Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201907
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111201907.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: M. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. B., Q. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Schnellym, advokátom so sídlom I., V. H. XXXX/
XX proti žalovanému: X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. V. XXXX/X, zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o zaplatenie

14 852,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
14C/142/2011-71 zo dňa 07. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým návrhu vyhovel, z r u š u j ea vec
v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatných výrokoch o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina čiastočne vyhovel návrhu a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 13 537,31 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 14. 06. 2011 do zaplatenia, v
lehote 3 dní. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné
uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil
s poukazom na ust. § 457, resp. § 107 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že časť uplatneného

nároku predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré plnením získal žalovaný, pričom nárok na jeho
vrátenie zo strany žalobkyne bol uplatnený včas a v časti, kde žiadala žalobkyňa zaplatiť zvyšné nároky
z titulu plnenia nedoplatkov za služby poskytnuté s užívaním bytu, návrh zamietol s tým, že neuniesla
tvrdenie o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Pokiaľ by sa tak aj čiastočne stalo, uznal vznesenú
námietku premlčania, keď platby boli uhradené po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Rozhodnutie o
trovách konania súd odôvodnil s poukazom na ust. § 151 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalovaný. Napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 13 537,31 eur spolu
s príslušenstvom s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Odvolateľ sa nestotožnil s
právnym posúdením veci a aplikáciou ust. § 107 ods. 3 OZ, keď súd by mal prihliadať na vznesenú
námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Nesúhlasil

so závermi prvostupňového súdu, že rozsudkom vyporiadavajúcim BSM sa nahradzuje dohoda
účastníkov o vyporiadaní BSM a že zrušením takéhoto rozsudku nastáva stav ako keby došlo k zániku
synalagmatickej zmluvy. Odvolateľ mal za to, že vec - byt bol v BSM nepretržite s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorého právoplatnosť nastala dňom 02. 06. 2008 a od tohto okamihu
treba posudzovať plynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 02. 06. 2010. Keďže návrh
bolpodanýažpotomtotermíne,nárokjepremlčaný.Žalovanýmalzato,žeriešenierelatívnejneplatnosti

kúpnej zmluvy bytu je vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantné.3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalobkyňa. Podľa jej názoru
prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým, ako aj právnym záverom. Má za to, že vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného prijatím plnenia zo zrušeného rozsudku a premlčacia

lehota začala plynúť 02. 06. 2008, objektívne sa však žalobkyňa mala dozvedieť o bezdôvodnom
obohatení až keď kúpna zmluva bola rozsudkom Okresného súdu Žilina zrušená. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 15. 07. 2010. Pokiaľ súd nerozhodol právoplatným rozsudkom o neplatnosti
právneho úkonu, ktorým previedla vlastnícke právo k bytu na kupujúceho, nemohla sa žalobkyňa
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 379 a § 380 ods. 1
CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý výrok rozsudku
prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

5. Ako vyplynulo z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a preskúmavaného rozsudku, predmetom
žaloby, okrem iného, bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného
prijatím plnenia z dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Prvostupňový súd v konaní o vyporiadaní BSM
účastníkov rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 04. 2007 tak, že trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa

na ul. J. V. v I. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej vznikla povinnosť žalovanému
zaplatiť titulom vyrovnania sumu 13 537,31 eur. Prvostupňový súd vyznačil právoplatnosť rozsudku,
na základe čoho žalobkyňa vyplatila žalovanému vyššie uvedenú sumu. Proti uvedenému rozsudku
však žalovaný podal odvolanie, ktoré odvolací súd nevyhodnotil ako oneskorene podané a následne
rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Zrušujúce uznesenie bolo žalobkyni osobne doručené 03. 06.

