Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200646
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľa: MUDr. U. U., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX Z., G. XXXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný
dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 11.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2015
p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 14.4.2015.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa o. i. uviedla, že navrhovateľ žiadosťou o dôchodok spísanou
14.4.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 28.7.2013. Poukázala na ust. § 65 ods. 1 a 2,
§ 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 21 ods. 1, § 174
ods. 1 a 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Prahe č. 2322/295 z 24.2.1992, z ktorého

vyplýva, že v období od 28.7.1973 do 31.3.1991 bol navrhovateľ v služobnom pomere v rozsahu 17
rokov 8 mesiacov a 3 dni, uvedená doba služby bola zaradená do II. kategórie funkcií. Navrhovateľ ani
s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. (podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023) nespĺňa podmienky pre určenie
dôchodkového veku 58 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s § 14 ods. 4 zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14

ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu aspoň 20 rokov. Taktiež navrhovateľ nespĺňa
podmienky pre určenie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, pretože nevykonával službu v II. kategórii funkcií k 31.12.1999. Odporkyňa tiež uviedla, že
skutočnosti, že navrhovateľ bol v služobnom pomere v II. kategórii funkcií v rozsahu 17 rokov
3 mesiace a 3 dni a že nevykonával službu v II. kategórii funkcií k 31.12.1999, vyplývajú aj z obsahu
potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Prahe č. 2322/295 z 24.2.1992.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôchodkovým vekom navrhovateľa podľa § 65 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. je vek 62 rokov, ktorý navrhovateľ ku dňu uplatnenia
nároku na výplatu starobného dôchodku (ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia) nedovŕšil a nesplnil takjednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom z dôvodov hodných
zreteľa žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 11.5.2015 a o prehodnotenie jeho
žiadosti o starobný dôchodok. Uviedol, že ukončil pracovný pomer (službu ako vojak z povolania) v
II. kategórii funkcií z politických dôvodov, nie zo zdravotných dôvodov, nie pri reorganizačných
zmenách, nie pri zrušení funkcie. Po 17.11.1989 bol mimosúdne rehabilitovaný a bolo mu priznané

odpracovanie 17 rokov 8 mesiacov a 3 dni v II. kategórii funkcií rozhodnutím Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia Praha č. 2322/295 z 24.2.1992. K 31.12.1999 mal splnenú podmienku
odpracovania v II. kategórii funkcií 17 rokov a 6 mesiacov pri určení vekovej hranice odchodu do
dôchodkuv58rokochvII.kategóriifunkcií,čovyplývazobsahupotvrdeniaVojenskéhoúradusociálneho
zabezpečenia Praha z 24.2.1992. Dňa 28.7.2013 dovŕšil 58 rokov. Nie je poberateľom výsluhového
dôchodku, v žiadosti o jeho priznanie mu bol zamietnutý s odporučením uplatniť si odpracovanú dobu

služby v II. kategórii funkcií pri odchode do starobného dôchodku u Slovenskej správy sociálneho
zabezpečenia v Bratislave. Z jeho pohľadu splnil podmienku dôchodkového veku pri odpracovaní v II.
kategórii funkcií nad rámec 17,5 roku. Cíti krivdu a diskrimináciu voči jeho osobe pre zamietnutie jeho
žiadosti o starobný dôchodok napadnutým rozhodnutím odporkyne, pretože ukončil činnú službu vojaka
z povolania z politických dôvodov. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozhodnutí zo dňa 11.5.2015

je chybne uvedené zdôvodnenie, že bol v služobnom pomere v II. kategórii funkcií v rozsahu 17 rokov
3 mesiace a 3 dni, správne malo byť 17 rokov 8 mesiacov a 3 dni. K 31.12.1999 z vyššie uvedeného
dôvodu, na základe ktorého bol mimosúdne rehabilitovaný, už nevykonával službu v II. kategórii funkcií,
ale mal započítanú požadovanú dĺžku služby v II. kategórii funkcií, k čomu ako prílohu pripojil potvrdenie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha.

