Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010108
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214010108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr.

Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci H. D. Z. Ň. I. , obžalovaného pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 5 T 8/2014 zo dňa 8. 3. 2017, na verejnom zasadnutí dňa 26.júla 2017
v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaného H. D., nar. XX.XX.XXXX T. X., trvale

bytom X., Q. D. Č.. XXXX/XX,

podľa § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora pre skutok že,

vystupujúci ako zástupca spoločnosti Transportes Jonafran, S.L., Grand Canaries, Spain na Slovensku
dňa 8. augusta 2006 s podvodným úmyslom uzatvoril so spoločnosťou ARTGARDENIA s.r.o.,
Milosrdenstva 19, Košice, ktorej konateľkou je Ing. W. A., dve zmluvy o finančnom poradenstve, ktorých
predmetom bolo poskytnutie finančného poradenstva a zabezpečenie sprostredkovania získania úveru
vo výške 21.000.000 USD, pričom po podpise oboch zmlúv o finančnom poradenstve mu Ing. W. A.
zaplatilazálohudvakrátvovýške87.978,-Sk(2.920,33€)nanákladyprefinančnéhokonzultanta,pričom
k vybaveniu úveru nedošlo a záloha jej zúčtovaná ani vrátená nebola, čím takto svojim konaním spôsobil
spoločnosti ARTGARDENIA s.r.o., Milosrdenstva 19, Košice škodu vo výške 5.840,67 €,

právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. D. oslobodený spod obžaloby Okresného
prokurátora Košice II sp.zn. 1 Pv 425/09 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa §
221 ods.1, ods. 2 Trestného zákona, preto že

vystupujúci ako zástupca spoločnosti Transportes Jonafran, S.L., Grand Canaries, Spain na Slovensku
dňa 8. augusta 2006 s podvodným úmyslom uzatvoril so spoločnosťou ARTGARDENIA s.r.o., J.
XX, X., ktorej konateľkou je Ing. W. A., dve zmluvy o finančnom poradenstve, ktorých predmetombolo poskytnutie finančného poradenstva a zabezpečenie sprostredkovania získania úveru vo výške
21.000.000 USD, pričom po podpise oboch zmlúv o finančnom poradenstve mu Ing. W. A. zaplatila
zálohu dvakrát vo výške 87.978,- Sk (2.920,33 €) na náklady pre finančného konzultanta, pričom k

vybaveniu úveru nedošlo a záloha jej zúčtovaná ani vrátená nebola, čím takto svojim konaním spôsobil
spoločnosti ARTGARDENIA s.r.o., J. XX, X. škodu vo výške 5.840,67€.

Bol mu za to uložený podľa § 221 ods. 2, § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere
160,00 € (jednostošesťdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil. V
písomných dôvodoch odvolania uvádza, že odvolanie smeruje do výroku o vine, ako aj výroku o treste.

Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a spod obžaloby okresného
prokurátora ho oslobodil, a to v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Tr. poriadku a teda, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd I. stupňa po vrátení veci krajským súdom dospel opätovne k záveru, že konal od začiatku voči
poškodenému s podvodným úmyslom, že poskytnutá záloha nie je províziou, ale zálohou na výdavky,
kedy nepreukázal, že obžalovaný ju použil na plnenie prevzatého záväzku a bol povinný vrátiť túto
zálohu poškodenému, ďalej pri uzatváraní týchto zmlúv už musel vedieť posúdiť, či záväzok na plnenie,
ku ktorému sa zaviazal je alebo nie je splniteľný.

Nesúhlasí s týmito závermi súdu I. stupňa, ktorý oprel jeho vinu práve na týchto skutočnostiach so
záverom, že nenabúral presvedčenie súdu o jeho podvodnom konaní.

Po vrátení veci odvolacím súdom predložil rad písomností a potvrdení v konkrétnych

sprostredkovaniach, konkrétnych prípadov, ktoré riešil. Sú to dôkazy o sprostredkovaniach obchodov.
Jeho úlohou je spojiť dva subjekty za účelom obchodným a nezodpovedá za to, či obchod uzavrú a aj
zrealizujú. Preto nesúhlasí so záverom súdu I. stupňa, že musel už pri uzatváraní týchto zmlúv vedieť
posúdiť, či záväzok na plnenie, ktorého sa zaviazal je alebo nie je splniteľný.

Navrhol vypočuť ako svedka P. Š.W.. Táto potvrdila, že bola s ním osobne na dvoch jednaniach na
Filipínach a potvrdila, že tam považovaný za solídneho obchodníka a sprostredkovateľa. Potvrdila tiež,
že v jednom prípade odviezla na ukrajinskú hranicu F. Š., ktorý sa na Ukrajine mal s ním stretnúť.

