Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607200441
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4607200441.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. H., nar. XX. XX. XXXX, W. XXX/XX, K.
B., o vymoženie sumy 424,22 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

8Er/33/2007 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.
zn. EX 79/11, o odvolaní oprávneného zo dňa 14. 02. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 20. januára 2017 č. k. 8Er/33/2007-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 14. 02. 2017 na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne
rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie voči oprávnenému a
žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/ až j/, § 57
ods. 2, § 58 ods. 1, § 243, § 243b a § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ustanovení § 2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, ustanovení § 391 ods. 2 a § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok a smernicami Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 18. 09. 2006 pod
sp. zn. SR 4082/06.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným,

ktorý ju riadne neplnil. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku suma 606,78 eur pozostáva z
nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 598,82 eur, úrokov z omeškania vo výške0,00 eur vypočítaných k 22. 04. 2006 a poplatku za upomienku vo výške 7,97 eur. Oprávnený vo svojom
návrhu zo dňa 21. 12. 2006 uviedol, že došlo k čiastočnej úhrade povinným, a to vo výške 182,57
eur, a preto súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej

povinnostizaplatiťsumu424,22eur(12.780,-Sk)s0,25%úrokomzomeškaniazakaždýdeňomeškania
zo sumy 416,25 eur (12.540,- Sk) od 28. 11. 2006 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 170,55
eur(5.138,-Sk)avšetkyúčelnevynaloženétrovyexekučnéhokonania.Zozmluvyoúverečíslo3600231
zodňa27.01.2006(ďalejlenzmluva)ajejsúčasti-všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru(ďalejlen
všeobecné podmienky alebo VP) bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,94

eur. Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 321,32 eur,
t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 653,26 eur v 12-ich mesačných splátkach po 54,44
eur, počnúc dňom 17. 02. 2006. Zo všeobecných podmienok vyplýva, že tretina príslušného poplatku,
ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť vo výške 321,32 eur, predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou (bod 13 VP).

5. Poukázal na to, že v zmluve (všeobecných podmienkach) oprávnený upravil viaceré sankcie, ktoré
by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť povinného v
prípade, že sa celý dlh stane splatný naraz podľa bodu 4 VP zaplatiť oprávnenému úrok z omeškania
vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný, až do

dňa jeho uhradenia (bod 06 VP). Ďalšou sankciou vyplývajúcou z VP (bod 4) je zmluvná pokuta vo
výške 9,96 eur za každý jeden prípad omeškania s platením niektorej splátky sedem dní a viac. Podľa
bodu 4 VP, ak povinný neuhradí včas štyri po dve idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok v oboch

prípadoch spolu so zmluvou pokutou vo výške 9,96 eur. Z bodu 4 VP vyplýva pre povinného aj povinnosť
uhradiť oprávnenému paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej v sume 1,99 eur za
každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienky zmluvy do 5 dní od doručenia písomnej výzvy
na úhradu. Všeobecné podmienky obsahujú aj rozhodcovskú doložku (bod 17). Podľa rozhodcovskej
doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.
s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo

však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.

6. Uviedol ďalej, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK, napr. či plnenie, na
ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov
rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účinky právoplatného
rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky

právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že
rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné
prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje,
že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny
vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je

záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná,
teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej
právoplatnosti existujú výnimky. Jenou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov.
Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia.

Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je
teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku, môže tedaskúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

7. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN),
naviac tento údaj nevyplýva ani z exekučného titulu. Tento údaj má za cieľ chrániť spotrebiteľa, pretože
odplata je často krát zložito formulovaná tak, že spotrebiteľ skutočnú cenu úveru nevie zistiť. Preto práve
RPMN mu umožňuje v jednom čísle mať všetky úroky a poplatky. Ak tento údaj dodávateľ v zmluve

neuvedie vystavuje sa preňho nepriaznivým následkom, že úver bude bezúročný a bez poplatkov.
Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády (§
10 ods.10 zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov). Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2, písm. j/ zákona č.
258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov).
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,

aleboposkytnutáslužba.Akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaodseku2
písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (§ 4 ods. 3, písm.
a), b). zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov).
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov).
Stály rozhodcovský súd túto skutočnosť nezohľadnil. Zároveň v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa mal aplikovať priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, rozhodcovský súd priznal

až 91,25 % úrok z omeškania (0,25 % denné x 365 dní v roku, t. j. 91,25 % úrok ročne). Rozhodcovský
súd mal správne aplikovať ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z.

