Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112217234
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112217234.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: Juraj Tlach, s miestom podnikania
Tulská 2979/25, 010 08 Žilina, IČO: 40 738 434, v konaní o zaplatenie 1.232,07 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 11Rob/181/2012-58 zo dňa 20.

februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 11Rob/181/2012-58 zo dňa 20. februára 2013 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vo výrokovej časti uviedol, že doručením písomného oznámenia
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania vedeného pod sp.zn. 11Rob
181/2012 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva

tohto subjektu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 15.05.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
1.232,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 18.06.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Písomným podaním zo dňa 22.06.2012, doručeným okresnému súdu dňa 27.06.2012,

oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom „Važecká 16, 080 05 Prešov“,
IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom R.. I. X, XXX XX I.,
že podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 79/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Okresný súd po
oboznámení sa so žalobou, predloženými prílohami a podaním zo dňa 22.06.2012 dospel k záveru,
že doručením písomného podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nenastali účinky

vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu v konaní.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vznik vedľajšieho účastníctva v konaní
je prípustný v dvoch rôznych prípadoch vyžadujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok. V
prvom prípade je podmienkou vzniku vedľajšieho účastníctva právny záujem tretej osoby na výsledku
konania, ktorý je daný spravidla vtedy, ak bude rozhodnutím vo svojich dôsledkoch dotknuté právne

postavenie tejto osoby, teda jej práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva (§ 93 ods. 1 OSP).
V druhom prípade zákon umožňuje stať sa vedľajším účastníkom právnickej osobe, ktorej špecifický
predmet činnosti spočíva v ochrane práv podľa osobitných predpisov (§ 93 ods. 2 OSP), ktorými sú
napr. Obchodný zákonník, zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení
neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej

kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkochv znení neskorších predpisov. Zo zmyslu osobitnej právnej úpravy venovanej vedľajšiemu účastníctvu
právnickej osoby možnosť vyvodiť záver, že jeho zmysel a účel sa môže naplniť iba v prípade, ak je
špecifický predmet činnosti právnickej osoby súčasne naviazaný na predmet konania, do ktorého má

právnická osoba ako vedľajší účastník vstúpiť.

V prejednávanej veci má ako vedľajší účastník na strane žalovaného vystupovať Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, ktorého predmetom činnosti podľa § 2 registrovaných stanov združenia je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie

spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní
práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť na posilňovanie právneho vedomia
spotrebiteľov, vykonávanie medikácie za účelom mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Okresný súd poukázal na § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, zák. č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), a konštatoval, že žalovaný
Juraj Tlach, s miestom podnikania Tulská 2979/25, 010 01 Žilina, IČO: 40 738 434, je podnikateľom
podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka odo dňa vzniku podnikateľského oprávnenia, t.j. 01.05.2003.
Súčasne,záväzkovývzťahmedziúčastníkmikonaniavznikolnazákladeZmluvyopripojeníč.A4203274

zo dňa 20.03.1998 zmenenej Dodatkom zo dňa 23.12.2008, Zmluvy o pripojení č. A4168205 zo dňa
23.12.2008aZmluvyopripojeníč.4302113zodňa19.03.2009,vktorýchžalovanývystupujevpostavení
fyzickej osoby - podnikateľa, v dôsledku čoho ich okresný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti
považoval za zmluvy uzavreté v rámci podnikateľskej činnosti oboch zmluvných strán. Okresný súd tak
konštatoval, že medzi účastníkmi konania existuje obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1

Obchodného zákonníka, a teda žalovaný sa v konaní nepovažuje za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu v prejednávanej veci podľa okresného súdu nevznikol
priestor pre Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS naplniť v konaní predmet svojej činnosti
spočívajúcivochraneprávspotrebiteľa,apretodoručenímpísomnéhooznámeniaZdruženianaochranu
spotrebiteľa HOOS o vstupe do konania ako vedľajší účastník, nemohli nastať účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva. Okresný súd vzal pri rozhodovaní súčasne do úvahy aj osobitnú povahu skráteného
konania, kedy sa o návrhu rozhoduje platobným rozkazom, nakoľko v uvedenom druhu konania sa
môže pomoc vedľajšieho účastníka najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný
odpor. S prihliadnutím na procesné štádium, v ktorom sa konanie nachádza (pred vydaním platobného
rozkazu), okresný súd zastal názor, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nie je prípustný. Vo

