Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111228347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111228347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: F. s.r.o., I. XX, F., IČO:
XX XXX XXX, zast. spoločnosťou T. dom - advokáti, so sídlom Q. X/A, F. F., IČO: XXXXXXXX, v mene
a na účet ktorej koná R.. X. Y., advokátka a konateľka, proti žalovanému: K.. R. V.- K. T., Q. č. 4, V. -
L. P., IČO: XX XXX XXX, zast. R.. C. N., advokátom, T. č. XX, V., o zaplatenie 79.953,55 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/4/2012-222 z 30.6.2014 v
spojení s opravným uznesením č.k. 29Cb/4/2012-257 z 24.8.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 24.8.2015, č.k.

29Cb/4/2012-257.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo
výške 712,72 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 79.953,55 eur
s s 9%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie a zo súm, ktoré presne špecifikoval vo výroku a
nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 8.481,90 eur a iné trovy konania vo výške 4.797,00 eur
JUDr. X. Y., advokátke, konateľke na účet právny dom - advokáti, s.r.o., Q. č. X/A, F. F., do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 79.953,55 eur s prísl. titulom
nezaplatenia faktúr za dodaný tovar určený čo do množstva a druhu.

Súd prvého stupňa vydal 28.11.2011 platobný rozkaz. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu
v ktorom uviedol, že prílohy, ktoré mu boli doručené spolu so žalobou, ako aj Uznanie dlhu zo strany
dlžníka a spôsob jeho zaplatenia, sú nečitateľné, preto sa nevedel k nim vyjadriť. Zároveň mal za to, že
nie je zrejmé na základe akého právneho titulu si žalobca uplatňuje predmetnú pohľadávku.

Súd vykonal dokazovanie (písomnými podaniami - dodacími listami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX

zo 16.12.2009, č. XXXXXXXX z 29.4.2010, č. XXXXXXXX z 30.6.2010, č. XXXXXXXX z 31.1.2011 a
č. XXXXXXXX z 30.5.2011; faktúrami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX z 21.12.2009, č. XXXXXXXX
z 30.4.2010, č. XXXXXXXX z 30.6.2010, č. XXXXXXXX z 31.1.2011 a č. XXXXXXXX z 31.5.2011,
výpoveďou právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na pojednávaní 20.20.2014, Uznaním dlhu zostrany dlžníka a spôsobom jeho zaplatenia z 25.7.2011, výpisom z Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava odd. Sro, vložka číslo XXXX/B, výpisom zo Živnostenského registra Okresného úradu
Košice č. XXX-XXXXX) a konštatoval, že žalobca F. F. L., s.r.o. ako predávajúci a žalovaný K.. R. V.-

K. T. ako kupujúci uzatvorili Kúpnu zmluvu v ústnej forme. Žalobca dodal tovar určený čo do množstva
a druhu žalovanému a žalovaný uvedený tovar určený čo do množstva a druhu prevzal, čo potvrdil na
pojednávaní 20.2.2014, avšak žalovaný za prevzatý tovar nezaplatil kúpnu cenu čo do sumy 79.953,55
eur, preto považoval námietky žalovaného, že jednotlivé dodacie listy neobsahujú dátum za irelevantné.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že dlžník K.. R. V. - K. T. svojím vlastnoručným podpisom uznal

svoj dlh voči veriteľovi spoločnosti F. F. L., s.r.o., tento dlh uznal čo do dôvodu, t.j. prevzatia tovaru v
druhu a množstve uvedenom na vystavených faktúrach v požadovanej akosti a čo do výšky 82.453,55
eur s prísl.. Zároveň dlžník vyhlásil, že tovar tak, ako je uvedený vo vystavených dodacích listoch a
faktúrach prevzal, pričom tento žiadnym spôsobom nerozporoval.

Žalovaný žiadal predložiť Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 5.11.2010 uzatvorenú medzi
žalobcom F. F. L., s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou X. a.s. ako postupníkom, o ktorej mal vedomosť
z iného súdneho konania vedeného pred iným súdom. Účelom predloženia tejto zmluvy malo byť
preukázanie skutočnosti, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré sú predmetom tohto sporu
neboli predmetom postúpenia pohľadávok podľa zmluvy, a teda, že týmto postúpením podľa zmluvy

nedošlo k zmene v osobe veriteľa vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z
predloženejRámcovejzmluvyopostúpenípohľadávokazjejprílohjednoznačnevyplýva,žepohľadávky
žalobcu, ktorú sú predmetom tohto konania neboli na základe zmluvy postúpené. V tejto súvislosti súd
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by aj došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto
sporu, žalovanému by muselo byť doručené oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Uvedené vyplýva

priamo z čl. IV bod 1 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, podľa ktorého bol žalobca ako postupca
povinný oznámiť všetkým dlžníkom postúpenie pohľadávok. Žalovaný však nielen, že nepredložil žiadne
oznámenie o postúpení pohľadávky ale priamo na pojednávaní 14.3.2014 uviedol, že žiadne oznámenie
mu doručené nebolo a že pohľadávky od neho žiadna iná osoba ako je žalobca, teda nový veriteľ,
nevymáha.