8. Uviedol ďalej, že v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Nitre podrobil kontrole aj rozhodcovskú

zmluvu - doložku obsiahnutú v článku 17 Všeobecných obchodných podmienok. Rozhodca, ktorý
rozhodoval spor účastníkov a vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Nakoľko medzi účastníkmi
ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky)

spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky
štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní,
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o
tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam

rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože
v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v
rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej
zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

9. Poukázal i na Smernicu Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ktorá považuje riešenie
sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný

presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd prvej inštancie pritom nepochyboval
o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým
podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovaťpojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v
spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné,
aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky

znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

10. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym

a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ iba vtedy, ak práva
v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom
konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal návrh na začatie

rozhodcovského konania. Rozhodcovskou doložkou, ktorá určuje, že spor bude riešený rozhodcovským
súdom, alebo ktorá síce dáva na výber medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, sa
spotrebiteľovi odníma právo brániť sa a podať žalobu na začatie konania alebo opravný prostriedok na
všeobecný súd. Ide pritom o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v

zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred
pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať,

že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané, je
odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi
oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi drobným
písmom a aj keď sú jednotlivé články rozdelené do častí podľa témy, ktorú upravujú (napr. základné

ustanovenia, uzavretie zmluvy a čerpanie úveru, revolving, sankcie, zabezpečenie, rozhodcovská
doložka, záverečné ustanovenia) sú značne neprehľadné, keďže jednotlivé články na seba navzájom
odkazujú (pri čítaní jedného článku spotrebiteľ nemá možnosť hneď zhodnotiť obsah a význam tohto
článku, keďže odkazuje na ďalšie články zmluvných dojednaní). Rozhodcovská doložka je v neprospech
povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia

sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí
v prípade rozhodcovského konania.

11. Rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi
možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a

spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do podania
návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je
pritom zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské
konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi.

12. Rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie posúdil vzhľadom na všetky uvedené dôvody za
neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V rozhodnutí C-168/05, Mostaza Claro Európsky súdny
dvor vyslovil názor, že rozhodcovský nález v spore zo spotrebiteľskej zmluvy nie je treba zrušiť
spôsobom predpokladaným národným právom pre zrušenie rozhodcovského nálezu (rozsudku), ale súd
má kedykoľvek prihliadať na neplatnosť takého rozhodcovského nálezu. Táto možnosť priznaná súdu

bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo
má ťažkosti s ich uplatnením. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok,
teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

13. Vo vzťahu ku skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi
neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka
rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ
spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods.
3 OZ obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

14. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že zmluva o úvere č. 3600231 obsahuje aj ďalšie neprimerané
zmluvné podmienky, pričom jednou z nich je aj dohoda o úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
(91,25 % ročne) z dlžnej sumy. Táto sankcia (rovnako ako ďalšie - zmluvné pokuty, poplatok za
upomienky) nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú na
predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú

individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť. Podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa
(§ 54 ods. 1 OZ). Povinnosti spotrebiteľa sú preto limitované ustanoveniami Občianskeho zákonníka
bez ohľadu na právnu formu, ktorú dodávateľ so spotrebiteľom uzatvorili (napr. či došlo k dohode o
voľbe práva, alebo ide o tzv. absolútny obchod). Týka sa to aj úroku z omeškania, ktorý preto patrí
veriteľovi iba podľa predpisov občianskeho práva, teda podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z., a nie podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodcovským súdom bol
úrok z omeškania priznaný oprávnenému vo výške 0,25 % denne zo sumy 416,25 eur od 28. 11.
2006 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd
vychádzal z bodu 6 všeobecných podmienok (tento bod je v rozsudku citovaný), teda zo zmluvného
dojednania, ktorým malo dôjsť k dohode účastníkov o úroku z omeškania. Ustanovenia § 517 ods. 2 OZ