K prečítaniu zápisníc o výsluchu svedkov S. Q. E. N. G. F. F. Š. dal súhlas, nakoľko bolo absolútne

nereálne dostať týchto svedkov zo Španielska, resp. Ukrajiny na hlavné pojednávanie.

Samozrejme aj títo potvrdili, že spolu jednali, že sa stretli, nejde teda o vymyslené osoby, stretla sa
s nimi aj poškodená, tiež svedkyňa Š.J.. Existuje tiež písomná zmluva zo dňa 8.8.2006 o finančnom
poradenstve, pokladničný doklad o prevzatí finančných prostriedkov dvakrát po 87.978,- Sk, od

poškodenej splnomocnenie na jeho meno na zastupovanie spoločnosti Transporters Jonafran, záznamy
o prekročení štátnej hranice na Ukrajinu, teda má za to, že preukázal v dostatočnej miere svoje aktivity,
ktoré vyvíjal v prospech poškodenej, vrátane stretnutí a informovaní o stave veci s poškodenou osobne.
S jeho aktivitami mal výdavky, ktoré sú nespochybniteľné, a preto má za to, že nikoho neuviedol do
omylu, neobohatil sa na škodu cudzieho majetku, nespôsobil žiadnu škodu, nevyužil ani niečí omyl, aby

tak spáchal prečin podvodu podľa §221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ako mu to kladie za vinu obžaloba
okresného prokurátora.

Naďalej je prezidentom Slovensko - Filipínskej obchodnej komory, doposiaľ vo veku 56 rokov nebol
súdne trestaný, vedie usporiadaný život a v danej trestnej veci, ktorá prebieha od roku 2006 sa cíti

podvedený a zneužitý.

V poradenstve pokračuje aj naďalej, zabezpečuje pre firmy z Európy partnerov na zahraničnom a hlavne
filipínskom trhu, keď zdôrazňuje, že v každom jednom obchodnom vzťahu takéhoto druhu ide o rizikovéobchodné prípady a v konečnom dôsledku o poskytnutí alebo neposkytnutí úveru alebo investičných
financií rozhoduje banka, cez ktorú sa obchodný prípad realizuje alebo majiteľ investičných finančných
prostriedkov. Finančnej možnosti - ponuke z Ukrajiny v danom prípade uveril, aj keď vedel, že tu isté

riziko neúspechu je. Ale táto skutočnosť nemôže zakladať jeho vinu, že konal podvodne.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že
odvolanie je dôvodné.

Krajskýsúdvprvomradekonštatuje,ževtrestnejveciobžalovanéhoH.D.krajskýsúdužrazrozhodoval,
a to uznesením sp.zn. 8 To/106/2016, keď podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) , ods.
3 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 27.5.2016.

V citovanom uznesení krajský súd vyslovil právny názor, že boli porušené práva na obhajobu
obžalovaného a konkrétne poukázal na ust. § 263 ods. 1,2 Tr. por.

Krajský súd ďalej vyslovil záver, s poukazom na ust. § 272 ods. 3 Tr. por., že nebolo možné akceptovať

záver okresného súdu o odmietnutí vykonania dôkazov, na ktoré konkrétne poukázal krajský súd v
svojom uznesení zo dňa 3.10.2016.

Záverom uložil okresnému súdu, aby odstránil procesné pochybenia, konkrétne uvedené v uznesení
zo dňa 3.10.2016 a zároveň sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného , či sa jedná o

obchodnoprávny vzťah vo vzťahu k zloženej zálohe, alebo či žalovaný skutok po riadnom zákonnom
vyrovnaní všetkých dôkazov napĺňa typové znaky žalovaného prečinu podľa § 221 ods. 1 , 2 Tr. zák.
s vyhodnotením všetkých zákonných kritérií pri nebezpečnosti činu, ktorý sa vyžaduje pri prečine (§ 10
ods. 2 Tr. zák.).

Po tomto zrušujúcom uznesení okresný súd vykonal hlavné pojednávanie, pričom sa dôsledne riadil
právnym názorom vysloveným v rozhodnutí krajského súdu zo dňa 3.10.2016 vo vzťahu k odstráneniu
procesných pochybení.

Krajský súd na podklade odvolania po preskúmaní veci zistil a dospel k záveru, že okresný súd vykonal

všetky potrebné dôkazy, a to zákonným spôsobom, pričom vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo
vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu a zákonnému zisteniu skutkového stavu, ktoré tvoria predmet
skutku podanej obžaloby, ako aj rozsudku zo dňa 8.3.2017.

Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozobral a odôvodnil jednotlivé vykonané dôkazy

a aj podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru, že obžalovaný prevzal zálohu v celkovej
výške 5840,67 Eur, pričom k vybaveniu úveru nedošlo.

Aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný keď preberal zálohu v tejto sume uvádzal poškodenú do
omylu, pretože tak, ako na to poukázal okresný súd, vzhľadom na konkrétne zmluvné podmienky, ako

aj sfére podnikateľskej činnosti mal a mohol vedieť, že k samotnému „zabezpečeniu sprostredkovanie
získania úveru“ nedôjde.

Krajský súd tak zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že boli naplnené formálne znaky
žalovaného prečinu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu pochybil však okresný súd, keď sa dôsledne nezaoberal ust. § 10 ods. 2
Tr. zák. tak, ako na to upozornil krajský súd už v svojom rozhodnutí zo dňa 3.10.2016.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd mal dôsledne skúmať materiálnu stránku žalovaného prečinu

vzhľadom k všetkým skutočnostiam rozhodným pri možnej aplikácii ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že závažnosť prečinu určujú:
a) spôsob vykonania činu a jeho následky,
b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti)
c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného, a to
vo vzťahu k závažnosti prečinu podľa písm. a) a k tomu krajský súd udáva:

Obžalovaný, ako to bolo preukázané konal vrámci zástupcu spoločnosti Transportes Jonafran, S.L.,
Grand Canaries, Spain a uzatvoril so spoločnosťou ARTGARDENIA s.r.o., J. XX, X. dve zmluvy

o finančnom poradenstve a prevzal aj zálohu v celkovej sume 5840,67 Eur, pričom podľa názoru
krajského súdu v ďalšom jeho konaní síce ako sa obhajoval obžalovaný konal, ale mal si byť vedomý
obchodných rizík spojených s touto transakciou vo vzťahu k podnikateľskému subjektu, na ktoré on sám
poukazoval. Jeho konanie tak nemožno vyhodnocovať ako obchodnoprávny vzťah, ale zároveň ani
nemožno konštatovať, žeby to bol typický vzťah, ktorý smeruje k bezprostrednému získavaniu škody na

úkor obchodného partnera.

Ďalej podľa krajského súdu určujúcim kritériom vrámci závažnosti prečinu citovaného písm. a), t.j.
následku bolo potrebné vyhodnotiť následok, t.j. škodu aj v tom smere, že už bola v celom rozsahu
uhradená, čo bolo v trestnom konaní preukázané.

K písm. b) bolo potrebné vyhodnocovať podrobne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a v rámci písm.
c) mieru zavinenia, pohnútku obžalovaného.

K týmto právnym záverom krajský súd udáva:

Okresný súd zistil vo vzťahu k osobe obžalovaného, že obžalovaný viedol riadny život a zistil tak
poľahčujúcu okolnosť za absencie priťažujúcich okolností.

K tomuto vyhodnoteniu osoby obžalovaného krajský súd ďalej udáva: Obžalovaný, ako to vyplýva z
vykonaného dokazovania, vedie riadny život občana, doposiaľ nebol súdne trestaný.

K tomuto zisteniu krajský súd komplexne vyhodnocuje aj celkovú dĺžku trestného konania, ktorá v
podstate trvala od spáchaného skutku, t.j. 11 rokov. Tu konkrétne poukazuje jednak na konanie
v prípravnom konaní, keď na základe prijatého trestného oznámenia z 19.12.2008 bolo vznesené
obvinenie obžalovanému až 30.3.2011 a po dokazovaní vrámci prípravného konania prokurátor podal

obžalobu 30.1.2014.

Pri hodnotení dĺžky konania vrámci prípravného konania, aj so zohľadnením vykonávania úkonov s
cudzím prvkom je potrebné konštatovať, že prípravné konanie trvalo neprimerane dlho.

V konaní pred súdom, na podklade podanej obžaloby zo dňa 30.1.2014 okresný súd vykonával aj
so zohľadnením vykonávania úkonov s cudzím prvkom konanie do vyhlásenia prvého rozsudku dňa
27.5.2016 a po zrušení veci krajským súdom druhým rozsudkom zo dňa 8.3.2017, čo podľa názoru
krajského súdu bol taktiež neprimerane dlho.

Krajský súd aj dĺžku konania, ktorú nezavinil obžalovaný vyhodnotil vrámci hodnotenej osoby
obžalovaného v tom smere, že aj samotná dĺžka konania podľa názoru krajského súdu mala výchovný
účinok na obžalovaného, aby v budúcnosti nepáchal podobnú trestnú činnosť.

Krajský súd záverom konštatuje, že pri komplexnom vyhodnotení všetkých týchto skutočností

prichádzala aplikácia ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., a preto obžalovaného H. D. podľa § 285 písm. b) Tr.
por. oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.