Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716211953
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716211953.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s. r.
o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanej S. I., T.. XX. XX. XXXX,
U. H. C. XXX, C. H. I., C.. B.. R. XX/XX v konaní o zaplatenie 445,10 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 3,86 € titulom vyčísleného úroku z omeškania, sumu 10 €

titulom poplatku za upomienku a sumu 18,35 € titulom zmluvnej pokuty, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 14. 10. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy
241,38 € titulom zmluvného úroku vyčísleného v sadzbe 64 % ročne za obdobie od 20. 09. 2014 do
10. 03. 2016 zo súm uvedených v žalobe, úroku z omeškania vyčísleného v sume 3,86 € v sadzbe 5
% ročne zo súm uvedených v žalobe od 20. 09. 2015 do 10. 03. 2016, sumy 10 € titulom poplatku za
upomienku, sumy 18,35 € titulom zmluvnej pokuty a sumy 171,51 € titulom trov mediačného konania.

Súčasne žalobca požadoval náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
609001642 zo dňa 19. 09. 2014 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 300 € a žalovaná sa
ho zaviazala splatiť a zaplatiť odplatu vo výške 96 € a úrok vo výške 192 €, teda celkovo mala žalovaná
zaplatiťsumu588€.Odplatapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovbolavovýške96€,čopredstavovalo

ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 32 % a úrok bol vo výške 64 % ročne, čo predstavuje
sumu 192 €. Žalovaná mala úver splácať v 12-tich splátkach vo výške 49 € vždy k 15.kalendárnemu
dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 10. 2014. Žalovaná však z uvedenej sumy nič neuhradila a to ku dňu
konečnej zročnosti úveru. Podľa všeobecných úverových podmienok žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, bola však žalovaná zaviazaná uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, nie však výlučne trovy mediácie, trovy

rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu
a pod..

3. Žalobca na žalobe zotrval v priebehu celého konania a do spisu pripojil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere z 19. 09. 2014,dohodu o plnení v splátkach uzavretú v ten istý deň, všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila hoci jej bola doručená spolu s prílohami a príslušným poučením
spotrebiteľa na miesto jej prechodného pobytu dňa 23. 05. 2017.

5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 06. 07. 2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

6. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho
spisu, pričom za nespornú považoval okolnosť uzavretia úverovej zmluvy a skutočnosť, že žalovaná dlh

pravidelne nesplácala.

7. Vychádzajúc však z ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, ktoré
boli obe uzavreté dňa 19. 09. 2014, súd pri posudzovaní nárokov žalobcu vo vzťahu k žalovanej zistil,
že žaloba v prevažnej miere nie je dôvodná.

8. Zmluvné strany, tieto podľa presvedčenia súdu, uzatvorili platnú úverovú zmluvu, ktorá však nemala
platne dohodnuté niektoré obsahové náležitosti, z čoho potom vyplývalo, že tieto obsahové náležitosti v
nej absentovali. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany veriteľ sa zaviazal
žalovanej poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 300 € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa v sume 288 €, teda celkovo mala

žalovaná zaplatiť sumu 588 €, z toho úrok predstavoval sumu 64 % ročne a vo vyčíslení predstavoval
sumu 192 € a administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavovali náklady vo výške 96 €. Spotrebiteľ,
čiže žalovaná, sa zaviazala sumu 588 € zaplatiť do 19. 09. 2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo
všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a tento deň bol aj termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná vo výške
32 % ročne. Priemerná hodnota RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania
zmluvy spotrebiteľom bola vo výške 16,49 %.

9. Na rubovej strane zmluvy boli obsiahnuté všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru,

ktoré v článku 8 upravovali nárok veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške 33 €, ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súčasne v tomto článku bol
dohodnutý aj poplatok za odoslanú upomienku vo výške 10 € a nárok veriteľa na náhradu nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva kam patrili okrem iného aj trovy mediácie, rozhodcovského
konania atď..

10. Súčasne toho istého dňa strany podpísali aj tzv. dohodu o plnení v splátkach v tejto úverovej zmluve,
ktorábolapresneoznačenáčíslomadátumomuzavretia,aktorousastranydohodli,žesumuposkytnutú
na základe vyššie uvádzanej úverovej zmluvy sa zaväzuje žalovaná zaplatiť veriteľovi v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 49 € vždy k 15-temu kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc 15. 10. 2014.

Výška ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítaná po zmene dohody o plnení úveru na splátky bola
vo výške 300,29 % ročne, tým došlo k zmene obsahu úverovej zmluvy, pričom k obsahu dohody o plnení
v splátkach patril aj údaj o tom, že priemerná hodnota RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver je 16,49
% ročne.

11. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i/ Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

12. Aj v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platilo ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., podľa ktorého ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššie
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritéria jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.13. Týmto vykonávacím predpisom bolo vtedy platné Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 1 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré
sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza

z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného vládneho nariadenia, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa
odseku 3 za rok.

16. Podľa § 1 ods. 4 citovaného vládneho nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

17. Podľa §1a ods. 1 citovaného vládneho nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou

povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

18. Je zrejmé, že z vyššie citovaných ustanovení je nutné za odplatu za poskytnutie úveru považovať
nie len úrok vo výške 64 % ročne ale aj sumu 96 €, ktorá predstavovala tzv. administratívne náklady
na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou tým

spojenou. Celkové náklady spotrebiteľa boli takto 288 €, čo predstavuje 96 % požičanej istiny, šlo o úver,
ktorý mal byť splatný do roka. Práve v tomto období priemerná úroková miera úverov poskytovaných
s dobou splatnosti do 1 roka približne 8,73 % ročne (v auguste 2014) a priemerná RPMN za ostatné
spotrebiteľské úvery vo výške do 1 500 € s dobou splatnosti do 12 mesiacov 44,26 % ročne, z čoho
vyplýva, že jej dvojnásobok potom predstavoval 88,52 %.

19. Podľa presvedčenia súdu už samotná dohoda o zmluvných úrokoch, kde dohodnuté úroky podstatne
prekračovali priemernú úrokovú mieru v danom období za podobné spotrebiteľské úvery a ich výška
je v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne však celková odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
porušovala maximálnu odplatu prípustnú podľa zákona a vykonávacích predpisov k Občianskemu

zákonníku, preto je dojednanie o odplate, vzhľadom na skutočnosť, že bola dohodnutá vo výške, ktorá
nerešpektovala zákonné ustanovenia a bola v rozpore so zákonnými ustanoveniami neplatné podľa ust.
§ 39 Obč. zák., podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Za takýchto okolností, podľa presvedčenia súdu celková odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru bola poskytnutá neplatne, vzhľadom na svoju výšku boli neplatne dohodnuté aj zmluvné úroky v
dôsledku čoho absentovala náležitosť vyžadovaná Zákonom o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods.
2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z. a tým nastal následok predpokladaný v ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a totiž, že spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej

sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.

21. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca potom nemá nárok na sumu 241,38 €, ktorá predstavovala
vyčíslené zmluvné úroky zo súm uvedených v žalobe v období od 20. 09. 2014 do 10. 03. 2016.

22. Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na trovy mediačného konania vo výške 171,51 €, tieto trovy
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Súd preto vôbec nemal preukázané, že mu takéto trovy vznikli.
V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno takýto nárok preukázať.23. Pokiaľ ide o úroky z omeškania žalovaná podstatne nerozporovala, že úver splácala už v dobe po
jeho zročnosti, teda po 19. 09. 2015, o čom svedčí tá skutočnosť, že suma, z ktorej žalobca požadoval
úroky z omeškania ale aj zmluvné úroky, postupne klesala až do 10. 03. 2016. Súd je preto toho názoru,

že žalobca má nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o
5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úrok z omeškania práve vo výške 5 % bodov a preto súd
k tomuto vyčíslenému nároku v celkovej výške 3,86 € nemal námietky.

24. Nárok žalobcu na poplatok za upomienku a na zmluvnú pokutu nachádza potom právnu oporu v
ustanoveniach zmluvy, a to konkrétne vo všeobecných úverových podmienkach, ktoré súd vyššie citoval.
Žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, o čom svedčí skutočnosť ako postupne klesali
sumy, z ktorých žalobca vyruboval úroky, resp. úroky z omeškania, žalovaná túto skutočnosť omeškania
nenamietala a preto ju súd považoval za nespornú.

25. Súd preto žalobcovi priznal len úroky z omeškania, len poplatok za upomienku a len nárok na
zmluvnú pokutu, ktorú žalobca uplatňoval vo výške 18,45 € a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

26. Žalovaná bola v konaní, vzhľadom na výšku uplatneného nároku a sumu prisúdenú žalobcovi,
úspešnejšia ako žalobca, preto by v zmysle ust. § 255 ods. 2 C. s. p. pri pomernom krátení náhrady trov
konania mala proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v závislosti od jej úspechu a neúspechu v
konaní. Keďže však žalovanej v tomto konaní preukázateľne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu
proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.