Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201907
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111201907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky M. Q., nar. X. X.
XXXX, bytom X. B., Q. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Schnellym, advokátom so sídlom I., V.
H. XXXX/XX proti odporcovi X. Q., nar. X. X. XXXX, bytom I., J. V. XXXX/X, zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, v konaní o
zaplatenie 14 852,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 14C/142/2011-71 zo dňa 7. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrhu vyhovel m e n í tak, že v tejto časti návrh z

a m i e t a .

V ostatnej časti odvolaním nenapadnutej, ostáva rozsudok prvostupňového súdu
n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina čiastočne vyhovel návrhu a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke 13 537,31 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 14. 6. 2011 do zaplatenia, v
lehote 3 dní. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné
uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil

s poukazom na ust. § 457, resp. § 107 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že časť uplatneného
nároku predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré plnením získal odporca, pričom nárok na jeho
vrátenie zo strany navrhovateľky bol uplatnený včas (jednalo sa o plnenie poskytnuté navrhovateľkou na
základe rozsudku Okresného súdu Žilina 13C/50/2005-49 zo dňa 4. 1. 2007, ktorý bol neskôr uznesením
Krajského súdu Žilina zrušený), preto rozhodol, že odporca je povinný sumu 13 537,31 eur vrátiť a v
časti, kde navrhovateľka žiadala zaplatiť zvyšné nároky z titulu plnenia nedoplatkov za služby poskytnuté
s užívaním bytu, návrh zamietol s tým, že navrhovateľka neuniesla tvrdenie o bezdôvodnom obohatení

odporcu, a pokiaľ by sa tak aj čiastočne stalo, uznal vznesenú námietku premlčania, keď platby boli
uhradené za obdobie od 17. 10. 2007 do 10. 6. 2008 a návrh bol podaný dňa 25. 1. 2011, teda po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby. V tejto časti preto návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
súd odôvodnil s poukazom na ust. § 151 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
odvolanie odporca. Napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 13 537,31

eur spolu s príslušenstvom s poukazom na ust.
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením veci a aplikáciou ust.
§ 107 ods. 3 OZ, keď súd by mal prihliadať na vznesenú námietku premlčania len vtedy, ak by aj
druhý účastník mohol premlčanie namietať. Nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, že rozsudkomvyporiadavajúcim BSM sa nahradzuje dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM a že zrušením takéhoto
rozsudku nastáva stav ako keby došlo k zániku synalagmatickej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa tým,
že došlo v odvolacom konaní k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu (uznesenie právoplatné 2. 6.

2008), týmto okamihom bolo preukázané, že vec ako taká tvorí stále predmet BSM a týmto dňom začala
plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorú súd nesprávne ustálil, keď ju viazal na deň 15. 7. 2010 a ako
dôvod uviedol, že do vyslovenia neplatnosti úkonu kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a
treťou osobou, nemala navrhovateľka možnosť sa domôcť vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko
až týmto okamihom bola vec opätovne zaradená do masy BSM. Odvolateľ má za to, že vec - byt bol

v BSM nepretržite s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorého právoplatnosť nastala
dňom 2. 6. 2008 a od tohto okamihu treba posudzovať plynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorá
uplynula dňom 2. 6. 2010. Keďže návrh bol podaný až po tomto termíne, nárok je premlčaný. Odporca
má za to, že riešenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bytu je vo vzťahu k prejednávanej veci
právne irelevantné. Pokiaľ by aj súd odvíjal začatie plynutia premlčacej doby od momentu dovolania sa
neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol byt odpredaný, stalo sa tak dňa 25. 7. 2008, kedy sa relatívnej