a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. však dohodu zmluvných strán o výške úroku z omeškania
nepripúšťajú (ani nepripúšťali) a naopak stanovujú jeho výšku, resp. spôsob jeho určenia v závislosti
od výšky diskontnej, resp. základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (do 31. 12. 2008) a
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 01. 01. 2009). Zmluvná povinnosť zaplatiť
riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade

zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako
aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi,
že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takej významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné
zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100 % istiny. Zmluvné dojednanie o úroku z
omeškaniajevzhľadomnauvedenédôvodyneprijateľnouzmluvnoupodmienkouspotrebiteľskejzmluvy.

Okrem toho je nepochybné, že úrok z omeškania, keďže bol priznaný zo sumy 416,25 eur, bol priznaný
oprávnenému aj z právom nedovoleného plnenia, t. j. z príslušného poplatku, ktorý je súčasťou uvedenej
sumy. Úrok z omeškania z príslušného poplatku za poskytnutie úveru je tak (bez ohľadu na jeho výšku)
právom nedovoleným plnením.
Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského

konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa
konštatuje,ženáhradatrovkonaniabolaoprávnenémupriznanáakoúspešnémuúčastníkovi.Naúspech
oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského
rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom, a preto ani nemôže byť podkladom pre
vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať.

15. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené dôvody v zmysle zákonných ustanovení citovaných v
predmetnom rozhodnutí exekúciu vyhlásil za neprípustná a zastavil ju. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Nároky, ktoré aj keď sú
priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy
spotrebiteľskéhopráva,nemožnovymáhaťvrámciexekúcie,pretožetakýtovýkonprávabybolvrozpore
s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53
ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a

preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok.

16. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie zistil dôvody pre zastavenie exekúcie, preto ju zastavil, pričom

tak postupoval aj v súlade so záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
III. ÚS 322/2010-37 z 13. 04. 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Okrem uvedeného ústavný súd
považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladnepotom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. III. ÚS 35/2010, III.
ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010 a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania".

17. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie voči oprávnenému, pričom vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške
trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol analogicky podľa § 256 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré bolo zastavené.

18. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie.

19. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.PoukázalnajudikatúruÚstavnéhosúduSR,judikatúruSúdnehodvoraEÚ,rozhodnutiaeurópskych
súdov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave.
Uviedol, že ak súd nehodlá akceptovať v odvolaní uvedenú interpretáciu, navrhuje, aby konanie podľa
§ 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho
súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo
spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa
aplikuje len vtedy, ak sa spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka
sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu

súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“
Mal za to, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia
rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 zákona o rozhodcovskom konaní,
avšak ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok obsiahnutých v týchto
ustanoveniach, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním

úplného judiciálneho procesu. Nerešpektovaním vyššie uvedeného by teda mohlo dôjsť k tomu,
že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní by stratil vplyvom nahradenia opraveného procesu
indikovaného v ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní revíznym procesom exekučného súdu
všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces.
Exekučný súd nebol podľa názoru oprávneného povinný skúmať to, či rozhodnutie rozhodcovského

súdu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, z dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia
bola SR právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak však žalovaný (dlžník) takto nepostupoval, nemožno za
súčasného právneho stavu zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom,
nakoľko exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom

a naprávať pasivitu účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný.
Uviedol tiež, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušil
konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený poukázal na ust.
čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktoré je potrebné aplikovať tam, kde je porušovaná rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv, t. j. i
v predmetnej veci, pretože oprávnený sa domnieval, že v konaní pred exekučným súdom mal výrazne
nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s dlžníkom. Exekučný súd argumentoval