Odporkyňavpísomnomvyjadrenízodňa23.6.2015zdôvodov,uvedenýchajvodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia, žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.5.2015 ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného
uviedla, že žiadosťou o dôchodok spísanou 14.4.2015 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného
dôchodku od 28.7.2013, k uvedenému dňu dovŕšil 58 rokov veku. Vek 62 rokov navrhovateľ dovŕši až

28.7.2017. Poukázala na ust. § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení
zákona č. 555/2007 Z.z., § 21 ods. 1 písm. a) až e), § 174 ods. 1 a 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.
osociálnomzabezpečenívzneníneskoršíchpredpisovauviedla,žepodľapotvrdeniaVojenskéhoúradu
sociálnehozabezpečeniaPrahač.2322/295z24.2.1992bolanavrhovateľoviodpôvodnéhoprepustenia
zo služobného pomeru vojaka z povolania 31.8.1989 podľa § 22 zákona č. 87/1991 Zb. o

mimosúdnych rehabilitáciách započítaná aj doba služby od 1.9.1989 do 31.3.1991, a tak celkovo
získal dobu od 28.3.1973 do 31.3.1991 v trvaní 17 rokov 8 mesiacov a 3 dni v II. kategórii funkcií. Výkon
služby navrhovateľ skončil 31.3.1991. Hoci navrhovateľ získal 17,5 roka výkonu služby v II. kategórii
funkcií, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58 rokov veku podľa § 174 ods. 1 písm. c)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože výkon služby v II. kategórii funkcií

podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrval k 31.12.1999. Splnenie
potrebnej podmienky trvania výkonu služby, resp. pracovnej kategórie k 31.12.1999 vyslovil aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach napr. č. 9So 62/2009, uverejnený v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/88/2011 z 29.4.2012 a č. 7So/71/2012 z

29.5.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôchodkový vek navrhovateľa podľa § 65 zákona
v znení zákona č. 555/2007 Z.z. je vek 62 rokov. Keďže nárok na starobný dôchodok mu nevznikol,
jeho žiadosť zo dňa 14.4.2015 bola zamietnutá. Odporkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že písacia
chyba v rozhodnutí, kde je uvedené namiesto 8 mesiacov 3 mesiace, bude opravená v súlade s § 209
ods. 7 zákona.

V replike zo dňa 4.9.2015 navrhovateľ opakovane uviedol, že splnil požadované podmienky nároku na
starobný dôchodok, dňa 28.7.2013 dovŕšil vek 58 rokov a odpracoval 17 rokov a 6 mesiacov doby služby
v II. kategórii funkcií, pričom v II. kategórii funkcií má odpracovaných 17 rokov 8 mesiacov a 3 dni. V
zákone sa neuvádza, že služba k 31.12.1999 musela byť vykonávaná sústavne a nepretržite, preto

chápe výklad zákona tak, že v období k 31.12.1999 vykonával službu v II. kategórii funkcií v potrebnej
dĺžke k priznaniu starobného dôchodku s odchodom v 58 rokoch fyzického veku. Z jeho pohľadu splnil
základné podmienky nutné ku priznaniu starobného dôchodku v 58 rokoch fyzického veku. Z výkonu
službyodišielzpolitickýchanieinýchdôvodovapo17.11.1989bolmimosúdnerehabilitovaný.Nepoberávýsluhový dôchodok. Žiada o individuálne a spravodlivé posúdenie jeho námietky voči napadnutému
rozhodnutiu, ktoré žiada zrušiť a priznať mu právo odchodu do starobného dôchodku po splnení vyššie
uvedených podmienok.

