Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117010210.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudcom JUDr. Štefanom Novákom v trestnej veci Ľ. S., nar.
XX.XX.XXXX v H. H., stíhaného za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, dňa 30.
júna 2017 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. pzastavuje trestné stíhanie
obvineného Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX v H. H., trvale bytom G., C. XX, B. H.Á. H., za prečin sprenevery

podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v období od 25.02.2014 do 17.03.2014 v Banskej Bystrici, na F. X. Č.. XX, vo veľkoobchodnej prevádzke
firmy J., na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril v mene spoločnosti
O.-C., G..M..B.., G. G. G., C. O. XXX/XXX, V.: XX XXX XXX ako jej konateľ, s podnikateľom podnikajúcim
pod obchodným menom C. I. - J., G. I. C. C., C. XX, V.: XX XXX XXX, prevzal rôzny tovar v hodnote
1.646,77 €, ktorý mu bol vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 549,90 €,

faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 900,14 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na
sumu 196,73 €, pričom tento tovar následne použil v rozpore s predmetnou zmluvou, nakoľko táto v čl.
IV bode 4.1. obsahovala výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej by sa vlastníkom tovaru s možnosťou
nakladať s ním ako s vlastným, stal až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, tovar predávajúcemu aj
napriek výzve nevrátil a do dnešného dňa ho v celom rozsahu neuhradil, čím týmto svojím konaním

poškodenému C. I. - J., s miestom podnikania C.Z., C. XX, V.: XXXXXXXX, spôsobil škodu v celkovej
výške 1.646,77 eur,
nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 16.03.2017 obžalobu na obvineného Ľ. S.,
nar. XX.XX.XXXX v H. H., trvale bytom G., C. XX, B. H. H., za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1
Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovomzáklade,akojetentouvedenývovýrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., obžalobu podanú na súde
pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca
a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak tento skutok nie je trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci.

Samosudca preskúmal podanú obžalobu, predložený dôkazný materiál z prípravného konania, pričom
pri preskúmaní obžaloby podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku hodnotil výsledky prípravného konania
z hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a zaoberal sa konaním obvineného z
hľadiska jeho posúdenia ako prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1 Trestného zákona, pričom dospel
k nasledovným záverom.Obvinený v prípravnom konaní po vznesení obvinenia pri svojom výsluchu dňa 24.02.2017 uviedol, že k
predmetnej veci sa vyjadril v predchádzajúcich výsluchoch, nemá čo viac k veci uviesť a odmieta ďalej
vypovedať.

Svedkyňa I.. I. C. v prípravnom konaní dňa 14.02.2017 potvrdila, že je majiteľkou a zároveň konateľkou
spoločnosti O. - C., G..M..B.., G. G. C. X. XXX/XXX G.. Každý z konateľov tejto spoločnosti
koná samostatne. O obchodoch, ktoré realizoval obvinený ako druhý konateľ spoločnosti mala len
sprostredkované informácie, na žiadnom z nich sa osobne nezúčastnila. O tom, že sú nejaké problémy

s podnikateľom C. I. - J. vie len toľko, že obvinený zostal tomuto subjektu dlžný za tovar, ktorý od nich
prevzal a že bol medzi nimi uzavretý splátkový kalendár, na základe ktorého boli uhradené dve splátky
po 100,- eur. Do doby, kedy začala na adresu spoločnosti chodiť korešpondencia od vymáhačskej firmy
o problémoch s platením faktúr nevedela.

Poškodený C. I. - J., G. I. C. C., C. XX, V.: XXXXXXXX, v zast. spol. D. G..M..B.., G. G. T. C. X, H. H.

konajúca osobou I.. Z. D.Ý., štatutárnym orgánom, vo svojom výsluchu dňa 02.02.2017 uviedol, že v
nadväznosti na objednávky spoločnosti O.-C., G..M..B.. v období od 25.02.2014 do 17.03.2014 dodal
svoj tovar a to vo finančnom vyjadrení v hodnote 1646,77 eur, pričom túto kúpnu cenu tovaru kupujúci
plne nezaplatil. Jeho dlh predstavuje 1146,77 eur. Tovar bol O.-C., G..M..B.. dodaný a vyfakturovaný
faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 549,90 eur, (zostatok nezaplatenej sumy je 249,90 eur),

faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 900,14 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou
na sumu 196,73 eur, ktoré neboli zo strany O.-C., G..M..B.. doposiaľ zaplatené. Tejto spoločnosti bola
dňa 17.07.2014 zaslaná výzva na vydanie tovaru alebo na zaplatenie kúpnej ceny, pričom táto na tieto
výzvy nereagovala. Obvinený S. v mesiacoch október 2016 a november 2016 vložil priamo do pokladne
poškodeného sumu 2 x 100,- eur. Splátkový kalendár medzi nimi uzavretý nebol. Predmetný obchod

sa uskutočnil v nadväznosti na Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Spoločnosť
O. - C.,G..M..B.., v ktorej sú štatutármi Ľ. S. Z. I.. I. C., si prisvojila tovar poškodeného, ktorý jej bol
zverený a ktorý je stále vo vlastníctve poškodeného a táto spoločnosť resp. jej štatutári ho naďalej
užívajú neoprávnene resp. zaň získané finančné prostriedky, teda úmyselne a podvodne sa obohacujú
na škodu poškodeného, pričom poškodený voči O.-C., G..M..B.. vykonal dostatok úkonov smerujúcich

k splneniu jej záväzkov.

Z predloženej Rámcovej kúpnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi
subjektom C. I. - J.I., G. I. C. C. XX, XXX XX C., V.: XXXXXXXX ako predávajúcim a spoločnosťou
O.-C., G..M..B.., G. G. C. O. XXX/XXX, XXX XX G., V.: XXXXXXXX ako kupujúcim, ktorej predmetom

bolo záväzok predávajúceho po dobu trvania zmluvy a za podmienok dojednaných v tejto zmluve a v
potvrdení objednávky dodávať kupujúcemu objednaný vodárenský, kúrenársky, plynárenský materiál,
sanitu a príslušenstvo podľa ponuky predávajúceho, prípadne sortiment podľa dohody a záväzok
kupujúceho objednaný tovar resp. jeho jednotlivé časti v stanovenom termíne prevziať a zaplatiť zaň
kúpnu cenu (ďalej len „Rámcová zmluva“). V Článku IV. Rámcovej zmluvy bolo medzi zmluvnými

stranami dojednané, že vlastnícke právo k dodanému tovaru, resp. jeho finančná náhrada, prechádza
na kupujúceho až momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, t.j. predávajúci je vlastníkom
dodaného tovaru resp. jeho finančnej náhrady, až do doby úplného zaplatenia kúpnej ceny a kupujúci
je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zničeniu, odcudzeniu, scudzeniu, a/alebo
poškodeniu daného tovaru až do momentu zaplatenia kúpnej ceny. Pozornosti súdu neušlo ani

dojednanie o ručení za záväzky kupujúceho v čl. IX. tejto zmluvy, v zmysle ktorého Ľ. S., trvale bytom
C. XX, G., T.. XX.XX.XXXX ručí za záväzky (peňažné aj nepeňažné) z rámcovej zmluvy alebo z
nadväzujúcich čiastočných kúpnych zmlúv, a ktoré kupujúci riadne a včas nesplní, a to na prvú výzvu
predávajúceho na číslo účtu uvedené vo výzve. Medzi zmluvnými stranami bolo v čl. X dohodnuté, že
všetky majetkové spory, ktoré vzniknú z jednotlivých kúpnych zmlúv, vzniknutých na základe prijatých

objednávok medzi predávajúcim, kupujúcim, a ručiteľom, budú riešené pred Rozhodcovským súdom
Komory arbitrov, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava.

Do spisového materiálu boli doložené aj daňové doklady, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.02.2014
s dátumom splatnosti dňa 14.04.2014 znejúca na sumu 549,90 eur, faktúra č.XXXXXXXXXX zo dňa

10.03.2014 s dátumom splatnosti 24.04.2014 znejúca na sumu 900,14 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX
zo dňa 24.03.2014 s dátumom splatnosti dňa 08.05.2014 znejúca na sumu 196,73 eur, na ktorých ako
dodávateľ vystupuje C. I. - J., C. XX, XXX XX C. a ako odberateľ je v nich označená spoločnosť O.-C.,
G..M..B.., C. O. XXX/XXX, XXX XX G.. K predmetným faktúram boli pripojené aj súvisiace dodacie listy,kde na každom z dodacích listov sa nachádza okrem označenia zmluvných strán, položkovitého rozpisu
tovaru aj podpis osoby preberajúcej dodaný tovar. Pripojené boli aj potvrdenia jednotlivých objednávok.

