Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222049
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214222049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a
spol. s r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: D. D., R.. XX.XX.XXXX D. K. Č..
XXX, o zaplatenie sumy 370,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2014 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške 370,65
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 370,65 eur od 23.08.2013 do zaplatenia

a o náhradu trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom tunajšieho súdu 9C/47/2015-46 zo dňa 02.04.2015. Prvoinštančný
súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 126,65 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. V treťom odseku
výroku súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal a v štvrtom odseku výroku súd určil, že zmluvná
podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 01.09.2012 č. A5246671 pod bodom 2.5b nie je platná

z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie.

3. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 23Co/736/2015-69 zo dňa 20.02.2017 rozhodol, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neplatnosti zmluvnej
podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.
Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie je povinný posúdiť dojednanie

o zmluvnej pokute aj z hľadísk v zmysle § 37,39,41 OZ a taktiež mal vyzvať právneho zástupcu
žalobcu na písomné stanovisko a zistiť, či zmluvná pokuta vo výške 244 eur je dojednaná pre prípad
každého jedného porušenia zmluvy, ktoré sú uvedené v článku 2.3a) až e) Dodatku zvlášť, teda riadne
za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov, alebo je dojednaná za všetky porušenia
povinností žalovaného. Tiež mal preukázať, že v dodatku je uvedené, že výška zmluvnej pokuty
zohľadňuje zľavu pri predaji telefónu, ako to žalobca tvrdí v žalobe. Taktiež mal uviesť dôvod, prečo je
zmluvná pokuta klesajúca len v posledných 6 mesiacoch viazanosti a čo bránilo dojednaniu klesajúcej

zmluvnej pokute od počiatku doby viazanosti. V prípade ak nie je dojednaná jedna pokuta za všetky
porušeniapovinností,prečovýškazmluvnejpokutynezohľadňujevýškuprípadnéhočiastočnéhoplnenia
za poskytované služby. Prečo nie je výška zmluvnej pokuty posledných 6 mesiacoch vyjadrená číselne,
ale je potrebné ju vypočítavať spôsobom uvedeným v bode 2.5 Dodatku.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, so
zmluvou o pripojení č. A6480527, A5246671, dodatok k zmluve o pripojení č. A5246671, príloha č. 21

dodatku o zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami žalobcu, uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/736/2015 - 69 zo dňa 20.02.2017.

5. V danom prípade súd prvej inštancie so svojim rozsudkom č.k. 9C/47/2015 - 46 zo dňa 02.04.2015
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 126,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne

z dlžnej sumy od 23.08.2017 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok nebol napadnutý a žalovaný bol
zaviazaný za poskytnuté služby za obdobie od 2013/03-2013/04, vo zvyšku čo do sumy 244,00 eur z
titulu uplatnenej zmluvnej pokuty v tejto časti súd zamietol. Predmetom však zostala časť uplatnenej
zmluvnej pokuty v sume 244 eur.

6. Súd uvedenú zmluvu ako aj všeobecné podmienky žalobcu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v

zmysle § 52 ods. 1 OZ účinný od 01.01.2008. Zákon spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit.
ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo

inej podnikateľskej činnosti. Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pripojení na poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby cez pevné spojenie zo dňa 01.09.2012 a dodatku k zmluve zo dňa
01.09.2012. Vzťah založený predmetnými zmluvami medzi stranami sporu bol preukázaný, že žalobca
priuzatváraníaplnenízmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnej,resp.inejpodnikateľskejčinnosti
ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. OZ a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit,. zákona č. 351/2001 Z.z.

a na druhej strane žalovaným ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. OZ
a podľa § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná
zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou.

