Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214200061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci navrhovateľky: J. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., ul. A. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie
v Bardejove, ul. Dlhý rad č. 16 proti odporcovi: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. T. č. X,. právne
zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, v
konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. T., nar.
XX.XX.XXXX a S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov

č.k. 5P/2/2014-91 zo dňa 04.07.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v časti o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a vo výroku
o výživnom za obdobie od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o styku odporcu s maloletou S. T., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku
o trovách konania, v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:

„Súd manželstvo účastníkov konania - J. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a N. T., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu U., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
Maloleté deti N. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletá S. T., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou vo výške 150,- € mesačne a na maloletú
S. sumou vo výške 60,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí,

počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to hlavne výsluchom účastníkov konania,
mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov tohto konania je dostatočne vážne narušené
a trvalo rozvrátené a nemôže už ďalej plniť svoj účel. Manželstvo účastníkov konania neplní

sociálnu, ekonomickú, biologickú a ani výchovnú funkciu, keďže manželia dlhodobo nežijú v spoločnej
domácnosti, teda nežijú spolu ako rodina, spoločne nehospodária, nežijú intímne, pretože každý z
manželov už udržiava iný vzťah. Z terajšieho vzťahu navrhovateľky a jej partnera sa narodilo dieťa a zo
vzťahu odporu a jeho terajšej partnerky sa narodenie dieťaťa očakáva. Ani jeden z manželov neprejavilvôľu obnoviť manželské spolužitie a neprejavil ani vôľu využiť pre odstránenie príčin rozvratu tohto
manželstva odbornú poradenskú pomoc.

3. Vykonaným dokazovaním teda dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva
je dôvodný a rozvod tohto manželstva je aj v záujme maloletých detí a tak súd návrhu navrhovateľky
na rozvod manželstva vyhovel.

4. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby jej súd zveril maloleté deti N. a S. do jej osobnej

starostlivosti, s čím súhlasil aj odporca a aj kolízny opatrovník a tak súd upravil výkon rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka detí je na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok vo výške 273,- € mesačne. Matka sa o deti stará výlučne sama. Maloletý N. je

žiakom strednej školy, maloletá S. navštevuje predškolské zariadenie, kde matka uhrádza mesačne
sumu 120,- €. Matka platí synovi internet a telefón, keďže je alergik, kupuje mu lieky. Ostatné výdavky
sú bežné. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa narodilo zo vzťahu s jej
terajším partnerom.

6. Otec je síce momentálne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, ale ako sám uviedol, živí sa
sezónnymiprácamipredovšetkýmvzahraničíatamjehopríjempredstavuje sumuaj1.700,-€mesačne.
Ako sám uviedol, aj v súčasnej dobe mu bola ponúknutá možnosť zamestnať sa v rekreačnej oblasti D.,
Odporca má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Zo svojho príjmu
uhrádza mesačne poplatky za bývanie vo výške 132,- €, telefón a lieky, ostatné výdavky sú bežné. Otec

inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Na základe vykonaného dokazovania, súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletých detí, súd prihliadol na vek detí - maloletý N. 17 rokov, maloletá S.
3 roky. Ide o detí vo vývoji, u ktorých sú odôvodnené výdavky spojené s ich stravovaním, hygienou,

lekárskou starostlivosťou u maloletého N. aj so školskými potrebami. Súd tiež prihliadol nato, že o
maloleté deti sa stará výlučne matka. Na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť, že matka detí je
na rodičovskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok vo výške 273,- € mesačne a navyše má aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec detí, aj keď je nezamestnaný, zamestnáva sa sezónne a podľa jeho
vlastných tvrdení jeho mesačný príjem v takomto období predstavuje sumu aj 1.700,- €, v najbližšej dobe

má otec detí možnosť sa zamestnať. Otec detí inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho výdavky sú bežné.

8. Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že výživné vo výške 150,- € na maloletého N. a výživné
vo výške 60,- € na maloletú S. je v danom prípade primerané, zodpovedá príjmu otca, resp. obidvoch
rodičov a súčasne takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletých detí a ich potreby, aj dostatočné.