Navyše súd zo Živnostenského registra Okresného úradu Košice č. XXX-XXXXX zistil, že podnikateľský
subjekt Ing. R. V. - K. T. má pozastavenú činnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citové zákonné ustanovenia (§ 411, § 447, § 409 ods. 1, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 323 Obchodného zákonníka, § 526 ods. 1 veta prvá, § 559, § 522
Občianskeho zákonníka) súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
sumu 79.953,55 eur s prísl..

Súd prvého stupňa pre úplnosť poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 15.5.2013 č.k.
3Cob/233/2012-104, v ktorom súd konštatoval, že z podaného odporu vyplýva, že žalovaný účelovo
odďaľuje rozhodnutie vo veci samej a ide u neho o zrejme bezúspešné bránenie práva.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorým mal vo veci plný úspech
priznal náhradu v sume 13.478,90 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume
4.797,00 eur a trov právneho zastúpenia v sume 8.481,90 za 10 úkonov právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania - žaloby, podanie z 10.4.2012, 6.3.2014,
10.6.2014, 26.6.2014, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 20.2.2014, 14.3.2014, 12.6.2014,
30.6.2014), pričom sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon (§ 1 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) á 585,89 eur, režijný paušál
2x 7,41 eur, 1x 7,63 eur a 7x 8,04 eur (§ 16 cit.vyhl.), 20% DPH t.j. 1.187,53 eur (§ 18 ods. 3

cit.vyhl.).Trovy konania pozostávajú z náhrady preukázaných cestovných výdavkov podľa ust. § 16 ods.
4 cit.vyhl. Banská Bystrica- Košice a späť použitie osobného motorového vozidla U. T. 20.2.2014v sume
145,02 eur, 14.3.2014 v sume 144,80 eur, 12.6.2014 v sume 147,14 eur a 30.6.2014 v sume 147,94
eur (kombinovaná spotreba 9,91/100km, 446 km Banská Bystrica - Košice a späť základná náhradaza každý 1km jazdy je 0,183 eur v zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR
č. 632/2008 Z.z., cena benzínu 1,436 eur, 1,431 eur, 1,484 eur a 1,502 eur/l). Ďalej trovy konania
pozostávajú z náhrady za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhl. 643,20 eur (13,40 eur x 12 polhodín

20.2.2014, 14.3.2014, 12.6.2014 a 30.6.2014) + 20% DPH 128,64 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 205 ods. 2, písm.a/,§ 221 ods. 1 písm.f/,

h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm.b/, c/, d/, e/, f/ má za to, že súd prvého stupňa pochybil.

V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia vo výške
8.481,90 eur a iné trovy konania vo výške 4.797,00 eur R.. X. Y. advokátke, konateľke na účet Právny
dom - advokáti, s.r.o. Q. č. X/A, F. F. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nepriznal ich spoločnosti

Právny dom - advokáti, s.r.o., ktorá zastupuje žalobcu v tomto konaní. Z uvedeného teda nie je zrejmé,
kto vlastne zastupuje žalobcu.

Ako závažnejšiu chybu označil v odvolaní skutočnosť, že súd v napadnutom rozsudku označil

žalovaného ako občana K.. R. V., nar. XX.XX.XXXX a nie K.. R. V. - K. T., Q. 4, V., IČO: XX XXX XXX,
teda tak ako je označený v žalobe. Navyše údaj o dátume narodenia sa v žalobe nikde nenachádza. Je
otázne, odkiaľ sa súd dostal k dátumu narodenia K.. R. V., ktorý je skutočne dátumom jeho narodenia
a prečo si súd dal takúto „námahu“, aby akože „omylom“, či „nedopatrením“ uviedol nesprávne údaje o
žalovanom, ktoré v prípade, ak by sa žalovaný neodvolal mali pre neho ako občana úplne iné právne

následky a dôsledky.

