Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116200650
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116200650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanej: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydlisko I. O. nad E. XX,
o zaplatenie 305,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 13. septembra 2016 pod č.k. 25 C 10/2006- 40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal. V
dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 475,61 eura príslušenstvom z titulu neuhradených služieb za hovorné, mesačné
poplatky a zmluvnú pokutu.

Z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a dodatok. Žalovaná využívala služby právneho predchodcu žalobcu.

Od januára 2012 si neplnila svoje povinnosti uhrádzať mesačné poplatky. Splatnosť dlhu bola do
25.12.2012. Jej dlh predstavoval sumu 226,66 eura. Bola jej zaslaná faktúra na zmluvnú pokutu v sume
248,95 eura. Dlžnú sumu neuhradila. Preto jej prerušil poskytovanie služieb z dôvodu neuhradenia
faktúry. Pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si uplatnil sumu 475,61 eura z titulu hovorného,
mesačného poplatku a zmluvnej pokuty s príslušným úrokom z omeškania. Návrh bol na súd podaný
dňa 13.01.2016.

1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 39, § 51 Občianskeho zákonníka, § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 101, § 488, § 559 ods. 1 O.z., § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., § 3
ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z.,§ 5b zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že do
Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 Z.z. účinnou
od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie

obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné,aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred
nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku
transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i

v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred
nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok,
ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeranýchpodmienok,
a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení

ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného
zákonníka používať právnu ochranu .Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného
zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada
súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia s

poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia O.z. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv
platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto právny vzťah strán posudzoval podľa Občianskeho
zákonníka ex offo a žalobu ako premlčanú zamietol. Premlčacia doba je trojročná. Splatnosť poslednej

neuhradenej faktúry bola 25.12.2012 a návrh bol podaný dňa13.01.2016, teda po viac ako troch rokoch.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, pretože jej žiadne nevznikli.

2. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Namietal aplikáciu Občianskeho zákonníka na plynutie

premlčacej doby, pretože žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ a podnikala na báze
živnostenského oprávnenia s IČOm 43 799 183. Preto jeho právny nárok vznikol na základe zmluvy
majúcej obchodnoprávny charakter. Žalovaná podnikateľskú činnosť skončila 20.03.2012, po vzniku
záväzku. Preto právny názor súdu prvej inštancie po posúdení zmluvy ako spotrebiteľskej je nesprávny.
Nárok bol uplatnený v zákonnej lehote. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.6. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na
ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací

súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

7. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé
práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na

nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2015) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. V preskúmavanom prípade odvolací súd skúmal námietku žalobcu o tom, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka a nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, súd prvej inštancie

musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý
bráni priznať plnenie požadované žalobou a zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe

tieto ustanovenia nadobudli účinnosť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o aplikácii
Obchodného zákonníka dôvodu, že žalovaná uzavrela zmluvu ako podnikateľ. Jeho tvrdenie nevyplýva
z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v ktorej je žalovaná označená ako fyzická osoba bez

obchodného mena, bez uvedenia miesta registra, čísla zápisu podnikateľa, len s uvedením IČA.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolaciehokonania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).