Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Irena Dobňáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210204223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8210204223.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: H. Y., bytom U., D. XXX, právne
zastúpeného JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, so sídlom Bardejov, Dlhý rad 17, proti žalovanému:
Ing. R. M., bytom U., U. X, o zaplatenie 8.189,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/14/2010 - 111 zo dňa 12.6.2012, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, ktorou bolo žalobe
vyhovené.
Návrhu na prerušenie konania n e v y h o v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
7.408,02 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 22.7.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V priebehu prvostupňového konania bolo vykonané
dokazovanie ohľadom skutočnosti, či žalovaný bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosť - budovu
súpisné číslo XXXX, postavenú na parcele č. 2445/2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV
č. XXXX, katastrálneho územia U., vlastnícky patriacu žalobcovi, a to v častiach: 1. predajňa potravín
vo výmere 77,78 m2, 2. hlavný sklad 55,65 m2, 3. sklad priemyselného tovaru 12,77 m2, 4. sklad 4,32
m2, X. chodba 15,67 m2 (v častiach vzťahujúcich sa na jeho predajňu). Tieto časti budovy sa súdu
javia ako najpravdepodobnejšie miesta, kde mohol žalovaný mať uskladnené množstvo vecí, ktoré boli
spísané. Výmery jednotlivých miestností žalovaný nespochybnil. Spochybňoval len uplatnenú výmeru
v m2 vo vzťahu k priestoru, ktorý mal údajne zaberať. Preto súd považoval za smerodajné uvedené
priestory. Ostatné miestnosti uvedené v žalobe, a to šatňa, WC a rampa, súd nepovažoval za miesta,
kde by mohol žalovaný svoje veci uskladňovať, určite nie vo WC a na rampe, keďže je aj evidentné,
že sa tam nezdržiaval. Mal tam len svoje veci, preto vo vzťahu k nim nebolo priznané ani bezdôvodné
obohatenie, ani daň z nehnuteľností. Ďalej sa súd zaoberal len miestnosťami uvedenými v bode 1
až 5, spolu vo výmere 116,19 m2. Súd mal za to, že žalovaný užíval časť budovy na uskladnenie
svojich vecí aj po tom, čo bola rozsudkom vo veci sp. zn. 1C/509/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť
8.7.2005, zamietnutá žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam. Užíval ju aj po rozhodnutí vo veci sp. zn. 5C/103/2006, kedy bola zamietnutá žaloba
žalovaného o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a dokonca ich užíval aj po
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 4C/64/2006, kedy bolo rozhodnuté o vyprataní budovy
a jeho vykonateľnosti dňa 5.1.2010. K reálnemu vyprataniu došlo až dňa 5.2.2010. Žalovaný užíval
predmetnú nehnuteľnosť - budovu v rozpore s dobrými mravmi, lebo mu nepatrilo vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti, ani nemal uzavretú s jej vlastníkom nájomnú zmluvu, pričom jej časť užívalna skladovanie svojich vecí. Bezdôvodne sa obohatil o výšku nájomného, ktorú by inak musel zaplatiť.
Žalovanému sa teda jeho majetok nezmenšil o nájomné, ktoré by musel zaplatiť za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti, ak by mal uzavretú riadnu nájomnú zmluvu. Taktiež žalobca nemohol priestory prenajať a
braťztohoúžitky,keďžepriestorybolizapratanévecamižalovaného.Nastranežalovanéhopretovzniklo
bezdôvodné obohatenie, a to vo výške nájomného, ktoré súd ustálil sumami nasledovne: 1. predajňa
potravín - 33,19 eur/m2, 2. hlavný sklad - 26,56 eur/m2, 3. sklad priemyselného tovaru - 26,56 eur/m2, 4.
sklad - 16,60 eur/m2, 5. chodba - 16,60 eur/m2 tak, ako to bolo žiadané v žalobe, vychádzajúc pritom zo
smernice Mesta Bardejov, účinnej od 1.7.2005 o stanovení maximálnej výšky cien ročného nájomného
v meste U. (1. chodby, schodišťa, WC, vstupy na prízemí = maximálne v sume 500,- Sk/16,60 eur, 2.
sklady na prízemí maximálne v sume 1.100,- Sk/36,51 eur, 3. predajňa - službové činnosti na prízemí
maximálne v sume 1.000,- Sk/33,19 eur). Pričom ako vyplýva zo žaloby, neboli tieto výšky nájomného,
predstavujúce bezdôvodné obohatenie žalovaného, ani maximálne určené. Je samozrejmé, že výška
nájmu v prípade zmluvného dojednania by bola určite vyššia. Teda žalobou uplatnené bezdôvodné
obohatenia nebolo žiadané v maximálnych výškach. Výšku bezdôvodného obohatenia vzniknutého v
súvislosti s užívaním nebytových priestorov, ktoré boli užívané bez právneho dôvodu a v rozpore s
dobrými mravmi, určil súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste
a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov formou nájmu, ktorý by nájomca za obvyklých
okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Táto výška vzhľadom na využitie nehnuteľností
a polohu - U. M., je primeraná. Pri žiadanom bezdôvodnom obohatení, týkajúcom sa zaplatených
daní z nehnuteľností, súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí bezdôvodné obohatenie spočívajúce
v zaplatení daní z pozemkov, a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný užíval aj
pozemok. Preukázal len to, že došlo k užívaniu časti budovy (miestnosti 1. - 5.). Titulom užívania
pozemku sa žalobca nedomáhal ani bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v nájme pozemku, preto
súdu nie je jasné, z akého dôvodu žiada priznať zaplatenú daň z pozemku. Preto v tejto časti žalobu
taktiež zamietol. Súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí uplatnená daň zo stavieb vo výške 247,62 eur.
