Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214270
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316214270.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: L. X., Z..
XX.XX.XXXX, B. P. Ú. XX, Q. P., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47232765,
so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXXX/XX,
Bratislava, 2/ T. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXXX/XX, Bratislava, o zaplatenie 4.000 eur, o návrhu

na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 10. apríla 2017 č.k. 16C 214/2016-67 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia v konaní o zaplatenie sumy 4.000 eur s príslušenstvom podaného za účelom zabezpečenia

žalovanej pohľadávky, a to k rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parc. reg. „C“ č. XX/
X o výmere 118 m2 zapísaného na LV č. XX okres Pezinok, obec Q. P., k.ú. Z., keď tento návrh
žalobca odôvodnil tým, že z vyjadrenia žalovanej 2/ popierajúcej pohľadávku a ktorá nie je ochotná ju
dobrovoľne uspokojiť, je zrejmý úmysel neplniť mu dobrovoľne. Podľa návrhu žalobca predpokladá, že
dobrovoľne plniť nemá záujem ani žalovaný 1/. Žalobca má obavu, že žalovaní ho chcú ukrátiť a prevedú
vlastníctvo k veci na tretiu osobu, a to prostredníctvom označenej realitnej kancelárie. K návrhu na

zriadenie zabezpečovacieho opatrenia doložil výtlačok inzerátu na internetovej stránke „reality.bazoš.sk“
zo dňa 07.03.2017 ohľadom predaja rodinného domu v obci Q. P. Z., podhradie, lokalita Pezinok, bez
identifikácie ulice, súpisného čísla a pod. za cenu 149.900 eur.

2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 343 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z.z., ďalej len „CSP“), § 344 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP, keď

uviedol, že s účinnosťou od 01.07.2016 bol do právneho poriadku zavedený nový procesný inštitút
zabezpečovacieho opatrenia, ktorá právna úprava vychádza z pôvodného predbežného opatrenia so
zásadnými zmenami. Nový inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa súdu prvej inštancie predpokladom je naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu pre

reálne ohrozenie výkonu práva a zabezpečuje sa ním, aby budúci výkon pohľadávky právoplatne
priznanej súdnym rozhodnutím bol uspokojený. Uviedol, že o návrhu na zriadene zabezpečovacieho
opatrenia nerozhoduje na pojednávaní po vykonanom dokazovaní, keď rozhodné skutočnosti, ktorými
sa odôvodňuje potreba zriadenia záložného práva je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia. Podľa uvedeného je preto navrhovateľ povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu
odvoláva a ktorými svoje tvrdenie osvedčuje (§ 344 a § 326 ods. 2 CSP).3. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ v danom prípade neosvedčil predpoklady na vydanie
ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na zdedený rodinný dom
žalovaných a ani iným spôsobom neosvedčil tvrdenú obavu, že by uspokojenie jeho spornej pohľadávky

i prípadnýmnútenýmvýkonom rozhodnutia bolo ohrozené. Ustálil, že z predloženého inzerátu nevyplýva
vlastníctvo žalovaných na predaj ponúkanému rodinnému domu a neosvedčil také správanie sa
žalovaných, že by sa znižovaním ich majetku snažili žalobcu ukrátiť na jeho budúcich doposiaľ sporných
právach. Mal za to, že samotná existencia dlžnej pohľadávky veriteľa nie je sama osebe dôvodom
na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníkov, keď reálnym dôvodom je až ich správanie,

ktorým sa reálne snažia ohroziť možnosť uspokojenia pohľadávky a ohroziť jej exekúciu. Takéto
správanie sa žalovaných žalobca podľa súdu prvej inštancie neosvedčil. Uviedol, že žalobca neosvedčil
spoluvlastníctvo žalovaných k domu, neexistenciu tiarch na dome, resp. skutočnosť, že dom nie je v
spoluvlastníctve ďalších subjektov. Na základe uvedeného vyhodnotil, že v danom prípade podmienky
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia absentujú.

4. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Mal za
to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o absenciu dôvodnej
obavy o ohrozenie exekúcie žalobou vymáhanej pohľadávky, nakoľko žalovaný 1/ je drogovo závislá
osoba a jeho solventnosť sa nepredpokladá, keď pravdepodobne je determinovaná vlastníctvom k

relevantnému domu. Taktiež prípadný prevod svojho podielu žalovanou 2/ by znamenal ohrozenie
výkonu súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že obaja žalovaní na jeho predžalobnú výzvu nereagovali
a proti vydanému platobnému rozkazu podali odpor, čím prezentovali svoj nezáujem a úmysel neplniť
pohľadávku dobrovoľne. Do pozornosti dal rozdielnosť inštitútov neodkladného opatrenia spočívajúceho
vzákazedispozíciesnehnuteľnýmmajetkomainštitútuzabezpečovaciehoopatrenia,kuktoréhovýkonu

sa pristupuje až pre prípad dobrovoľného nesplnenia záväzku. Mal za to, že do právnej úpravy bol
tento inštitút zavedený práve z dôvodu vyššej ochrany peňažných pohľadávok veriteľov. Zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia preto označil za primerané čo do zásahu do práv žalovaných, nakoľko
nepredstavuje zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide o argument súdu prvej inštancie o
tom, že neosvedčil vlastníctvo žalovaných k relevantnému rodinnému domu, prehlásil, že sa jedná o

rodinný dom žalovaných a vyjadril názor, že pre spravodlivú ochranu práv oboch sporových strán bolo
lepšie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Do pozornosti dal zhodnosť výmery
nehnuteľnosti podľa inzerátu s príslušným LV, keď uviedol, že dostupný LV si mohol zabezpečiť súd
prvej inštancie zo stránky www.google.sk, rovnako aj meno realitného makléra predávajúceho dom so
zhodným priezviskom so žalovanou 2/. Uvádzané listinné dôkazy doložil k podanému odvolaniu.

5. K podanému návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k odvolaniu žalobcu sa vyjadrila
žalovaná 2/ písomným podaním doručeným súdu odvolaciemu dňa 16.06.2017 a stotožnila sa so
závermi súdu prvej inštancie.

6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

14. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

16. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Citované zákonné ustanovenia upravujú úzko súvisiace inštitúty neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle zákona č. 160/2016 Z.z. účinného od 1.7.2016, ktorých účelom sú
totožné ciele ako pri inštitúte predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.6.2016, ktorý bol novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že
právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného

opatrenia sa plne vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení, rovnako
ajnaplatnúúpravutýkajúcusazabezpečovacíchopatrení,keďževychádzajúczvyššiecitovanéhoust.§
344 CSP zákonné podmienky a kritéria pre vydanie oboch inštitútov sú v zásade zhodné. Je teda zrejmé,
že účelom neodkladného opatrenia a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť dočasnú
ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú

žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu
ochranu. I pre aplikáciu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa teda vyžaduje naliehavosť potreby
predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu
funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi
stranami sporu a najmä ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným

atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje
okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy
pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných
predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia si vyžaduje

osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán
sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie

hrozby zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované
zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť
zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje.

19. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ.20. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil predpoklady pre jeho vydanie, keď k návrhu na jeho vydanie
napriek zákonnej povinnosti, podľa ktorej má dôkaznú povinnosť a unesenie ktorej je relevantné

pre účely rozhodnutia o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, túto dôkaznú povinnosť
neuniesol, nakoľko k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedoložil žiadne listinné
dôkazy jeho tvrdenia osvedčujúce. Navyše je potrebné konštatovať, že žalobca neosvedčil vlastníctvo
žalovaných k rodinnému domu ako jedinú možnosť uspokojenia ním žalovaného nároku, rovnako
neosvedčil neexistenciu vlastníctva ďalších osôb k nehnuteľnosti, ktorí by boli zriadením záložného

práva neprípustne obmedzení. Odvolací súd tiež poukazuje na neprimeranosť hodnoty pohľadávky
tvoriacej predmet konania aktuálne vo výške 6.000 eur k hodnote rodinného domu, ktorý má byť
predmetom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu o
tom, že pre zabezpečenie efektívnej ochrany jeho práv bolo lepšie, aby súd zabezpečovacie opatrenie
nariadil, odvolací súd túto vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko nekorešponduje so zákonom, podľa
ktorého inštitút zabezpečovacieho opatrenia vychádzajúc z dikcie ust. § 344 CSP má byť rovnako ako

inštitút neodkladného opatrenia inštitútom výnimočným. Zákon neumožňuje pri každej žalobe na plnenie
a pri každej situácii, keď žalovaný podá odpor proti platobnému rozkazu vydaného súdom, ktorého
podanie medzi procesné práva žalovaného patrí, podať návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k

záveru, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dostatočne neosvedčil potrebu dočasnej úpravy
pomerov strán sporu, vzhľadom na ktorú skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí

o veci (§ 262 ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).