Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215209328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980 zast.: Perspecta legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej: P. W., A.. XX.XX.XXXX, M. XXX, T. X.,
o zaplatenie sumy 368,50 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 169,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 34,32 eur od 26.05.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 135,18 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.05.2015 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške 368,50
eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 34,32 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne
zo sumy 135,18 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 199 eur od 26.04.2013 do
zaplatenia.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a
to zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.04.2012, dodatkom k tejto zmluve zo dňa
23.04.2012, oznámením o postúpení pohľadávky, faktúrami a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3, OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

4. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.5. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

6. V dodatku k zmluve o pripojení je uvedená zmluvná pokuta vo výške 199 eur, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný žalobcovi v zmysle bodu 4 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

7. Zmluvná pokuta vo výške 199 eur v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je v

rozpore s vyššie citovaným ust. § 53 ods. 4 písm. k)
OZ.

8. Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť zmluvné postavenie obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9.Podľaust.§53ods.5OZ-neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

10. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štát, EU priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2,
písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

11. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

12. Podľa bodu 2 podmienkach sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

13. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je

jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

16. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej

dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp.
koncové zariadenie. Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch, preto s poukazom na cit. ust. § 53ods. 1 i článok 3 bod. 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné,
že žalovaný ako nespotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom
navrhnutých a predložených zmluvne, fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute, resp. jednou

vetou obsiahnutou v článku 2.5 dodatku k tejto zmluve a to v prípade, ak účastník si nebude plniť svoje
povinnosť tak je si vedomý, že zvyká škoda žalobcovi a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT v nadväznosti na to opäť poukazuje, že sa strany dohodli, že účastník je povinný žalobcovi
uhradiť zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o náhrade škody, zmluvnej pokute
alebo iné sankcie, bolo individuálne dojednané, pričom v zmysle cit. § 53 Oz ako i článku 3 bod. 2 cit.

Smernice 93/EHS bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca v konaní individuálne náhradu škody
nepreukázal a preto bolo potrebné zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

17. Podľa ust., § 297 C.s.p. - súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak po
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

18. S poukazom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná

nemala žiadne reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a predloženej zmluve
fixne formulovaných dojendaní o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku, má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaniu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom a to v podobe vzniku Ďalšej povinnosti peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta

musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti najmä vo vzťahu dôsledkom aké toto porušenie
má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej
náhrady pre dodávateľa. Riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť, súd priznal nárok žalobcu, ktorý si vyčíslil z faktúr a to z faktúry č. 7204885315 na sumu
34,32 eur s platnosťou 25.05.2012 ako aj faktúru č. 72026052973 v sume 135,18 eur s platnosťou

25.06.2012.Žalobcasiuplatnilajfaktúruč.7303483186splatnosťou25.04.2013vovýške199eurztitulu
zaplatenia zmluvnej pokuty. Uvedenú sumu súd zamietol už vyššie vysvetlených dôvodov týkajúcich sa
teórie u zmluvnej pokute aj s poukazom na ust. § 544 OZ. Súd priznal nárok žalobcu vo výške 169,50 eur
z úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34,32 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo
sumy 135,18 eur od 26.06.2012 do zaplatenia a to z titulu poskytnutých služieb. Vo zvyšku, čo do sumy

199 eur žalobu zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute je právny úkon,
ktorý je neurčitý a neplatný, prieči sa dobrým mravom a svedčia o tom aj ust. § 37, §41, §53 ods. 1 OZ.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd je toho názoru, že nie je možné v časti , čo do uplatnenia
zmluvnej pokuty žalobcovi priznať tento nárok aj z dôvodu, že zmluvná pokuta je neprimeraná a

dojednanie o zmluvnej pokute spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1,2 C.s.p.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.