo výzve vyhotovenej 19.02.2008 a odporca má považovať výzvu z 19.02.2009 (uvedené vo výzve) za
bezpredmetné.
Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky oznámenie vyhotovila Slovenská sporiteľňa, a.s.. Odporcovi

sa oznamuje, že pohľadávku postúpila na základe zmluvy o postúpení č. - nie je uvedené, zo dňa
28.06.2012 na navrhovateľa a odporca má plniť výlučne navrhovateľovi (postupníkovi).
Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vyhotovil dňa 18.07.2012
navrhovateľ. Oznamoval odporcovi, že je oprávnený na zaplatenie od odporcu zo zmluvy o postúpení
pohľadávok. Podľa listiny odporca porušil povinnosť splácať formou splátok riadne a včas a oznamoval,

že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 253289746 ku dňu 28.07.2012. Navrhovateľ po odporcovi
požadoval do 28.07.2012 zaplatiť základnú pohľadávku 3.145,14 Eur, úroky z omeškania 748,24 Eur,
ostatné príslušenstvo 5,98 Eur, zákonné úroky 16,29 Eur a náklady EOS 150,- Eur, celkom 4.065,65
Eur. Dôkaz, že odporca výzvu obdržal súdu doručený nebol.
Podľa podacieho poštového hárku z 19.07.2012 je v ňom okrem iných adresátov uvedené aj meno

odporcu, jeho bydlisko. Odosielateľom zásielky danej na poštovú prepravu je navrhovateľ.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/Ce z 27.06.2012 a z prílohy č. 1 k nej bolo zistené, že
jej zmluvnými stranami bola na strane postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
banka, a na strane postupníka bol navrhovateľ. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok významom
Pohľadávka sa rozumela každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva,

uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, vo vzťahu k úverovej zmluve,
z ktorej požadoval navrhovateľ po odporoch splniť záväzok išlo o pohľadávku, vzniknutú z bankovej
činnosti postupcu alebo v súvislosti s nimi zo zmlúv o úvere. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok je v nej uvedené číslo úverovej zmluvy odporcu, jeho meno, adresa bydliska odporcu
totožná s adresou na zmluve o úvere, dátum uzatvorenia zmluvy zhodný s dátumom na zmluve o

úvere, poskytnutá suma je 1.659,70 Eur, zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia je 3.899,36 Eur, istina
celkom je 3.145,14 Eur, istina do splatnosti 0,-, po splatnosti je 3.145,14 Eur, úroky celkom 748,24
Eur, RU 547,45 Eur, UOZ 181,12 Eur, UONZ 19,67 Eur, poplatky 5,98 Eur, príslušenstvo pohľadávky
celkom 754,22 Eur, počet dní omeškania 1252, sadzby 19,4, dátum poslednej úhrady 26.04.2012, výška
poslednej úhrady 150,- Eur, výška omeškaných splátok 3.882,50 Eur.

3. V konaní bolo Zmluvou o úvere a z opísaných ustanovení Zmluvy o postúpení pohľadávky
preukázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia §
34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právny úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, sktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na
základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti.
Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a
druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň
aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy
o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť

úrok. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným
požadovaťpoodporcoviniečonavrhovateľovidaťažejenavrhovateľ oprávnenýtopožadovaťzdôvodu,
že je namiesto banky veriteľom odporcu na základe postúpenej peňažnej pohľadávky.

4. V zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou,
na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ

(postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka
jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani
nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. V zmysle §
4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nie je vylúčené
ani postúpenie pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu.

5. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného stal navrhovateľ veriteľom odporcu súd
považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej
pohľadávky niečo konať. V konaní sa týmto súčasne súd vyporiadava s argumentmi navrhovateľa z

jeho podania doručeného súdu 07.12.2015. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej
pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho
omeškaní. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že odporca sa dostal do
omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis), pretože
neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas. Nasvedčuje tomu aj výpoveď odporcu, z
ktorej možno vyvodiť, že nevrátil peňažné prostriedky banke v poskytnutej výške. Podmienku vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru bankou mal súd za preukázanú v platne uzavretej zmluve o úvere (čl. I

bod 8) a tam stanovenú ako dôsledok porušenia zmluvy zo strany odporcu, kedy banka je oprávnená ak
dôjde k porušeniu povinnosti splácať riadne a včas, teda pri omeškaní so splácaním pohľadávky vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Súd mal zmluvou o
úvere a týmto ustanovením zmluvy o úvere preukázané, že medzi bankou a odporcom bolo dohodnuté
podľa § 565 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi úverovej zmluvy plnenie dlžníka v splátkach a

