Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113214180
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113214180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: T. W., B..

XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. J. XX, C.. L.Š., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne:
Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3, Košice - Staré
mesto, právne zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C/3367/2012

zo dňa 19.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina
41, Košice sp. zn. 2C/3367/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 156,23 EUR žalobu z a m i e t a,

návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a ,

žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 16.5.2013 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu
v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach, sp. zn. 2C/3367/2012 zo dňa 19.1.2012 v plnom
rozsahu vrátane výroku o trovách konania. Zároveň žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 156,23 EUR, ako aj odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do
rozhodnutia vo veci samej. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka

nebola v predmetnej veci individuálne dojednaná a ustanovenia o arbitráži v časti XV. „Rozhodcovské
konanie“ sú zakomponované priamo vo všeobecných poistných podmienkach, pričom individuálne
vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v poistnej zmluve vymienila
a druhá strana by to prijala. Zároveň poukázala na to, že podľa § 53 ods. 5 sú neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Žalobkyňa taktiež žiadala priznať primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 vo výške 156,23 EUR, keďže práve v takejto
výške sa žalovaný chcel na jej úkor obohatiť. Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je spotrebiteľským sporom, ide len o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a záverovrozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívnych uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona
č. 244/2002 Z. z. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán bola
jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne

oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP). Žalovaný tvrdil, že
žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu
vyplývajúce ustanovenie časti XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné
dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol

v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 156,23 EUR zodpovedá nákladom žalovaného
vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka
vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzatvorenie poistnej
zmluvy.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 3.1.2014 podal návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012. V návrhu uviedol, že Ústavný súd SR
totiž prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to okrem iného aj postupom a uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. V návrhu uviedol aj to, že žalobca
sa v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku opiera o právne závery vyplývajúce z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, návrh na začatie konania adresovaný Arbitrážnemu súdu
Košice zo dňa 2.1.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012,
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3367/2012 zo dňa 19.1.2012, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
zo dňa 26.6.2007, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 3.2.2011, výňatok z VPP (21-05/07) osobitné

zmluvné dojednania č. 01/2007, úplné znenie VPP (21-05/07), vyjadrenie žalovaného zo dňa 2.7.2013,
VPP (21-05/07) vrátane osobitných zmluvných dojednaní zo dňa 26.6.2007, záznam o požiadavkách
a potrebách klienta zo dňa 26.6.2007, návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 12.12.2013,
návrh na prerušenie konania zo dňa 2.1.2014, doklad o doručení rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
doručený dňa 15.4.2013, ako aj ostatný obsah spisu a súd zistil nasledovné:

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že zrušenie rozhodcovského rozsudku žiada podľa
§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky,
pretože táto nebola individuálne dojednaná. Okrem osobitných dojednaní bola rozhodcovská doložka
dojednaná aj v časti XV. VPP a napr. z bodu 8 tejto časti vyplýva, že dojednanie tohto článku má

univerzálnu povahu, preto aj keby nebola podpísala osobitné dojednania, platila by táto časť VPP a
vyhnúť tomu sa dalo iba nepodpísaním zmluvy a VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Poukázala
taktiež na to, že je splnená aj podmienka ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom
konaní, teda že došlo k porušeniu predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Poukázala na to, že nikto ju
nepoučil o rozdieloch medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Pri dojednávaní zmluvy bola reč o

mesačnej splátke, ktorú si ona dojednala najnižšiu, ďalej o tom, aká suma bude vyplatená pre prípad
úmrtia a dožitia a nebola žiadna reč o tom, čo je rozhodcovská doložka a rozhodcovské konanie a ani
to, aké sú rozdiely medzi rozhodcovským konaním a konaním na všeobecnom súde, pričom pokiaľ by
bola vedela, že pri zrušení zmluvy sú takéto dôsledky, tak by určite zmluvu nebola uzatvárala. Žalobkyňa
ďalej poukázala na to, že asi po štyroch rokoch od uzavretia zmluvy sa jej rodina dostala do finančnej

krízy, preto bola nútená poistnú zmluvu zrušiť, pričom pri zrušení jej bola ešte vyplatená suma okolo
9.000,- Sk, preto jej bolo divné, že najprv bola zmluva zrušená a boli jej vyplatené nejaké peniaze a teraz
od nej ďalšie peniaze pýtajú. Zároveň uviedla, že sprostredkovateľka poistenia ju oboznámila o sume,
ktorá jej bude vyplatená po 10 rokoch platenia, že je tam krytý úraz a úmrtie a nepovedala jej nič o tom,
že pokiaľ zmluvu zruší, bude z toho nejaký rozhodcovský súd. Taktiež uviedla, že sprostredkovateľka

ju neupozornila na to, čo sú osobitné dojednania, iba jej ukázala, kde všade má zmluvu podpísať, čo
aj ona urobila.Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvorila dňa 26.6.2007 poistnú zmluvu č.
4421400005.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/3367/2012,
bola žalobkyni uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému peňažnú sumu
vo výške 156,23 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Súd v predmetnej veci prvotne rozhodol rozsudkom zo dňa 12.3.2014, pričom žalobu zamietol z
dôvodu, nedodržania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd všakuznesením zo dňa 30.12.2014 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
keďže lehota ustanovená v § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení má povahu procesnej lehoty,
pričom aj predmetný predpis má povahu procesného predpisu a nakoľko žalovanej bol rozhodcovský

rozsudok doručený dňa 15.4.2013 a žalobu v tejto veci podala žalobkyňa na poštu dňa 14.5.2013, táto
žaloba bola podaná v zákonnej 30-dňovej lehote, pretože posledným dňom lehoty bol deň 15.5.2013.

ŽalobkyňasapodanoužaloboudomáhalazrušeniarozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice
zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/3367/2012, ktorým jej bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia

rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 156,23 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.4.2013, ako už bolo konštatované a dňa 14.5.2013,
t.j. v 30 dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobkyňa
podala na pošte žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 26.6.2007 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.

Na základe vykonaného dokazovania je zároveň nepochybné, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že
žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu,
ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa
jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3

Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy, predstavovali taktiež formulárové tlačivo, ktoré žalobkyňa
nemohla žiadnym spôsobom meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,

ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.
Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou

vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom

všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v

Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné

práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším

súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6MCdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskomkonaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší
súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v
nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobkyňa nebola
podpísala osobitné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, platila by XV. časť VPP „rozhodcovského
konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou rozhodcovského
súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho

zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobkyňa mala pred podpisom
poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci
ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohla ovplyvniť
ich obsah a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa

zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale
neprehľadných,drobnýmpísmompísanýchzmluvnýchdojednaníresp.VPP)nepovažujúzaindividuálne
dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno preukázania individuálneho
dojednania teda spočíva na dodávateľovi (žalovanom), však žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol
a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára. Žalovaný ako jediný dôkaz označil

„Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa 26.6.2007 podpísaný žalobkyňou. Ten je opäť na
predtlačenom formulári (okrem následných koloniek týkajúcich sa predmetu poistenia a poistného) a je
v ňom, okrem iného, uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia
je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. a VPP poisťovne platných od 1.1.2007. Uvedený text však nepreukazuje, že spotrebiteľovi

boli poskytnuté informácie o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, čo bolo predmetom rozhodcovského konania,
ale zo sprostredkovania poistenia, pričom žalobkyňa nebola sprostredkovateľkou poistenia.
Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania
boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,

minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka, a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j)
zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák.
č. 244/2002 Z.z., keďže žalobkyňa v tomto konaní namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom

súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného
dokazovania (obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za preukázané, že
v prejednávanej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č.
244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára
podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j.

žalobkyne ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje
na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na
zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na
rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže

byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa, súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva,že rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v
prípade, ak by spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia

rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie,
čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V
súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom
na početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu,
jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom.

Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať
nariadiťpojednávanie,alelenzapoplatok36EUR.Taktiežmusíplatiťajpaušálnasprávnenáklady,ktorý
je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 až do 6.000 EUR. Podanie odporu voči rozhodcovskému
rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení rozsudku sa uplatňuje
aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov je
podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania odporu je to suma 72

EUR). Taktiež nie je napr. upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade hmotnej
núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,

v danom prípade poistná zmluva v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania,
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mala žalobkyňa možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy so zmluvnými ustanoveniami nemohla ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom
prípade podpísala, resp. nepodpísala osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v
prípade pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísala, platila by časť XV. VPP, teda to, že všetky

vzájomnésporyaspornénárokyúčastníkovbudúriešenépredrozhodcovskýmsúdom.Ztýchtodôvodov
preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú
podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 2C/3367/2012 zo dňa
19.1.2012 zrušil.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Žalobkyňa si žalobou uplatnila taktiež nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 156,23 EUR, teda práve v takej výške, v akej sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť. Súd
v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že v tejto časti považoval uplatnený nárok za predčasný, a

to s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie (veta tretia) a teda, že právo na primerané
finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ vtedy, pokiaľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, avšak keďže aj keď súd v časti o
zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobe vyhovel, rozsudok nie je právoplatný a podľa názoru súdu
nemožno konštatovať, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si už úspešne uplatnila porušenie svojich práv alebo

povinností, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Z hľadiska posúdenia návrhu žalovaného na prerušenie konania, je súd toho názoru, že nie sú splnené
zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k svojmu procesnémunávrhu sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou
kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného.
Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov

arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej doložky
ani nezaoberal. Navyše však súd v tejto súvislosti upozorňuje na ďalší nález Ústavného súdu SR I.
US 38/13-50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že nedošlo k porušeniu ústavného práva
žalovaného (sťažovateľky), ktorý v sťažnosti argumentoval aj už spomínaným nálezom II. US 499/2012.
VnálezeI.US38/2013ÚstavnýsúdpoukázalnazvláštnypostupsenátuII.US,ktorýkrátkopredtýmdňa

28.2.2013 vo veci II. US 160/13 obdobným 4 sťažnostiam toho istého sťažovateľa nevyhovel a napriek
tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom, (ktoré sú citované v odôvodnení) nepredložil
plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov a preto sporné rozhodnutie možno považovať za
ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o

odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, keďže žalobkyňa bola úspešná v časti o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a nebola úspešná v časti o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá a v tejto časti bol úspešný žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.