Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238435
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114238435.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: AB
1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: H. Ž.K., W.. X.X.XXXX, F. XXX XX H. T. XXX, Š. I. L., o
zaplatenie 2.065,83 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.478,13 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania
v sume 59,96 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.478,13 eur od 22.11.2014
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 586,87 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 23,83 eur
a úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 586,87 eur od 22.11.2014 do zaplatenia z a
m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 270,96 eur (súdny poplatok
vo výške 53,23 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 217,73 eur) k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 18. § 1 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - ITH 113 - hotovostný úver a revolvingový úver platných od
01.01.2013, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 05.02.2013 v znení: „V prípade
omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky revolvingového úveru je Spoločnosť oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku
vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade,
že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný.
Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne
dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení
úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované“, j e neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 18. § 2 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - ITH 113 - hotovostný úver a revolvingový úver platných od
01.01.2013, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 05.02.2013 v znení: „V prípade
omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou
vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy“, j e neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.11.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
1.12.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.065,83 eur
spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 83,79 eur a úrokmi z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 2.065,83 eur od 22.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške
123,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a 238,39 eur titulom náhrady
trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 526 Občianskeho zákonníka boli
pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176 (ďalej len „HCS“) vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2013
na základe zmluvy zo dňa 23.1.2014 postúpené na neho. Jeho právny predchodca tak uzavrel ako
veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 5.2.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej
len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur zo strany jeho
právneho predchodcu odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných
mesačných splátkach po 84,90 eur splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad
jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítavania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie
úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 23.1.2014 k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak
boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné
pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si v návrhu uplatňuje vo výške 5,25 % ročne bola stanovená
nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t. j. ku dňu 13.2.2014 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 5 percentuálnych
bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 83,79 eur z čiastky 2.065,83 eur od 13.2.2014 do
21.11.2014. Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje
voči odporcovi dlh vo výške 2.065,83 eur v členení: 215,73 eur istina, 218,71 eur úrok, 1.573,39 eur
zosplatnená istina, 5,- eur upomienka I, 36,- eur upomienka II. a 17,- eur zmluvná pokuta.
Súd nariadil pojednávanie na deň 12.6.2015, na ktoré sa dostavil právny zástupca navrhovateľa.
Navrhovateľ a odporca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní
uviedol, že navrhovateľ v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu a žiada, aby súd rozhodol tak
ako je uvedené v návrhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, úverovou zmluvou,
úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výpisom z čerpania splátok
a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k splateniu celého úveru, dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam:

Dňa 5.2.2013 uzavrel HCS ako veriteľ a odporca ako klient úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (dôkaz
predložený navrhovateľom na č. l. 22 spisu), ktorou sa zaviazal HCS poskytnúť odporcovi bezúčelový
úver vo výške 2.000,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 36 pravidelných mesačných splátkach
vo výške 87,39 eur, a to so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru s
úhradou nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Úver bol ďalej poskytnutý pri
uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 29,32 %, RPMN 36,20 % do 38,90 %, priemernej hodnote RPMN
20,90 % a celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 3.146,04 eur. Odporca svojim podpisom na zmluve
prehlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi HCS
ako poistníkom a Českou poisťovňou ZDRAVÍ a. s. ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych poistných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Ďalej odporca svojím podpisom na
zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami HCS s kódom ITH113 (ďalej
len „ÚZP“ dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 23 spisu), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy
a tieto obdržal.
Podľa ust. Hlavy 5 § 7 ÚZP zmluvné strany sa dohodli, že úhrady klienta budú započítané na pohľadávky
HCS podľa termínu ich platnosti, a to od najstaršej pohľadávky. V prípade viacej pohľadávok rovnakého
dátumu splatnosti bude úhrada použitá v tomto poradí: istina, úroky, ďalšie príslušenstvo pohľadávky
vrátane sankcií.
Podľa ust. Hlavy 7 § 3 písm. a) ÚZP klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie HCS v
prípade, že a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa ust. Hlavy 7 § 6 veta posledná ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá
vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP
alebo v právnych predpisoch.
Podľa ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky je HCS oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS poplatok za upomienku vo výške
5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o
zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu
na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za
kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už
nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.
