Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4NcC/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224666
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7112224666.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
č. 25, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/265/2012, o námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Košice I takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Okresného súdu Rožňava JUDr. Alena Mazúrová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/265/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe z 21.9.2012 (doručenej Okresnému súdu Košice I dňa 27.9.2012), ktorou
uplatňoval proti žalovanej nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného
postupuOkresnéhosúduKošiceI,namietalpredpojatosť(správnezaujatosť)sudcovtohtosúdu,navrhol

sudcovOkresnéhosúduKošiceIvylúčiťzprejednávaniaarozhodovaniaveciavecprikázaťinémusúdu.
Poukázal na skutočnosť, že v exekučnej veci rozhodoval Okresný súd Rožňava, ktorý zapríčinil svojím
nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na jeho strane a preto podľa jeho
názoru nemôže byť orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak totiž bol sám Okresný
súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom tak je vylúčené, aby prostredníctvom
sudcov rozhodoval predmetný spor. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Košice I by

porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce
na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. Alena Mazúrová, ktorej bola vec v súlade s rozvrhom práce
pridelená na prejednanie a rozhodnutie (zákonná sudkyňa) v písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti

uviedla, že nie sa necíti byť zaujatá, nemá pomer k veci ani k účastníkom konania.

K námietke zaujatosti sa zhodne vyjadrili aj ďalší sudcovia Okresného súdu Košice I okrem JUDr. Mirona
Čiževského, JUDr. Ildikó Vekrbauerovej a JUDr. Patrície Miskolczyovej, ktorí uviedli, že so zreteľom na
skutočnosť, že v exekučných konaniach, ktoré tvoria základ žaloby žalobcu boli zákonnými sudcami a

preto navrhujú v súlade s ust. § 14 ods. 1 O.s.p. vylúčiť ich z prejednávania a rozhodovania veci

Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.Platná právna úprava v uvedenom ustanovení vyjadruje účel prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska tohto ustanovenia je právne významný vzťah sudcu a to:

1/ k veci (ide o vzťah vlastného záujmu sudcu vo veci, keď je napr. sudca účastníkom alebo vedľajším
účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, keď verejne - napr.
prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý

ohroziť jeho nestrannosť a pod.),

2/ k účastníkom konania (vzťah sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo
iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu - pozitívneho, či negatívneho) a

3/ k zástupcom účastníkov konania (vzťah uvedený vyššie bod bodom 2).

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť upraveným v ust. §

14 až 16 O.s.p. sa v Občianskom súdnom konaní teda garantuje základné právo na prerokovanie a
rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nestrannosť sa
definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej
strane) (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/08).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§
15a O.s.p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na
prerokovanieveciprednestrannýmsúdomniejepovinnosťsúduvyhovieťkaždémunávrhuoprávnených
osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť, ale len

povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn I. ÚS
73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

Ďalšie aspekty nestrannosti sudcu vyplývajú aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. vo veciach Piersack c. Belgicko, Delcourt c. Belgicko, Pullar c. Spojené Kráľovstvo, Fey
c. Rakúsko). Z týchto rozhodnutí vyplýva, že rozhodujúce nie je stanovisko sudcu, ale existencia
objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Uplatňuje sa tu teória zdania nezaujatosti (spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,
ale musí sa tiež javiť, že poskytovaná je). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších,
inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k
účastníkom konania. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, žeby sudca zaujatý mohol byť, či

obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Podľa objektívneho kritéria sa teda musí rozhodnúť,
či existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti sudcu.

Uvedeným aspektom, z ktorých pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza Európsky súd pre ľudské

práva, zodpovedá aj judikatúra Najvyššieho súdu SR. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa
musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Pri posudzovaní objektívnej nestrannosti
je podstatné to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k účastníkom, či k ich
zástupcom disponuje (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 13 Nc 13/2009).

V posudzovanej veci existencia niektorej z okolností relevantných z vyššie uvedených hľadísk nebola
zistená.Akotoužbolovyššieuvedenérelevantnýpomerkvecimôževyplývaťpredovšetkýmzvlastnéhozáujmu sudcu vo veci (z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci). Sama skutočnosť,
že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená (podľa
tvrdenia žalobcu) nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v exekučnej veci, hypotézu právnej

normy v § 14 O.s.p. nenapĺňa (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Nd 209/2009 z
11.11.2009), teda nevytvára dôvod na vylúčenie všetkých sudcov súdu, na ktorom sa toto konanie viedlo.

U sudcov, ktorí dotknutú vec neprejednávali a nerozhodovali, nemožno uzavrieť existenciu takéhoto

vzťahu k veci, ktorý by vzbudzoval dôvodnú pochybnosť o ich nezaujatosti. O pomer k veci, ktorý
vyvoláva pochybnosť o jeho nezaujatosti ide len u toho sudcu, ktorý vec, v ktorej podľa tvrdenia žalobcu
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, zakladajúcemu ním uplatňovaný nárok, prejednával a
rozhodoval.

Pomer sudcu k veci zakladajúci pochybnosti o jeho nezaujatosti by teda mohol nastať len za takých
okolností, ak by ten istý sudca mal prejednať žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala
byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní (napr. v exekučnom konaní).

V posudzovanom prípade zákonná sudkyňa JUDr. Alena Mazúrová sa nepodieľala na

rozhodovaní v exekučných veciach, v ktorých je žalobcom vytýkaný nesprávny úradný
postup v spojených veciach vedených pod sp. zn. 36C/265/2012 (t.j. vo veciach sp.
zn. 36C/265/2012, 36C/268/2012, 36C/269/2012, 36C/270/2012, 36C/271/2012, 36C/273/2012,
36C/274/2012, 36C/277/2012, 36C/280/2012, 36C/281/2012 a 36C/282/2012), preto u zákonnej
sudkyne nebol zistený žiaden pomer k veci, ktorý by vyvolal pochybnosti o jej nezaujatosti.

Žalobca okrem pomeru k veci namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Košice I aj pre ich pomer k
účastníkom konania. V tomto smere svoje námietky však nijako neodôvodnil, neuviedol o aký vzťah a ku
ktorým účastníkom konania ide a ani z obsahu spisu nevyplýva žiaden taký vzťah zákonnej sudkyne k

účastníkom konania (k ich zástupcom), ktorý by bol právne významný z hľadiska ust. § 14 ods. 1 O.s.p..
Okresný súd Košice I, na ktorom zákonná sudkyňa vykonáva funkciu sudcu a ktorý je teda jej služobným
úradom, nie je ani účastníkom konania a ani nekoná za štát v tejto veci. Ak by tomu tak aj bolo sama
táto skutočnosť by nemohla bež ďalšieho, vzhľadom na objektívne hľadisko vyvolať pochybnosti o jej
nezaujatosti (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Nc27/2012 a 7Nc22/2012).

Za tohto stavu sudkyňa JUDr. Alena Mazúrová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej
veci, preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Danosť okolností vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, aj napriek tomu, že námietka
zaujatostismerovalaprotivšetkýmsudcomOkresnéhosúduKošiceI,uďalšíchsudcovneskúmal,keďže
zákonná sudkyňa z prejednávania a rozhodovania v tejto veci nie je vylúčená. Rozhodnúť o námietke
zaujatosti vo vzťahu k ostatným sudcom Okresného súdu by totiž bolo potrebné len v prípade vylúčenia

zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.