Z Výzvy na vydanie (vrátenie) tovaru, resp. k zaplateniu finančného ekvivalentu zo dňa 17.07.2014 súd
zistil, že C. I.- J. prostredníctvom svojho splnomocnenca spoločnosti D., G..M..B.., G. G. T. C.B. X, XXX
XX H. H. vyzval spoločnosť O.-C., G..M..B.., G. G. C.T. X. XXX/XXX, XXX XX G., V.: XX XXX XXX
na uhradenie dlžnej sumy 2017,16 eur s príslušenstvom za dodaný tovar, ktorý bol tejto spoločnosti
vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.02.2014 s dátumom splatnosti dňa 14.04.2014

znejúcou na sumu 549,90 eur, faktúrou č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.03.2014 s dátumom splatnosti
24.04.2014 znejúcou na sumu 900,14 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2014 s dátumom
splatnostidňa08.05.2014znejúcounasumu196,73eurafaktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa17.06.2014,
znejúcou na sumu 370,39 eur, s dátumom splatnosti dňa 01.05.2014, resp. na vydanie dodaného tovaru.
Konštatovanú výzvu spoločnosť O.-C., G..M..B.. podľa priloženej doručenky prevzala dňa 04.08.2014

Podľa oznámenia daňového úradu Banská Bystrica č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.12.2016, voči
spoločnostiO.-C.,G..M..B..súvedenédveexekučnékonanianaprikázaniepohľadávkyzúčtuvedeného
v Slovenskej sporiteľni a.s. Daňový nedoplatok je vo výške 11943,28 eur. V tejto spoločnosti nebol
zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a z účtu neboli poukázané žiadne finančné prostriedky.
Daňový dlžník s exekútorom daňového úradu nekomunikuje a ani inak neprejavil záujem svoj daňový

nedoplatok uhradiť.

Prečinuspreneverypodľa§213ods.1Trestnéhozákona,ktorýsakladieobvinenémuzavinu,sadopustí
ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.
Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi

zverená.

Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v
oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe
so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi

vrátiť. Vec je zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s
vecou nakladal určitým spôsobom a v zmysle ustálenej judikatúry sem bude patriť aj vec predaná
s výhradou vlastníctva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka za podmienky, ak s ňou páchateľ naloží v rozpore s účelom,
na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí

základný účel zverenia. Výhrada vlastníckeho práva k tovaru je jedným z prostriedkov na zabezpečenie
práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý má pri nezaplatení kúpnej ceny
právo požadovať vrátenie predaného tovaru od kupujúceho na základe kúpnej zmluvy a od tretích osôb
na základe svojho vlastníctva k tovaru; toto svoje právo môže uplatniť vlastníckou žalobou na vydanie
tovaru (rei vindicatio). Sprenevera je trestným činom, ak je na cudzom majetku spôsobená škoda malá.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Rovnako je potrebné doplniť, že neskoršie
vrátenie peňazí je iba náhradou škody spôsobenej trestným činom (porovnaj R 54/1967-II).

Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že obvinený ako konateľ spoločnosti O.-C.,
G..M..B.., G. G. G., C. O. XXX/XXX, V.: XX XXX XXX (v ďalej len „O.-C., G..M..B..“) osobne uzatvoril s

podnikateľom podnikajúcim pod obchodným menom C. I. - J., G. I. C. C. XX, XXX XX C., V.: XXXXXXXX
(ďalej len „C. I. - J.“) dňa XX.XX.XXXX Rámcovú kúpnu zmluvu, v ktorej bola dojednaná výhrada
vlastníctva s tým, že vlastnícke právo k dodanému tovaru, resp. jeho finančná náhrada, prechádza na
kupujúceho až momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, t.j. predávajúci je vlastníkom
dodaného tovaru (jeho finančnej náhrady), až do doby úplného zaplatenia kúpnej ceny. Zároveň sa O.-