2008. Medzitým dňa 16. 10. 2007 žalobkyňa byt kúpnou zmluvou odpredala, avšak žalovaný sa dovolal
relatívnej neplatnosti tohto úkonu, čo rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2009 súd potvrdil. Žalobkyňa si
vydanie bezdôvodného obohatenia na súde voči žalovanému uplatnila návrhom zo dňa 25. 01. 2011.
V priebehu konania pred prvostupňovým súdom žalovaný vzniesol námietku premlčania. Zo záverov
prvostupňového súdu vyplynulo, že na strane žalovaného skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu,

nakoľko mu bolo plnené na základe rozsudku, ktorý bol následne zrušený, avšak premlčacia doba
objektívne začala plynúť dňom 24. 04. 2008, kedy bolo rozhodnuté o zrušení rozsudku prvostupňového
súdu uznesením krajského súdu. Subjektívne však sa žalobkyňa mohla dozvedieť o bezdôvodnom
obohatení až vtedy, keď kúpna zmluva (o odpredaji bytu) bola zrušená rozsudkom súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15. 07. 2010. Neuplynula teda subjektívna, ani objektívna premlčacia lehota na

uplatnenie nároku.

6. Rozhodnutie prvoinštančného súdu odvolací súd rozsudkom 9Co/111/2012-98 zo dňa 28. 06. 2012
v napadnutom výroku zmenil a aj v tejto časti návrh zamietol. Podľa jeho názoru objektívna trojročná
premlčacia doba začala plynúť zrušením rozsudku, na základe ktorého bolo žalobkyňou poskytnuté

žalovanému plnenie. Do podania návrhu tak uplynula subjektívna dvojročná lehota, a preto pri uplatnení
námietky premlčania nárok nemožno priznať. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Žiline bolo
podané dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 1Cdo/150/2013 zo dňa 29. 03. 2016
rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. 06. 2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vo svojom
rozhodnutí vyslovil právny názor, k akému okamžiku je potrebné datovať počiatok behu premlčacej doby,

teda i to, kedy sa žalovaným prijaté plnenie poskytnuté žalobkyňou na základe následne zrušeného
rozhodnutia súdu stalo bezdôvodným obohatením. Okrem iného tiež uviedol, že pôvodný rozsudok o
vyporiadaní BSM bol medzičasom medzi účastníkmi konania zrušený odvolacím súdom a následne 08.
12. 2011 súd schválil zmier žalobkyne a žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že k získaniu bezdôvodného
obohatenianastranežalovanéhodošloažprávoplatnosťounovéhorozhodnutiavovecisamejaažtýmto

„novým“ rozhodnutím skončilo konanie o vyporiadanie BSM účastníkov konania. Premlčanie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade začalo plynúť až od vyhlásenia nového rozhodnutia
posudzujúceho tento nárok a nie doručením zrušujúceho (nemeritórneho) rozhodnutia súdu. Vzhľadom
na takto zistený skutkový stav, právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo predčasné a nebolo ho
možné preto považovať za správne. Začiatok plynutia premlčacej doby (najmä objektívnej) posúdili oba

súdy (prvoinštančný i odvolací) nesprávne. Pre správne posúdenie toho, či došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kedy začala plynúť lehota, je potrebné rozšíriť skutkové zistenia ohľadne konečného
rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/50/2005 OS Žilina. Až po doplnení dokazovania vnaznačenom smere (ako bolo vyporiadané BSM, komu pripadol byt, kedy bol zmier právoplatný) bude
možné posúdiť dôvodnosť nároku žalobkyňou uplatneného v predmetnom konaní.

7. Vzhľadom na takto prijatý právny záver Najvyšším súdom SR, keď právo na súdnu ochranu okrem
Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku, resp. predtým
Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné doplniť dokazovanie. Obsahom práva na súdnu ochranu
v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom konaní. Keďže právne posúdenie veci je závislé od zistenia ďalších
skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci samej, neostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ktorý by mal postupovať v intenciách
uznesenia 1Cdo/150/2013 Najvyššieho súdu SR.

8. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP o trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie v novom rozhodnutí o veci.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).