vzťahu k § 93 ods. 3 veta druhá OSP okresný súd poznamenal, že v prejednávanej veci rozhodol o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní aj bez návrhu vzhľadom na absenciu výslovnej právnej
úpravy regulujúcej postup v prípade, keď doručením oznámenia právnickej osoby súdu, že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS. Uviedol, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že
doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, „Važecká 16,
080 05 Prešov“, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Vedľajší účastník nesúhlasil s
konštatovaním okresného súdu, že žalovaný nemôže mať v predmetnej právnej veci status spotrebiteľa,
pričom poukázal na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Definícia spotrebiteľa je v Občianskom

zákonníku vymedzená negatívne (a contrario) a túto definíciu spotrebiteľa je potrebné chápať a vykladať
v kontexte definície dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorým je „osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti“. Dôležitým bolo vymedzenie „konať, resp. nekonať v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľov je potrebné vykladať

v súlade s ich cieľom, teda v záujme ochrany spotrebiteľov. Model spotrebiteľskej ochrany podľa
slovenského právneho poriadku zahŕňa v zmysle § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj fyzickú
osobu - podnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Podnikatelia sa považujú za spotrebiteľov v tom rozsahu, v akom uskutočňujú úkony mimo
zapísaného predmetu podnikania „(J. Husár: Obchodné záväzky a obchody. In Vzájemné ovlivňováni

komunitární úpravy a českého a slovenského obchodního práva na pozadí procesu jejich reforem.
Praha: Univerzita Karlova, Právnická fakulta, 2007. Strana 146)“. Z uvedeného vyplývalo, že nie
všetky právne úkony, ktoré vykoná fyzická osoba - podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti sú
vylúčené z modelu spotrebiteľskej ochrany. Slovenský model ochrany sa v tomto ohľade pripodobňujefrancúzskemu riešeniu, ktoré priznáva ochranu pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách každému neprofesionálovi. Podnikateľ, ktorý v predmetnom zmluvnom vzťahu s dodávateľom
vystupuje ako neprofesionál, má informačný a mocenský deficit, ktorý je daný nemožnosťou vyjednávať

obsah a podmienky zmluvy. Takýto podnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy, ktorá sa „in concreto“
netýka predmetu jeho podnikateľskej, či obchodnej činnosti, ktorú má zapísanú v príslušnom registri,
musí považovať za spotrebiteľa, pretože jeho právne postavenie vo vzťahu k dodávateľovi nie je o nič
silnejšie, než by bolo právne postavenie tej istej fyzickej osoby vtom istom zmluvnom vzťahu, ak by
konala ako nepodnikateľ. Ide predovšetkým o jednorazové činnosti podnikateľov, ktoré síce súvisia

s podnikateľskou činnosťou, ale netýkajú sa predmetu podnikania tohto podnikateľa fyzickej osoby
(napr. inštalácia bezpečnostných systémov alebo aj jednorazová kúpa mobilného telefónu a uzatvorenie
zmluvy o pripojení). Žalovaný nepodniká v súvislosti s nákupom a predajom mobilných telefónov, nemá
servis mobilných telefónov, ani neponúka služby telefónneho operátora, teda koná ako neprofesionál
a má vo vzťahu k žalobcovi, ako dodávateľovi status spotrebiteľa. Ani v konkrétnom právnom vzťahu
žalovaný nemal žiadnu možnosť osobitne vyjednať zmluvné podmienky pri zmluve o pripojení s

mobilným operátorom a musel pristúpiť na diktát dodávateľa, ktorý mu predložil predformulovanú
štandardnú zmluvu. Práve v takejto zmluve je inkorporovaná dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo bolo už slovenskými súdmi právoplatne judikované „(rozsudok
KS Prešov 6Co/113/2010 z 20. 9. 2011).“ Status spotrebiteľa musí mať v konkrétnom prípade aj fyzická
osoba - podnikateľ, ktorý si zakúpi predmet alebo objedná službu pre potreby podnikania, ak sám

nepôsobí v konkrétnej oblasti predaja alebo poskytovania služieb a vo vzťahu k dodávateľovi sa ocitá
v slabšom postavení. V tomto prípade je v súlade so Smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v súlade s vnútroštátnou
právnou úpravou, ktorou bola táto smernica do nášho právneho poriadku transponovaná, vzťahovať
model spotrebiteľskej ochrany aj na žalovaného. Podľa citovanej smernice členské štáty EÚ môžu

rozšíriť pôsobenie spotrebiteľskej ochrany aj na podnikateľov, pretože smernica pri jej transpozícii do
vnútroštátneho práva predstavuje minimálnu harmonizáciu. Slovenský právny poriadok transponoval
smernicu vo vzťahu k podnikateľom rozširujúco a takýmto spôsobom je potrebné model spotrebiteľskej
ochrany chápať a pri implementácii smernice do aplikačnej praxe súdov aj vykladať. Zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov ide v definícii spotrebiteľa ešte ďalej a za

určitých podmienok priznáva status spotrebiteľa aj právnickej osobe „(§ 2 písm. a) cit. zák.)“. Stanovisko
k tejto problematike opieral aj opravnú vedu, pretože v zmysle naznačených právnych úvah predložil
svoj výklad k tejto problematike „aj Doc. JUDr. Kristián Csach, PD,, LL.M. (Kristián Csach: Štandardné
zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o., 2009, str. 170-175)“.

