Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211627
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211627.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Y. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, občan SR, v konaní o zaplatenie 991,57 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-42 zo dňa 27.

marca 2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-42 zo dňa 27. marca 2014 z r u š u j
e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie"), domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny 991,57 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do
15.10.2012 v sume 2.917,31 Eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny
1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012 v sume 200,25 Eur a na zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne z istiny 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, ďalej na zaplatenie úroku z

omeškania 6 % ročne z istiny 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012 v sume 178,90 Eur, úroku z
omeškania 6 % ročne z istiny 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012 v sume 13,17 Eur, úroku z
omeškania 6 % ročne z istiny 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny
5,04 Eur a na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 19.02.2010 na zmenkovú sumu 1.511,57 Eur, pričom sa zaviazal
aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 05.09.2010. Vystaviteľ doposiaľ na zmenku zaplatil

520Eur.Keďžezmenkoválistinajeopatrenádoložkou„bezprotestu",indosantnenechalvyššieuvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Okresný súd vyzval žalobcu tlačivom B na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky v časti uvedenia
skutkových okolností vystavenia zmenky na žalovanú istinu, právneho titulu a skutkových okolností
vzniku záväzku žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a

na odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku. Žalobca bol tiež okresným súdom vyzvaný
na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Na túto výzvu žalobca nereagoval.

Okresný súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená vo Východnej dňa 19.02.2010 vystaviteľom
Y. P., ktorý sa zaviazal na zmenku pri jej predložení na rad POHOTOSŤ, s.r.o., Bratislava zaplatiť
sumu 1.511,57 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 05.09.2010. Zmenka je splatná bez protestu,

na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia. V pravom hornom rohu je zmenka opatrená
údajom o čísle zmluvy 500300096. Okresný súd z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,sp.zn. 3Er/414/2011 zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie úveru poskytnutého veriteľom
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, žalovanému vo výške 700,- Eur s poplatkom 680,- Eur (dlžník mal celkovo
vrátiť 1.380,- Eur) na základe úverovej zmluvy č. 500300096, uzavretej dňa 19.02.2010.

Okresný súd s odkazom na ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ustanovenia Smernice
2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka, ustanovenia Zákona zmenkového a šekového a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, žalobu žalobcu zamietol. Ako dôvod zamietnutia okresný súd uviedol, že žalobca napriek
výzve súdu návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, ale
ani doteraz, tak ako ho na to okresný súd vyzval. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-76/10
vo veci Pohotovosť s.r.o. má vnútroštátny súd v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má k

tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Okresný súd vo veci
aplikoval spotrebiteľské právo a vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Z
pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu
na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom
Pohotovosť s.r.o., Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, a to dlžníkovi - nepodnikajúcej

fyzickej osobe Y. P.. Výška úveru bola v zmluve dohodnutá na 700,- Eur s poplatkom 680,- Eur. Podľa
§ 25 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších
predpisov,teda§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Tátoprávnaúpravazakazuje
splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytnutím úveru. Veriteľ smie prijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 30 % z istiny 700,- Eur poskytnutého úveru,
teda 210,- Eur. Žalobca napriek čiastočnému plneniu vo výške 520 Eur uplatňuje právo na zaplatenie

sumy 991,57 Eur istiny, čo znamená podľa citovaného zákonného ustanovenia pre veriteľa zákaz
zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie dlžníkovi vydať, pričom táto povinnosť platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky. Ohľadom zmenky ako cenného papiera treba podľa okresného súdu
rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zák. č. 191/1950
Zb., od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky zo

spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. O
trováchkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§142ods.1a§151ods.1OSPstým,žeúspešnýžalovaný
nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 OSP tým, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca uviedol, že nie je možné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý vyzýval žalobcu na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá pre prejednávanú vec nebola relevantnou, a splnením takejto výzvy

podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak z dôvodu nedoplnenia návrhu došlo k zamietnutiu návrhu, ide
o odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol
na základe indosamentu, a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a podľa právneho
poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol práva s týmto cenným papierom spojené uplatňovať.

V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950
Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca v konaní uplatnil nárok výlučne zo zmenky
a nie z iného záväzkovo-právneho vzťahu. Okresný súd však posudzoval a rozhodol vec, akoby išlo

o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie. Žalobca zásadne nesúhlasil
s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať prejednávanú vec z hľadiska zmluvných vzťahov, ktoré
s danou vecou nesúvisia. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľomzmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám
vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom
tohto konania, a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho

konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca preukázal. Súd môže v
sporovom konaní rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi
konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto nie sú výsledkom
dokazovania. Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Za určitých okolností
je možné uplatňovať kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie

je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba proti vôli žalovaného prevzal súd. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, podľa
ktorého pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného)
na navrhovateľa (oprávneného). Ak žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením.

