Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612208060
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2612208060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: HERIX, s.r.o. so sídlom
Dunajská 8, Bratislava, IČO: 35 691 379, zastúpený: Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom Čáčovská
305,Senica,protižalovanej:A.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomG.č.XXX,zastúpená:Advokátskakancelária
Machová s.r.o., so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica, IČO: 36 864 544, o zaplatenie 104,68 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 11C/267/2012-197 zo
dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 461,88 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k
rukám právnej zástupkyne žalovanej. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 261, § 269, § 262
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 51, § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

2. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, po vykonanom dokazovaní mal preukázané že žaloba nebola

podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 9.7.2009 k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci
(ďalej len zmluva), pričom v tejto je uvedené, že sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 ObZ. Žalobca v tomto
právnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ, avšak žalovaná len ako fyzická osoby nepodnikateľ. Z tejto
zmluvy nevyplýva, že by sa účastníci dohodli, že sa na ich právny vzťah budú aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka (§ 262 ObZ). Na túto zmluvu je potom potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 51 OZ ). Súd mal bez pochybností preukázané, že zaplatenie sumy podľa
žaloby nemožno odvodzovať od tejto písomnej zmluvy, pretože k plneniu v prospech žalovanej vo výške

104,68 eura, ktorého sa žalobca žalobou domáha, malo byť v prospech žalovanej poskytnuté ešte pred
uzatvorením tejto zmluvy a to dňa 11.6.2009 kedy mal žalobca podľa jeho tvrdenia zabezpečiť žalovanej
službu digitálnej tlače jej fotografií v hodnote 38,68 eura a rovnako jej odovzdal fotobook v hodnote 66
eur. Žalobca nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou prišlo k uzatvoreniu nejakej ústnej dohody, čo
bolo jej predmetom a za akú cenu mal žalobca dodať predmet dohody a či na základe takejto dohody
dostala žalovaná plnenia od žalobcu. Jeden z konateľov žalobcu, O. F. sám túto skutočnosť potvrdil,
keď vypovedal, citujem: „Podľa mňa, nebolo pochýb, že sme boli dohodnutí na spolupráci. Je pravdou,

že o konkrétnej cene a jej výške k dohode neprišlo, ale žalovaná vedela, že nám bude musieť niečo
zaplatiť.“ Súd preto nárok uplatnený žalobou mohol teda posúdiť len podľa § 451 OZ, ako bezdôvodné
obohatenie.3. Je nesporné, že žalobca poskytol žalovanej zakladač, túto skutočnosť žalovaná potvrdila. Žalobca
predložil do spisu doklad o cene tohto zakladača, pričom tvrdí, že ho zakúpil za sumu 66,80 eura
(uplatnil si sumu 66 eur). Žalovaná naproti tomu predložila do spisu doklad, že podobný zakladač

možno zakúpiť za sumu 390,-Kč. Súd sa však napokon cenou sporného zakladača vôbec nezaoberal,
pretože žalobca nepreukázal, že by tento zakladač žalovanej poskytol za odplatu. Súd sa priklonil k
výpovedi žalovanej, t. j. že tento dostala darom a to z toho dôvodu, že táto od samého začiatku tvrdila,
že ho darom dostala. Naopak konateľ žalobcu O. F. najskôr vypovedal, citujem: „A keďže A. nemala
tento fotobook fyzicky, tak sme jej jeden dali, aby si mohla fotky do neho založiť a prezentovať sa.“ Na

druhej strane vypovedal, citujem: „Tento zakladač som jej ja osobne odovzdal s tým, že popieram, že
by sa jednalo o nejaký dar. Bol jej odovzdaný z toho dôvodu, aby si mohla do neho založiť fotografie,
ktoré sme pre ňu z jej fotografií vytlačili .“

4. Pokiaľ ide o poskytnutie služby digitálnej tlače fotografií v sume 38,68 eura, z predloženého
pokladničného dokladu zo dňa 11.6.2009 síce vyplýva, že išlo o digitálnu tlač v sume 38,68 eura, avšak