V právnej veci, kedy bol spotrebiteľom fyzická osoba podnikateľ, rozhodol o
pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania „KS Prešov uznesením zo dňa 16. 5. 2012 č.k.
lCob/21/2012-128, uznesením zo dňa 14. 5. sp.zn. 16Co/48/2012, uznesením zo dňa 26. 1. 2012 č.k.
2Cob/105/2011-95 a uznesením zo dňa 28.12.2011 č.k. 7Cob/106/2011-133“. Okresný súd v závere
odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatoval, že vstup vedľajšieho „účastníka je neprípustný aj

z dôvodu, lebo v tomto štádiu konania nemá zmysle takýto vstup a do konania možno vstúpiť až po
tom, ak proti platobnému rozkazu bude podaný odpor, teda až po tom, ak bude odporca namietať proti
uplatnenému nároku.“ Podľa § 93 ods. 3 druhá veta OSP „O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh“. „O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy, ak niektorý z
účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania“. (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/93/2009,

R 57/2009). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývalo, aby niektorý z účastníkov namietal
neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súd teda rozhodoval arbitrárne, bez
zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýval z § 93 ods. 3 OSP, pri absencii návrhu
na takéto rozhodnutie. Takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle, „(napokon on sám uvádza, že
na takéto rozhodnutie bez návrhu oprávnený nie je)“. Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že účinky

vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže uplatniť jeho zmysel
a účel, čiže „pomoc v spore“, práve toto konanie je typickým príkladom toho, kedy spotrebiteľské
združenie môže účinne pomôcť spotrebiteľovi v súdnom spore. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do
OSP zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci
podľa § 93 ods. 2 OSP. Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť

preukázaný hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je
ten, že druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. „V konkrétnom
prípade ide o zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov“. Nastala
teda nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplývala zosubjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom
konaní bol výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie
princípy a „napĺňať ciele politiky EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v zmysle

článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 38 Charty základných práv EÚ.“ Právne
stanovisko prezentované v odôvodnení napadnutého uznesenia (uznesenie NS SR 6Cdo 207/2011)
je inšpirované publikáciou Občanský soudní řád, komentár, I. díl autorského kolektívu pod vedením
JUDr. Vlastimila Handla, CSc a JUDr. Josefa Rubeša, ktorý bol vydaný vo Vydavateľstve Panoráma
Praha, 1985, str. 421. Citované dielo je bezpochyby špičkovou publikáciou právnej teórie a mnohé

postuláty tam citované sú použiteľné aj dnes. Nemožno však nekriticky prenášať aj neaktuálne závery
tejto publikácie do aktuálnej súdnej praxe. Situácia sa podstatne zmenila. Slovensko sa stalo členským
štátom Európskej únie a platia preňho princípy, zásady a ciele stanovené únijnými právnymi aktami.
Pri napĺňaní cieľov politiky Európskej únie v rámci ochrany spotrebiteľa majú nezastupiteľné miesto
práve občianske združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré vo verejnom záujme vykonávajú často pri
nedostatku materiálneho a technického zabezpečenia rozsiahlu agendu na poli spotrebiteľskej ochrany.

Okresný súd by mal akceptovať takýto postup, ktorý je zo strany spotrebiteľského združenia legálny
(§ 93 ods. 2 OSP) a legitímny „(čl. 169 ods. 1 ZoFEÚ, čl. 38 Charty) a nebrániť združeniu vykonávať
túto verejnoprospešnú činnosť.“ Priemerný spotrebiteľ je neinformovaný a nedokáže poukázať na
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na nekalé obchodné
praktiky, nedokáže náležité argumentovať a brániť sa proti nedôvodným žalobám, napr. aj vznesením