Podľa ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP v prípade omeškania klienta je HCS oprávnená klientovi vyúčtovať a klient
je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Táto pokuta
bude HCS vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.
Podľa ust. Hlavy 20 § 11 ÚZP následkami nesplácania úveru podľa ÚZ je najmä povinnosť platiť sankcie
podľa Hlavy 18, splatenie úveru na požiadanie za podmienok uvedených v Hlave 7 § 3, zmena výšky
dohodnutého obchodného úroku, vymáhanie záväzkov klienta v rozhodcovskom alebo súdnom konaní
(podľa toho, či bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva) a postúpenie údajov klienta do
evidencie dlžníkov podľa pravidiel uvedených v Hlave 17 § 3.
Zo svojej činnosti (napr. z konania vedeného pod spis. zn. 6C 268/2014) má súd vedomosť, že podľa
zápisu v obchodnom registri Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T má HCS zapísaný v
obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom (tento mal zapísaný v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy).
Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.1.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 32 spisu)
vyzýval HCS odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j. na zaplatenie sumy
2.065,83 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Podľa hromadného poštového hárku zo dňa
23.1.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 33 spisu) HCS podal výzvu na odoslanie poštovému
doručovateľovi s uvedením adresy odporcu na doručovanie zhodnou s adresou odporcu uvedenou v
záhlaví tohto rozsudku.
Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 34 spisu) bol úver vo výške 2.000,- eur čerpaný dňa 6.2.2013. Odporcovi bolo
predpísaných do zosplatnenia na úhradu 11 splátok vo výške 87,39 eur so splatnosťou prvej splátky
9.3.2013 a nasledujúcich splátok do 15. dňa nasledujúceho mesiaca (15.4.2013 až 15.1.2014). Odporca
vykonal nasledovné úhrady: dňa 6.3.2013 v sume 87,39 eur, dňa 9.5.2013 v sume 174,78 eur, dňa
10.6.2013 v sume 87,39 eur, dňa 5.8.2013 v sume 87,41 eur, dňa 13.8.2013 v sume 84,90 eur, t. j.
celkovo uhradil sumu 521,87 eur. Odporcovi boli súčasne účtované poplatky za upomienku I. každý v
sume 5,- eur v dňoch: 22.7.2013, 20.9.2013 (celkovo tak 10,- eur), poplatky za upomienku II. každý v
sume 12,- eur v dňoch: 15.10.2013, 16.11.2013 a 31.12.2013 (celkovo tak 36,- eur) a zmluvná pokuta
vo výške 17,- eur dňa 24.10.2013. Napokon boli v listine vyčíslené: dlh na istine vo výške 215,73 eur
(predpis 426,61 eur - úhrada 210,88 eur), dlh na úroku vo výške 218,71 eur (predpis 517,23 eur - úhrada
298,52 eur), dlh na zosplatnenej istine vo výške 1.573,39 eur, dlh na poplatku za upomienku II. vo
výške 36,- eur, dlh na poplatku za upomienku I. vo výške 5,- eur (predpis 10,- eur - úhrada 5,- eur), dlh
na zmluvnej pokute vo výške 17,- eur a dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 83,79
eur (8,75 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 215,73 eur od 13.2.2014 do
21.11.2014 + 0,49 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 12,- eur od 13.2.2014 do
21.11.2014 + 0,69 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 17,- eur od 13.2.2014 do
21.11.2014 + 8,87 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 218,71 eur od 13.2.2014
do 21.11.2014 + 63,82 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.573,39 eur od
13.2.2014 do 21.11.2014 + 0,97 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 24,- eur
od 13.2.2014 do 21.11.2014 + 0,20 eur ako úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5,- eur
od 13.2.2014 do 21.11.2014), t. j. spolu dlh vo výške 2.149,62 eur.
Právny zástupca navrhovateľa (aj ako splnomocnený zástupca HCS (podľa predloženej plnej moci zo
dňa 31.05.2014 na č. l. 16 spisu) listom zo dňa 23.10.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l.
18 spisu) oznamoval odporcovi, že pohľadávky HCS vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 5.2.2013 boli postúpené na navrhovateľa.
Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z
výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 521,87 eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ na
predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celovej výške 521,87 eur.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].
Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť
bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a
podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup
pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 10 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011 do 31.05.2014,
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.
Podľa ust. § 545a OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom od 1.2.2013, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej
zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( §
673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci
( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom od 1.2.2013, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),
ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej
obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred
1. februárom 2013.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§
53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení účinnom od
1.2.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj
faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
HCS a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 5.2.2013.
Aj s poukazom na to, že zo strany HCS išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu
pri uzatváraní zmluvy nešlo o konanie v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania, pričom išlo o
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov HCS odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným
typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere
podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ
a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na
vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade HCS s odporcom uzavreli zmluvu o úvere podľa
ust. § 497 ObZ.
Súd tak vychádzal z toho, že HCS tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnil poskytnutím peňažnej
sumy 2.000,- eur odporcovi prevodom na účet predajcu (v súlade s ust. Hlavy 3 § 2 ÚZP) dňa 6.2.2013 s
tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť HCS túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške
1.146,04 eur, t. j., že odporca sa mal zaviazať zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 3.146,04 eur, a to
v 36 mesačných splátkach vo výške 87,39 eur (36 x 87,39 eur = 3.146,04 eur).
Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti
podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“) a výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal odporca HCS zaplatiť. RPMN bola v zmluve
uvedená v rozpätí od 36,20 % do 38,90 %, čo nezodpovedá zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z., keďže túto je treba uviesť a vypočítať presne na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súčasne aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková
výška každej mesačnej splátky v sume 87,39 eur, nebola tam však uvedená výška splátok istiny a úroku,
t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 87,39 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej
na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 2.000,- eur, je však v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale
rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo HCS vrátiť len poskytnutú peňažnú
sumu 2.000,- eur, v 36 mesačných splátkach vo výške 55,5555 (ako 1/36 zo sumy 2.000,- eur) eur
so splatnosťou prvej splátky dňa 9.3.2013 a poslednej 36. splátky dňa 15.4.2016 a pri splatnosti 2.
až 35. splátky 15. dňa príslušného mesiaca. Preto pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
kapitalizovaného úroku vo výške 218,71 eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % zo
sumy 218,71 eur od 13.2.2014 do 21.11.2014 v kapitalizovanej sume 8,87 eur a úrokmi z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 218,71 eur od 22.11.2014 do zaplatenia) súd pre neexistenciu právneho
základu vzniku takéhoto nároku navrhovateľa návrh v tejto časti zamietol.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi HCS a odporcom
založený predmetnou úverovou zmluvou sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava
spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) inkorporovaná
novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Súd tak vedomí si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti dvoch zmluvných
podmienok, a to zmluvných podmienok podľa vyššie uvedených ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP, na základe
ktorých požadoval HCS od odporcu zaplatenie poplatkov za upomienky I. a II. v súhrnnej výške 41,-
eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur (v tomto prípade aj napriek tomu, že navrhovateľ si návrhom
uplatňoval len časť zmluvných poplatkov vo výške 41,- eur naproti odporcovi vyúčtovaným 46,- eur,
keďže časť z úhrad odporcu započítal na úhradu poplatku za upomienku č. I. vo výške 5,- eur, ako to
vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad na č. l. 34; v prípade konštatovania neplatnosti zmluvnej
podmienky podľa cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP by musela byť časť úhrady odporcu vo výške 5,- eur

započítaná na splatenie iných nárokov navrhovateľa zo zmluvy, ktoré si však navrhovateľ návrhom
uplatňoval).
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania oboch
zmluvných podmienok uvedených v dotknutých ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP ako neoddeliteľnej súčasti
úverovej zmluvy uzavretej medzi HCS ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne
so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej
obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo
napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami
povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom
pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či
už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť
jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku
prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie oboch dotknutých
zmluvných podmienok nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v
spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú
právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla
obsiahnutého v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy platného cit. ust. § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka. Toto ustanovenie zásadne transponuje cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993. Z tohto výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky
sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky,
nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky,
t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom
prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na
konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej
zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti
(možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej
podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať
následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek
vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver
podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a
hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku
kreujúcu vznik práva HCS na poplatok za upomienku I. vo výške 5,- eur, resp. za upomienku II. vo výške
12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok HCS na zaplatenie
poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, za nárok na poplatok za službu poskytnutú
HCS spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (odporcom) vymieneného plnenia.
