Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011117
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114011117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému N. Y., pre prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a poškodenej Ing. I.
W. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.01.2016 sp. zn. 2T/67/2014 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 24.01.2017 takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 321 odsek 1 písm. f/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný N. Y., nar. XX.XX.XXXX, povinný nahradiť
poškodenej Ing. I. W., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 8.000 (osemtisíc) Eur.
II/
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom mieste a čase v mesiaci október 2011 počas telefonického rozhovoru vylákal

od Ing. I. W. pôžičku finančných prostriedkov vo výške 8.000 Eur a to pod zámienkou použitia týchto
finančných prostriedkov na kúpu bližšie nestotožneného motorového vozidla, ktoré jej prisľúbil vrátiť do
dvoch týždňov od zapožičania, následne tieto peniaze I. W. osobne dňa 17.10.2011 vybrala zo svojho
účtu v G. sporiteľmi a.s. U., a to konkrétne 5 ks bankoviek, v nominálnej hodnote 500 Eur, 1 ks bankovky
v nominálnej hodnote 200 Eur, 53 ks bankoviek v nominálnej hodnote 100,- Eur a uvedené bankovky
potom vložila dňa 17.10.2011 v Trnave v pobočke U. H. a.s. na ním oznámený bankový účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, takto poskytnuté peňažné prostriedky obvinený na deklarovaný účel nepoužil, na

výzvu na vrátenie peňažných prostriedkov nereagoval, ale tieto si ponechal a použil pre vlastnú potrebu,
čím spôsobil poškodenej I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X. XX, U., škodu vo výške 8.000 Eur,
Za to uložil obžalovanému podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená Ing. I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.,

ul. Vl. X. XX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých
dôkazov, spôsob ich vyhodnotenia ako aj úvahy súdu I. stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnoteníviny obžalovaného, jeho obrany, právnej kvalifikácie skutku, ako aj úvahy, ktorými sa spravoval pri
rozhodovaní o treste.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný ako aj poškodená.

V dôvodoch odvolania, prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný namietal správnosť výroku o
vine a v súlade s jeho doterajšou obranou poukazoval na to, že výpovede poškodenej Ing. W. sú
vykonštruované, jedná sa o pomstu potom, ako sa odmietol s ňou stretávať. Nie je pravdivé tvrdenie
poškodenej, že pred tým ako poukázala peniaze na účet jeho syna, sa vôbec nestretli, dôkazom tohto
stretnutia má byť to, že v dňoch 14. a 15.10.2011 bol ubytovaný v hoteli Dream Trnava a poškodená

poukázala peniaze na účet jeho syna až dňa 17.10.2011. Nejednalo sa o vlastné finančné prostriedky
poškodenej, tieto peniaze jej odovzdal on s požiadavkou, aby ich vložila na konkrétne číslo účtu, ktoré
jej dal s tým, že cestuje do Čiech, a nechce mať pri sebe takúto sumu. Jednalo sa o sumu, ktorá bola
určená na kúpu motorového vozidla pre syna. Má za to, že na pomstu poškodenej, s ktorou sa odmietol
stretávať, nasvedčuje aj to, že v trestnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 8.000
Eur, napriek tomu, že náhradu rovnakej škody žiada aj od jeho syna v občianskoprávnom konaní.

Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby bol spod obžaloby v zmysle zásady in dubio pro reo oslobodený.
Poškodená podala odvolanie len čo do výroku o náhrade škody, keď namietala správnosť
rozhodnutia súdu I. stupňa, pokiaľ ju s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach
občianskoprávnych. Tento postup je v rozpore s ustanovením § 287 odsek 1 Trestného poriadku. Pokiaľ
si uplatňovala sumu 8.000 Eur v občianskoprávnom konaní proti synovi obžalovaného, na účet ktorého

boli uvedené peniaze vložené, konala tak z dôvodu blížiaceho sa možného premlčania nároku, pričom
nemala žiadnu istotu, že obžalovaný bude v trestnom konaní právoplatne odsúdený a zaviazaný k
náhrade škody.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak obhajca obžalovaného ako aj splnomocnenec poškodenej

zotrvali na dôvodoch ich písomných odvolaní s tým, že zhodne potvrdili, že rozsudkom Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 7C/73/2015 zo dňa 13.05.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
Košice sp. zn. 5Co/605/2015 bola synovi obžalovaného - N. Y. ml. právoplatne uložená povinnosť
zaplatiť poškodenej sumu 8.000 Eur, na vymoženie ktorej bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Splnomocnenec poškodenej naviac uviedol, že syn obžalovaného N. Y. ml. je nemajetný, vedie sa

proti nemu viac exekúcií a priznanie nároku na náhradu škody v trestnom konaní umožní poškodenej, v
prípade nevymožiteľnosti pohľadávky od N. Y. ml., túto uplatňovať aj od obžalovaného.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie tak obžalovaného ako aj poškodenej ako
nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keď na takýto postup mal

splnené podmienky v zmysle § 293 odsek 7 Trestného poriadku. Obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu požiadal, aby sa verejné zasadnutie, o ktorom bol upovedomený ešte v decembri 2016, konalo
v jeho neprítomnosti.
Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní a na to oprávnenými
osobami, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.
Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.

stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky potrebné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol na základe ktorých dôkazov dospel k
skutkovým zisteniam, a tiež aj akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Okresný súd v napadnutom

rozsudku poukázal, o ktoré dôkazy sa opiera a akým spôsobom s vyhodnotil dôkaznú situáciu aj
obranu obžalovaného. S týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súdu, ktorý zároveň konštatuje, že
odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa má náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku.Pre úplnosť treba dodať, že ani odvolací súd neuveril obrane obžalovaného. Dospel k záveru, že
táto obrana je účelovo konštruovaná tak, ako celé jeho konanie voči poškodenej. Je nesporné, že
poškodenú dlhodobo telefonicky kontaktoval, v rozpore so skutočnosťou jej popisoval svoje osobné,

rodinné, majetkové pomery ako aj podnikateľské aktivity tak, aby získal jej dôveru a následne,
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku, vylákal od poškodenej sumu 8.000 Eur, ktorú
vložila na ním označený účet bez toho, aby vôbec vedela, že sa jedná o účet jeho syna - N. Y. ml.
Aj krajský súd považoval obranu obžalovaného za vyvrátenú v tom, že dal poškodenej za účelom
vykonania predmetného vkladu vlastné finančné prostriedky pred cestou do Českej republiky, nakoľko

z vykonaného dokazovania vyplynula insolventnosť obžalovaného aj jeho firmy, v ktorej bol jediným
konateľom. Z pohľadu žalovaného trestného činu potom nie je vôbec rozhodujúce, či sa obžalovaný
stretol s poškodenou skôr, ako táto poukázala sumu 8.000 Eur na označený účet alebo až v čase po
uskutočnení tohto vkladu, keď sa poškodená bezvýsledne snažila domôcť vrátenia požičaných peňazí
resp. spísania zmluvy o pôžičke.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, pretože je

nepochybné, že uviedol poškodenú do omylu, v dôsledku ktorého táto poukázala na účet N. Y. ml. sumu
8.000 Eur v domnení, že sa jedná o pôžičku pre obžalovaného bez toho, že by mala vedomosť o tom,
že účet nie je účtom obžalovaného.
Pri preskúmávaní správnosti výroku o treste krajský súd predovšetkým vyhodnotil charakter trestnej
činnosti obžalovaného a jeho osobu ako aj trestnú minulosť a zistil, že výrok o treste je správny

a zákonný, plne zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona. U
obžalovaného je potrebné zohľadniť, že sa nedostal do rozporu so zákonom prvý raz, a aj pokiaľ
má predchádzajúce odsúdenia zahladené, je z nich možné jednoznačne vyvodiť, že má sklony k
páchaniu trestnej činnosti majetkovej povahy, na čo nasvedčujú už zahladené odsúdenia pre trestné
činy sprenevery podľa § 248 Trestného zákona a podielníctva podľa § 251 odsek 1 Trestného zákona

účinného do 31.12.2005. Okresný súd nepochybil, pokiaľ obžalovanému, s poukazom na už zahladené
odsúdenia, uložil výchovný podmienečný trest. Výmeru tohto trestu ako aj dĺžku skúšobnej doby
považoval odvolací súd za primeranú všetkým okolnostiam prípadu aj zásade individuálnej a generálnej
prevencie.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého

rozsudku vo výroku o vine a treste, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Pri posudzovaní dôvodnosti odvolania poškodenej krajský súd vychádzal z ustanovenia
§ 287 odsek 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný
čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka,

súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak je
jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa
osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
V prejednávanej veci výška spôsobenej škody nebola sporná, poškodená túto škodu uplatnila riadne

a včas už v prípravnom konaní. Nie je sporné ani to, že poškodená úspešne uplatnila svoje právo
voči synovi obžalovaného - N. Y. ml., ktorému bola súdom uložená povinnosť z titulu bezdôvodného
obohatenia vrátiť poškodenej sumu 8.000 Eur. Túto povinnosť si však N. Y. ml. doposiaľ nesplnil, a
nebola vymožená ani v exekučnom konaní. Uvedené skutočnosti nepovažoval krajský súd za zákonnú
prekážku, ktorá by bránila uložiť obžalovanému povinnosť na náhradu škody podľa § 287 odsek 1

Trestného poriadku, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že škoda vznikla
poškodenej v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného tak, ako je ustálené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a predovšetkým obžalovaný má povinnosť túto škodu poškodenej nahradiť.
Z vyššie uvedeného dôvodu rozhodol krajský súd o nároku na náhradu škody poškodenej tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.