námietky premlčania. Súdy majú v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ povinnosť ex offo prihliadať na
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (Oceáno Grupo, Godard, Mostaza Claro), „napriek
uvedenému sme častokrát svedkami, že v rozpore s ust. § 172 ods. 9 O.s.p. vydávajú platobné rozkazy
na plnenia z neprijateľných podmienok“. Spotrebiteľ je neinformovaný a často rezignuje na obranu
svojich práv, pretože nemá dostatok prostriedkov na právne zastúpenie a spotrebiteľské združenia

navštívi len výnimočne. Práve z tohto dôvodu má obrovský význam vstup a pôsobenie vedľajšieho
účastníka v spotrebiteľských veciach už v štádiu, kedy je zo strany žalobcu navrhované vydať platobný
rozkaz, ktorý však zákonne (napr. v predmetnej právnej veci) vydaný byť nemôže, pretože
tomu bráni ust. § 172 ods. 9 OSP a judikatúra Súdneho dvora EÚ. S poukazom na uvedené by
okresný súd mal vykladať procesné ustanovenia o legitimácii vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského

združenia) podávať v prospech spotrebiteľa opravné prostriedky v súlade s európskou legislatívou.
Takýto nesprávny postup súdu znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú
mu priznané v občiansko-súdnom konaní, čím bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP). Poukázal tiež na najnovšiu slovenskú teoretickú publikáciu z
občianskeho procesného práva, podľa ktorej ani nie je možné nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do

konania: „V prípadoch, ak ide o druhú skupinu subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší
účastník, to znamená právnické osoby splnomocnené na to konkrétnym zákonným ustanovením, stačí,
ak sa súd obmedzí na konštatovanie konkrétneho zákonného ustanovenia, a námietka neprípustnosti je
v takýchto prípadoch zrejme vylúčená." (Števček/Ficová, Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel,
2. vydanie, Praha: C.H.BECK, 2012, str. 329.) Vedľajší účastník opätovne žiadal o doručenie návrhu na

začatie konania a jeho príloh. (§ 93 ods. 4, § 79 ods. 4, § 114 ods. 2 OSP). Napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa považoval za nezákonné, preto ho navrhol v celom rozsahu zrušiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu

podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP zrušil. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte
pomerom hlasov 3:0.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Sudca okresného súdu
postupom podľa § 374 ods. 4 OSP v predkladacej správe pre odvolací súd č.k. 11Rob/181/2012-70 zo

dňa 24.05.2013 uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a z tohto dôvodu nemieni
odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajskýsúdpovažujezapodstatnéuviesťkoznačeniuodvolateľavzáhlavítohtouznesenia,žeodvolateľ
vo svojom oznámení o vstupe a tiež v podanom odvolaní uviedol svoj názov a sídlo v nasledovnom
znení: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42 176 778. Zo štatistického registra organizácií však vyplývalo, že odvolateľ má sídlo Nám. legionárov5, 080 01 Prešov, preto krajský súd za sídlo odvolateľa považoval adresu uvedenú v Štatistickom registri
organizácií.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd preskúmaval uznesenie okresného
súdu v medziach odvolacích dôvodov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, R. I. X, XXX XX I., „IČO: 35 510 722“. V odvolaní odvolateľ zdôraznil nesprávnosť
napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý konštatoval, že doručením písomného oznámenia

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania vedeného pod sp.zn.
11Rob/181/2012 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Odvolateľ namietal, že z napadnutého uznesenia nevyplývala námietka
niektorého z účastníkov o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, preto okresný súd
rozhodoval arbitrárne bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z § 93 ods. 3
OSP pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Krajský súd považoval za podstatné citovať rozhodujúcu

zákonnú úpravu.

Podľa § 93 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
ten,ktomáprávnyzáujemnajehovýsledku,pokiaľnejdeokonanie orozvod,neplatnosťmanželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitnéhopredpisu.Dokonaniavstúpibuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhozúčastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých

okolností.

Vzhľadom na odvolacie námietky odvolateľa krajský súd zdôrazňuje, že „Ust. § 93 OSP však
predpokladá,ženavýsledkyužzačatého,aledoterazešteprávoplatneneskončenéhosúdnehokonania,
môže mať záujem aj osoba, ktorá nie je ani jeho účastníkom, ani jedným zo spoločníkov, ak sa jej

výsledok konania podľa hmotného práva napriek tomu týka. Preto zákon dovoľuje, aby táto osoba
vstúpila do konania pred súdom prvého i druhého stupňa na strane toho účastníka, na ktorého víťazstve
má záujem a ku ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Túto tretiu osobu vstupujúcu
do konania za uvedených podmienok zákon nazýva vedľajším účastníkom. Vedľajšie účastníctvo
predpokladá spor (súkromno-právny) a právny záujem na výsledku tohto sporu (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Sži 18/2012 zo dňa 30. októbra 2012). Odvolateľ v podanom odvolaní
namietal, že napadnuté uznesenie okresného súdu je arbitrárne, pretože okresný súd rozhodol o tom,
že nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva odvolateľa bez toho, aby v súlade s § 93 ods.
3 druhá veta OSP bol daný návrh na takýto postup. Z obsahu spisového materiálu bolo odvolacím
súdom zistené, že takýto návrh v konaní vznesený nebol. Krajský súd v súvislosti so svojimi zisteniami