Je zrejmé, že odporca nežiadal navrhovateľa o zaslanie upomienky a rovnako je možné vyvodiť
nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Zo samotného znenia dotknutého
ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku HCS. Možno len
predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady
HCS spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V
takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má za to, a to aj s prihliadnutím
na skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedy HCS vyúčtoval titulom poplatkov za upomienky celkovo
odporcovi na úhradu sumu 46,- eur (2 x za upomienku I. v celkovej výške 10,- eur a 3 x za upomienku II.
v celkovej sume 36,- eur; vyplýva to z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad),
že HCS ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak
spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal
za cenu 5,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať

splátky úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností
priamo z úverovej zmluvy - výška splátky, splatnosť prvej až poslednej splátky, spôsob úhrady) a
jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
Keďže v danom prípade súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa
cit. Hlavy 18 § 1 ÚZP nebola individuálne dojednaná, súd dospel k záveru o neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej
podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle
ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy. Súd poznamenáva, že
rovnakú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú aj v rozsudku č.k. 6C/44/2015-49 vyhlásenom dňa
31.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2015.
Vzhľadom k tomu, že považoval zmluvný základ pre vznik navrhovateľom uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 41,- eur za neplatný, ako aj k tomu, že navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal zaslanie
ktorejkoľvek z upomienok v listinnej podobe (keďže podľa ust. Hlavy 18 § 1 predposledná veta ÚZP
mohol HCS účtovať poplatok za upomienku len v prípade, že bola klientovi zaslaná v listinnej podobe),
súd návrh v časti o zaplatenie sumy 41,- eur ako poplatkov za upomienky aj spolu s príslušnými úrokmi
z omeškania v kapitalizovanej sume 1,66 eur (viď č.l. 34) a úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 41,- eur od 22.11.2014 do zaplatenia potom bez ďalšieho zamietol. Súd súčasne uviedol túto
podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ tak ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku
kreujúcu vznik práva HCS na zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 OZ vo výške 17,- eur, ktorej vznik sa
viazal na omeškanie klienta (odporcu) so splácaním úveru (ust. Hlavy 20 § 12 ÚZP), súd považuje túto
zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a to z nasledovných dôvodov. Ako už
bolo vyššie uvedené, v konaní navrhovateľ nepreukázal, že táto zmluvná podmienka bola medzi HCS a
odporcom individuálne dojednaná, čím bola naplnená jedna z dvoch predpokladov podľa cit. ust. § 53
ods. 1 OZ na to, aby bolo možné zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú. Čo sa týka naplnenia
druhého predpokladu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a to otázky, či daná zmluvná podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (odporcu),
súd dospel aj v tomto ku kladnému záveru.
Vznik práva HCS na zaplatenie zmluvnej pokuty tak v danom prípade bol viazaný, ako už bolo
uvedené, na omeškanie spotrebiteľa (odporcu) so splácaním úveru, t. j. na porušenie zmluvnej
(peňažnej) povinnosti spotrebiteľa (odporcu) uhrádzať splátky podľa úverovej zmluvy riadne a včas.
Dojednaná výška tejto sankcie bola určená pevne sumou 17,- eur a teda nezohľadňovala žiadnym
spôsobom intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom (odporcom), čo je možné považovať
za neprijateľné. Ak by totiž konkrétne v danom prípade došlo k omeškaniu odporcu s plnením jeho
zmluvnej povinnosti zaplatiť jednu splátku vo výške 55,5555 eur [t. j. bez úrokov z dôvodu podľa cit.
ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.] výška zmluvnej pokuty 17,- eur by zodpovedala
30,6 % výšky mesačnej splátky (17,- eur / 55,5555 eur = 0,3060; 100 % x 0,3060 = 30,6 %). Už v
tomto prípade možno mať dôvodné pochybnosti o primeranosti tejto zmluvnej sankcie vo vzťahu k
zabezpečovanému záväzku. Tieto pochybnosti sa však znásobia a vedú k jednoznačnému záveru o
neprimeranosti zmluvnej sankcie v prípade, že by sa odporca dostal do omeškania s úhradou len časti
splátky napr. vo výške 1,- euro. Aj v takomto prípade by HCS vzniklo podľa dotknutého ust. Hlavy 18
§ 2 ÚZP právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rovnakej výške 17,- eur, ktorá by tak zodpovedala
1700 % sumy omeškanej splátky (17,- eur / 1,- euro = 17; 17 x 100 % = 1700 %). Zovšeobecniac
uvedené je možné vysloviť, že v čase uzavretia zmluvy nie je možné logicky predpokladať, kedy, v akej
intenzite a či vôbec dôjde k porušeniu povinnosti spotrebiteľa, ktorej splnenie je zabezpečované práve
zmluvnou pokutou, resp. ktoré porušenie je touto zmluvnou pokutou sankcionované. Možno uzavrieť,
že ak je výška zmluvnej pokuty neprimeraná v pomere k akémukoľvek rozsahu porušenia povinnosti
spotrebiteľom, ktoré môže v budúcnosti nastať, je potrebné považovať zmluvné dojednanie, ktoré kreuje
právo dodávateľa na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pre
akýkoľvek iný prípad. Sumu zmluvnej sankcie podľa cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP tak možno považovať
za neprimeranú vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti [§ 53 ods. 4 písm. k) OZ a súčasne čl. 3 v
spojení s ust. bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993] a tým spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (odporcu).
Z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP (§ 53 ods. 1 OZ) je
tak táto zmluvná podmienka absolútne neplatná (s účinkami ex tunc) podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ.
Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej
časti dotknutej úverovej zmluvy. Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153

ods. 4 O.s.p.). Súd poznamenáva, že rovnakú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú aj v rozsudku
č.k. 6C/44/2015-49 vyhlásenom dňa 31.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2015.
Vzhľadom k tomu, že považoval zmluvný základ pre vznik navrhovateľom uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 17,- eur za neplatný, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 17,- eur ako zmluvnej pokuty
aj spolu s príslušnými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,69 eur (viď č.l. 34) a úrokmi z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 17,- eur od 22.11.2014 do zaplatenia potom bez ďalšieho
zamietol. Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.).
S poukazom na vyššie konštatovanú bezúročnosť predmetného úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. a z toho vyplývajúcu výšku splátky 55,5556 eur, ďalej na absolútnu neplatnosť
cit. ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP, t. j. neexistenciu právneho základu pre vznik nárokov HCS na
zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 46,- eur (41,- eur uplatnených navrhovateľom + 5,-
eur zaplatených odporcom ako vyplýva z výpisu na č.l. 34) a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
17,- eur, súd započítal úhrady odporcu v danom prípade v celkovej výške 521,87 eur (vyplývajúce z
navrhovateľom produkovaného výpisu čerpania, splátok a úhrad) na nasledovné nároky HCS a vyčíslil
dlh odporcu na jeho záväzkoch z predmetnej úverovej zmluvy v nasledovnom rozsahu. Odporca celkovo
uhradil HCS na daný úverový prípad v období od 6.3.2013 (prvá úhrada) do 13.8.2013 (posledná úhrada)
sumu 521,87 eur. Túto sumu tak súd započítal na úhradu 1. splátky (splatnej dňa 9.3.2013) až 9. splátky
(splatnej dňa 15.11.2013) každej vo výške 55,5556 eur a časti 10. splátky (splatnej dňa 15.12.2013) v
rozsahu sumy 21.8696 eur. V ďalšom mal súd za to, že ku dňu 23.1.2014, bol odporca v omeškaní s
úhradou celkovo sumy 89,2416 eur, t. j. sumy zodpovedajúcej neuhradenej časti 10. splátky v sume
33,686 eur a 11. splátky vo výške 55,5556 eur. Je tak možné konštatovať, že ku dňu 23.1.2014 bol
odporca v omeškaní s úhradou dvoch splátok a teda došlo k naplneniu podmienok podľa cit. ust. Hlavy
7 § 3 písm. a) ÚZP pre vznik povinnosti odporcu splatiť celý čerpaný úver na požiadanie HCS. HCS
tak oprávnene listom zo dňa 23.1.2014 odoslaným odporcovi požiadala odporcu o predčasné splatenie
celého zostatku úveru, a to v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. ku
dňu 23.1.2014, tak vzhľadom k poradiu započítavania úhrad odporcu na jednotlivé nároky HCS podľa
úverovej zmluvy v zmysle ust. Hlavy 5 § 7 ÚZP mal súd za to, že dlh odporcu na úverovej istine bol
vo výške 89,2416 eur a zosplatnená čistá istina úveru vo výške 1.388,8884 eur. Odporca mal teda
povinnosť uhradiť HCS celkovo istinu úveru vo výške 1.478,13 eur. Vzhľadom na to, že odporca uhradil
HCS celkovo sumu 521,87 eur, dlh odporcu bol ku dňu zosplatnenia a je až doposiaľ v celkovej výške
1.478,13eur (2.000,- eur - 521,87 eur) bez príslušenstva (úrokov z omeškania). Súd preto výrokom č.