7. V zmysle § 53 ods. 1 Oz v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán pre neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). Podľa ods. 2 iba na
predmetplneniaalebocenuplnenia,aleboakbolineprijateľnépodmienkyindividuálnedojednané.Podľa
ods. 2 za individuálne dojednané ustanovenia sa nepovažujú také, ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V odseku 3 potom zákonodarca
demonštratívne vymenováva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za
neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písmeno
k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ust., ktoré požaduje od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením

tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 54 ods. 1 OZ uvedenom v znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľ sanajmänemôževzdaťsvojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie a toto ustanovenie
je zachované v OZ v nezmenenej podobe od účinnosti 5 hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatné
ustanoveniejekogentnéazakotvujezákaz,abysazmluvnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluveodchýlili
od OZ takým spôsobom, či je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ust. v pochybnostiach
o obsahu v spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré síce nie je pre členské štát, EU priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2,
písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

10. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.11. Podľa bodu 2 podmienkach sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

12. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

15. Podľa prílohy tejto smernice bod. 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem
iných patrí aj podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako náhradu,

16. V súlade s vyššie uvedeným je v prvom rade potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta
spotrebiteľskej zmluve ( ne) bola individuálne dojednaná.

17. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej Dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená

vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej
dodatkov sa dopisovali iba údaje, individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky
program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami, pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednaniaobsiahnutévuvedenýchzmluváchaichdodatkochpretospoukazomnacit.ust.53ods.2OZ

i článok i) bodu 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a z
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté,

pritom v zmysle cit. ust. § 53 ods. 3 OZ ( i článku 3 bod. 2 cit. smernice 93/13 EHS), bolo na žalobcovi,
ako dodávateľovi. Žalobca v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, nepreukázal a preto bolo
nevyhnutnýmvsúladesust.§53ods.3OZpredmetnúzmluvnúpodmienkunepovažovaťzaindividuálne
dojednanú.

18. S poukazom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný nemal
žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute.

19. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku, má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankční charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej
povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.20. Sankcia, zmluvná pokuta musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu
k dôsledkom aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť dojednaná zmluvná

pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa, riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia
povinnosti.

21. Vzhľadom na skutočnosti, že dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou právneho úkonu súd
ex offo posudzuje uvedenú časť zmluvy z hľadiska § 37 a resp. 41 OZ a v ňom obsiahnutých

podmienok pre platnosť právneho úkonu a to slobodu konajúceho, vážnosť právneho úkonu, určitosť
právneho úkonu a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Uvedený právny úkon nespĺňal podmienku určitosti
a zrozumiteľnosti. Určitosť právneho úkonu vyžaduje aby bol právny úkon jednoznačný, čo do obsahu
zmluvného dojednania ( čo do obsahu práv a povinností) umožňujúci tento obsah vyjadriť na základe
výkladových pravidiel. Ak to nie je možné, takýto právny úkon je neurčitý a je absolútne neplatný,
prípadne absolútne neplatný v časti, v prípade ak sa prieči dobrým mravom alebo obchádza zákon,

aj v tom prípade takýto úkon je absolútne neplatný. To že právny úkon je v časti zmluvnej pokuty
neplatný , svedčia o tom aj ustanovenia § 37, § 41, § 53 ods. 1 a nebolo preukázané, že dojednanie o
zmluvnej pokute vo výške 244 eur je dojednané pre prípad každého jedného porušenia zmluvy, ktoré sú
uvedené v článku 2.3 písm. a) až e) dodatku zvlášť alebo či je dojednaná za všetky porušenia povinnosti
žalovaného, jednak zmluvná pokuta vo výške 244 eur. Taktiež nebolo preukázané, že prečo zmluvná

pokuta v posledných 6 mesiacoch nie je vyjadrená číselne ale je potrebné ju vypočítavať spôsobom
uvedenýmvbode2.5dodatku.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvody,súdjetohonázoru,ženiejemožné
v časti, čo do uplatnenej zmluvnej pokuty žalobcovi priznať tento nárok aj z dôvodu, že zmluvná pokuta je
neprimeraná. Dojednanie o zmluvnej pokute spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.- ak má strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.