Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/358/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206211
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115206211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu V. Z., nar.
XX. XX XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., s prechodným bydliskom L. XX, XXX XX
Z. Z., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 410,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/131/2015-48 zo dňa 14. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 410,-

Eurs8,05%úrokomzomeškaniaročneod27.marca2015dozaplateniavlehote3dníodprávoplatnosti
rozsudku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
14. 06. 2016 uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť
žalobcovi sumu 410,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 27. marca 2015 do zaplatenia (prvý
výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok).Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 390 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok).
Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, okresný súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 26. 07 2011 zmluvu o úvere. Žalobca sa zaviazal úver vo
výške 500,- Eur vrátiť spolu s poplatkom 484,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur. V období od
04. 08. 2011 do 22. 05. 2015 žalobca uhradil 9 x 82,- Eur a 246,- Eur. Aj keď je ako účel úveru v úverovej
zmluve uvedený výkon zamestnania, na pojednávaní žalobca predložil pracovnú zmluvu, podľa ktorej

bol v čase uzatvárania zmluvy zamestnaný. Na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 484,- Eur
vyzval žalobca žalovaného elektronicky dňa 26. 03. 2015.
Okresný súd prisvedčil obrane žalovaného v tom, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, pretože úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, čo podporuje aj pracovná zmluva. Napriek
tomu žalovaný vystupoval pri vzniku tohto zmluvného vzťahu v pozícii dodávateľa a žalobca v pozícii
spotrebiteľa, preto ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Občiansky zákonník za spotrebiteľa nepovažuje výlučne fyzické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu

za účelom podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
Zmluvu o úvere zo dňa 26. 07. 2011 okresný súd podľa jej obsahu posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou je záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažnéprostriedky úroky. V prípade zmluvy o pôžičke je dohoda o úrokoch len fakultatívnou náležitosťou. Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, ale nie iný druh odplaty za
poskytnutie pôžičky (na rozdiel od zmluvy o úvere podľa § 499 Obchodného zákonníka, upravujúceho

poplatok za poskytnutie úveru). Podľa § 54 ods. 1 OZ sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie odplaty v zmluve o
pôžičke predstavuje odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatné
podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Výška dojednaného poplatku 96,80 % z poskytnutej sumy
navyše zjavne prevyšuje náklady, ktoré mohli žalovanému s poskytnutím pôžičky vzniknúť (najmä

administratívne výdavky), čo je rozpor s dobrými mravmi, zakladajúci neplatnosť dojednania o poplatku v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pritom vychádzal z vyjadrenia žalovaného k žalobe, v
ktorom výslovne uviedol, že suma 484,- Eur predstavuje náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
i administratívu s tým spojenú. Žalobca okrem poskytnutých 500,- Eur zaplatil žalovanému aj 484,- Eur z
titulu neplatného zmluvného dojednania o poplatku, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného
z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval vydanie bezdôvodného

obohatenia za posledné 3 úhrady vyplatené žalovanému v dňoch 28. marca, 20. apríla a 22. mája 2012
v sume 2 x 82,- Eur a 246,- Eur, spolu 410,- Eur.
Splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému okresný súd ustálil na 26. 03. 2015, pretože v tento deň
vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Do omeškania sa žalovaný dostal
nasledujúci deň, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania od 27. 03. 2015, hoci bol

uplatnený od 26. 03. 2016, do zaplatenia. Vo zvyšnej časti preto okresný súd žalobu zamietol.
K obrane žalovaného poukazujúcej na judikatúru Spolkového súdneho dvora SRN okresný súd
uviedol, že náležitosti zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke aj definíciu spotrebiteľa upravuje vnútroštátne
slovenské právo, preto nemožno aplikovať rozhodnutie zahraničného súdu, ktorý zrejme nevychádzal
zo slovenskej právnej úpravy.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p.. Žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania, pretože jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti úroku z
omeškania nepriznaného za jeden deň. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
v sume 390 Eur za 3 úkony právnej služby po 29,88 Eur (prevzatie a príprava veci v roku 2015, podanie
žaloby dňa 27. marca 2015 a zastupovanie na pojednávaní dňa 14. júna 2016) s režijným paušálom

( 2 x 8,39 Eur za úkony v roku 2015 + 8,58 Eur za rok 2016). Z titulu náhrady cestovných výdavkov za
cestu právneho zástupcu žalobcu z jeho sídla v Košiciach do sídla súdu v Banskej Bystrici a späť bola
priznaná suma 118,51 Eur (vzdialenosť 456 km, spotreba 6,2 l/100 km, cena pohonnej látky 1,24 Eur/
l, základná náhrada 0,183 Eur za 1 km podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z.) a z titulu náhrady
za stratu času stráveného uvedenou cestou za 12 polhodín po 14,30 Eur, spolu 171,60 Eur. Žalobca si

uplatnil náhradu v sumách 70 Eur a 140 Eur, súd mu priznal len tieto sumy. Trovy právneho zastúpenia
boli zvýšené o 20 % DPH, čo je 65 Eur.

2. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa §

365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu o tom, že uzatvorená zmluva neobsahovala
podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, ktorou je dohoda o zaplatení úrokov. Poukázal na všeobecné
obchodné podmienky prináležiace k zmluve o úvere, v ktorých bolo jasne uvedené, že dohodnutý
poplatok v jednej tretine predstavuje úrok a vo dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere s administratívou s tým spojenou. Podľa rozhodovacej praxe týkajúcej sa nebankových

subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. S
ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie
ako obvyklé bankové úroky (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005). Žalobca
namietajúci výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov ako nositeľ dôkazného
bremena musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala

z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov. Poplatok za poskytnutie úveru podľa žalovaného nie je neprimerane vysoký. Dňa 26. 07. 2011
klient podpísal dodatok k zmluve o úvere, kde jasne uviedol účel použitia poskytnutých peňažných
prostriedkov; sumu 500,- Eur mienil použiť na úhradu nákladov spojených s nákupom výpočtovejtechniky za účelom výkonu zamestnania. Poukázal na uznesenie sp. zn. 6CoE/122/2011 Krajského
súdu v Žiline, ktorý zrušil rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie vzhľadom na to, že okresný súd dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na

základeskutočností,ktorénepreverilanineodôvodnilVprejednávanejvecižalobcaanijedinýmdôkazom
nepreukázal, prečo by sa mala zmluva považovať za spotrebiteľskú. Rovnaký názor zastal Krajský súd
v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28. 08. 2013, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného
súdu sp. zn. 5C/159/2012 zo 06. 03. 2013 o zamietnutí žaloby.
Ak by odvolací súd zmluvu predsa len nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, odvolateľ poukázal na

stranu 20 dôvodovej správy Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahujúcu modelový príklad výpočtu
sankcií v spotrebiteľskej zmluve. Napokon uviedol, že žalobca v čase rozhodovania nemá naliehavý
právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP na určení právneho vzťahu alebo práva. Na základe
zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne
uzatvorenej zmluvy, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu
žalobcu a žalovaného, aj keď je v zmluve uvedené, že finančné prostriedky boli použité na výkon
zamestnania. Žalobca nemal inú možnosť ako podpísať zmluvu v podobe, v akej mu bola predložená,
čo je bežnou praxou žalovaného; objektívna skutočnosť býva často iná. Žalobca poskytnuté finančné
prostriedky použil na účely, ktoré nemajú žiaden súvis s jeho zamestnaním. Zmluva o pôžičke je zmluvou

reálnou, zmluva o úvere zmluvou konsenzuálnou. V prípade zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného
ide o reálnu zmluvu, pretože pri jej podpise došlo k odovzdaniu peňazí. Citoval uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/70/2010, v ktorom súd konštatoval, že „Bezpečným preukázaním
nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutie úveru) na výkon povolania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s tým

povolaním či predmetom činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.“ Uzatváranie obdobných
formulárových zmlúv je u žalovaného bežnou praxou. Žalobca úverovú zmluvu nemohol ovplyvniť,
zmeniťaupraviť,nakoľkobolavopredpredformulovanáabezmožnostipripomienkovaniapredloženána
podpisspotrebiteľovi.Vzhľadomnazneniezmluvyoúvereavšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,
z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere žalobca bez

príslušného vzdelania, prípadne skúseností nemohol ustanoveniam zmluvy o úvere rozumieť a vyčítať
z nej všetky pre neho plynúce následky. Spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o
tom, čo zaškrtnutie políčka s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov znamená a spôsobuje.
Nemôže ani predpokladať, ako si môže zhoršiť svoje postavenie. Pre vylúčenie aplikácie ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje označenie účelu v dodatku zmluvy o úvere, ale tento