I. rozsudku priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 1.478,13 eur.
Pokiaľ ide o otázku omeškania odporcu s plnením jeho peňažného záväzku uhradiť HCS celú
zosplatnenú sumu 1.478,13 eur, keďže ani úverová zmluva a ani ÚZP nestanovovali splatnosť tohto
peňažného záväzku odporcu, súd vychádzajúc z cit. ust. § 340 ods. 2 ObZ dospel k záveru, že odporca
bol povinný uhradiť svoj peňažný záväzok najneskôr dňa 13.02.2014, t. j. do uplynutia lehoty 15 dní od
odoslania výzvy HCS zo dňa 23.1.2014, keďže súd nemal dôvodné a závažné pochybnosti o tom, že
odporcovi bola HCS zaslaná výzva zo dňa 23.1.2014 doručená. Odporca sa tak dostal dňa 13.2.2014
do omeškania s úhradou sumy 1.478,13 eur, a z tohto dôvodu vzniklo HCS právo požadovať od odporcu
úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ a cit.
ust. § 3 ods. 1 (v spojení s cit. ust. § 10c) nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,25 %
ročne (keďže základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 13.2.2014 vo výške 0,25 %, o čom má súd
vedomosť zo svojej činnosti - § 121 O.s.p.) zo sumy 1.478,13 eur od 13.2.2014 do zaplatenia.
Postúpením pohľadávky HCS z predmetnej úverovej zmluvy tak v zmysle cit. ust. § 524 ods. 1 a 2
OZ vstúpil do práv veriteľa navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené tak mal súd v ďalšom za to, že návrh
navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 1.478,13 eur (súčet peňažného vyjadrenia nárokov
na zaplatenie nezaplatenej istiny úveru vo výške 89,2416 eur a zosplatnenej istiny vo výške 1.388,8884
eur), kapitalizovaných úrokov v sume 59,96 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
1.478,13 eur od 22.11.2014 a v tomto rozsahu návrhu v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnom rozsahu, t.j. v
časti o zaplatenie sumy 586,87 eur spolu s kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 23,83 eur
a úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 586,87 eur, na základe vyššie uvedeného ako
nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech
navrhovateľa v konaní bol v rozsahu 43,10 % (počítajúc úspech účastníkov ku dňu vyhlásenia rozsudku,

t. j. ku dňu 12.6.2015). Súd mu tak podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania
v pomere k jeho čistému úspechu v konaní, a to sumy 53,23 eur titulom náhrady časti zaplateného
súdneho poplatku za podanie návrhu (123,50 eur x 43,10 % = 53,23 eur), náhrady časti trov právneho
zastúpenia vo výške 154,31 eur s DPH (za 3 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/
podanie návrhu na súd, 3/ účasť na pojednávaní dňa 12.6.2015, za každý úkon právnej služby odmena
vo výške 91,29 eur, plus režijný paušál vo výške 8,04 eur plus 20 % DPH, spolu 358,02 eur x 43,10 %,
t.j. 154,31 eur), cestovné náhrady vo výške 20,05 eur (46,53 eur x 43,10 %, t.j. ) a náhradu za stratu
času vo výške 43,37 eur (100,62 eur x 43,10 %, t.j. ), a to s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k
rukám jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.