žalobcanepreukázal,žeišloodigitálnutlačfotografiíprežalovanúaaninepreukázal,žebyvôbecnejaké
fotografie pre žalovanú upravoval, vytlačil a že by jej ich skutočne aj odovzdal. Z predložených dokladov
od žalobcu tieto skutočnosti jednoznačne nevyplývajú, žalovaná to namietala a vypočutá svedkyňa
X. X., ktorú navrhol žalobca vypočuť, nepotvrdila tvrdenia žalobcu. Iní svedkovia zo strany účastníkov
navrhnutí na vypočutie vo veci neboli. M. C., ktorá zo začiatku komunikovala prostredníctvom emailov

so žalovanou, by v danej veci ako svedkyňa vypočutá byť nemohla, nakoľko je druhou konateľkou
žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal tvrdené
skutočnosti a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)

a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
právaprotižalobcovi,ktorývoveciúspechnemal.Trovykonaniapozostávajúztrovprávnehozastúpenia
v sume 461,88 eura, určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 8 úkonov právnej pomoci (t. j. prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 25.9.2012, písomné
podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012, dňa

26.2.2013, 7.10.2014, 17.3.2015, 14.10.2015), t. j. 8 x 16,60 € s DPH, 3 x paušál po 7,63 eura, 2 x paušál
po 7,81 eura, 1x paušál v sume 8,04 eura a 2 x paušál po 8,39 eura + 20 % DPH, t. j. spolu 222,69 eura.
Právna zástupkyňa žalovanej si uplatnila aj cestovné náhrady podľa zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách za pracovnú cestu Skalica - Senica a späť v dňoch 20.11.2012, 26.2.2013, 7.10.2014,
17.3.2015a14.10.2015t.j. spolucestovnénáhrady78,21eurasDPH.Právnejzástupkynižalovanejsúd

priznal tiež náhradu za stratu času a to za účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012, 7.10.2014, 17.3.2015
a 14.10.2015 a to vždy za 2 hodiny, celkom v sume 160,98 eura s DPH.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) v spojení s § 221 písm. h) OSP z dôvodu, že súd prvej inštancii

nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil tým (str. 7 posledný odsek rozsudku), že...“Súd sa však napokon cenou sporného zakladača
vôbec nezaoberal, pretože žalobca nepreukázal, že by tento zakladač žalovanej poskytol za odplatu.

Súd sa priklonil k výpovedi žalovanej, t. j. že tento dostala darom a to z dôvodu, že táto od samého
začiatku tvrdila, že ho darom dostala. Naopak konateľ žalobcu O. F. najskôr vypovedal že keďže
žalovaná nemala tento fotobook fyzicky, tak sme jej jeden dali, aby si mohla fotky do neho založiť a
prezentovať sa. Na druhej strane vypovedal, že tento zakladač jej osobne odovzdal s tým, že popiera,
že by sa jednalo o nejaký dar. Bol jej odovzdaný z toho dôvodu, aby si mohla do neho založiť fotografie,

ktoré pre žalovanú z jej fotografií vytlačili. Súd tak z protikladných vyjadrení účastníkov konania, teda
tvrdenia žalovanej, že išlo o dar a tvrdenia žalobcu, že popiera, že by sa jednalo o nejaký dar vyvodil
právny záver, že v tomto prípade išlo o dar a na základe takéhoto právneho záveru vydal napadnutý
rozsudok. Žiadne iné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli schopné preukázať pravdivosť jednostranného
tvrdenia žalovanej, že išlo o dar, v konaní neboli produkované. Žalobcovi tak nie jasné a ani zrejmé,

na základe akých myšlienkových pochodov a logických úvah prišiel súd prvej inštancie k takémuto
právnemu záveru. Podľa záveru súdu prvej inštancie medzi účastníkmi prišlo k uzavretiu darovacej
zmluvy podľa § 628 - § 630 OZ, teda že žalobca ako darca bezodplatne prenechal žalovanej ako
obdarovanej fotobook, ktorý si preukázateľne zaobstaral zo sumu 66 eur, ako aj vytlačené fotografie,za ktorých tlač vynaložil sumu 38,68 eura a žalovaná tento dar prijala. Darovacia zmluva sa v reálnej
praxi vyskytuje najmä medzi osobami, ktoré majú spolu mimoriadne blízky vzťah a to tak blízky, že
darcovi stojí za to v podstate obetovať svoje materiálne záujmy a bezodplatne ukrátiť svoj majetok v

prospech obdarovaného. Najčastejšie sa tak darovanie vyskytne medzi blízkymi príbuznými a inými
veľmi blízkymi osobami. Na uzavretie darovacej zmluvy tak musí prísť k zhode vôle na oboch stranách,
teda musí existovať vôľa darcu, v tomto prípade žalobcu, niečo bezodplatne prenechať obdarovanému,
žalovanej a vôľa žalovanej tento dar prijať. Ak súd prvej inštancie prišiel k právnemu záveru, že v tomto
prípade ide o darovanie, nie je zrejmé, aká mala byť motivácia žalobcu takto ukrátiť svoj majetok