postavením oprávneného ako podnikateľa. Mal za to, že exekučný súd napadnutým uznesením vylúčil
akúkoľvek možnosť podať opravný prostriedok vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením
judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a jej rozporu s dobrými mravmi, uviedol, že exekučnýsúd bol v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to,
či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom bolo v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu
rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Bolo potrebné dodať, že právny poriadok SR neumožňuje

exekučnému súdu skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky, avšak ak by odvolací súd i napriek
tomu usúdil, že bol oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je
platná. Podľa názoru oprávneného nebolo možné posúdiť zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu, že oprávnený poskytuje svojim klientom
peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) v bode 19 sa účastníci konania
dohodli, že sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Namietal
i nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania súdom prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí. Konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými
podmienkami, t. j. i s bodom 6 VPPÚ, neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, ak sa
stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i

úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný
celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má výlučne sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len
v tom prípade, ak poruší zmluvné podmienky (nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve o úvere).
Oprávnený uviedol, že výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje

úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za
ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného
dôvodu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si
účastníci dohodli úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V
súvislosti s dohodnutým úrokom z omeškania poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka

a rozhodnutie NS SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS
SR, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých
mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže
každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či
uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa

v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného
neplnenia tohto záväzku, a to povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Pri úroku z
omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým,
že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Oprávnený v súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru
uviedol, že v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu - v tomto prípade

príslušný poplatok, ktorý pozostával v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V závere svojho odvolania
k poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ sa povinný zaviazal uhradiť
oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 eur
akopaušálnuúhradunákladovaadministratívystýmspojenej.Zdôraznil,ževpredmetnejveciexekučný

súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, t. j. exekučný súd nezistil žiaden
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny
postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. §
45 zákona o rozhodcovskom konaní dbajúc na existenciu ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom

konaní len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou.
Zdôraznil tiež, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť
exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

20. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie zo dňa 20. 01. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne,
pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.22. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 21. 12. 2006,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 12.
2006 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR
4082/06 zo dňa 18. 09. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 10. 2006 a vykonateľnosť dňa 05.
10. 2006. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 17. 01. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným
podaním zo dňa 08. 10. 2009 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora z JUDr. Milana Striešku

na JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti s výzvou súdu prvej inštancie si súdny exekútor JUDr. Milan
Strieška vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 190,60 eur. Súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym
úradníkom vydal dňa 25. 02. 2010 uznesenie č. k. 8Er/33/2007-15, ktorým vyhovel návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, zmenil poverenie na vykonanie exekúcie tak, že vykonaním súdnej
exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, pričom súd o trovách súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku nerozhodoval.

Písomným podaním zo dňa 21. 09. 2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý oznámil súdu prvej inštancie
svoj „pomer“ k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávnený v tomto konaní). Dňa 14. 05. 2012 súd
prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal uznesenie č. k. 8Er/33/2007-23, ktorým
exekúciuzastavilaotrováchexekúcierozhodnesamostatnýmuznesením.Protitomutouzneseniupodal
oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom postupom podľa § 374 ods. 4 OSP rozhodol sudca

súdu prvého stupňa uznesením č. k. 8Er/33/2007-47 zo dňa 25. 07. 2012, tak, že exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju, pričom o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Voči uvedenému uzneseniu sa oprávnený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolal, a to prostredníctvom odvolania zo
dňa 13. 08. 2012, doručenom súdu prvej inštancie dňa 14. 08. 2012. Dňa 09. 08. 2012 bol súdu prvej

inštancie od právneho zástupcu oprávneného doručený aj návrh na prerušenie konania zo dňa 26. 07.
2012. O odvolaní oprávneného zo dňa 13. 08. 2012 a návrhu na prerušenie konania zo dňa 26. 07. 2012
rozhodol odvolací súd tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konania a návrh na prerušenie konania zamietol. Vočitomuto rozhodnutiu sa oprávnený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolal, a to prostredníctvom odvolania zo dňa 17. 12. 2012, doručenom