neplatnosti oprávnený dovolal. Týmto prejavom vôle, ktorý sa dostal do dispozičnej sféry všetkých osôb,
voči ktorým sa neplatnosť úkonu namietala, nastali právne účinky dovolania sa neplatnosti. Nevyžaduje
sa, aby nastala právoplatnosť rozsudku, ktorý len deklaroval, že úkon je neplatný. Na základe vyššie
uvedených skutočností odvolateľ navrhoval, aby bol rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti
zmenený a návrh v celom rozsahu zamietnutý. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Kpodanémuodvolaniusaprostredníctvomsplnomocnenéhozástupcuvyjadrilanavrhovateľka.Podľajej
názoru prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým, ako aj právnym záverom. Má za to, že vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane odporcu prijatím plnenia zo zrušeného rozsudku a premlčacia lehota
začalaplynúť2.6.2008,objektívnesavšaknavrhovateľkamaladozvedieťobezdôvodnomobohateníaž

keď kúpna zmluva bola rozsudkom Okresného súdu Žilina zrušená. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 15. 7. 2010. Pokiaľ súd nerozhodol právoplatným rozsudkom o neplatnosti právneho úkonu,
ktorým previedla vlastnícke právo k bytu na kupujúceho, nemohla sa navrhovateľka domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Tiež si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p.
zmenil tak, že aj v tejto časti návrh zamietol. V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý.

Ako vyplynulo zo spisu, vykonaného dokazovania a preskúmavaného rozsudku, predmetom žaloby,
okrem iného, bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu prijatím plnenia
z dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Prvostupňový súd v konaní o vyporiadaní BSM účastníkov rozhodol
rozsudkom zo dňa 17. 4. 2007 tak, že trojizbový byt č. 28, nachádzajúci sa na ul. J. V. v I. prikázal

do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorej vznikla povinnosť odporcovi zaplatiť titulom vyrovnania
sumu13537,31eur.Prvostupňovýsúdvyznačilprávoplatnosťrozsudku,nazákladečohonavrhovateľka
vyplatila odporcovi vyššie uvedenú sumu. Proti uvedenému rozsudku však odporca podal odvolanie,
ktoré odvolací súd nevyhodnotil ako oneskorene podané a následne rozsudok prvostupňového súdu,
na základe ktorého navrhovateľka plnila finančnú sumu, zrušil (dňa 24. 4. 2008). Zrušujúce uznesenie

bolo navrhovateľke osobne doručené 3. 6. 2008 (právoplatnosť vyznačená súdom 2. 6. 2008 na
základe fikcie doručenia). Medzitým (16. 10. 2007) navrhovateľka byt kúpnou zmluvou odpredala, avšak
odporca sa dovolal relatívnej neplatnosti tohto úkonu z dôvodu, že navrhovateľka ako bezpodielová
spoluvlastníčka bytu nemohla bez súhlasu odporcu previesť byt na inú osobu. Neplatnosť tohto úkonu
rozhodnutím zo dňa 28. 8. 2009 potvrdil aj súd. Navrhovateľka si vydanie bezdôvodného obohatenia

na súde voči odporcovi uplatnila návrhom zo dňa 25. 1. 2011. V priebehu konania pred prvostupňovým
súdom odporca vzniesol námietku premlčania. Zo záverov prvostupňového súdu vyplynulo, že na strane
odporcu skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko mu bolo plnené na základe rozsudku,
ktorý bol následne zrušený, avšak premlčacia doba objektívne začala plynúť dňom 24. 4. 2008, kedy
bolo rozhodnuté o zrušení rozsudku prvostupňového súdu uznesením krajského súdu. Subjektívne však

sa navrhovateľka mohla dozvedieť o bezdôvodnom obohatení až vtedy, keď kúpna zmluva (o odpredaji
bytu)bola zrušená rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 7. 2010. Podľa názoru
prvostupňového súdu teda do podania žaloby neuplynula subjektívna, ani objektívna lehota premlčania
nároku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že aj účastníci sa zhodli na tom, že došlo
na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, keď prijal a následne si ponechal plnenie poskytnuté
navrhovateľkou na základe rozsudku súdu, ktorý bol zrušený. Nesporný bol zistený skutkový stav
prvostupňovým súdom, avšak odvolací súd mal posúdiť, či došlo k správnej aplikácii ust. § 107 OZ a

