Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115000581
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115000581.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov
JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2016 v
Prešove, v trestnej veci odsúdeného L. X. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 2 Tr. zák., v konaní o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 0T/105/2015 zo dňa 21.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. podmienečne upustil od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, ktorý bol odsúdenému L. X.
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/105/2015 zo dňa 26.06.2015 v trvaní
dvoch rokov. Podľa § 69 ods. 2 Tr. zák. odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, na verejnom zasadnutí podal okresný prokurátor
sťažnosť a v dodatočne predložených písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že v konaní, ktoré
trestnému rozkazu predchádzalo, odsúdený nepomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, svoje konanie
popieral, dokonca podal aj odpor, ktorý písomne odôvodnil a až neskôr podaný odpor vzal späť, čím
zavádzal orgány činné v trestnom konaní ako aj súd, bez uvedenia dôvodov sa odmietol podrobiť

vyšetreniu na zistenie návykovej látky, či už pomocou dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, z
čoho podľa sťažovateľa vyplynulo, že ignoroval a nerešpektoval ustanovenie § 137 ods. 1, 2 písm. a/,
b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, hoci na taký postup nemal dôvod a bol nedisciplinovaný,
pričom v minulosti sa dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky. Aj keď sťažovateľ zároveň
uznal, že uplynula polovica uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
a odsúdený viedol riadny život, tak navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil

okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, týmto výrokom
napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je
dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že L. X. bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.
0T/105/2015 zo dňa 26.06.2015, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka a trest zákazu činnosti vedenia
všetkých druhov motorových vozidiel na dva roky.Hoci trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť až dňa 14.1.2016, do výkonu uloženého trestu zákazu
činnosti bola odsúdenému uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/105/2015 zo dňa 02.02.2016
započítaná doba od 24.06.2015 do 14.01.2016, a tak polovica trestu t.j. jeden rok, mu uplynula dňa

24.06.2016.

Z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že v čase zákazu činnosti sa žiadneho ďalšieho trestného
činu nedopustil. Zo správy obce Fintice zo dňa 18.07.2016 vyplýva, že obec neeviduje na odsúdeného
žiadne písomné sťažnosti, odsúdený nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Zo správy

Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Šariš zo dňa 20.07.2016 je zrejmé, že od 14.01.2016
do podania správy na odsúdeného nie sú evidované žiadne priestupky. Vykonaná lustrácia v Registri
priestupkov pritom potvrdila, že odsúdený nemá v sledovanom období žiaden záznam o priestupku.
Výpis z evidenčnej karty odsúdeného zo dňa 15.07.2016 potvrdil, že v období od 24.06.2015 odsúdený
nebol postihnutý za žiaden priestupok na úseku cestnej premávky, pričom priestupky spočívajúce v
porušení pravidiel cestnej premávky spáchal jednak 15.07.2005, keď nebol pripútaný bezpečnostným

pásom,začobolpostihnutýpokutouvovýmere500,-Skadňa22.07.2014bolzaporušenieustanovenío
rýchlosti jazdy a súčasne za porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti cestnej
premávky iným konaním postihnutý pokutou v blokovom konaní vo výmere 20,- eur. Z evidenčnej karty
vodiča teda vyplýva, že odsúdený sa v sledovanom období nedopustil žiadneho ďalšieho priestupku na
úseku dopravy.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 69 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého po
výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak
odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie
je potrebný.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom podmienečného upustenia od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti je popri formálnej podmienke, teda uplynutí polovice uloženého trestu,
ktorá v prejednávanej veci bola nepochybne splnená, odôvodnený záver, že ďalší výkon trestu zákazu
činnosti už nie je potrebný, pretože došlo k takému polepšeniu odsúdeného, že možno od neho dôvodne

očakávať, že sa v súvislosti so zakázanou činnosťou v budúcnosti trestného činu už nedopustí.

Žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti pritom nemožno zamietnuť
len s odkazom na závažný následok činu, hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky a nekritický postoj
obvineného k trestnej činnosť, ktorý sa prejavoval v konaní o trestnom čine, za ktorý bol trest uložený.

(R 43/1988)

Aj keď bezpochyby okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, spolu s postojom odsúdeného k ním
spáchanej trestnej činnosti a ďalšími okolnosťami svedčiacimi o prognóze jeho nápravy existujúcimi v
časespáchaniatrestnéhočinusúspolupôsobiacimičiniteľmipreposúdenieúrovnenápravyodsúdeného

doterajším výkonom trestu zákazu činnosti, samé osobe izolovane nemôžu zamietnutie žiadosti o
podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti odôvodniť, pretože tu existovali už v
čase rozhodovania súdu o vine odsúdeného, museli byť zohľadnené pri ukladaní trestu odsúdenému za
ním spáchaný trestný čin a bolo by len mechanickým stupňovaním následkov pochybenia páchateľa,
keby sa pri rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti prihliadalo

len na ne. Preto je zároveň nevyhnutné a prioritné v tejto súvislosti vyhodnotiť aj správanie odsúdeného
v čase zákazu činnosti.

Je potrebné sťažovateľovi prisvedčiť, že odsúdený trestný čin spáchal ako vodič, ktorý preukázal svoju
nedisciplinovanosť tým, že sa napriek výzve kontrolujúcej policajnej hliadky odmietol podrobiť vyšetreniu

na zistenie návykovej látky. V tejto súvislosti sa však žiada uviesť, že toto konanie odsúdeného mu už
raz bolo súdom zohľadnené, a to pri rozhodovaní o vine a ukladaní trestu.

Odsúdený vzal odpor podaný proti trestnému rozkazu späť, čím prijal rozhodnutie o svojej vine i
uložený trest, čo v neposlednom rade viedlo k urýchlenému ukončeniu trestného stíhania, na verejnom

zasadnutí konanom o jeho návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
deklaroval kritický postoj k ním spáchanej trestnej činnosti a najmä počas plynutia výkonu trestu zákazu
činnosti sa žiadnej ďalšej trestnej činnosti ani priestupku, a to hlavne na úseku cestnej premávky
nedopustil, čo výsledne viedlo aj krajský súd k záveru, že už doposiaľ vykonaný trest zákazu činnostipôsobil preventívne a možno očakávať, že na polepšenie odsúdeného bude postačovať tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosti
odsúdeného vyhovel.

Pokiaľ bolo namietané, že odsúdený nenapomáhal príslušným orgánom, k tomu považuje krajský súd
za potrebné uviesť, že vychádzajúc z prezumpcie neviny vyplývajúcej z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky /úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov/ a § 2 ods. 4 Tr. por. obvinený nie
je povinný dokazovať svoju nevinu, naopak orgány činné v trestnom konaní mu musia vinu preukázať,

a preto skutočnosť, že odsúdený v pôvodnom konaní nenapomáhal príslušným orgánom, nemôže
odôvodňovať zamietnutie jeho návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti, ak inak podmienky na takýto postup spĺňa.

Rovnako tak správne prvostupňový súd postupoval, keď odsúdenému určil skúšobnú dobu
podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti na dva roky, počas ktorej bude

odsúdený musieť dôsledne viesť riadny život, lebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu znamená, že akékoľvek vybočenie z riadneho
spôsobu života počas skúšobnej doby, a to či už spáchaním trestnej činnosti alebo priestupku, môže
viesť k rozhodnutiu súdu o tom, že zvyšok trestu zákazu činnosti vykoná.

Z týchto dôvodov potom krajský súd sťažnosť okresného prokurátora postupom podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.