Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116202455
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116202455.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v
Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na
vŕšku 12, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXX/X, XXX XX B. - L., v konaní o zaplatenie
704,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.2.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia 955,50 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 955,50 Eur od 5.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.3.2013, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo

výške 700,- Eur. Povinnosťou dlžníka bolo splatiť úver s úrokom vo výške 140,- Eur a so servisným
poplatkom vo výške 126,- Eur, spolu 966,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,50
Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 95,55 Eur. Dlžník zaplatil iba 10,50 Eur, naposledy 7,- Eur dňa
31.3.2014. Vzhľadom na nesplácanie dlhu veriteľ listom z 15.8.2014 vyzval dlžníka na splatenie dlhu
s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru a zosplatnil úver ku dňu 4.10.2014, čo oznámil listom
z 21.10.2014.

2. Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila.

3. Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2017 sa žalovaná k veci samej ústne vyjadrila a osobne
vypovedala tak, že urobila chybu, že predmetný úver si zobrala na meno zástupkyne, myslí tým
obchodnú zástupkyňu veriteľa, cíti sa zodpovedná za svoj podpis. Podpis dlžníka na zmluve o úvere

je jej - žalovanej. Bolo to tak, že žalovaná mala viac úverov a keď jej predchádzajúci končil, obchodná
zástupkyňa jej ponúkla ďalší a žalovaná keď o ďalší úver nemala záujem, tak táto obchodná zástupkyňa
požiadala žalovanú o možnosť zobrať si úver na meno žalovanej. Obchodná zástupkyňa veriteľa vyplnila
údaje žalovanej a dala jej podpísať zmluvu o úvere, ktorú žalovaná podpísala. Ustanovenia zmluvy
pozná žalovaná do tej miery, že tam bolo uvedené, koľko bude poskytnuté a koľko sa zaplatí. Tvrdenia
o okolnostiach poskytnutia úveru dokladá potvrdením obchodnej zástupkyne veriteľa na výdavkovom

doklade a totožnosť súm aj splátkovým kalendárom predloženým veriteľom včítane časti o domácom
servise.

4.Právnezastúpenýžalobcaprítomnýnapojednávaníkonanomdňa25.1.2017vychádzalzozákonnosti
uzatvorenia zmluvy o úvere a skonštatoval, že ak sú tvrdenia žalovanej o okolnostiach poskytnutia úveru
pravdivé, tak každopádne došlo k poskytnutiu peňazí medzi tunajšími účastníkmi konania a vznikol ďalší

právny vzťah medzi žalovanou a ďalšou osobou.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi a zistil :

6. Podľa obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.3.2013 žalobca ako veriteľ poskytol

žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 700,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za úrok vo výške 140,-
Eur a za servisný poplatok vo výške 126,- Eur, dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru podľa predtlačeného
textu zmluvy svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu spolu vo výške 966,- € sa dlžník
zaviazal splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,50 Eur a v ďalších
10 splátkach vo výške 95,15 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia

splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V predtlačenom texte zmluvy
bola uvedená informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) úveru 67,70 %, a (podľa
názoru sudcu paradoxne prehľadnejšie v rukou konkrétne vypisovanom údaji) aj o priemernej RPMN
pre príslušný typ úveru 46,30 %.

7. Zmluva bola dlžníkmi podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, ktoré

bližšie upravovali právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Osobitne v čl. 3 obchodných podmienok
zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia záväzku dlžníka vo výške 3,3% z
istiny úveru (700 x 0,033 = 23,10 - pozn. súdu) do maximálne výšky podľa § 3a nar. vl. č. 87/1995 Zb.

8. Veriteľ upomínal dlžníka na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 15.8.2014 a oznámil mu

predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 21.10.2014, ktorých odoslanie dlžníkovi preukazoval
poštovým podacím hárkom.

9. Z predtlačeného rukou dopisovaného splátkového kalendára (č.l. 34 spisu) súd zistil, že žalobca pod
tým istým č. zmluvy XXXXXXXXX evidoval dva zmluvné vzťahy so žalovanou, a to popri úvere aj tzv.

domáci servis, z toho osobitne titulom domáceho servisu žalovaná mala zaplatiť 286,65 v počte 3 splátok
jednotlivo vo výške 95,55 Eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi titulom zmluvy o úvere 10,50 Eur (v súlade
so skutkovým odôvodnením žaloby 3,5 + 7,- Eur - pozn. súdu), ale okrem toho podľa predtlačeného
textu aj titulom domáceho servisu ďalších 113,20 Eur (96,17 + 17,03 Eur - pozn. súdu).

10. Podľa obsahu výdavkového dokladu zo dňa 24.3.2014 nositeľka mena obchodnej zástupkyne
žalobcu, ktorá so žalovanou uzatvárala zmluvu o úvere, potvrdila svoju povinnosť k úhrade 1.252,65 Eur
z dôvodu úveru č. XXXXXXXXX pre obchodnú zástupkyňu na meno žalovanej.

11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ)

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej
tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), k), l) zák. č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (g) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, (k) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (l) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

18. Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
5) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. Súd zamietol žalobu, lebo v skutkových špecifikách tohto sporu právne vyhodnotil, že žalovanej
fakticky nebol úver poskytnutý, lebo výdavkový doklad zo dňa 24.3.2014 je pre súd špecifickým dôkazom
vyvracajúci dôkaz o poskytnutí úveru zo strany žalobcu žalovanej podľa predtlačeného textu zmluvy o
úvere. Súd si je vedomý, že keby si žalovaná zobrala úver na svoje meno pre tretiu osobu, tak žalovaná

by bola v právnom vzťahu s veriteľom titulom zmluvy o úvere, pričom ako správne uviedol právne
zastúpený žalobca na pojednávaní, vznikol by ďalší právny vzťah medzi žalovanou a treťou osobou.
Lenže súd sa priklonil k zvýšenému významu postavenia tejto ďalšej osoby, s ktorou žalovaná takto
konala, ako obchodnej zástupkyne samotného veriteľa. Podľa vyhodnotenia súdu teda nejde o tretiu
osobu, pri výskyte ktorej by malo zmysel hovoriť o právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom podľa
listinnedoloženejzmluvyoúvereaoďalšomprávnomvzťahumedzižalovanouatreťouosobou.Význam

tohto obchodného zastúpenia vedie súd k vyhodnoteniu, že samotný veriteľ v skutočnosti nesplnil svoju
povinnosť poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky podľa cit. ust. § 497 ObZ.

23. Osobitne povinnosť k úhrade obchodnej zástupkyne veriteľa potvrdená vo výške 1.252,65 Eur voči
žalovanej nie je vyvrátením tejto súvislosti správania sa zúčastnených osôb v okolnostiach poskytnutia

úveru, naopak keď podľa splátkového kalendára pod tým istým č. zmluvy 320140525 žalobca evidoval
dva zmluvné vzťahy so žalovanou, a to popri úvere aj tzv. domáci servis, ich súčet 966 + 286,65 práve
zodpovedal takto formálne dojednanej celkovej povinnosti dlžníka.

24. V ďalšom obsahu tohto odôvodnenia, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť vo veci hromadne

predkladanej zmluvy, súd dodáva, že ani v prípade skutočného odovzdania peňažných prostriedkov
na začiatku zmluvného vzťahu zo strany veriteľa dlžníkovi by nebolo spravodlivým usporiadaním
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktoré by vychádzalo z predkladaného obsahu, resp.
predpokladaného účelu tejto zmluvy o úvere, lebo zjednodušene povedané, táto obsahuje tzv. skryté
náklady, na ktoré spotrebiteľ v postavení dlžníka nebol riadne upozornený, resp. zmluva je uzatvorená

v rozpore s právnou úpravou.

25.Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žežalobcaakoveriteľuzatvorilsožalovanouakodlžníkovizmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa jeho cit. ustanovenia § 1 ods. 2
vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť

o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach
zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných
náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti
veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti
dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Každopádne povinnosti

dlžníka sú dojednané jasne, keď súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť
konkrétne splátky.

26. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva
akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani

nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia
zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon
o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru.
Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä podľa cit. ust.
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené

určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných
interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Ďalšie sprievodné náležitosti zmluvy by
mohli byť doplňujúcim činiteľom hodnotenia správania sa veriteľa, osobitne napr. započítavanie plnení
dlžníka na istinu alebo najprv na určité príslušenstvo zmluvy podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č.
129/2010 Z.z., ale toto aj vzhľadom na výraz „prípadne“ nie je nevyhnutné pre vymedzenie materiálne

preskúmateľnej vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Na tento stav právnej terminológie zákona
o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11
ods. 1 písm. b), d), v spojení s cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú
sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickýmprávnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje
nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné
informačné povinnosti veriteľa, ktoré majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru,

udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať
záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý
v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť,
ktorého činiteľmi sú istina aj náklady úveru a časové aspekty splácania úveru. Riadne uvedenie RPMN,
v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa

v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v
neprospech spotrebiteľa“ je podľa názoru súdu neaplikovateľné, lebo podľa povahy veci v prospech
alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o
celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere,
podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