vyhodnotiť, či námietka premlčania vznesená odporcom v konaní je dôvodná, resp. či navrhovateľka
svoj návrh na súde uplatnila včas. V tomto prípade má odvolací súd po vykonanom dokazovaní za to, že
prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, aplikoval správny právny predpis, avšak z jednoznačne
daných skutočností vyvodil nesprávne právne závery. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z
bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov hmotnoprávnej normy - ust. § 451 OZ. Týmito
znakmi je jednak to, že obohatený získal majetkový prospech a ďalej, že právny dôvod plnenia na jeho

strane od začiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol. Pri naplnení obidvoch týchto znakov vzniká
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne účastník obohatil a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu
došlo požadovať vydanie tohto plnenia. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny
dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia a prijatia plnenia na základe súdneho rozhodnutia, ktoré
bolo neskôr zrušené. V danom prípade nebolo spochybnené, že navrhovateľka na základe rozsudku

okresného súdu o vyporiadaní BSM vydaného dňa 4. 1. 2007 plnila odporcovi sumu 13 537,31 eur.
Uvedený rozsudok bol však uznesením krajského súdu zo dňa 24. 4. 2008 zrušený. Uvedené uznesenie
bolo doručené navrhovateľke 3. 6. 2008.

Podľa § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda kombinovaná premlčacia

doba, t.j. subjektívna a objektívna. Jej začiatok je upravený odlišne, tieto dve premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. V danom prípade má odvolací súd za to, že objektívna trojročná
premlčacia doba začala plynúť zrušením rozsudku, na základe ktorého bolo navrhovateľkou poskytnuté
odporcovi plnenie. Tento rozsudok bol zrušený uznesením súdu 24. 4. 2008. Subjektívna premlčacia
doba začala plynúť odo dňa, kedy sa navrhovateľka preukázateľne dozvedela o tom, že na jej úkor došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak stalo doručením
zrušujúceho uznesenia, pričom toto prevzala dňa 3. 6. 2008. Týmto záverom nasvedčuje aj vyjadrenie
splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky v konaní pred prvostupňovým súdom, keď v zápisnici zo dňa
14. 8. 2008 (č.l. 101 v spise OS Žilina 13C/50/2005), ktorá vo svojom prednese poukazovala na to, že
odporca prevzal na základe vydaného rozsudku prvostupňovým súdom sumu 13 537,31 eur (407 825,-

Sk), túto nevrátil a na jeho strane tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. Skutočnosť, že navrhovateľka
previedlavroku2007bytnainúosobu,nemážiadnusúvislosťstým,kedyzačalaplynúťobjektívnaalebo
subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu. Pokiaľ by odvolací súd
sa stotožnil s tým, že objektívna lehota na premlčanie nároku začala plynúť vyznačením právoplatnosti
uznesenia súdu o zrušení rozsudku, na základe ktorého bolo plnenie poskytnuté, t.j. dňom 2. 6. 2008

a subjektívna lehota začala plynúť dňom 3. 6. 2008, tak objektívna lehota do podania návrhu 25. 1.
2011 neuplynula, avšak uplynula subjektívna dvojročná lehota, a preto pri uplatnení námietky premlčania
nárok nemožno priznať.

Na základe vyššie uvedených skutočností pre odvolací súd jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka

doručením uznesenia o zrušení rozsudku prvostupňového súdu o vyporiadaní BSM najneskôr dňa 3.
6. 2008 mala vedomosť o tom, v akej výške a kto sa na jej úkor obohatil, a preto ak návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia podala až dňa 25. 1. 2011 a odporca vzniesol námietku premlčania, musel
na túto súd prihliadať a prisvedčiť odporcovi, že nárok vznesený voči nemu zo strany navrhovateľky je
premlčaný.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil a návrh
na zaplatenie 13 537,31 eur s príslušenstvom zamietol.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.