Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114217120.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
LichnerovejaJUDr.IvetyMartinákovejvprávnejvecižalobcuG.,zastúpenýadvokátskoukanceláriouQ.,
protižalovanejI.ozaplatenie307,85Eurspríslušenstvom,oodvolaníG.,zastúpenéhoT.,protirozsudku
Okresného súdu Trenčín, zo dňa 08. septembra 2015, č.k. 11C/215/2014-50, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 17. marca 2016, č.k. 11C/215/2014-61, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o povinnosti žalovanej a vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej (. spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi p o t v r
d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
280,05 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne z dlžnej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol, výrokom
III. zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (. spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi trovy konania vo výške 94,35 Eur, z toho 14,76 Eur za súdny poplatok z návrhu a 79,59
Eur ako trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy vo výške 307,85 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania p.a. od 26.04.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení č. J v
znení Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. J zo dňa 22.09.2012, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné zmluvné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej
služby. V zmysle predmetnej zmluvy zapožičal žalovanej SIM kartu, ktorej bolo priradené účastnícke

telefónne číslo XXXXXXXXXX. Pri uzavretí Dodatku ku zmluve č. J odpredal žalovanej mobilný telefón /
telekomunikačné zariadenie W. G. V za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške XXX Eur, pričom pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zľavy
poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu, ako i časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytovaných služieb za obdobie 12/2012 - 02/2013 vo
výške 86,85 Eur, čím porušila zmluvné povinnosti a vznikla jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške 221 Eur. Žalovanú vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 11.04.2013 na plnenie do 25.04.2013,
ktorá na výzvu nereagovala. Dňa 17.09.2014 do konania na strane žalovanej vstúpilo ako vedľajší
účastník občianske združenie F., ktoré si uplatnilo náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva v znení jej dodatku, ktorú účastníci uzatvorili
podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žaloba je v časti poplatkov za neuhradené

služby podaná dôvodne. Zmluvou o pripojení sa žalobca zaviazal žalovanej zabezpečiť služby určené v
zmluve a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúramiv súlade s podmienkami určenými navrhovateľom. Žalovaná nezaplatila poplatky za poskytnuté služby
vyúčtované faktúrami za obdobie od 12/2012 až 02/2013, spolu v sume 86,85 Eur, preto ju súd prvej
inštancie k tomu zaviazal. Keďže žalovaná neuhradila faktúry v lehote ich splatnosti, ani v dodatočne

poskytnutej lehote, t.j. do 25.04.2013, súd prvej inštancie ju zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy. Žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmlúv o
poskytovaní verejných služieb tým, že nezaplatila poplatky za telekomunikačné služby za zúčtovacie
obdobie 12/2012-02/2013, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na uplatnenie si zmluvnej pokuty.
Súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 193,20 Eur (za 21 mesiacov neplnenia povinnosti

viazanosti). Výšku vypočítal tak, že dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 221 Eur vydelil počtom
mesiacov viazanosti (221: 24 = 9,20 Eur x 21, t. j. počet mesiacov, v ktorom si odporkyňa neplnila
dojedanú povinnosť). V zostávajúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty, t. j. vo výške 27,80 Eur žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 307,85 Eur a súd prvej inštancie jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie
280,05 Eur. Úspech žalobcu predstavuje 91 % a jeho neúspech 9%, preto má strana žalobcu podľa

§ 142 ods. 2 O.s.p. právo proti žalovanej strane na náhradu trov konania v pomere 82%( 91%-9%).
Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18 Eur a trov právneho
zastúpenia, ktoré si právny zástupca žalobcu vyčíslil vo výške 97,06 Eur, za dva úkony právnej služby,
a to prevzatie veci a príprava zastúpenia v roku 2014, podanie návrhu na súd, za ktoré vzhľadom na
hodnotu sporu patrí podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej

odmeny 24,90 Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,04 Eur x 2 úkony, a keďže je právny zástupca platiteľom
DPH, v zmysle § 18 ods. vyhlášky patria odmena a náhrady zvýšené o 20% DPH, t.j. o sumu 13,18 Eur.
Súd po zohľadnení pomeru úspechu žalobcu v konaní (82%) zaviazal žalovanú, aby žalobcovi nahradila
časť súdneho poplatku 14,76 Eur a časť trov právneho zastúpenia 79,59 Eur, t.j. spolu 94,35 Eur, a to
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu žalobcu. Vedľajší účastník vystupoval v konaní na

strane žalovanej a má v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaná.
Keďže žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, táto povinnosť vznikla aj
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na jej strane. Z uvedeného dôvodu súd uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanej i vedľajšiemu účastníkovi na jej strane (G. podľa §
149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej - G., a
to proti výroku III., ktorým bol spoločne a nerozdielne so žalovanou zaviazaný na náhradu trov konania
úspešnejšiemu žalobcovi. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že G. bolo na náhradu trov konania zaviazané neoprávnene,

nakoľko takýto spôsob vyporiadania nevyplýva zo žiadneho predpisu a nebolo možné na túto situáciu
aplikovať ani Občiansky súdny poriadok. Vedľajší účastník žiadnym spôsobom nenavýšil trovy konania
a jeho vstup toto konanie žiadnym spôsobom neovplyvnil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zaviazaním
vedľajšieho účastníka na úhradu trov konania by došlo na strane žalobcu i žalovanej k bezdôvodnému
obohateniu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2Co/279/2015 zo dňa 04.06.2015, sp. zn. 4Co/312/2014 a ďalšie. Mal za to, že vzťah vedľajšieho
účastníka a žalovanej bol nesprávne právne posúdený ako procesné spoločenstvo účastníkov podľa §
91 O.s.p. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutom výroku III. zmeniť tak, že žalobcovi
náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi neprizná.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny a žiadal jeho potvrdenie
odvolacím súdom.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku III. o priznaní náhrady trov konania žalobcovi podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie G. nie je dôvodné.

6. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:7. Po podaní odvolania, došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd

prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania. Vzhľadom na zachovanie právnych účinkov úkonov
nastalých pred účinnosťou Civilného sporového poriadku /§ 470 ods. 2 CSP/, odvolací súd nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania posúdil podľa príslušných ustanovení O.s.p.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Postavenie G. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická
osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.)

mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods.
4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016)
inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.

11. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex

priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne
nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou
normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom

opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita ( lex posterior by rušil resp.
neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom
poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

12. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo G. na náhradu trov konania

za obdobie do 30.06.2016 je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.

13. Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
14. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

15. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

16. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

17. Z obsahu spisu bolo zistené, že v predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny v sume 307,85 Eur s príslušenstvom. Oznámením zo dňa 17.09.2014
do konania na stranu žalovaného vstúpilo G., zastúpené právnym zástupcom , ako vedľajší účastník
spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

18. Súd prvej inštancie následne vec prejednal a vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom.
PredmetomskúmaniaodvolaciehosúdubollenvýrokIII.uvedenéhorozsudku,ktorýmsolidárnezaviazal
vedľajšieho účastníka a žalovaného na náhradu časti (91%) trov konania žalobcovi vo výške 94,35
EUR.

19. Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle podaného odvolania vedľajšieho
účastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, vznikala povinnosť hradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi, podporujúceho v konaní
neúspešného žalovaného (§ 92 ods. 3 O.s.p.).20. So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov

konania (ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná
právnaúpravauvedenéhoinštitútuproblematikunáhradytrovkonanianeupravila.Neboltakdanýžiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva
podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a
to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver o tom, že povinnosť nahradiť trovy konania v

stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., podľa
ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému
z účastníkov, teda výslovne žalobcovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas
so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom
všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože

ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania
výslovne na žalobcu či žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie
povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

21. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, u ktorého

je daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na
strane vedľajšieho účastníka. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať
z princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej
zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a
vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené

veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť
zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho
strane.

22. Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostával treťou osobou, mal

rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a
preto pre prípad procesného neúspechu mal povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník
zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie správne uložil
povinnosť procesne neúspešnému žalovanému ako i vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane - G.
zaplatiť žalobcovi trovy konania.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, nakoľko procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).