Na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žilne dňa 21.9.2015 navrhovateľ zotrval na
podanom opravnom prostriedku z dôvodov, ktoré v ňom uviedol písomne ako aj vo vyjadrení zo dňa
4.9.2015.Poukázalnaust.§174ods.1písm.c),ods.2zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečení
v znení neskorších predpisov, podmienky ktorého splnil, pričom vo svojej žiadosti o dôchodok v 58.

rokoch vychádzal z tlačiva zo Sociálnej poisťovne, kde je uvedené, že trvala do 31.12.1999.
Pokiaľ ide o slovíčko „k“ a slovíčko „do“ pre neho ako občana, ktorý je rádový, stále vychádza, že splnil
svoju podmienku na odchod do dôchodku v 58 rokoch. Potvrdil, že odporkyňa opravila chybu, že bol
v služobnom pomere v II. kategórii funkcií v rozsahu 17 rokov 3 mesiace a 3 dni, dodatočne uviedla
správne, že bol v služobnom pomere v II. kategórii funkcií v rozsahu 17 rokov 8 mesiacov a 3 dni. Na
otázku samosudkyne uviedol, že pokiaľ bol zamestnaný na Železniciach Slovenskej republiky Žilina, ako

to vyplýva aj z jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 14.4.2015, v čase od 1.9.1989 do 31.1.2006
pracoval ako železničný okrskový lekár.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na súdnom pojednávaní poukázala na vyjadrenie
odporkyne zo dňa 23.6.2015 a žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.5.2015 ako vecne správne

potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 4.4.2015 požiadal o
priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 28.7.2013, teda od dovŕšenia veku 58 rokov
života.

Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha č. 2322/295 zo dňa 24.2.1992 vyplýva,
že na základe osvedčenia vydaného Federálnym Ministerstvom obrany podľa ust. § 22 zákona č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách sa navrhovateľovi v súlade s ust. § 24 uvedeného zákona
započítava pre nárok a výšku starobného dôchodku ako doba služby v II. kategórii funkcií i doba
od pôvodného skončenia služobného pomeru vojaka z povolania, t. j. od 1.9.1989 do 31.3.1991 a

so započítaním predchádzajúcej doby služby od 28.7.1973 do 31.8.1989 činí celková doba služby
pre uvedené účely v II. kategórii funkcií 17 rokov, 8 mesiacov a 3 dni. V potvrdení sa ďalej uvádza,
že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ani s uvedeným zápočtom doby nesplnil podmienku 20 rokov
služby potrebnú pre nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, použije toto
potvrdenie pri uplatnení nároku na starobný dôchodok u Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia

v Bratislave. Výkon služby navrhovateľ skončil 31.3.1991, čo potvrdil i v žiadosti o starobný dôchodok
zo dňa 14.4.2015.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55

rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach; b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo
uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e); c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej

20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za
dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa

v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. d) až h).

Podľa § 174 ods. 1 písm. c) citovaného zákona občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000 zamestnanie I.
pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobnýdôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h)

alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku
1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999;
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1

nariadenia Vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že navrhovateľ získal v období od 28.3.1973 do 31.3.1991
v II. kategórii funkcií 17 rokov, 8 mesiacov a 3 dni, nárok na starobný dôchodok dovŕšením
58 rokov veku života podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov mu nevznikol, pretože výkon služby v II. kategórii funkcií podľa § 174 ods.

2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrval k 31.12.1999. Túto skutočnosť napokon
potvrdil i sám navrhovateľ na súdnom pojednávaní konanom dňa 21.9.2015, kde uviedol, že v čase
od 1.9.1989 do 31.1.2006 pracoval ako železničný okrskový lekár. Vzhľadom na uvedené
námietky, ktoré navrhovateľ uplatnil v písomne podanom opravnom prostriedku, jeho vyjadrení zo dňa
4.9.2015 i na súdnom pojednávaní krajský súd zohľadniť nemohol.

Keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 550 728 7555 0 zo dňa
11.5.2015 je v súlade so zákonom, s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2

O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v
tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 21. septembra 2015
JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková