Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214086
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216214086.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Bratislava,

Čulenova č.6, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený GRABAN, TORMA & PARNTERS, s.r.o., so sídlom
Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti žalovanému : D. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. XX, Q. O., o
zaplatenie 1.398,58 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.398,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne od 8.1.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 24.8.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 1.398,58
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.11.2015 do zaplatenia a trov právneho

zastúpenia vo výške 191,88 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2014 bola jeho poverenými
pracovníkmi vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX, pri ktorej bolo zistené, že na
odbernom mieste dochádzalo neoprávnenému odberu elektrickej energie bez určeného meradla. Pre
uvedený skutok bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Komárno 3T/33/2015-121 zo dňa
2.7.2015 uznaný za vinného a pre prečin krádeže bol právoplatne odsúdený. Zároveň bol zaviazaný
titulom náhrady škody zaplatiť 72,52 Eur, pričom jemu vznikla škoda vo výške 1.471,10 Eur. Po
odpočítaní sumy priznanej trestným rozkazom škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá činí 1.398,58 Eur.

Na uhradenie tejto škody bol vyzvaný listom zo dňa 8.10.2015. Nakoľko výzve nevyhovel ani čiastočnou
úhradou, uplatňuje si voči nemu aj zákonné úroky z omeškania od 8.11.2015, odkedy je žalovaný v
omeškaní s plnením peňažného dlhu.

2/ Platobným rozkazom zo dňa 6.9.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko žalovaný je na
adrese svojho trvalého bydliska nezastihnuteľný, súd uznesením zo dňa 21.11.2016 zrušil platobný
rozkaz podľa § 266 ods. 3 CSP a pokračoval v konaní.

3/ Konanie a termín verejného vyhlásenia rozsudku bolo žalovanému oznámené zverejnením na úradnej
tabuli a webovej stránke súdu. Strany sporu ani právny zástupca žalobcu sa na verejné vyhlásenie
rozsudku nedostavili. Súd vykonal vo veci dokazovanie trestným rozkazom Okresného súdu Komárno
3T/33/2015-121 zo dňa 2.7.2015, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 11.11.2014,
výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výzvou žalobcu na úhradu škody z
8.10.2015 a oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu 3T/33/2015. Vykonaným dokazovaním ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Dňa 11.11.2014 bola pracovníkmi žalobcu vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX,
S..U.. Q. E. Q. O. v rodinnom dome Č.. XX, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberalelektrickú energiu. Týmto konaním žalovaný sa dopustil prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212
ods. 2 písm.e) Trestného zákona. Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno č.
3T/33/2015-121 zo dňa 2.7.2015 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania uvedeného skutku.

Zároveň bol zaviazaný uhradiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 72,52 Eur. Škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. bola za dobu od 13.5.2014 do
11.11.2014,t.j.za180dníprispotrebe12hodíndenne(55,34kWh)žalobcomvypočítanádňa11.11.2014
vrátane nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu v sume 36,64 Eur sumou 1.471,10 Eur.
Tento výpočet škody žalovaným namietaný nebol. Žalobca výzvou zo dňa 7.11.2015 vyzval žalovaného

na uhradenie tejto škody najneskôr do 7.11.2015. Dôkaz o tom, že by žalovaný tejto výzve vyhovel čo
len čiastočnou úhradou, súdu predložený nebol.

5/Podľa § 40 ods. 9 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom v čase zistenia
neoprávneného odberu elektriny výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť
prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe

prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny,
odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej
sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému
odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

6/ Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe

žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

7/ Podľa § 46 ods.2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

8/ Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov
súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška

škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade
neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife; v ďalších prípadoch
neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania
neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

9/ Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len
"denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny
trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odberelektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní
kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo
od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny

uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

10/ Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na

distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že menovité výkony
všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia
počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka
rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického
príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet
menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota

nula kW.

11/ Podľa § 1 ods. 4,5 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kW, sa vypočíta
tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov

všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom
pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba
využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku
sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý

príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so
zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

12/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13/ Súdu je známe , že podľa § 25 ods. 1 Zákona o energetike Západoslovenská energetika a.s. ako
držiteľ povolenia na distribúciu elektriny rozhodnutím pojatej do Notárskej zápisnice č. A. XXX/XXXX

A. XXXXX/XXXX zo dňa 31.5.2007 s účinnosťou od 1.7.2007 uzavretím Zmluvy o vklade časti podniku
zo dňa 31.5.2007 vložila časť svojho podniku : Úsek prevádzky distribučnej sústavy, vykonávajúcu
činnosť distribúcie elektriny ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu t.j. spoločnosti ZSE
Distribúcia a.s. . Týmto vkladom na žalobcu prešli okrem iného aj práva a pohľadávky, ktoré slúžia na
prevádzkovanie tejto časti podniku, vrátane pohľadávok z titulu neoprávneného odberu elektriny, čiže

žalobca právom vystupuje v tomto konaní ako aktívne legitimovaný účastník.

14/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi
škoda vo výške 1.471,10 Eur, z ktorej sumy žalovaný už bol trestným rozkazom zaviazaný uhradiť 72,52
Eur. Žalovaný spôsob výpočtu škody, ani jej výšku nenamietal. Súd konštatoval opodstatnenosť nároku

žalobcu a s poukazom na opísaný skutkový stav rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona
o energetike tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .16/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 10.9.2014
do 15.3.2016 bola 0,05%).

18/ Škoda spôsobená žalovaným bola splatná dňa 7.11.2015. Nakoľko žalovaný škodu v lehote
splatnosti neuhradil, od nasledujúceho dňa, t.j. od 8.11.2015 bol v omeškaní s plnením peňažného
dlhu a preto žalobcovi prináležia úroky z omeškania od tohto dňa vo výške 5,05% ročne až do úplného
zaplatenia.

19/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca mal vo veci

plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100% s tým,
že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).