C., G..M..B.. zaviazala zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zničeniu, odcudzeniu, scudzeniu,
a/alebo poškodeniu daného tovaru až do momentu zaplatenia kúpnej ceny. Medzi zmluvnými stranami
tak bola zmluvne dohodnutá nielen výhrada vlastníckeho práva k dodávanému tovaru, ale došlo aj k
zmluvnému zakotveniu obmedzenia kupujúceho O.-C., G..M..B.., v nakladaní s dodaným tovarom vo
vzťahu k tretím osobám. Podľa predložených dodacích listov prevzala spoločnosť O.-C., G..M..B.., na

základe potvrdených objednávok tovar od podnikateľa C. I.Á. - J. v hodnote 1646,77 eur, z ktorej sumy
zostalo doposiaľ neuhradených 1146,77 eur. Spoločnosť O.-C., G..M..B.. tak doposiaľ za dodaný tovar
neuhradila kúpnu cenu a ani tovar podnikateľovi C. I. - J. nevrátila.V podmienkach trestného práva bol zavedený formalistický prístup k chápaniu pojmu trestný čin.
Zásadne potom platí, že každý protiprávny čin, ktorý vykazuje všetky znaky konkrétnej skutkovej
podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákon, je potrebné stíhať a

vyvodiť za jeho spáchanie trestnoprávnu zodpovednosť. Obvinený je stíhaný za spáchanie trestného
činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody až na dva roky, a teda v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je tento trestný čin
prečinom. V zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona nepôjde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je

jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V tomto ustanovení je zakotvená výnimka z formálneho
chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu. Medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10
Trestného zákona tak nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak
závažnosti prečinu v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba pre prečin, súd
je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je potrebné trestnú zodpovednosť páchateľa uplatňovať len v
prípade, ak je jeho závažnosť vyššia než nepatrná. S uvedeným ustanovením úzko súvisí princíp „ultima
ratio“, podľa ktorého trestnými činmi môžu byť len závažnejšie prípady protispoločenských konaní a to
podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnop-
rávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípu právneho štátu taktiež neprípustné. Po-

mocná úloha trestnej represie v podobe pojatia trestného práva ako ultima ratio teda zaväzuje nielen
zákonodarcu, ale aj orgány činné v trestnom konaní a súd, nakoľko má aj interpretačný význam v tom,
aby tieto orgány vykladali znaky skutkových podstát trestných činov aj nadväzujúcu mimotrestnú právnu
úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom musia zvažovať, či a ako bolo možné využiť in-
štitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva, o aké iné možnosti išlo, ako boli efektívne,

či boli použité alebo prečo neboli použité a musia tiež zabezpečiť dostatočné dôkazy k tomu, aby bo-
lo možné odlíšiť obyčajný občianskoprávny, či obchodnoprávny vzťah od trestnej činnosti. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej trestné
právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ,
je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým ce-

lospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slú-
žiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnopráv-
nych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vi-
gilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je preto neprijateľné, aby túto ochranu ak-
tívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločen-

ských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú
v súkromnoprávnej sfére.

Konanie obvineného popísané v skutkovej vete obžaloby preukázateľne napĺňa formálne znaky
skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Na základe zistených

skutočností je však potrebné konštatovať, že nebola naplnená jeho materiálna stránka, nakoľko súd v
zmyslepredchádzajúcehovýkladuadoposiaľvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ževzťahmedzi
poškodeným podnikateľom a obžalovaným ako konateľom spol. O.-C., G..M..B.. má základ vo vzťahu,
ktorý vznikol medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a má výlučne súkromnoprávny
charakter. Súd na základe nasledujúcich skutočností prijal záver, že na konanie obvineného nie je

možné aplikovať normy trestného práva, ale na ochranu nárokov poškodeného existujú prostriedky
práva občianskeho resp. obchodného.

Závažnosť prečinu určujú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný
(pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37 Trestného zákona) a miera zavinenia

a pohnútka páchateľa. Ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu. Uvedené
kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované
na úkor iných.

Výhrada vlastníckeho práva ako zabezpečujúceho inštitútu má význam predovšetkým v prípade, ak

sa dodaný tovar po určitú dobu nachádza v dispozícii kupujúceho, ako je to napr. pri umeleckých
dielach. Podľa vyjadrenia obvineného tovar dodaný od poškodeného bol určený na okamžité
použitie pri realizáciách stavieb, takže v danom prípade dohodnutá výhrada vlastníckeho práva z
hľadiska zabezpečovacieho inštitútu nemala oporu v reálnom uskutočňovaní obchodných vzťahov, keďspoločnosť dodaný tovar neuchovávala resp. neuskladňovala, ale bol určený na priame použite, a teda
jeho vrátenie fakticky ani neprichádzalo do úvahy. V danom prípade tak absentuje zmarenie základného
účelu zverenia predaných vecí, nakoľko O.-C., G..M..B.. predmetný tovar zaobstarávala za účelom