účel vylučujúci daný predpis musí reálne existovať a je nevyhnutné ho patrične preukázať.
Zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky. V zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty
zaposkytnutýúver,ktorátvorilavyše96%.Žalovanýsavodvolanívyjadril,žepoplatokmalbyťrozdelený
v pomere 1/3 predstavujúca úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou. V zmysle znenia samotnej zmluvy o úvere celková odplata za
poskytnutý úver nebola nijakým spôsobom rozdelená a v prípade akceptácie takéhoto delenia by úrok
vo výške 32 % predstavoval podstatne vyššiu odplatu, ako bola v sledovanom období požadovaná na
finančnom trhu, teda odplatu v rozpore s dobrými mravmi aj so zákonom. Námietku žalovaného, ktorá sa
týka neexistencie naliehavého právneho záujmu považuje žalobca za nezmyselnú, pretože predmetom

konania nie je určovacia žaloba, ale žaloba na plnenie.
Zároveň si právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby 38,46 Eur spolu s
20 % DPH 7,69 Eur, celkovo 46,15 Eur a s 8,58 Eur režijným paušálom za vyjadrenie k odvolaniu.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok, účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími
dôvodmi (§ 380, § 381 CSP) vec preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku

(prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.6. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán sporu s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II.

ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po
oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací
súd sa (v súlade § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým

odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne
vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia preto
poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní
(§ 387 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva zo dňa 26. 07. 2011 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
ako správne konštatoval okresný súd, čo nemení nič na skutočnosti, že žalobca do tohto zmluvného
vzťahu vstupoval v pozícii spotrebiteľa v zmysle jeho definície v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
teda ako „fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Je teda bez právneho významu, z
hľadiska právnej úpravy postavenia spotrebiteľa vo všeobecnosti, či finančné prostriedky boli žalobcovi
poskytnuté na výkon jeho zamestnania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje dodatok k zmluve, ktorý
mal byť podpísaný 26. 07. 2011 a v ktorom mal dlžník uviesť účel použitia poskytnutých peňažných
prostriedkov na úhradu nákladov spojených s nákupom výpočtovej techniky na výkon zamestnania, ide

o tvrdenie, ktoré odvolateľ mohol použiť už v pôvodnom konaní, čo neurobil napriek poučeniu § 120 ods.
4 O. s. p. okresným súdom. Tento prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP), neuplatnený v konaní pred
súdom prvej inštancie preto nie je novotou, ktorú je možné použiť v odvolacom konaní (§ 366 CSP).
Rovnaký procesný postup je potrebné zvoliť pri tvrdení odvolateľa, že zmluva označená ako zmluva
o úvere obsahuje vo všeobecných obchodných podmienkach dojednanie o úroku, ktoré je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. V pôvodnom konaní žalovaný takéto
tvrdenie nepredniesol, hoci tak urobiť mohol. Odvolací súd na doplnenie k všeobecným obchodným
podmienkam uvádza, že neboli individuálne dojednané, sú zhotovené malým, takmer nečitateľným
písmom, preto ide o neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré sú podľa ods. 5 tohto
zákonného ustanovenia neplatné.

8. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú 26. 07. 2011 ako zmluvu o pôžičke. Pre
vznik úverovej zmluvy je nevyhnutná dohoda o jej podstatných častiach, ktorými sú určenie zmluvných
strán, určenie limitu, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ak

nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej
zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, preto je podmienkou jej vzniku dohoda zmluvných strán
o poskytnutí peňažných prostriedkov aj ich reálne poskytnutie. Keďže je zmluva o úvere odplatnou
zmluvou (záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov), bezúročná zmluva o
úvere je pojmovo vylúčená.

9. Okresný súd správne rozhodol aj o náhrade trov konania. Neúspech žalobcu bol v nepatrnej časti
príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
ktoré mu okresný súd aj priznal. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca v
úvode odvolania síce uvádza, že smeruje aj voči výroku o trovách konania, ale v odvolaní kvalifikovaným

spôsobom nespochybnil priznanie náhrady trov konania žalobcovi ani ich výšku, preto sa odvolací súd
touto otázkou nezaoberal.

10. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostáva nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcabol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vzniklo mu proti žalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré si uplatnil. Odvolací súd mu jeho právo priznal.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvého stupňa prostredníctvom súdneho úradníka (§
262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).