27.Vzmluveuvedenéinformácieocelkovejsumesplatnejspotrebiteľom966,-Eur,akoajoRPMN67,70
% (už aj podľa systematicky ústretového vyhodnotenia súdu, keď tento údaj je uvedený v predtlačenom
texte zmluvy, pričom podľa názoru sudcu paradoxne prehľadnejšie v rukou konkrétne vypisovanom
údaji je vypísaný údaj o priemernej RPMN pre príslušný typ úveru 46,30 %), by si plnili svoju funkciu
informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení

konkrétnej zmluvy, keby činiteľmi pre tieto informácie boli iba povinnosti dlžníka z formálne samostatnej
zmluvy o úvere. Lenže ako súd tiež zistil, žalobca podľa splátkového kalendára predloženého žalovanej
pod tým istým č. zmluvy 320140525 evidoval dva zmluvné vzťahy so žalovanou, a to popri úvere aj
tzv. domáci servis. Za daného stavu dokazovania, keď žiadna zo strán nepredložila prípadne ďalšiu
listinu aj o zmluve o domácom servise, má súd za to, že každopádne možno aj náklady žalovanej s

domácim servisom pokladať za náklady spotrebiteľa so samotným úverom, ktoré neboli do informácie
podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. o celkovej sume splatnej spotrebiteľom a o
RPMN zahrnuté. Pre účely odôvodnenia rozsudku zjednodušene povedané, už len v rozsahu informácie
o celkovej sume splatnej spotrebiteľom by išlo o náklady vo výške 1.252,65 Eur, ale dlžníkovi bola
oznámená iba vo výške 966,- Eur. Súd dodáva, že aj informácia o RPMN tohto úveru by bola zjavne

vyššia, než aká bola oznámená („absolútny úrok“ 1.252,65 : 700 = 179%, resp. bez istiny 79%, pričom
u úveru splatného prevažne skôr ako za kalendárny rok, už od 1. do 13. mesiaca, by tento percentuálny
údaj bol výrazne vyšší, podľa odhadu sudcu s predpokladom skoršej splatnosti domáceho servisu do
3 mes. spolu napokon aj bez istiny cca 200% - pozn. súdu). Súd tak zistil rozpor s ustanovením cit. ust.
§ 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy

o úvere podľa tohto zákona.

28. Ustanovenie cit. ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 nezakotvovalo
exaktné obmedzenie výšky nákladov úveru v čase. Súd k tomu konštatuje, že relatívne vyššiu mieru
nákladov by súd rešpektoval u kratších a nižších úverov, s nižším dopadom na absolútnu výšku týchto

nákladov, prakticky vzhľadom na vyššie zastúpenie pevných zložiek nákladov pri podnikaní. Je vhodné
dodať, že úver, ktorého mieru nákladov v čase by reprezentovala RPMN presahujúca oznámených
67,70%, tobôž až podľa úvah súdu bezprostredne vyššie, by súd pokladal za neprimerane vysoký
náklad úveru podľa tohto ustanovenia, aj u pod - ročného zmluvného vzťahu. Aj preto spravodlivým
usporiadaním právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v prípade skutočného odovzdania

peňažných prostriedkov na začiatku zmluvného vzťahu zo strany veriteľa dlžníkovi by bolo rozhodnutie
súd v rozsahu rozdielu medzi sumou pôvodne poskytnutých peňazí a sumou vrátených peňazí (t.j. tu
zrejme s predpokladom, že niekto by časť úveru uhradil za žalovanú), bez akéhokoľvek iného nákladu
veriteľa.

29. Za daného stavu dokazovania, keď žiadna zo strán nepredložila prípadne ďalšiu listinu aj o
zmluve o domácom servise, súd neuznáva, že by povinnosti žalovanej v rozsahu zmluvy o domácom
servise podľa vystaveného splátkového kalendára boli skutkovo samostatné, v tomto konaní ide o
právne hodnotenie súdu už na základe samotnej číselnej zhody úveru a domáceho servisu. V súlade
so skutočnosťami známymi z rozhodovacej činnosti súdu je vhodné dodať, že ak ide o dojednania

spočívajúce vo voľbe spôsobu vrátenia dlhu, alebo v konzultáciách s veriteľom, tak dlžník podľa § 51
OZ nedostal právom aprobované protiplnenie, lebo upomínanie dlžníka, resp. sledovanie jeho úhrad je
systematicky prednostne v záujme veriteľa a odplatné konzultácie dlžníka s veriteľom sú v zmluvnom
vzťahu systematicky proti veriteľovi v rozpore s povahou veci.30. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy

aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.

V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit.
ust. § 53 ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru
tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na
vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania
by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho

dôvodu bola absolútne neplatná. Lenže ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov a tento následok sa spravodlivo vzťahuje aj na akékoľvek jednotlivé, teraz najmä
už systematicky vedľajšie, ustanovenie, ktorého platnosť by bola preskúmateľná z hľadiska jeho
prijateľnosti pri spotrebiteľskom charaktere zmluvy.

31. Základ nároku na náhradu trov konania súd vyporiadal podľa § 162 ods. 1 CSP, lebo žalovaná bola
v konaní úspešná voči žalobcovi, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).