súdu prvej inštancie dňa 16. 01. 2013 a odvolaciemu súdu dňa 21. 12. 2012. O odvolaní oprávneného
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 06. 2016 č. k. 15XCoE/9/2016 tak,
že odvolacie konanie zastavil. Prípisom zo dňa 22. 01. 2013 súd prvej inštancie vyzval oprávneného,
aby v určenej lehote predložil zmluvu o úvere zo dňa 27. 01. 2006 a všeobecné obchodné podmienky
poskytnutia úveru. Na uvedenú výzvu oprávnený reagoval podaním zo dňa 13. 02. 2013 a predložil

požadované dokumenty. Súd prvej inštancie vydal dňa 20. 01. 2017 uznesenie č. k. 8Er/33/2007-131,
ktorým rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne rozhodol, že súdny
exekútor má nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie voči oprávnenému a žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

23. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

24. Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2015) v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.25. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom

podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

26. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia a z
toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

29. V predmetnej veci ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi zmluvy o úvere
zo dňa 27. 01. 2006 je potrebné uviesť, že táto zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou
používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov fyzickým osobám ako i podnikateľom,
v ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo zmluvy, rodné číslo a podobne. Právny
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere zo dňa 27. 01. 2006 je vzťahom

spotrebiteľským, na ktorý je potrebné uplatniť normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského
práva vylučujú dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok. Nespotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere musí preukázať veriteľ (oprávnený), čo však v danom prípade splnené nebolo.
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere
zo dňa 27. 01. 2006 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v

znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia (teda v znení účinnom od 01. 01. 2008), podľa ktorého
je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom -
povinnýmakofyzickouosobou,ktorýpriuzatváraníaplnenízmluvynekonalvrámcipredmetuobchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto
konanie povinného nepreukázal. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere
uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 27. 01. 2006 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného,
pričom ani samotný oprávnený vo svojom odvolaní túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal.

V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa.

30. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s. zo dňa 18. 09. 2006 pod sp. zn. SR 4082/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.
10. 2006 a vykonateľnosť dňa 05. 10. 2006, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o úvere zo dňa 27. 01. 2006, v zmysle ktorej
bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 10.000,- Sk (331,94 eur), ktorý
sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok 9.680,- Sk (321,32 eur) v dvanástich

mesačných splátkach po 1.640,- Sk (54,44 eur), počnúc dňom 17. 02. 2006, t. j. celkom sa zaviazal
oprávnenému zaplatiť sumu 19.680,- Sk (653,26 eur). Súčasťou tejto zmluvy sú i Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: "Všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:a/ predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa

dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu".

31. V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza
i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej
veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru

štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 27. 01. 2006 a tento právny vzťah
teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobunarozhodcovskomsúde.Spoukazomnauvedenépotomtrebapovažovaťrozhodcovskúdoložku
uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru štandardnej formulárovej spotrebiteľskej

zmluvyoúverezodňa27.01.2006bezohľadunajejformuazneniezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým
mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne

odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

32. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že

takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

33. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 27. 01. 2006 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú

prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil v priebehu
exekučného konania, preto správne postupoval podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov a exekúciu zastavil. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so
zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom,

nakoľko boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že povinný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).36. Odvolací súd v súvislosti s návrhmi oprávneného na prerušenie konania, dáva oprávnenému
do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5), ak

osobitný zákon neustanovuje inak. K návrhu oprávneného zo dňa 14. 02. 2017 (ktorý je súčasťou
podaného odvolania) na prerušenie exekučného konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ alebo c/ CSP,
odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že preskúmaním tohto návrhu oprávneného nezistil
žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť tomuto návrhu vyhovieť. Prerušiť konanie podľa ust. §
162 ods. 1, písm. b/ ,c/ možno len vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel súd k záveru, že sú splnené

podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na začatie konania, alebo podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie
o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

37. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný i s poukazom na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na
ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného
konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak
to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je.

V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné
vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ alebo c/
CSP. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36
ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do
úvahy možnosť prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ alebo c/ CSP.

38. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.