v prospech žalovanej, keď je z priloženej e- mailovej komunikácie viac ako zrejmé, že žalovaná sa
s konateľmi žalobcu poznala len pár dní a krátko sa spolu stretli iba niekoľkokrát, pričom žalovaná
nie je príbuznou žiadneho z konateľov žalobcu a ani im blízkou osobou. Žalobca v odvolaní následne
opakovane presne, chronologicky opisuje obsah e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu a cituje
z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.

7.Podľanázoružalobcusasúdprvejinštancie záväznéhopokynuodvolaciehosúdunedržaldostatočne,
žalovaná nevysvetlila, za aké spracovanie fotiek v e-mailovej komunikácii ďakovala a za aký fotobook tri
týždnepouzavretívzájomnejpísomnejzmluvyďakovala,vpodstatesastýmsúdvďalšomkonanívôbec
nezaoberal a neprihliadal na to. K uzavretiu písomnej zmluvy o spolupráci došlo 9.7.2009 a žalovaná
ďakuje za poskytnutie fotobooku 27.7. 2009, teda o tri týždne neskôr, fotobook jej tak bol odovzdaný až

po uzavretí predmetnej zmluvy, vzťahuje sa tak naňho ustanovenie článku II. bod 5 vzájomnej zmluvy
o spolupráci zo dňa 9.7.2009. Žalobca má preto voči žalovanej nárok na plnú náhradu nákladov za
poskytnutý fotobook v súlade s vyššie citovaním ustanovením zmluvy, v sume 66 eur. Rovnako žalobca
počas konania preukázal, že má aj nárok na zaplatenie za tlač a spracovanie fotografií žalovanej sume
38,68 eura. Podľa názoru žalobcu rozsudok neobsahuje dostatočné odôvodnenie záverov a je vydaný

v rozpore s § 157 ods. 2 OSP, čím bolo porušené právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR.

8. Súd okrem iného priznal žalovanej aj nárok na náhradu trov konania, ktoré zahŕňajú aj náhradu za
stratu času za účasť na piatich pojednávaniach a to vždy za 2 hodiny spolu 10 hodín v celkovej sume

123,43 eura. Na jednu cestu Skalica - Senica a späť priznal žalovanej stratu času za 2 začaté polhodiny
spolu 20 začatých polhodín. Skutočná vzdialenosť medzi sídlom právnej zástupkyne žalovanej (Skalica)
a sídlom Okresného súdu s Senica je však len 23 km, táto vzdialenosť sa dá prekonať za jednu začatú
polhodinu a nie za dve začaté polhodiny, podľa príslušnej internetovej stránky má cesta trvať približne
22 minút. Na túto skutočnosť žalobca poukázal už vo svojom predchádzajúcom odvolaní. Žalobkyňa si

aj teraz vyskúšala uplatniť nárok na náhradu za stratu času v rozsahu dvoch začatých polhodín a súd
takúto náhradu opätovne priznal, pričom v spise už boli založené dôkazy, že cesta trvala 22 minút. Z
uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu zmenil a žalobcovi
priznal nárok vyplývajúci zo žaloby.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1) nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti je vecne správny.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi

základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

13. Predmetom nároku žalobcu uplatneného žalobou bolo zaplatenie 104,68 eura na základe uzavretej
zmluvy o spolupráci medzi stranami sporu dňa 9.7.2009. Uplatnená suma pozostávala z poskytnutej
služby žalobcu žalovanej vytlačením digitálnych fotografií v hodnote 36,68 eura a za poskytnutie

fotobooku (zakladača na fotografie) v hodnote 66 eur.

14. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca
počas konania nepreukázal, že vyúčtované náklady za služby, ktoré žalobca vynaložil boli poskytnuté
žalovanej. Z predloženého pokladničného dokladu zo dňa 11.6.2009 vyplýva, že išlo o digitálnu tlač v

sume 38,68 eura. však nebolo preukázané, že išlo o tlač fotografií pre žalovanú. Rovnako v prípade
faktúry za dodanie fotobooku v sume 1.500,-Kč (66 eur). Uvedená suma bola vyúčtovaná spoločnosťou
EUROBEAUTY, ako dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa, avšak súd nemal preukázané, že išlo o
fotobook pre žalovanú.

15. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23 Co/228/2012- 82 zo dňa 4.8.2014
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav. V uznesení uložil súdu prvej inštancie opätovne vypočuť žalovanú a
zistiť jej stanovisko k mailovej komunikácii. Žalovaná nech vysvetlí, čoho sa týka obsah spomínaných
mailov od 2.6.2009, s čím v maile zo dňa 8.6.2009 súhlasila a prečo ďakovala za spracovanie fotiek v

maile zo dňa 17.6.2009 a za fotobook v maile zo dňa 27.7.2009. Ďalej uložil súdu prvej inštancie zistiť, či
v dobe pred uzatvorením písomnej zmluvy zo dňa 9.7.2009 nedošlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy medzi
stranami sporu, čo bolo predmetom takejto prípadnej ústnej dohody, za akú cenu mal žalobca dodať
predmet dohody žalovanej, a či na základe takejto ústnej dohody dostala žalovaná plnenia od žalobcu. K
obsahu takejto dohody uložil odvolací súd povinnosť súdu prvej inštancie vypočuť žalobcu, prípadne aj

svedka, ktorá so žalovanou mailom komunikovala a ktorá pre žalovanú aj skutočne služby poskytovala,
aby táto osoba bližšie vysvetlila a opísala ako poskytovanie plnení (služieb alebo tovaru ) pre žalovanú
prebiehalo, pretože e-mailová komunikácia medzi stranami sporu je stručná a nepomenováva plnenia
podrobne. Súd mal tiež posúdiť, či tieto plnenia boli žalovanej poskytované na základe písomnej dohody
zo dňa 9.7.2009. Žalobca predmet a cenu plnenia odvodzuje z čl. II bodu 5. zmluvy o spolupráci. Súd

sa mal zaoberať zmluvou z hľadiska jej platnosti, mal posúdiť, či je dostatočne určitá v časti, z ktorej
žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy. V čl. II. bode 5 sa uvádza, že žalobca pre žalovanú
v prípade potreby spracuje jej fotobook a s tým súvisiace zmeny/úpravy vizáže. Obsah pojmov v
zmluve a v žalobe sa nezhoduje (o tlači fotografií sa zmluvy nezmieňuje), preto bude potrebné výsluchmi
účastníkovzisťovaťapreukazovať,čiboložalovanejposkytnutéplnenie,ktorébolopredmetompísomnej

zmluvy, resp. inej zmluvy. Podľa zmluvy má žalobca nárok na 50% vynaložených nákladov za služby
poskytnuté žalovanej, preto žalobca vysvetlí, prečo si uplatňuje všetky náklady. Ak chcel byť v konaní
úspešný žalobca, musel preukázať svoje tvrdenia, že žalovanej poskytol plnenia na základe písomnej
zmluvy zo dňa 9.7.2009, prípadne ústnej dohody uzavretej pred týmto termínom, musí preukázať čo
bolo predmetom plnenia, v akej dohodnutej hodnote poskytol plnenie pre žalovanú a že jej predmet

plnenia odovzdal.

16. Súd prvej inštancie následne podrobne vypočul strany sporu. Z výpovede žalobcu na pojednávaní
17.3.2015 vyplynulo, že so žalovanou sa skontaktovali na základe jej vyplneného formulára sa
internetovej stránke žalobcu (1.6.2009) a so žalovanou komunikovali predovšetkým emailami (od

2.6.2009). Žalovaná im poskytla svoje fotografie, asi na CD nosiči, ktoré neboli vhodné na prezentáciu
prostredníctvom ich agentúry v zahraničí. Bolo ich treba upraviť, retušovať a vytlačiť. Túto možnosť
žalovanej ponúkli prostredníctvom mailovej komunikácie a ona s tým súhlasila. Keďže žalovaná nemala
fotobook, tak jej jeden dali, aby si mohla do neho založiť fotky a prezentovať sa. Dohodu podpísaliaž 9.7.2009, pretože k uzatvoreniu konkrétnej zmluvy s modelkou pristúpia zvyčajne neskôr, až keď
majú spätnú väzbu od príslušnej zahraničnej agentúry, že má o modelku záujem. O konkrétnej cene
a jej výške za služby k dohode neprišlo, ale žalovaná vedela, že žalobcovi bude musieť niečo zaplatiť.