Súd vychádzal z vyčíslenia a uplatnenia dane zo stavieb za jeden rok, uvedených v žalobe (3. strana)
a platobného výmeru Mesta Bardejov, týkajúceho sa dane z nehnuteľností za rok 2008. Keďže žalobca
nemohol budovu účelne užívať, avšak dane bol povinný platiť, súd je toho názoru, že žalovaný by sa mal
čiastočne podieľať aj na zaplatení dane zo stavieb, a to minimálne titulom dobrých mravov. Žalovanému
svedčí pasívna legitimácia v spore titulom užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu. Na základe
uvedeného súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 7.408,02 eur
(7.160,40 eur + 247,62 eur). Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej
sumy od 22.7.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, teda nad rozsah priznaný
rozsudkom. Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal ani ďalšími vyjadreniami žalovaného, týkajúcimi
sa podaní na Správu katastra Bardejov, konaniami vedenými na polícii, a v tomto smere nevykonal ani
ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným, pretože dospel k záveru, že nie je potrebné ich vykonávať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3. O.s.p. tak, že o trovách bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. Žalovaný
podaným odvolaním namieta neúplnosť zistenia skutkového stavu veci. Nesúhlasí s konštatovaním
ohľadom neoprávneného užívania nehnuteľností zo strany žalovaného. Predmetnú nehnuteľnosť užíval
s vedomím a po dohode žalobcu, o čom svedčia samotné listy žalobcu zo dňa 14.7.1995 a z 2.8.1995,
kde je uvedené, že spoločníkovi R. M. zostáva vo vlastníctve prevádzková jednotka Šperk Giraltovce
a Potraviny U. M. 13 s pozemkom. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že z jeho strany došlo k vyprataniu
predmetnej nehnuteľnosti tak, že potrebné veci si na jar v roku 2008 odviezol s tým, že ostatné veci budú
vyhodené do prístavného kontajnera, ktorý mesto 2 x každý rok pristavuje pre obyvateľov U. M.. Ďalej
poukazuje na schválnosti, ktoré boli vykonávané zo strany žalobcu, a to tým, že pílil jeho zámky a zavaril
mreže, čím mu zabránil vstúpiť do priestorov predajne a v kľude vypratať nehnuteľnosť. Odvoláva sa
tiež na list zo dňa 30.6.2008, ktorým reagoval na výzvu ohľadom vypratania nehnuteľností. Ďalej chce
poukázať aj na protokol o vyprataní nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území
U. M., zo dňa 5.5.2008, kde v predmetnom protokole sú uvedené všetky veci, ktoré sa v tejto dobe
v jednotlivých miestnostiach nachádzali bez ohľadu na ich vlastníka. Zo strany prvostupňového súdu
neboli vykonané požadované dôkazy, a to oznámenie zo strany žalobcu ohľadom začatia úpravy a
opravy budovy a vyčíslenie výšky nákladov na celkovú opravu budovy. Veľké výhrady má aj ohľadom
výšky nájomného, pretože takéto sadzby sú obvyklé v centre mesta U. za budovy s kompletnými
inžinierskymi sieťami. Konštatuje, že za uvedené roky nemal prístup do budovy, vôbec ju neužíval,a preto ani nedošlo k neopodstatnenému obohateniu. Tiež poukazuje na skutočnosti, že budova bez
náležitej opravy napojenia vody a elektriny nebola schopná žiadnej prevádzky. Z tohto dôvodu žiada,
aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zrušené ako neopodstatnené a žiada priznať oslobodenie od
platenia súdneho poplatku za podané odvolanie.