len primerane a podporne poukazuje i na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorými
sa stotožnil a v zmysle ktorých „zákon umožňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane
navrhovateľaaleboodporcuvedľajšíúčastník.Môžesatakstaťbuďnavýzvuúčastníkakonaniaalebona
podnetsamotnéhovedľajšiehoúčastníka,atokedykoľvekodokamžikuzačatiakonaniaaždovyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu. Zákon teda nevylučuje, že tretia osoba ako vedľajší účastník môže do

konania vstúpiť aj pred odvolacím súdom. Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za
predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Ak tretia osoba oznámenie o
vstupepodávčasepovydanírozsudkusúduprvéhostupňa(počasplynutialehotynapodanieodvolania)
rozhodujeoprípustnostijejvstupuodvolacísúdaniesúdprvéhostupňa(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 234/2004 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod číslom

63, ročník 2007).(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2012 sp.zn. 6 Cdo
174/2011)

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. februára 2013 vyplýva,
že „Ustanovenie § 93 OSP upravuje inštitút vedľajšieho účastníka konania. Vedľajší účastník vystupuje

popri účastníkovi konania, na stranu ktorého sa pripojil. Predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je to,
že má právny záujem na výsledku konania, teda že jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom
predmetného konania. Ku vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z hlavných účastníkov konania urobenú prostredníctvomsúdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, čo niektorý z
hlavných účastníkov namietne neprípustnosť takého postupu. Z uvedeného vyplýva, že konanie o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva začína na návrh. Za návrh je v zásade potrebné považovať

relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania alebo niektorého z nich, ktorým
je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka konania. Predmetom tejto časti
konania je rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, teda posúdenie existencie právneho
záujmu tretej osoby na výsledku konania. Zo znenia § 93 ods. 1 a 3 OSP vyplýva, že tretia osoba v
podaní, ktorým oznámi svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, nie je povinná preukazovať

svoj právny záujem na výsledku konania. Z toho dôvodu je potrebné, aby súd rozhodujúci o prípustnosti
vedľajšieho účastníctva poskytol dostatočnú možnosť účastníkovi, ktorý namieta vstup tretej osoby do
konania, uviesť svoje námietky proti takému procesnému postupu. Rovnako tak je potrebné tretej osobe
poskytnúť dostatočný priestor na preukázanie svojho právneho záujmu na výsledku konania a tiež na
to, aby mal možnosť sa vyjadriť k námietkam účastníka, ktorý nesúhlasí s jeho vstupom do konania.“

Z vykonaného odvolacieho prieskumu bolo teda nepochybné, že okresný súd rozhodoval vo veci bez
toho, aby bola vznesená námietka voči vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
niektorým z účastníkov konania. Ak za takejto situácie okresný súd rozhodoval o účinkoch vzniku
vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, tak uvedený postup okresného súdu nebolo možné stotožniť so
zákonnou úpravou vyplývajúcou z § 93 OSP, a to napriek tomu, že v napadnutom uznesení okresný

súd uviedol, že rozhodoval o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní aj bez návrhu, vzhľadom na
absenciu výslovnej právnej úpravy regulujúcej postup v prípade, keď doručením oznámenia právnickej
osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva. Krajský súd z dôvodov absencie zodpovedajúcej námietke voči vstupu vedľajšieho
účastníka mal za to, že okresný súd nemal vytvorený priestor pre rozhodovanie, že „nenastali účinky

vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu“, z ktorých dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu
zrušil z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm i ) OSP, keďže dôvody na vydanie rozhodnutia v danom štádiu
konania podľa zistení odvolacieho súdu neexistovali.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v

ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06,
III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS

499/2011-25).

Krajský súd pre úplnosť uvádza, že dáva do povedomia okresnému súdu i podanie Perssec, o.z.,
Zelinárska 2, 821 01 Bratislava-Ružinov, na č.l. 73 spisu, zo dňa 12.07.2013.

Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o parciálnu procesnú otázku, ktorá sa týkala odvolateľa, nebolo
rozhodované o trovách odvolacieho konania v rovine ich náhrady medzi účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.