Súd pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že otec detí sa zamestnáva sezónne, jeho
výdavky sú minimálne, starostlivosť o deti iným spôsobom nezabezpečuje, inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Súd rozhodol o povinnosti otca detí platiť výživné dňom právoplatnosti rozsudku, vždy ku 15-
tému dňu príslušného mesiaca vopred, k rukám matky detí.

9. Rodičia maloletých detí zhodne navrhli súdu styk otca s deťmi neupravovať, kolízna opatrovníčka sa
k tomuto návrhu priklonila a tak súd styk otca s mal. deťmi neupravoval.

10. Proti rozsudku, a to proti výroku o zverení mal. N. do osobnej starostlivosti matky, výroku o výživnom
a proti výroku o styku otca s mal. S. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Poukázal na

ust. § 24 ods. 2 a 4, § 25 ods. 2 zákona o rodine. Odporca v priebehu konania žiadal, aby bol maloletý
N. zverený do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal skúmať, či striedavá starostlivosť bude v
záujme maloletého dieťaťa. Odporca rovnako žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletou S.. Výživné
na maloleté deti je nad rámec možností a schopností odporcu. Príjem zo sezónnych prác nemožno
považovať za stály. Navrhovateľka v konaní uviedla, že okrem rodičovského príspevku poberá aj mzdu,

avšak v odôvodnení rozhodnutia táto skutočnosť uvedená nie je. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca svoje výpovede neustále menil, jeho
cieľom bolo platiť čo najnižšie výživné napriek tomu, že je zdravý a schopný práce. V stretávaní s deťmi
mu brániť nebude. N. má 17 rokov, vie sám posúdiť, koľkokrát a ako dlho chce byť s otcom. K maloletej,

ktorá má tri roky, si musí odporca budovať vzťah postupne, keďže o stretávanie s ňou sa nezaujímal.
So striedavou starostlivosťou navrhovateľka nesúhlasí. Otec sa môže s deťmi stretávať podľa dohody a
podľa toho, ako mu to umožní práca. Výživné nepovažuje za dostatočné, odvolanie nepodala z dôvodu,
že počas celej doby sa o deti stará, odporca prispieva sporadicky a iba to, čo mu súd určil, na maloletú
dokonca nič neprispel. Rozsudok považuje za správny, preto ho navrhla v celom rozsahu potvrdiť.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

14. Podľa § 66 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolací
súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal

rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané
odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý
mal oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s výnimkou výroku o styku maloletej S. s odporcom za vecne
správne a osvojuje si ho.

18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Vo vzťahu k výroku o zverení mal. N. do osobnej starostlivosti matky odvolací súd uvádza, že
vzhľadom na dlhodobý stav, kedy maloletý po odchode otca zo spoločnej domácnosti (maloletý mal v
čase odchodu odporcu z domácnosti tri roky) žije s matkou, ktorá sa o neho osobne stará, odvolací súd
berúc do úvahy vek maloletého (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 17 rokov) nevzhliadol

dôvod, pre ktorý by bolo opodstatnené meniť účastníkmi nastolené faktické pomery medzi rodičmi a
dieťaťom. Maloletý N. v dohľadnej dobe dovŕši plnoletosť, jeho právo na styk s druhým rodičom je
zachované. Vzhľadom na rozumovú vyspelosť mal. N. dokáže sám posúdiť a rozhodnúť sa, s ktorým
rodičom a v akom rozsahu chce tráviť čas. Obsah spisu nepreukazuje existenciu takých skutočností,
ktorébynavrhovateľkudiskvalifikovalizvýkonuosobnejstarostlivostiodieťa,anitakých,ktorébysvedčili

o snahe navrhovateľky brániť odporcovi v styku s maloletým. Za tohto stavu nie je možné konštatovať, že
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by sledovalo najlepší záujem maloletého
a bolo s ohľadom na potreby maloletého efektívne, potrebné. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že
odporca na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že súhlasí
so zverením oboch detí do osobnej starostlivosti matky (č.l. 88 spisu).

20. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičiaprispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný
nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Každá povinná osoba
musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom
priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

24. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo
rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a
výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok
materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

25. Výška výživného (150 Eur mesačne) nie je s ohľadom na vek maloletého N., štúdium na strednej
škole nadmerná ani neprimeraná a korešponduje so súčasným charakterom doby. Rovnako je to
aj v prípade výživného (60 Eur mesačne) na maloletú S.. Pokiaľ odporca v odvolacom konaní
poukazoval na vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, súd konštatuje,

že uvedená skutočnosť nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia o výživnom. Tak odporca ako
aj navrhovateľka majú momentálne tri vyživovacie povinnosti. Pri posudzovaní schopností a možností
povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne
zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami
a pod.. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, otec je schopný dosahovať v

rámci sezónnych prác príjem vo výške cca 1700 Eur mesačne. Neboli zistené také okolnosti, ktoré by
opodstatňovali záver, že na strane otca existuje prekážka, ktorá by mu znemožňovala zamestnať sa,
dosahovať pravidelný príjem. Za daného stavu odvolací súd považuje sumu výživného vo výške 150
Eur mesačne na mal. N. a 60 Eur na mal. S. za zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam odporcu.
Vo vzťahu k mal. S. navrhovateľka uviedla, že odporca od narodenia maloletej na jej výživu neprispel,

túto skutočnosť odporca nepoprel. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného zisťoval
a zohľadňoval nielen pomery odporcu ale aj navrhovateľky. Príjem navrhovateľky tvorí rodičovský
príspevok a prídavky na deti, celkovo vo výške 273 Eur mesačne, navrhovateľka sa osobne stará o mal.
N. aj mal. S.. Pokiaľ odporca poukazuje na existenciu iného príjmu navrhovateľky, k tomuto odvolací
súd uvádza, že matka na pojednávaní dňa 04.07.2015 uviedla, že v agentúre už nepracuje, posledný

príjem obdržala v júni 2016. Skutočnosť, že by navrhovateľka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
dosahovala príjem zo závislej činnosti nevyplýva ani z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie
náležite zohľadnil pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a o vyživovacej
povinnosti správne rozhodol.

26. Odvolací súd spresňuje, že povinnosť platiť výživné určené súdom má odporca od právoplatnosti
rozsudkuvovýrokuorozvodemanželstva,keďževpredmetnomkonanísaprávaapovinnostimaloletých
detí upravujú na čas po rozvode, pričom rozhodnutie o výživnom je vykonateľné doručením (§ 24 ods.
1 zákona o rodine, § 44 CMP).

27. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky a vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. Pokiaľ ide o otázku styku odporcu s maloletou S., k tomuto odvolací súd uvádza:29. Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho
z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (porov. rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko).

30. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti
neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa
počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite

upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej
(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 295/06).

31. V priebehu konania odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka mu styk s maloletou
neumožnila, s navrhovateľkou sa na styku nevie dohodnúť (č.l. 54 spisu). Na pojednávaní dňa
04.07.2016 uviedol, že keby za dieťaťom prišiel, navrhovateľka by zavolala políciu. Odporca má záujem

stretávať sa s dcérou, chce však k tomu mať rozhodnutie súdu. Na záver pojednávania uviedol, že
styk s dieťaťom navrhuje neupravovať. Tieto protichodné vyjadrenia odporcu vyvolávajú pochybnosti o
jeho reálnej možnosti stýkať sa s maloletou a jeho vôli vo vzťahu k úprave styku rozhodnutím súdu. Za
stavu, že rodič prejavuje záujem o dieťa, stretávanie sa s dieťaťom, v záujme predchádzania konfliktným
situáciám a v záujme budovania puta maloletej s jej biologickým otcom je potrebné styk náležite upraviť.

Postup súdu v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine umožňujúceho styk neupraviť je opodstatnený
za stavu, kedy z vyjadrenia účastníkov a vykonaného dokazovania vyplýva nepochybná vôľa rodičov
styk s maloletým dieťaťom neupravovať, čo však nie je predmetný prípad. Za tohto stavu odvolací súd
rozsudok vo výroku o styku odporcu s mal. S. a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 388 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).