Prvostupňový súd uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný využíva neustále návrh dohody
na vyporiadanie, ktorý nikdy neprijal, ani nepodpísal v čase návrhu, ani ho nevrátil. K vyprataniu
nehnuteľností nedošlo. Z tohto dôvodu bola podaná žaloba na vypratanie na príslušný súd, ktorej
bolo vyhovené dňa 18.9.2009 rozsudkom č.k. 4C/64/2006. Proti tomuto rozsudku žalovaný nepodal
odvolanie, ani priestory nevypratal. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za bezpredmetné,
opakujúce sa, ktoré v tomto konaní nemajú právne ani skutkové opodstatnenie. Pokiaľ ide o protokol,
tento bol zaslaný žalovanému na podpis s tým, že ak tento protokol podpíše a následne priestory
vyprace, bude táto záležitosť vyriešená. Žalovaný rovnako ako v roku 2005 protokol nepodpísal, nevrátil
ho, ani sa k nemu nevyjadril, a preto vo veci konal Okresný súd Bardejov ohľadom vypratania. Tvrdenie
žalovaného týkajúce sa opravy a údržby objektu je v tejto veci právne nevýznamné. Žalovaný nielenže
užíval, ale neumožnil žalobcovi prístup k objektu. Budova má riadne inžinierske siete, vrátane elektrickej
energie, vody a kúrenia. Pri uplatňovaní bezdôvodného obohatenia z titulu nájomného sa vychádzalo z
cien obvyklých, platiacich v meste U., čo bolo konštatované aj v samotnom rozsudku prvostupňového
súdu. Rozsudok súdu považuje za správny po právnej aj skutkovej stránke a navrhuje ho v celom
rozsahu potvrdiť. K návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov sa nevyjadruje. Žalovaný
doposiaľ podniká v činnosti - kúpeľné oplátky. Žiada priznať trovy odvolacieho konania vo výške 244,97
eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
Dňa 4.1.2013 bola Okresnému súdu Bardejov doručená žiadosť o prerušenie konania. Ako dôvod
prerušenia konania žalovaný uvádza, že v týchto dňoch na okresný súd (Okresnému súdu Bardejov
bola doručená 4.1.2013 žaloba) doručil žalobu č.k. 3C/1/2013 o určenie spoluvlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Táto žaloba bezprostredne súvisí s týmto sporom a týka sa nehnuteľností - potravín U.
M., súpisné číslo XXXX, na parcele C KN č. 2445/2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Na základe
tejto skutočnosti žiada, aby bolo konanie v tomto spore prerušené do právoplatného skončenia nového
súdneho sporu.
Odvolací súd preskúmal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania, nad rámec ktorých
nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len
prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudkom súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté o časti žaloby týkajúcej
sa užívaných nehnuteľností, ktoré súd posúdil tak, že tieto nehnuteľnosti užíval žalovaný. Prvostupňový
súd vo veci nerozhodol o náhrade trov konania s tým, že o týchto bude rozhodnuté až po právoplatnosti
tohto rozsudku. Nad uvedený rámec žalobu zamietol, čiže predmetom preskúmavanej veci bola iba
vyhovujúca časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa a žiadosť o prerušenie konania. Pokiaľ ide o
napadnutú vyhovujúcu časť, odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, s jeho
zdôvodnením v zmysle ustanovení a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdzuje podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. V priebehu prvostupňového konania prvostupňový súd
sa dôsledne vysporiadal so žalobou, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
za neoprávnené užívanie nebytových priestorov, ktoré sú uvedené v žalobe. Nie sú pravdivé tvrdenia
žalovaného, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Táto skutočnosť je zistiteľná z
listu vlastníctva č. XXXX, parcela č. C KN 2445/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.245 m2.
Žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, v ktorých mal žalovaný uložené svoje veci. Tieto aj
napriek výzvam žalobcu nevypratal aj napriek tomu, že na túto povinnosť bol zaviazaný rozsudkom
súdu prvého stupňa pod č.k. 4C/64/2006 - 67 zo dňa 18.9.2009. S poukazom na uvedené odvolací
súd má za to, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia podľa smernice Mesta Bardejov. Nie je pravdivé tvrdenie, že boli použité
najvyššie sadzby, čo zdôvodnil prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku. Taktiež nepriznal bezdôvodné
obohatenie za celý rozsah plochy nehnuteľností, ale len za reálne zapratané priestory. S poukazom na
uvedené odvolací súd má za to, že prvostupňový súd dôsledne sa vysporiadal so všetkými navrhnutýmidôkazmi, ktoré považoval za potrebné pri rozhodovaní vo veci samej vykonať. Tvrdenia žalovaného, že
neboli vykonané všetky ním navrhnuté dôkazy, sú neopodstatnené. Súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy, ktoré navrhujú účastníci konania, ale je povinný vykonať dôkazy, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie vo veci samej. Tak to učinil aj súd prvého stupňa. Z tohto dôvodu odvolací súd sa
stotožňuje so zdôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a ako vecne správny ho v celom rozsahu
potvrdzuje.
Po rozhodnutí vo veci samej v priebehu odvolacieho konania žalovaný podal žiadosť na prerušenie
konania z dôvodu, že je podaná žaloba o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolací
súd podanej žiadosti nevyhovel a rozhodol tak, že návrhu na prerušenie konania nevyhovuje. V podanej
žiadosti žalovaný neuviedol, z akého dôvodu a na základe akého právneho ustanovenia žiada, aby
odvolací súd prerušil konanie. V zmysle § 109 O.s.p., súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie
podnet. Z § 109 ods. 1, 2 O.s.p. nevyplýva dôvod pre prerušenie odvolacieho konania v súvislosti s
podanou žalobou žalovaným (žalobcom) na súd ohľadom spoluvlastníckeho práva. V danom prípade
odvolací súd nemal právne opodstatnenie pre vyhovenie tejto žiadosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.