Samotný súd nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Žalovaný sa žiadnej obrany nedovolával a uplatnenú pohľadávku
nerozporoval. Okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie v prospech uplatnenej pohľadávky, čím
neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Okresný súd síce poukázal na predpisy Európskeho i
vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadneho z citovaných ustanovení právnych predpisov

nevyplýva odôvodnenosť nesúhlasu okresného súdu s názorom žalobcu o tom, že významnou pre
konanie je výlučne zmenka. Okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením úverovej
zmluvy, exekučného spisu a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca ani žalovaný dokazovanie
takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie je pritom v sporovom konaní ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom zmenkovým a šekovým. Ust.
§ 120 ods. 1 OSP síce umožňuje, aby súd v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhnuté
účastníkmi, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci a ak nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd vo veci nemôže rozhodnúť. V

danej veci však okresný súd mal a mohol rozhodnúť o práve len z predloženej zmenky. Okresný súd
svoj postup ohľadom ďalšieho dokazovania vôbec nezdôvodnil a z vykonaného dokazovania vyvodil
záver o postavení žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa však takejto obrany nijakým spôsobom
nedovolával, pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Správanie okresného súdu
je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,

ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Okresný súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že žalovaný so spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a tiež z tvrdenia,
že žalovaný zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, a

preto neexistuje spôsob, akým by okresný súd mohol dospieť k záveru o ich nespornosti. Ak na týchto
údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto rozhodnutie
poskytnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca v odvolaní spochybnil tiež odkaz
na rozhodnutie nemeckého súdu z roku 1965 a záver prvostupňového súdu ohľadom neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25 % denne. Poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/79/2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
žalobcu, v zmysle ktorého sa v prejednávanej veci nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Krajský súd v Prešove tiež dospel k
záveru, že pokiaľ neboli uplatnené námietky zo strany žalovaného ako dlžníka, neexistuje dôvod, na
základe ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy

predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Obdobným spôsobom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp.zn. 43CoZm/10/2013, pričom konštatoval, že okresný súd nebol oprávnený vyzývať
žalobcu na preukázanie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií. Žalobca
konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také porušením Nariadenia Európskeho parlamentua Rady (ES) č. 861/2007, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor. Žalobca žiadal napadnutý
rozsudok okresného súdu zmeniť a uplatnenej pohľadávke žalobcu v celom rozsahu vyhovieť a priznať
náhradu trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa

ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady

(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie"). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanému a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950

Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"), navrhovateľ začne európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,

a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku

späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,
ako je uvedené v prílohe II.
Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajskýsúdzistil,ževpostupeokresnéhosúdudošlokvadámatentopostupnebolvsúladescitovanými
ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
Nariadenia vyzýval žalobcu na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky v časti uvedenia skutkových
okolností vystavenia zmenky na žalovanú istinu, právneho titulu a skutkových okolností vzniku záväzku
žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny, na odôvodnenie
počiatku uplatneného zmenkového úroku a na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho

tvrdenia. Z návrhu podaného žalobcom je však nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na
základe predloženej zmenky vystavenej žalovaným. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v
zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik

zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda
o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S
abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším
charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že
majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať

ničinélento,žejevlastníkomzmenky.Nemádôkaznúpovinnosťpreukazovať,žemupovinnýzozmenky
skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik
nároku na čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného
súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je
tiež záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový

záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo
zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s

príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8 návrhu na uplatnenie pohľadávky. Nepredloženie okresným súdom požadovaných dôkazov
ani poskytnutie okresným súdom požadovaných informácií tak nemôže byť dôvodom na zamietnutie
návrhu v celosti zo strany okresného súdu. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nie je relevantné
to, že žalobca ako majiteľ zmenky nepreukázal skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky a ani

okolnosti ohľadom kauzálnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej účastníkom mal byť žalovaný v postavení
dlžníka. Odvolací súd je toho názoru, že pre postup okresného súdu, ktorý tlačivom B vyzýval žalobcu
na doplnenie skutočnosti a predloženie ďalších dôkazov ohľadom uplatneného nároku, nebol daný
žiadny Nariadením stanovený dôvod. Žalobca určil nárok ako nárok zmenkový, ktorý riadne doložil
originálom zmenky, čo na jeho preukázanie postačuje. Okresný súd tak nebol oprávnený vyzývať

žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným, nakoľko takéto dôkazy nie sú pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku relevantné. Posúdenie takýchto okolností by bolo relevantné výlučne v prípade, ak by žalovanýako dlžník vzniesol v rámci súdneho konania námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ak na
takúto výzvu žalobca požadované skutočnosti a dôkazy nedoplnil, nemôže byť táto okolnosť dôvodom
preto,abysúdnávrhžalobcupodanývsúladesNariadenímzamietolprenesplnenietejtovýzvy,nakoľko

doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu žalobcu a ním pripojené dôkazy umožňujú postup súdu
podľa čl. 5 ods. 2 až 5, čl. 7 a čl. 9 Nariadenia. Ak okresný súd z dôvodu nedoplnenia tlačiva žalobcom
v takomto prípade uplatnený návrh žalobcu zamietol, v rozpore s Nariadením odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd uvádza, že okresný súd mal postupovať podľa Nariadenia a zaslať žalovanému tlačivo
C na odpoveď a následne, s prihliadnutím na skutočnosť, či žalovaný na uplatnený nárok žalobcu v
Nariadením stanovenej lehote odpovie alebo nie, určiť ďalší procesný postup. Vykonávať dokazovanie
je možné len v súlade s Nariadením, pričom čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu,
ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu

nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov
predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento
záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov
doručením odpovede žalovanej strany. Okresný súd pritom napriek tomu, že mienil postupovať podľa
čl. 4 ods. 4 Nariadenia a návrh zamietnuť z dôvodu jeho nedoplnenia, pripojil exekučný spis a pri

zamietnutí návrhu vychádzal aj z obsahu listín v ňom obsiahnutých (napr. zmluva o úvere, rozhodcovský
rozsudok). Keďže žalovaný k uplatnenému nároku žiadne námietky nevzniesol, mal okresný súd v
zmysle Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania
dokazovania a pripájania exekučného spisu.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade dostatočne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom
zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom

nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovanému okresný súd ani nedal
možnosť k uplatnenému nároku žalobcu sa vyjadriť. Okresný súd napriek tomu vykonával dokazovanie
úverovouzmluvouaďalšímilistinamizískanýmizexekučnéhospisu,ktoréprerozhodnutieouplatnenom
nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie a
rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne
uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,
k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,

že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri
využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,
skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve

týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na
posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo

spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Krajský súd nesúhlasí ani s postupom okresného súdu, ktorý z pripojeného exekučného spisu
konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a vo veci aplikoval
spotrebiteľské právo. Za daného stavu, keď žalovaný ani nemal možnosť voči uplatnenému nároku

žalobcu vzniesť námietky, nie je možné takýto postup okresného súdu akceptovať. Žalobca v konaní
uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ zmenky, a
okresný súd napriek tomu posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné. Je potrebné zdôrazniť, žepredmetom žalobcom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie.

Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k ustanoveniam
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, považuje za potrebné relevantné ustanovenia uvedených zákonov citovať.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa
zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia
doterajších predpisov.

Okresný súd z uvedených ustanovení dospel k záveru, že hoci bola zmenka vystavená až za účinnosti
zákona č. 129/2010 Z.z., vzťahovali sa na ňu ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. S týmto
právnym posúdením je možné sa stotožniť. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré
je v zmysle ust. § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné aplikovať aj na zmenku vystavenú
žalovaným dňa 19.2.2010, mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo

spotrebiteľského úveru, len ak sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že v danom prípade zmenková suma vyplnená do
zmenky túto maximálnu zmenkovú sumu podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala,
mohla mať, podľa názoru krajského súdu, za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla

spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplnení zmenky. Samotný zákon
č. 258/2001 Z.z. totiž porušenie ust. § 4 ods. 6 nesakcionoval neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou
dohody o jej vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
povinnosti podľa ods. 6 veriteľom. V dôsledku porušenia tohto zákonom ustanoveného obmedzenia tak
prípadne mohol žalovanému vzniknúť nárok na náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, teda voči

spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovaného
ako dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom tohto konania a v dôsledku porušenia tejto
zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanému ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie
je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom žalobca

v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť
preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným. Okresný
súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí žalovanému Tlačivo C na odpoveď a v

závislosti od toho, či žalovaný využije svoje právo na odpoveď alebo nie, urči okresný súd ďalší postup
v konaní. Ak žalovaný v odpovedi uplatní voči nároku žalobcu námietky, okresný súd tieto námietky
vyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie v súlade s nariadením. Ak žalovaný v Nariadením
stanovenej lehote voči uplatnenému nároku žalobcu neuplatní žiadne námietky, nie je okresný súd beznámietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj
keďbytentozáväzkovo-právnyvzťahmoholbyťvzťahomspotrebiteľským.Keďžepredmetomkonaniaje
výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude okresný súd tento nárok posudzovať podľa zákona

zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z právneho názoru krajského súdu v tom smere, že
žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou spĺňajúcou všetky zákonom zmenkovým a šekovým
vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene
skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Pri prieskumnej činnosti neušlo pozornosti krajského súdu, že v rozpore s ust. § 157 ods. 1 OSP
absentuje v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku meno a priezvisko sudcu, ktorý vo veci rozhodol.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.