Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/334/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205440
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8613205440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 27.09.2012, sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Podanú žalobu žalobca odôvodnil
nasledovne. Žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere č.: 8070158 dlžníkom I. G., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX2402/2005. Podanú žalobu žalobca
odôvodnil tým, že exekučný súd v predmetnej exekučnej veci nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody v
celkovej výške 175,- eura, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil sumu 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancom pomocou informačného systému, sumu 40,- eur na udržiavanie a

správu informačného systému, sumu 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom a sumu 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde.
Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenejčinnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym

postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania

a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 940,44 eura, t.j. 55,32 eura za každý začatý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v

súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
20 000,- Sk, t. j. cca 663,88 eura. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia
poukázal na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.
Podľa žalobcu uvedená škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov. V
predmetnej žalobe žalobca súčasne uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu
Bardejov, z dôvodu, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a
štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor.

2. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2014 žalovaná uviedla, že podanie žalobcu je zmätočné, nakoľko
v predmetnej veci neboli splnené procesné podmienky a takéto konanie vykazuje nedostatky. Žalovaná
poukázala na to, že v jednotlivých žalobách nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumov doručení podaní na

súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kde sa žalobca dozvedel o vzniku škody
v jednotlivých prípadoch. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy. Ako ďalej uviedla, žalobca síce predložil časť dôkazov, najmä odkaz na exekučný
spis, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazne bremeno

znáša žalobca sám. Podľa žalovanej žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za
prostriedok k zabráneniu v tvrdených prieťahov v konaní. Všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o
náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní súdu. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal

po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto išlo o predčasne uplatnený nárok na
súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná
poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny

úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri
podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu a nerozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedla nasledovne. Všeobecným predpokladom na zmenu
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho

exekútora, ktorý ma nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého
exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému
exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene
súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného
konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného

exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia §
44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a i zmene a doplnení ďalších zákonov (súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený). Žalovaná pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,

najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Žalovaná poukazuje na to, že v prípadoch podozrenia, že exekučný

súdnekonalonávrhochžalobcuakooprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,žalobcoviničnebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení
s § 62 a násl. Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.
Žalovaná k uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti
nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať

paušálne sumy je nesprávne a znova účelné. Žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné
náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. V
tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov, v zmysle ktorých skutočná
škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech,
resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej

udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku, žalovaná ma za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či
si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú
paušalizáciuvecnýchnákladovnemožnopovažovaťanizazmenšeniemajetkupoškodeného,anizaušlý
majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z
toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť
jej náhrada v peniazoch. K nemajetkovej ujme žalovaná ďalej uviedla, že žalobca poukazuje na
viacero nálezov ÚS SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy.

Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobného skúmaniu zo
strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura,
ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Pri rozhodovaní ÚS SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úvery fyzickým osobám. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Žalovaná ďalej poukázala na aspekt dobrých mravov a nemajetkovej ujmy s
prihliadnutím na poškodenú osobu s poukazom na § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, kedy by nebolo
možné dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v

prípade, ak by inak boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalovaná poukázala na list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010//1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri EU, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v
súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako
aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto

praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský sú Prešov /vec C - 76/10/. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za právne neopodstatnenú.

3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.

4. Na pojednávaní konanom dňa 5.12.2016 súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti riadne predvolaných strán.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 2.12.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a nežiadal
pojednávanie odročiť.6. Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016 a
nežiadala pojednávanie odročiť.

7. Okresný súd Svidník vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: vyjadrenie žalovanej zo
dňa 21.2.2014, pripojená kópia spisu Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 3Er/49/2006, spis Okresného
súdu Svidník, sp. zn. 7C/334/2013 a zistil tento skutkový stav:

8. Podaním zo dňa 27.12.2005 podal súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal, so sídlom Hraničná 2, Košice,

na Okresný súd Bardejov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 27Cb 93/03 zo dňa 29.6.2005 vydaný Okresným
súdom Bratislava III, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2005 a vykonateľnosť dňa 16.9.2005.
Exekučné konanie začalo dňa 16.12.2005. Súd vydal poverenie v zmysle žiadosti súdneho exekútora
dňa 1.2.2006.

9. Podaním zo dňa 18.11.2010, doručeným súdu dňa 8.12.2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho
exekútora.

10. Okresný súd Bardejov výzvou zo dňa 12.4.2010 vyzval súdneho exekútora povereného vykonaním
exekúcie, aby v lehote 5 dní vyčíslil trovy exekúcie a v zmysle § 44 ods. 8 exekučného poriadku zaslal

exekučný spis, ktorý je potrebný na ďalší postup.

11. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie podaním doručeným exekučnému súdu dňa 24.4.2012.

12. Uznesením Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 3Er/49/2006-22 zo dňa 20.4.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 7.11.2013 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62,
Bratislava.

13. Žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok proti žalovanej tak, že exekučný súd v predmetnej

exekučnej veci rozhodol o žiadosti na zmenu exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

14. Úradný postup exekučného súdu hodnotí žalobca po právnej stránke ako nesprávny, preto uplatnil
proti žalovanej nárok na náhradu majetkovej škody v sume 175,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch vo výške 940,44 eura tak, ako sú vyššie špecifikované.

15. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov
uvedených vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

17. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ / v znení účinnom do 31.12.2012 , tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

18. Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.
orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

19. Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 4 ods.1, písm. a/, bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

22.Podľa§9ods.2zákonaozodpovednostizaškodu,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

24.Podľa§16ods.1zákonaozodpovednostizaškodu,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

25. Podľa § 17 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

27. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

28. Podľa § 2 ods.1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

exekučných titulov.

29. Podľa § 44 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o znení
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.

Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

30. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

33. Žalobca si teda podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy z právneho dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.34. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu
je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa

orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí / rozsudok NS SR 4Cdo 24/2004/. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za
škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon
nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Z hľadiska časovej účinnosti
bolo potrebné na predmetnú vec aplikovať zákon o zodpovednosti za škodu účinný ku dňu, kedy mala

škoda vzniknúť, pretože ide o hmotnoprávny predpis. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred
prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa
so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu
na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok,
a to v danom prípade nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť.

35. Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol teda osobitný právny predpis, ktorým
je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a Občiansky
zákonník ako všeobecný právny predpis.

36. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

37. Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či
iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá

predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie
je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho
úradného postupu).

38. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

39. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.04.2012. Žaloby boli doručené súdu v mesiaci september
2012. Žalobca podal žaloby predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr,

ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu
predčasnosti.

40. Z vykonaného dokazovania súd nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné právne ustáliť, že
exekučný súd postupoval v exekučnom konaní nesprávne, teda, že sa dopustil nesprávneho úradného

postupu. Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote
posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútorajepotrebnévykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej

lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu.41. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný
preskúmať Ústavný súd. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na základe ústavnej
sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedeného hľadiska
žalobca existenciu zbytočných prieťahov v exekučnom konaní nepreukázal.

42. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený ani prvý, zásadný predpoklad pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu, čo postačuje na zamietnutie
žaloby aj za situácie, že žalobca predložil znalecký posudok na vyčíslenie majetkovej škody.

43. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej
tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím
nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že

neskorým rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si
táto situácia vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia
a preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry

žalobcu.

44. Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej
exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a
eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

45. Z dôvodu nepreukázania zákonných predpokladov / musia by splnené súčasne/ pre priznanie
nároku za náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu
zamietol.

46. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok má
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.