Zakladač osobne odovzdal žalobkyni, pričom nešlo o dar. Žalobou sa domáhajú zaplatenia účelne
vynaložených nákladov na základe ústnej dohody so žalovanou z tohto obdobia. Žalovanej žalobca
odovzdal65ks fotiek.Žalobcanapodporusvojichtvrdenídospisuzaložilzmluvuospolupráciz9.7.2009
uzavretú medzi stranami sporu, faktúru z 11.8.2009, ktorou žalobca žalovanej fakturoval čiastku z
celkových nákladov na fotobook a tlač fotiek 104,68 eura (66 + 38,68 eura), blokom z pokladne zo dňa

11.6.2009 o zaplatení 38,68 eura za 65 fotografií vystavenom podnikateľom Ing. F. B. - Copex, faktúrou
spoločnosti Eurobeauty zo dňa 4.6.2009 na sumu 1.500,- Kč za fotobook, emailovou komunikáciou
medzi stranami sporu a ďalšie.

17. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj
na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 OSP účinného v čase

rozhodovania súdom prvej inštancie). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov
v zmysle § 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne
podľa § 149 až 151 CSP). Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom

na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 OSP, v odvolacom
konaní neprihliada. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia;predpokladomdôkaznejpovinnostijetotižpovinnosť

tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ
ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti,
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana
konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

18. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
svoje tvrdenie, že žalovanej poskytol služby na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 9.7.2009, jej bodu
5, tiež nepreukázal, že by žalovanej poskytol služby na základe ústnej dohody pred uzavretím písomnej
zmluvy, resp. že by malo ísť o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovanej na

úkor žalobcu. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že žalovanej odovzdal vytlačené fotografie a zakladač
fotografií. Žalovaná vo výpovedi poprela, že by jej žalobca odovzdal akékoľvek vytlačené fotografie
a potvrdila, že si od žalovaného prevzala zakladač na zakladanie fotografií po módnej prehliadke,
na ktorej so žalobcom spolupracovala. Za prehliadku nedostala zaplatené, zakladač považovala za
dar od žalobcu. Žalobca zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že o konkrétnej cene za služby (tlač

fotografií a zakladač) a jej výške k dohode neprišlo, ale žalovaná vedela, že žalobcovi bude musieť
niečo zaplatiť. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že žalovanej poskytol fotografie a zakladač na fotografie
preukazoval listinnými dôkazmi, pokladničným blokom zo dňa 11.6.2009, preukazujúcim zaplatenie
sumy 38,68 eura za vytlačenie 65 fotografií, faktúrou spoločnosti Eurobeauty zo dňa 4.6.2009 na
sumu 1.500,- Kč za kúpený zakladač fotografií a emailovou komunikáciou medzi stranami sporu. Z

týchto listinných dôkazov však v žiadnom prípade nevyplýva, že by si žalovaná u žalobcu objednala
akékoľvek konkrétne služby za dohodnutú cenu a že by aj tieto služby prevzala. Tak, ako už uviedol
súd prvej inštancie, pokladničný blok a faktúra nie sú listinným dôkazom preukazujúcim poskytnutie
služieb žalovanej, z týchto dôkazov je možné zistiť len to, že žalobca zaplatil za vytlačenie fotografií a
za zakladač na fotografie. Úplne absentuje akákoľvek konkrétna objednávka na poskytnutie služby za

konkrétnu sumu zo strany žalovanej, následne neexistuje dohoda o tom, že by mal žalovaný čokoľvek
poskytnúť žalovanej za dohodnutú cenu. Dohoda o cene je vždy podstatnou náležitosťou každej zmluvy
o dodávke služby alebo tovaru. Ani emailová komunikácia neobsahuje zmienku o prevzatí fotografií a už
vôbec neobsahuje zmienku o rozsahu poskytovaných služieb, t.j. žalovaná nežiada žalobcu o vytlačenie
konkrétneho počtu fotografií, resp. nežiada o zabezpečenie zakladača fotografií a nezmieňuje sa o cene

za poskytnuté služby. Ak žalobca odpovedá na emaile žalovanej, tiež tam nie sú obsiahnuté žiadne
konkrétne ponuky (návrhy) na poskytnutie služieb pre žalovanú, ktoré by si ona za konkrétnu cenu
vybrala. Tvrdenia žalobcu o poskytovaní služieb žalovanej mala potvrdiť svedkyňa X. X., ktorá sa
však vôbec nevedela vyjadriť k existencii zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Zároveň uviedla, žev období, keď ona spolupracovala so žalobcom, zaplatila mu za poskytnuté služby cenu, ktorá s ňou
bola vopred dohodnutá.