banka (SLSP, a.s.) mohla žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Veriteľ
má právo použiť najneskôr do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ak toto oprávnenie neuplatní,
opätovne sa pokračuje v plnení v splátkach, veriteľ môže opäť toto právo využiť aj po opätovnom
porušení povinnosti dlžníkom. S poukazom na ustanovenie § 565 OZ banke vzniklo právo na zaplatenie
celej pohľadávky naraz. Do dňa 27.06.2012, t.j. do dňa podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky

uzavretej medzi bankou a navrhovateľom bola veriteľom odporcu nepochybne banka. Vyhlásenie
celej pohľadávky za splatnú veriteľom, v tomto prípade bankou, by bolo jednostranným právnym
úkonom veriteľa, ktorým požaduje zaplatenie úveru jednorazovo, v dôsledku ktorého dlžník stráca
výhodu splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť v lehote určenej veriteľom splniť naraz svoj záväzok vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky. V konaní nebolo preukázané, ktorým dňom banka urobila jednostranný

právny úkon vyhlásenia splatnosti celého dlhu a nebol preukázaný žiadny právny úkon, ktorým by
banka - veriteľ odporcu požadoval zaplatiť naraz svoju pohľadávku. Z neunesenia dôkazného bremena
navrhovateľom k tomu, že banka (veriteľ) vyhlásil celú pohľadávku za splatnú súd vyvodil, že banka
postúpila na navrhovateľa nesplatnú pohľadávku. Z daného súd vyvodil, že konečná splatnosť celého
úveru nastala až dňom 20.02.2013 tak, ako bola vyjadrená v zmluve o úvere z 20.02.2008. Za splatnú

postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v konaní
bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi plniť pred
postúpením pohľadávky.6. Navrhovateľ zrejme odvodzoval svoj záver o splatnej peňažnej pohľadávke, spôsobilej na uplatnenie
voči odporcovi na súde z ním vyhotovenej výzvy k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18.07.2012, čo súdu vychádza jednak z dôkazu, ktorým je Výzva na úhradu

a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v ktorom navrhovateľ odporcovi oznamuje, že
sa stal novým veriteľom odporcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a jednak z dôvodu, že vo
výzve banky nie je obsiahnutý deň, kedy banka vyhlásila splatnosť celého úveru. V zmysle ustanovenia
§ 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pohľadávka je nárok

veriteľa požadovať od dlžníka nielen peňažné plnenie, ale aj vecné plnenie alebo plnenie spočívajúce v
dohodnutých výkonoch. Súd má za to, že vo veci účastníkov ide jednoznačne o peňažnú pohľadávku a
iba peňažná pohľadávka, ako vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok a z Prílohy č. 1 k tejto zmluve
bola podľa zmluvy postúpená na navrhovateľa. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení
pohľadávok súd v nej nenašiel postúpenie práva od postupcu, teda od veriteľa odporcu na postupníka
(navrhovateľa), zakladajúce právo navrhovateľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

7. Súd vyslovil názor, že na základe predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok, posudzujúc zmluvu
ako dvojstranný právny úkon, v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka nie je v zmluve žiadny prejav
vôle, s ktorým by sa dalo spájať, že banka postupuje na navrhovateľa aj právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru s tým účinkom, aký sa predpokladá vyvolať jednostranným právnym úkonom veriteľa

podľa § 565 Občianskeho zákonníka, odhliadnuc od toho, že jednostranný právny úkon podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách má za povinnosť urobiť výslovne banka, a nie postupník, ktorý v čase trvania
úverovej zmluvy nebol bankou a ani veriteľom odporcu. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
jasnevymedzuje právonavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruveriteľovi,ktorýmnavrhovateľvčase
omeškania, odporcu za trvania úverovej zmluvy nebol. Výzva banky je právnym úkonom v zmysle § 34

OZ určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením)
práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým
prejavom vôle spájajú. V konaní ale nebolo preukázané, že na to oprávnený subjekt podľa ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách úkon urobil a nemohlo dôjsť ani k právnemu následku zosplatnenia celého
úveru veriteľom s následkom podľa § 565 OZ splatnosti celého úveru a ani jeho časti.

8. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace
so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky
poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo

požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u
banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal. Ak v konaní
nebolo preukázané, že banka urobila platne zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu, aby
mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením jeho záväzku, má súd za to, že
nebolanisplnenývustanovení§92ods.8zákonaobankáchavkonanípreukázanýzákonnýpredpoklad

na postúpenie pohľadávky bankou na navrhovateľa, ktorý bankou nie je a nebolo preukázané, že došlo
k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a navrhovateľom dňa 27.06.2012.
Súd je toho názoru, že vôbec nedošlo k predpokladanému právnemu úkonu banky, inak by nevyhlasoval
mimoriadnu splatnosť úveru navrhovateľ.

9. Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a navrhovateľ
mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Ako právny úkon banky a navrhovateľa zmluva
odporuje účelu zákona o bankách, jeho hospodárskemu účelu, keď podľa § 5 písm. b) sa úverom,
ktorý poskytuje banka rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu, teda

predpokladá sa minimálne návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov bankou, podľa písm. i)
bankovým obchodom je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a jej klientom
a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami, ide tu aj o správu úveru, obchody banka
vykonáva podľa § 27 s klientmi na zmluvnom základe a zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39
Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť

navrhovateľ právo veriteľa domáhať sa po odporcovi ako dlžníkovi splnenia záväzku. „Skutočným“
veriteľom odporcu zostala Slovenská sporiteľňa, a.s. Na strane navrhovateľa nie je daná aktívna
legitimácia na podanie návrhu, práva veriteľa mu nesvedčia, čo je dôvodom vedúcim súd k zamietnutiu
návrhu. Bezpredmetným je preto zaoberať sa hodnotením dôkazov ako sú všeobecné obchodnépodmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky, sadzobníkom či skúmať,
či je nárok navrhovateľa premlčaný úplne alebo čiastočne alebo vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere, či vznikol veriteľovi nárok na poplatky, úroky a do akej výšky, prípadne či zmluva

neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky, zo zákona neplatné a navrhovateľovi nesvedči od
odporcu ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohol nadobudnúť navrhovateľ žiadne práva ani odporca povinnosti.

10. Napriek procesnému úspechu odporcu v konaní súd o náhrade trov konania rozhodol, že sa mu

náhrada trov konania nepriznáva, pretože odporca sa výslovne pred súdom práva zriekol. Z uvedených
dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. K otázke
postúpenia nesplatenej časti peňažného záväzku uviedol, že ak by aj žalobca pripustil, že ust. § 92

ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky platnosti podpísania postúpenia pohľadávky banky
na inú osobu tak zo znenia citovaného ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka alebo časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli
postúpenie len časti peňažného záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom
ustanovení výslovne uvedené. Na podporu týchto tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
8Co/163/2015. Ďalej čo sa týka platnosti postúpenia pohľadávky zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu alebo postupníka pohľadávky. Aj
prípadné porušenie povinnosti uvedenej a vyplývajúcej z § 92 ods. 8 o bankách nemožno spojiť s
občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže citované ustanovenie

nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona
o bankách. Nedoručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Znamená to, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
splnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S

nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. V súlade s
prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
po dobu 1252 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splatením čo len časti toho istého
peňažnéhozáväzkuvočibankepresiaholjedenrok.Vzhľadomkdikciiust.§92ods.8Zákonaobankách,
keďže omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, právny predchodca žalobcu by konal v

súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda by neporušil bankové tajomstvo aj v takom prípade, ak
by písomnú výzvu žalovanému nezaslal. V konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 23.02.2009 adresovanú žalovanému, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok,
čím bolo v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade so zákonom a teda

nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie poukázal na
skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky a súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obo 210/2001. Ďalej zdôraznil, že zmluvné vzťahy si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie

v splátkach s presným stanoveným termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do
omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ktoré svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť
vyhlásil až žalobca a to podaním zo dňa 18.07.2012.
Postúpením pohľadávky sa stal žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v

zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Zosplatnenie
dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku
nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť
však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí
výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Tu poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014 sp. zn. 19C/34/2012. Záverom uviedol, že je názoru,
že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených pohľadávok spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosťžalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu ako aj zmluvou
o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou k prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu alebo aby

ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 73,69 Eur s DPH a režijného paušálu k úkonu vo výške 10,30 Eur s
DPH, tzn. spolu 83,99 Eur s DPH za podanie odvolania.

12. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.271,48 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na
rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie
skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok, predovšetkým z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu,
keď žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej

aplikácie § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

16. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal

dokazovaniepotrebnénaposúdenieuplatnenéhonároku.Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného

veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným. Ako už bolo
konštatované vyššie, bolo preto potrebné, aby v prvom rade žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu,
teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na
preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie predložil žalobca kópiu zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.06.2012 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI

Slovensko, s.r.o., teda žalobcom.

19. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bolaproti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom

práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej len „zákon o bankách“),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle ustanovenia § 27 a
nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. zákona o bankách). Tieto

požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §
525ods.1Občianskehozákonníkabránipostupovaniupohľadávokztakýchprávnychvzťahov,vktorých

je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú
zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,

pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a
ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o

postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len
medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa ustanovenia § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v ustanovení § 525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho
zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby

bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej
inštancie (ďalej len „OSP“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súdrozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

23. Podľa § 132 OSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

24. Citované ustanovenie § 120 ods. 1 OSP zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní,

teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

25. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

26. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie
uvedené v citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom

takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 OSP (akt. § 132 ods.
1 CSP) tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysleuvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90

dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

27. V danom prípade z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca
nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému
postúpená na neho (27.06.2012), boli podmienky postúpenia podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o

bankách splnené.

28. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa 18.07.2012 adresovanú žalovanému, ktorá je výzvou
k úhrade a oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru, s tým, že sa stal novým majiteľom úveru na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by

banka postúpila na žalobcu i právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

29. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka v čase jej postúpenia na žalobcu nebola splatná. Žalobca
teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na
postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať

za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo
žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, čo však v konaní preukázané
nebolo) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že Slovenská sporiteľňa, a.s. bola

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi
len po tom, ak by bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu
žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovaniaich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda
pohľadávkuktorejpostúpeniebybolovpriamomrozporesozákonom.Ztohtodôvodubypotomsamotná
zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne

neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky
prihliadnuť. Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej
pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo dôvodné jeho
žalobu zamietnuť.

31. K námietke odvolateľa, že ak bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu
1252 dní (v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok), teda súčet všetkých omeškaní
žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok,
právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda
by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal, odvolací
súd uvádza nasledovné:

Interpretácia, resp. výklad, právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej
praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v
súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie
práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov
práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať

ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez
prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch
značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právno-kreatívnej činnosti sudcov.
Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality
je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel, resp. cieľ právnej normy v súvislosti s

najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného
ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho
predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to
vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca
sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť

písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať systematicky a nemožno jeho
obsah vykladať iba vyňatím určitej vety, či časti vety, bez toho, aby sa táto vybratá časť posudzovala
a vykladala v korelácii celého ustanovenia. Takto nesprávne k výkladu pristupuje odvolateľ, ktorý
má za to, že ak bol žalovaný v omeškaní po dobu 1252 dní (že súčet všetkých omeškaní žalovaného

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok), právny
predchodca žalobcu by konal v súlade s obsahom citovaného ustanovenia aj vtedy, ak by písomnú
výzvu nezasielal (a teda by neporušil bankové tajomstvo). Podľa názoru odvolacieho súdu citované
ustanovenie treba vykladať v celom kontexte tak, že banka môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu
klientav prípade,akjeklientnapriekpísomnejvýzvebanky,v omeškanídlhšieako90kalendárnychdní.

Akvšakklientpredpostúpenímuhradilbankeomeškanýpeňažnýzáväzokv celomrozsahuvrátanejeho
príslušenstva a jeho omeškanie nepresiahlo jeden rok, už nemôže banka peňažný záväzok postúpiť.
Ak klient pred postúpením síce uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva, avšak súčet jeho omeškaní presiahol jeden rok, môže banka peňažný záväzok (ešte
nesplatený) postúpiť (aj bez súhlasu klienta), ale zákonná podmienka predchádzajúcej bezvýslednej

písomnejvýzvy klientanaplnenie,musíbyťsplnenái v takomtoprípade.V prípade,že tietopodmienky
kumulatívne splnené neboli, postúpenie pohľadávky na žalobcu, ako právny úkon, je pre rozpor so
zákonom absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Následkom toho je nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedený dôvod neplatnosti postúpenia žalovanej pohľadávky,
bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalším odvolacím argumentom žalobcu týkajúcim sa doručovania

oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému.

32. V danom prípade tak nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku), nakoľko skutkové zistenia v prejednávanom spore umožňovali
odvolaciemu súdu vec preskúmať bez potreby doplnenia akéhokoľvek dokazovania. Odvolací súd tak

dospel k záveru, že sú dané dôvody pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. S
poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v
celomrozsahu,rozhodolvovýrokuvecnesprávnea pretoodvolacísúdpovysporiadanísas podstatnou
odvolacou argumentáciou odvolateľa, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov
konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).