Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/184/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201293
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8410201293.4

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava proti povinnej G. C., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX Z. N., A. XX, P.bčianka SR pre
uspokojenie pohľadávky vo výške 479,62 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v

Bratislave, Záhradnícka 60 pod EX 3319/10u sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 60 pod EX 3319/10u sa z a s t a v u j e .

III. Náhradu trov exekúcie sa súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 22.2.2010 na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške
priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného pri

Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. pod sp. zn.: CP 20116/09 zo dňa 18.8.2009.

Dňa 10.11.2010 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 029224*
na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu
vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného

súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberalobdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre

ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen

z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia

môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd preskúmal exekučný titul, vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodcovského rozsudku je zmluva o pôžičke č. 6041425161, ktorú povinná ako dlžník

uzavrela s pôvodným oprávneným (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľom. Vyššie uvedená
zmluva uzavretá dňa 1.5.2006 obsahuje rozhodcovskú doložku, na ktorej základe bola založená
príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcovského súdu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004,
došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade

spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto doložku
v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému
výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať
odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že v tomto prípade v zmysle dôvodovej správy k ust. §53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka bolo cieľom úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné,

čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj
dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom
konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie

teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené
zastáva oprávnený názor, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, s ustanoveniami zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHSPodľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o pôžičke (ďalej len "zmluva") uzavretú 1.5.2006
medzi oprávneným a povinnou obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná
zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j.

právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a
spotrebiteľmi (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania). Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje
Občianskyzákonníkvustanovení§52anasl.Občianskehozákonníka.Vychádzajúcztohtoustanovenia
spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ochrana spotrebiteľa bola ku dňu 1.5.2006, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou nášho

právneho poriadku.
Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže
o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je
výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o pôžičke č. 6041425161 zo dňa 1.5.2006 a na ňu
nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, uzavretá medzi

oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka,nemôžesaodchýliťodkogentnejprávnejúpravy,ktorájezameranánaochranu
spotrebiteľa, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku a v normách
na neho nadväzujúcich. Predmetná zmluva však túto požiadavku nerešpektovala.

Zároveň, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože
bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Podľa bodu XI. Záverečné ustanovenia, písm.
r) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou oprávneným, "zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú

riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú
spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory s.r.o.,
a to jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany
sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné
a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v

rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v
prípade,akpovinnosťuloženúvrozhodcovskomrozsudkudobrovoľnenesplnia,podliehatentorozsudok
výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných
strán žiadosť o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde". Z uvedeného vyplýva, že medzi
neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky,

vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť si
spôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnenadodávateľa,ktorývopredvybralrozhodcu,ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd.
Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardných

zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.

Ustanovenievzmluveopôžičke,ktorévyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnev
rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia §3 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej republiky (článok
46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny
proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je
SR viazaná.

V danom exekučnom konaní je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 ods.5, § 45 ods.1
písm. c) ods.2 ZRK). Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok
ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho
podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o

neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko
ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o
zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj

odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko
súdneho exekútora zo dňa 29.10.2013, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti
účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto konaní
žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§58 ods. 5
Exekučného poriadku/

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

/§ 202 ods. 2 OSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V Kežmarku, dňa 5.2.2014

JUDr. Andrej Kubinský
samosudca