19. Ďalej je potrebné poukázať na rozpory medzi výpoveďou žalobcu a listinnými dôkazmi, keď žalobca
nevedel vysvetliť, prečo je pokladničný blok vytavený na tlač 65 fotografií a v emaile z 11.8.2009 sa
zo strany žalobcu uvádza 30 vytlačených fotografií. Nevysvetlil tiež, prečo bolo za fotobook vystavená
faktúra na 1.500,- Kč, ale zaplatené bolo za fotobooky (t.j. v množnom čísle) 56,45 eura a žalovanej
bola vyúčtovaná suma 66 eur.

20. Zmluva o spolupráci zo dňa 9.7.2009 v bode 5 obsahovala dojednanie o zabezpečení spracovania
fotobooku a stým súvisiace zmeny/úpravy vizáže zo strany žalobcu pre žalovanú. Žalobca si uplatnil
žalobou nárok na zaplatenie zakúpeného zakladača fotografií a za vytlačené fotografie. Porovnaním
textu zmluvy a žaloby je zrejmé, že obsahom zmluvy a obsahom žaloby nie sú zhodné plnenia,
za spracovanie fotobooku a úpravu vizáže nemožno považovať odovzdanie zakladača fotografií a

vytlačenie fotografií, takže k plneniu zo strany žalobcu nedošlo na základe uvedenej zmluvy a počas
konania nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu inej zmluvy, na základe ktorej
by vznikla žalovanej povinnosť plniť, pretože strany sporu sa nedohodli na cene za poskytnuté plnenia.

21. V takejto dôkaznej situácii bol súd prvej inštancie oprávnený uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že by žalovanej poskytol služby, resp. plnenia na základe dohody, za ktoré
by mu patrila suma, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že súd
nemohol dospieť k záveru, že zakladač na fotografie poskytol žalovanej ako dar, pretože z vykonaného
dokazovania uvedená skutočnosť nevyplynula a žalovaná takéto tvrdenie ničím nepreukázala. Počas
konania ale žalovaná nemala dôkazné bremeno, bolo na žalobcovi, aby preukázal tvrdenia uvádzané v

žalobeavovýpovedi,čosamuzvyššieuvedenýchdôvodovnepodarilo.Niejepodstatné,akovyhodnotil
súd to, že si žalovaná od žalobcu prevzala zakladač na fotografie, nemuselo ísť o dar, mohlo ísť o
protihodnotu za účasť na módnej prehliadke. Podstatným je, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu
vznikol nárok na zaplatenie odmeny za odovzdaný zakladač fotografií žalovanej, pretože zo žiadneho
listinného dôkazu a dokonca ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by sa boli strany sporu dohodli

vopred na cene takejto služby alebo cene takéhoto tovaru. Ak by sa strany sporu vopred dohadovali na
cene služby, je potrebné pripustiť, že žalovaná by si vôbec od žalobcu neprevzala zakladač fotografií,
keby vedela, koľko za neho musí zaplatiť, resp. by žalobcovi vrátila poskytnutú vec. Odvolací súd
v súvislosti s povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, v ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie,

ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní dôkazného bremena v tomto prípade žalovanej. Ide o pravidlo,
že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ak žalovaná tvrdila, že vytlačené fotografie
neprevzala a za prevzatý zakladač fotografií jej nevznikla povinnosť zaplatiť požadovanú čiastku, lebo
na to neexistuje dôvod, žalovaná neexistenciu uvedeného preukázať nemohla. Bolo na žalobcovi, aby

preukázal v konaní opak.

22. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho
výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej trovy konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
Žalobca namietal v odvolaní nesprávne priznanú náhradu za stratu času, pričom vychádzal z údajovna internetovej stránke (č.l. 74) o vzdialenosti 23 km a trvaní cesty 22 minút, medzi Skalicou (sídlom
advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalovanej) a sídlom súdu v Senici. Žalovaná preukázala
podaním doručeným súdu 24.5.2013 (príloha k vyjadreniu k odvolaniu), že na stránke mapy.atlas.sk je

uvádzaná vzdialenosť medzi Skalicou a Senicou 24,44 km a trvanie cesty 39 minút. Priznanú náhradu
za stratu času súdom v rámci trov právneho zastúpenia je tak možné považovať za správnu a žalovanou
preukázanú.

24. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).