jeho použitia na stavbe a nie za účelom ponechania si ho vo sfére svojej dispozície, čo potvrdzuje aj
charakter dodaných vecí (pre príklad súd uvádza MAZADLO, TK-PUR PENA, HT RURA a pod.) ako
j predmet podnikania spol. O.-C., G..M..B.. V dohodnutej rámcovej zmluve na viac absentuje určenie
dohodnutéhoúčelu,naktorýmohlaspol.O.-C.,G..M..B..dodanýtovarpoužiť.Obsahujelenobmedzenie
nakladania s dodaným tovarom vo vzťahu k tretím osobám do úplného zaplatenia kúpnej ceny resp.

podmienky vrátenia tovaru, avšak účel, na ktorý boli dodané veci kupujúcemu zverené v danom prípade
expressis verbis dohodnutý nie je. Ďalej je zrejmé, že na základe výzvy zo dňa bola spol. O.-C., G..M..B..
vyzvaná na úhradu sumy 2017,16 eur, z ktorej doposiaľ zostalo neuhradených 1146,77 eur. V spisovom
materiáli ďalej nie je akýkoľvek ďalší dôkaz o využití iných právnych inštitútov napr. v podobe podania
civilnej žaloby, a to nielen vo vzťahu k spoločnosti O.-C., G..M..B.., ale aj vzťahu k obvinenému, ktorý
prevzal ručiteľský záväzok za dlhy spoločnosti vzniknuté na základe uzavretej Rámcovej zmluvy. Je

potrebné doplniť, že poškodený mal možnosť obrátiť sa nielen na štátny súd, ale aj na rozhodcovský
súd v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky. Žiadnu z uvedených možností nevyužil. V prospech
obvineného súd hodnotil aj skutočnosť, že poškodený doposiaľ od zmluvy neodstúpil a podal trestné
oznámenie až po takmer dvoch rokoch od výzvy na zaplatenie resp. na vrátenie tovaru, z čoho je zrejmé
že obvinený svojím konaním nespôsobil poškodenému tak výrazné bezprávie, ktoré by odôvodňovalo

stíhať jeho konanie ako trestný čin. Z uvedených dôvodov sa uvedený prípad odlišuje od typických
prípadov sprenevery tak, ako to predpokladá ust. § 213 ods. 1 Trestného zákona. Trestná zodpovednosť
páchateľa a trestnoprávne dôsledky s ňou spojené je možné aplikovať len v tých prípadoch, v ktorých
nepostačuje uplatnenie zodpovednosti podľa iného právneho predpisu. Poškodený nevyužil žiadne
právne nástroje, aby vymohol svoj nárok na peňažné plnenie, pričom je opätovne potrebné zdôrazniť,

že sa jednalo o vzťah dvoch podnikateľských subjektov rozvíjajúci sa v podmienkach hospodárskej
súťaže a to na základe zmluvného vzťahu obsahujúceho aj zabezpečovacie inštitúty (napr. aj v podobe
ručiteľského záväzku obvineného) pre prípad, že by niektorá zo strán dohodnuté podmienky neplnila
alebo pre prípad, že by sa spol. O.-C., G..M..B.. dostala do platobnej neschopnosti. Uvedené otázky
však nemajú primárne riešiť orgány činné v trestom konaní a preto po zvážení všetkých špecifických

okolností prípadu dospel súd k záveru, že trestnoprávny postih v danom prípade nie je na mieste.

V zmysle § 220 ods. 3 Trestného poriadku právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.

Nadväzujúc na uvedené zákonné ustanovenie sa samosudca pri rozhodovaní zaoberal konaním

obvineného z hľadiska jeho posúdenia ako trestného činu krádeže. Na základe zistených skutočností a
výkladu súvisiacich právnych noriem dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu,
nevykazuje zákonom prezumované materiálne a formálne znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ako to zákonné ustanovenie v osobitnej časti trestného zákona
vyžaduje. Pri zachovaní totožnosti skutku z hľadiska jeho podstaty, spočívajúcej v konaní páchateľa

a jeho následku, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie, tento skutok nevykazuje ani znaky
skutkovej podstaty žiadneho iného trestného činu, priestupku, či správneho deliktu. Súd preto v zmysle
§ 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie zastavil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok (§241
ods. 4 Trestného poriadku).