Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201779
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516201779.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu Podtatranská vodárenská prevádzková
spoločnosť, a.s., IČO: 36500968, Hraničná 662/17, Poprad, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej F. X.,
nar. XX.X.XXXX, H. XX, okres V. N., o zaplatenie 323,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C/52/2016-29 zo dňa 30.06.2016 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách právneho
zastúpenia.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 323,84 eur a úrok z omeškania zo sumy 323,84 eur vo výške 5
% ročne za obdobie od 07.06.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo
výške po 20,- eur mesačne splatných vždy k 25.-temu dňu príslušného mesiaca, počnúc splatnosťou
prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovanej

uložilpovinnosťnahradiťžalobcovi,krukámprávnehozástupcužalobcu,trovykonaniavovýške19,-eur,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu v tomto konaní súd
žalobcovi nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bolo zrejmé, že na zaplatenie vodného
za dodanú pitnú vodu zo strany žalobcu žalovanej celkovo v období od 31.08.2013 do 05.08.2014
bola žalovaná vyzvaná až dňa 03.06.2016 kedy jej bola doručená žaloba a jej prílohy (vrátane faktúry

XXXXXXXXX). Bola tak povinná zaplatiť svoj záväzok vo výške 323,84 eur v nasledujúci deň (§ 563 OZ),
ktorý však pripadol na sobotu a teda podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) mohla
ešte bez akejkoľvek sankcie svoj záväzok splniť v nasledujúci pracovný deň (t.j. pondelok 06.06.2016),
čo však neurobila, a teda od 07.06.2016 je v omeškaní so zaplatením uvedeného záväzku. Preto súd
prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 323,84 eur, avšak právo na zaplatenie
úroku z omeškania mu priznal iba vo výške 5 % ročne zo sumy 323,84 eur, a to až za obdobie od

07.06.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Na zaplatenie priznanej náhrady trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 19,- eur uložil súd prvej inštancie
žalovanej základnú trojdňovú lehotu od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka požadovanej náhrady trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu v danom konaní, tieto súd prvej inštancie

nepovažoval za účelne vynaložené, a preto žalobcovi náhradu týchto trov nepriznal.2. Proti výroku IV. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal

rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania.

3. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam.

8. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

9. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody konkretizované žalobcom, nie sú naplnené.12.Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúťnedostatočnézistenie
skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 OSP účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne postupoval, keď
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 a 3 O.s.p.

14. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania,

ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Jedná sa o zásadu zodpovednosti za
výsledokaleboozásaduúspechuakozákladnýprincípurčujúci,ktorýzúčastníkovvkonečnomdôsledku
ponesie ťarchu súdnych trov.

15. Ako vyplýva z dikcie citovaného ustanovenia, predpokladmi, splnením ktorých vznikne strane nárok

na náhradu trov konania, sú plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej a v druhom rade účelnosťou trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva.

16. Odvolací súd má za to, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa teda musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku.

17. Účelnosť trov je možné stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR).

18. Nevyhnutné sú najmä tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom,
potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k
vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a hotové
výdavky.

19. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva
sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď strana má nárok na náhradu trov konania, pretože mala plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov je potrebné posudzovať samostatne.

20. Odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v predmetnom konaní bol
žalobca neúspešný, vzhľadom na celkovú výšku žalovaných nárokov, iba v pomerne nepatrnej časti
úroku z omeškania, preto mu náleží právo na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanej.

21. V ďalšom sa súd prvej inštancie správne zaoberal účelnosťou vynaložených trov na uplatňovanie

alebo bránenie práva žalobcu proti žalovanej. Pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť
vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva.
(R 102/1994).

22. Čo sa týka požadovanej náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu

v tomto konaní, tieto súd prvej inštancie nepovažoval za účelne vynaložené, a preto žalobcovi náhradu
týchto trov nepriznal. Uvedený právny záver odvolací súd považuje za vecne správny a plne sa s ním
stotožňuje.

23. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, ktorá je všeobecne súdom známa z ich

rozhodovacej praxe, a to, že v obdobných veciach, kde vystupuje žalobca, boli žaloby podávané
prostredníctvom žalobcových vlastných odborne spôsobilých zamestnancov s právnickým vzdelaním.
Rovnako ako aj v tomto prípade, išlo o uplatňovanie nárokov skutkovo a právne ničím sa neodlišujúcichod iných vecí uplatňovaných žalobcom na tunajších súdoch, v tomto prípade na Okresnom súde Stará
Ľubovňa.

24. Vo vzťahu k tomuto sporu súd prvej inštancie konštatoval, pričom odvolací súd sa s tým v plnom
rozsahu stotožňuje, že žalobca si žalobný nárok uplatnil na základe formulárovej žaloby, ktorá navyše
neobsahovala podrobný popis skutkového stavu, ale len odkaz na uzavretie zmluvy, dátum vystavenia,
číslo a splatnosť faktúry a výšky ceny. Súčasťou podanej žaloby neboli ani doklady o odpočtoch dodávok
vody, v žalobe nebolo nijako rozobraté akým postupom, v dôsledku akých skutočností sa dospelo k

žalovanej sume (toto všetko musel súd prvej inštancie sám zisťovať z faktúry) a pod.

25. Pre žalobu v predmetnej veci je teda typická jej formulárová forma v tom najjednoduchšom vyjadrení,
pre ktorú je charakteristické, že dodávateľovi služby stačí v žalobe zmeniť len mená spotrebiteľov, číslo
zmluvy a výšku dlhu.

26. Pre porovnanie odvolací súd poukazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
ktoré veľmi zdržanlivo pristupuje k priznávaniu trov právneho zastúpenia v drobných sporoch. Evidentne
tak sleduje cieľ, aby sa zo sporov s nízkou hodnotou nevytvoril nástroj na zdvojnásobovanie zadlženia
spotrebiteľov.

27.Odvolacísúdtiežpoukazujenaskutočnosť,žejepotrebnérozlišovaťmedzinárokomnanáhradutrov
právneho zastúpenia, ktorý úspešná strana má aj keď disponuje vlastnými zamestnancami s právnickým
vzdelaním a faktickým priznaním náhrady trov právneho zastúpenia.

28. V súvislosti s trovami konania, odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že súd je povinný skúmať, či trovy
konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikni v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP).

29. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď ustálil, že trovy právneho zastúpenia žalobcu v

predmetnomkonanínemožnopovažovaťzaúčelnevynaložené,nakoľkosajednáoformulárovépodanie
(menia sa len identifikačné údaje spotrebiteľa) a aj keď dané podanie nie je vyslovene formulárové,
svojim obsahom sa k nemu blíži.

30. V prospech uvedeného záveru svedčí aj ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého

vyslovene vyplýva, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich
súd nepriznať alebo znížiť.

31. Na základe uvedených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď neuznal trovy spojené s právnym zastúpením žalobcu v tomto konaní za trovy účelne vynaložené

na uplatňovanie práva voči žalovanej a ich náhradu žalobcovi nepriznal.

32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.34. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).