Má za to, že v tomto prípade sa však už nemôže jednať iba o obyčajnú chybu v písaní rozsudku, pretože
táto chyba je vykonaná zjavne „cielene“. Ten kto túto chybu vykonal vedel celkom vedomé, čo robí a

jediným cieľom mohlo byť len poškodenie občana K.. R. V., pretože pokiaľ by rozsudok v takom znení,
ako bol doručený žalovanému nadobudol právoplatnosť a žalovaný by sa neodvolal a ani by si uvedenú
chybu nevšimol, mohla by sa viesť celkom legálne exekúcia nie proti žalovanému K.. R. V. - K. T., Q.
4, V., IČO: XXXXXXXX, ale proti občanovi K.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. 4, V.. Takýto postup súdu
je absolútne neprípustný, v rozpore so zákonom a ústavou a žalovaný na základe takto doručeného

rozsudku, (ktorý je aj dôkazom) bude zvažovať ďalšie právne kroky na ochranu svojich práv.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že „ Prevzatie tovaru na uvedených dodacích listoch
je potvrdené podpisom žalovaného Ing. R. V., okrem dodacieho listu č. XXXXXXXX, ktoré obsahuje

odtlačok pečiatky žalovaného a zrejme podpis pracovníka“. Je nepravdou, že prevzatie tovaru prevzal
žalovaný K.. R. V., pretože taká osoba žalovaným nebola a nie je. Navyše súd neuviedol, ku ktorej
faktúre má patriť dodací list č. XXXXXXXX a ktorý pracovník žalovaného mal podpísať uvedený dodací
list a či vôbec bol pracovníkom žalovaného.

V odvolaní žalovaný citoval písomné vyjadrenie (Podanie vyjadrenia- návrh na doplnenie dôkazov)
zo 16.6.2014 a uviedol, že konajúci súd sa s podanými námietkami a s navrhovaným doplnením
dokazovania žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Podľa názoru žalovaného zápisnica o pojednávaní z 30.6.2014 je vyhotovená nesprávne, keď ako
žalovaný je označený ako K.. R. V. a nie K.. R. V. - K. T.. Navyše z obsahu zápisnice jasne vyplýva
porušenie procesných práv účastníkov konania, kde súd výslovne nedal priestor a nevyzval účastníkov
na záverečné zhrnutie.

Odvolateľ má za to, že konajúci súd tým, že nevykonal navrhované dôkazy a už vykonané dôkazy
nesprávne právne posúdil, porušil procesné práva žalovaného, teda rovnosť účastníkov konania, akoaj zásadu uvedenú v § 2 O.s.p., kde okrem iného je uvedené, že súdy v občianskom súdnom konaní
prejednávajú a rozhodujú spory medzi fyzickými osobami a právnickými osobami a dbajú pri tom na to,
aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Aj vyjadrenie súdu o „stotožnení“ sa s názorom žalobcu sú jasným dôkazom o porušení zásady
materiálnej pravdy a neúplne vykonanom dokazovaní, kde aj toto vyjadrenie súdu nesie znaky istej
zaujatosti, či až neochoty a nechuti súdu konať a rešpektovať procesné práva účastníkov konania a

žalovaný trvá na tom, že v danom prípade bola porušená rovnosť účastníkov konania.

V závere žalovaný poukázal na vyjadrenie (či až návrh), ktoré mu poskytol jeden z konateľov žalobcu
pôsobiaci aj v Košiciach (a to cca pred týždňom - dvoma), že nech žalovaný zaplatí žalobcovi 50.000,00
eur a žalobca si nebude uplatňovať ďalšie nároky z rozsudku. Tento návrh je s poukazom na žalovaným

namietané skutočnosti v odvolaní, skutočne zaujímavým a možno aj dokazuje oprávnené pochybností
žalovaného prednesené pred súdom.

Navyše súd v konaní vôbec nevypočul samotného žalobcu - jeho štatutárneho zástupcu, čím nielen

žalobcovi, ale aj žalovanému odňal právo konať pred súdom a odňal žalovanému možnosť klásť otázky,
či podávať ďalšie procesné návrhy, pretože práve žalobca a žalovaný boli v kontakte (a zrejme sú aj
v súčasnej dobe) a z výpovede žalobcu a otázok mu položených mohlo vyvstať aj iné právne riešenie
predmetnej veci.

Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný svoje odvolanie dôvodí údajnou zmätočnosťou a
nevykonateľnosťou výroku rozsudku o trovách konania v tom zmysle, že súd vo výroku uviedol, že
žalovaný je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania R.. X. Y., advokátke a
konateľke na účet Právny dom - advokáti, s.r.o. so sídlom Q. X/A, F. F.. Uvedená námietka podľa žalobcu

nespadá pod zákonné dôvody na podanie odvolania. Pri vyhotovovaní rozsudku zrejme došlo k chybe
v písaní, nakoľko zo súdneho spisu je zrejmé, že právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť Právny
dom - advokáti, so sídlom Q. X/A, IČO: XXXXXXXX, v mene a na účet ktorej koná R.. X. Y., advokátka
a konateľka. Uvedená chyba v písaní sa dá odstrániť opravou rozsudku, avšak nemôže byť dôvodom
pre podanie odvolania.

Ako ďalšiu chybu označil žalovaný to, že súd ho v rozsudku označil ako fyzickú osobu nepodnikateľa,
resp. že ho neidentifikoval na základe údajov zapísaných v živnostenskom registri, ale na základe
jeho osobných údajov. K tomu malo dôjsť cielene s úmyslom poškodiť žalovaného, pretože takýmto

postupom by došlo k poškodeniu práv žalovaného, ak by sa exekúcia viedla vo vzťahu k nemu ako
fyzickej osobe označenej inak ako jeho obchodným menom, resp. ďalšími údajmi zapisujúcimi sa do
príslušného registra.

V tejto súvislosti žalobca uvádza, že sa stotožňuje s označením žalovaného vo výroku rozhodnutia,
nakoľkožalovanýmávsúčasnostipozastavenúpodnikateľskúčinnosťatútotedanevykonáva.Prípadný
nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní proti žalovanému, v exekučnom titule označenému
osobnými údajmi, by mal rovnaké dopady na žalovaného, ako keby bol označený ako fyzická osoba
podnikateľ, ktorý zodpovedá celým svojím majetkom. Exekúcia totiž postihuje majetok povinného a v

tomto prípade ide o majetok jednej a tej istej osoby.

Žalobca opätovne zdôraznil, že účelom predloženia tejto zmluvy do konania malo byť preukázanie
skutočností, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré sú predmetom tohto sporu, neboli

predmetom postúpenia pohľadávok podľa tejto zmluvy, a teda týmto postúpením podľa zmluvy nedošlo
k zmene v osobe veriteľa vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalobca poukázal
na to, že z predloženej zmluvy, resp. z jej prílohy jednoznačne vyplýva, že pohľadávky žalobcu, ktoré
sú predmetom tohto konania, neboli na základe zmluvy postúpené, čo mal za preukázané aj súd.Žalobca v konaní poukázal aj na tú skutočnosť, že predmetom postúpenia podľa uvedenej zmluvy boli
pohľadávky žalobcu, ktoré už v čase postúpenia boli splatné pomerne dlhý čas. Pohľadávky žalobcu,
ktoré sú predmetom tohto sporu boli v čase uzatvorenia zmluvy len krátky čas po splatnosti, dokonca

niektoré ešte neboli ani len splatné a aj z tejto skutočnosti nepriamo vyplýva, že uvedená zmluva sa
na ne nemohla vzťahovať.

Žalobca upriamil pozornosť súdu aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by aj došlo k postúpeniu pohľadávok,

ktoré sú predmetom tohto sporu, žalovanému by muselo byť doručené oznámenie o tom, že došlo k
postúpeniu. Uvedené vyplýva priamo z čl. IV. bod 1 Zmluvy, podľa ktorého bol žalobca ako postupca
povinný oznámiť všetkým dlžníkom postúpenie pohľadávok. Žalovaný však nielenže nepredložil žiadne
oznámenie o postúpení pohľadávky, ale priamo na pojednávaní vo veci sa vyjadril, že žiadne oznámenie
mu doručené nebolo a že pohľadávky od neho žiadna iná osoba (ako je žalobca), teda nový veriteľ
nevymáhala. Uvedený dôkaz navrhol predložiť právny zástupca žalovaného, ktorý sa v inej trestnej veci,

v ktorej bol obhajcom a žalobca poškodeným dozvedel o existencii takejto zmluvy. Právny zástupca
o obsahu zmluvy nevedel, dokonca nevedel s presnosťou určiť, či vôbec išlo o zmluvu o postúpení
pohľadávok. Aj napriek námietkam právneho zástupcu žalobcu proti vykonaniu tohto dôkazu, súd
zaviazal žalobcu na predloženie tejto zmluvy. Žalovaný po predložení zmluvy namietal jej obsah, najmä
sa domáhal predloženia zostávajúcich príloh, či namietal to, že príloha zmluvy je v českom jazyku. V

tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a má za to, že súd postupoval správne,
keď potom, čo z predloženej zmluvy zistil, že predmetné pohľadávky nie sú súčasťou zmluvy, nevykonal
dokazovanie, ktoré opätovne navrhoval právny zástupca žalovaného (predloženie zostávajúcich príloh
zmluvy).

K námietke žalovaného, že súd nevypočul žalobcu, žalobca uvádza, že počas celého konania
pred súdom bol zastúpený advokátom, pričom vzhľadom na množstvo predložených dôkazov, ktoré
preukazujú nároky žalobcu, toto súd nepovažoval za potrebné, resp. nevyhnutné, s čím sa žalobca
stotožňuje. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že žalobca ho mal osloviť s návrhom na vysporiadanie,

žalobca uvádza, že túto skutočnosť nevie potvrdiť, avšak ak by sa tak aj stalo, je to v priamom rozpore
s tvrdeniami žalovaného o tom, že žalobca nie je veriteľom žalovaného (z dôvodu údajného postúpenia
pohľadávky), nakoľko v takom prípade by žalobca nemal žiaden dôvod žiadať od žalovaného čiastočné
splnenie jeho záväzkov.

Podľa názoru žalobcu, žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by
vyvracal tú skutočnosť, že nároky žalobcu uplatnené v konaní sú oprávnené. Žalobca do konania
predložil faktúry, dodacie listy podpísané žalovaným (pravosť svojich podpisov potvrdil žalovaný aj
na pojednávaní vo veci), ako aj písomné uznanie záväzku (aj v tomto prípade žalovaný potvrdil na

pojednávaní v tejto veci, že podpis patrí jemu). Žalovaný na pojednávaní vo veci potvrdil aj tú skutočnosť,
že tovar (kúpna cena, ktorého je predmetom tohto sporu) mu bol dodaný, resp. samotný žalovaný
nijakým spôsobom existenciu svojho záväzku voči žalobcovi nepopieral.

Dôvodom, pre ktorý sa v tejto veci opätovne odďaľovalo rozhodnutie vo veci, boli námietky právneho
zástupcu žalovaného, ktorý spochybňoval a spochybňuje takmer každý dôkaz predložený žalobcom do
konania a to bez akéhokoľvek právneho či inak relevantného dôvodu.

V závere žalobca uviedol, že konanie žalovaného v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní
považuje za účelové, s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu vo veci a oddialiť tak aj prípadný nútený výkon
takéhoto rozhodnutia súdu. Žalobca sa obáva, že žalovaný sa môže, resp. mohol medzičasom zbaviť
svojho majetku a zmariť tak možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa.

Vzhľadom na uvedené považuje žalobca rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov právnehozastúpenia žalobcu v odvolacom konaní v sume 712,72 eur t.j. za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu) po 585,89 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.

Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.k. 3Cob/197/2014-254 z 30.6.2015 vrátil vec súdu prvého
stupňa na opravu označenia žalovaného, na základe čoho súd prvého stupňa uvedenú nesprávnosť
opravil uznesením č.k. 29Cb/4/2012-257 z 24.8.2015 a opätovne predložil vec odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o odvolaní žalovaného.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2

O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu
žalovaného uvádza nasledovné:

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ústne objednaný tovar prevzal,

avšak kúpnu cenu žalobcovi doteraz nezaplatil.

O tom, okrem iných dôkazov, svedčí aj jeho písomné uznanie, ktoré vlastnoručne podpísal, ale aj jeho
prednes na pojednávaní 20.2.2014, ktorými potvrdil, že tovar čo do množstva i kvality prevzal bez

akýchkoľvek námietok.

Za takejto situácie sú námietky uvedené v odvolaní pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne
bezvýznamné.

Treba poznamenať, že žalovanému nebolo doručené akékoľvek oznámenie o prípadnom postúpení
predmetnej pohľadávky, čo aj sám potvrdil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
spojení s opravným uznesením z 24.8.2015 č.k. 29Cb/4/2012-257, ako vecne správny.

Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, a preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
žalobcu na účet právneho zástupcu a to za jeden právny úkon (vyjadrenie k odvolaniu) 1x po 585,89
eur, režijný paušál 1x 8,04 eur + DPH 20% , spolu 712,72 eur (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.