Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203735
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313203735.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: Y. R., X..

XX.XX.XXXX, L. XXX XX Š. XX, zast. JUDr. Alenou Nguyenovou, advokátkou, so sídlom Mládežnícka
17, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1. C. Z. D., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. C.Á. XX/XX, XXX XX
V. - Z., 2. E. N., X.. XX.X.XXXX, L. J. XX, XXX XX Z., v konaní zastúpeným JUDr. Jánom Kuriačkom,
advokátom, so sídlom Bernolákova 2, 934 01 Levice, o zaplatenie 5730,73 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, aby zaplatili

žalobkynisumu5.730,73eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod9.4.2010dozaplatenia.
Žalobkyňa uviedla, že dňa 25.1.2010 podpísala plnú moc, na základe ktorej splnomocnila žalovanú
v 1. rade na vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX, vedenom Správou katastra B. H., katastrálne územie Č.. Začiatkom marca 2010 žalovaná v 1.
rade zorganizovala stretnutie žalobkyne so žalovaným v 2.rade, respektíve sprostredkovala jej od neho
požičanie finančnej hotovosti vo výške 9.958,18 eur (v tom čase 300.000 Sk), pričom uvedená suma
bola žalobkyni žalovaným v 2.rade vyplatená v prítomnosti žalovanej v 1.rade. Táto finančná hotovosť

bola pôžičkou dohodnutou na šesť týždňov, s úrokom v celkovej sume 2.987,45 eur (90.000 Sk), s tým,
že mu žalobkyňa vráti po predaji zo svojho domu v Č.. Ihneď po prevzatí sumy 9.958,18 euro (300.000
Sk) vyplatila S. L. hypotekárny úver vo výške 6.638,78 eur (200.000 Sk) a zvyšné peniaze použila
žalobkyňa na úhradu ostatných úverov. Žalovaná v 1.rade zabezpečovala pre žalobkyňu predaj domu,
avšak nikdy jej nedala k dispozícii listiny týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti. Žalobkyňa bola následne
oboznámená s tým, že jej dom v Č. sa predal, bol predaný za vopred stanovenú predajnú cenu podľa
znaleckého posudku vo výške 31.899,36 eur (961.000 Sk). Žalovaná v 1.rade prevzala od kupujúcich za

žalobkyňu uvedenú sumu vo výške 31.899,36 eur, z ktorých následne uhradila sumu 12.650 eur za kúpu
rodinného domu v obci Š.. Túto nehnuteľnosť žalovaná v 1. rade našla pre žalobkyňu, sprostredkovala
kúpu a zároveň žalovaná v 1. rade osobne vyplatila predávajúcich zo sumy, ktorú prebrala za žalobkyňu
z predaja jej pôvodného rodinného domu v Č.. Ďalej žalovaná v 1.rade z prevzatých peňazí vrátila v
mene žalobkyne požičané peniaze žalovanému v 2. rade vo výške 12.945,63 eur (390.000 Sk- z toho
istina 300.000 Sk a úrok 90.000 Sk), vyplatila za žalobkyňu cenu za vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 173 eur a 9.4.2010 vyplatila žalobkyni sumu vo výške 400 eur. Žalobkyňa bola prekvapená,

že jej už žalovaná v 1. rade nechcela vyplatiť ďalšie zvyšné peniaze z predanej nehnuteľnosti, pretože
ak z prevzatých peňazí vo výške 31.899,36 eur uhradila žalovaná v 1.rade sumu 12.650 eur, 12.975,63
eur, 173 eur a 400 eur, ostávajú zvyšné prostriedky vo výške 5.730,73 eur, ktoré patria žalobkyni.
Tieto finančné prostriedky však žalovaná v 1. rade žalobkyni nikdy nevyplatila, čím ju značne poškodilaa na jej úkor sa bezdôvodne obohatila. Žalobkyňa bola dlho v omyle, myslela si, že kúpnu zmluvu
týkajúcu sa nehnuteľnosti, v jej mene podpísala žalovaná v 1.rade, pretože ona nemala vedomosť o
tom, že by osobne podpisovala kúpnopredajnú zmluvu. Žalobkyňa v rámci dokazovania v trestnom

konaní zistila, že listiny, ktoré jej žalovaná v 1.rade so žalovaným v 2. rade dňa 2.3.2010 na Mestskom
úrade v Leviciach dali na podpis v súvislosti s pôžičkou, boli v skutočnosti listiny týkajúce sa predaja jej
domu v Č.C., konkrétne kúpnopredajná zmluva uzatvorená so žalovaným v 2. rade. Žalobkyňa nikdy
nebola uzrozumená s tým, že žalovanému v 2. rade predáva svoj dom, bolo jej zo strany žalovaných
v 1. a 2. rade vyslovene povedané, že ide o poskytnutie pôžičky vo výške 9.958,18 eur (v tom čase

300.000 Sk), aby si mohla žalobkyňa vyplatiť hypotekárny úver i ďalšie záväzky a následne predať svoju
nehnuteľnosť kupcom, ktorých žalovaná v 1.rade nájde. Dňa 2.3.2010 dali žalobkyni žalovaní v 1. a 2.
rade podpísať namiesto zmluvy o pôžičke kúpnu zmluvu, v ktorej bola uvedená suma 31.899,36 eur, čiže
celá hodnota domu podľa znaleckého posudku, avšak žalobkyni bola v skutočnosti v ten deň zo strany
žalovaného v 2.rade za prítomnosti žalovanej v 1. rade odovzdaná len suma 9.958,18 eur. Zo strany
žalovaných v 1. a 2. rade bola zneužitá dôverčivosť žalobkyne a tiež jej zdravotné problémy súvisiace so

zrakom, jednoznačne bola uvedená do omylu, nakoľko pri rokovaní o pôžičke finančných prostriedkov
v ústnej forme boli podmienky dohodnuté, avšak na listinách, ktoré žalobkyňa podpísala bez možnosti
oboznámiť sa s ich obsahom, boli uvedené úplne odlišné ustanovenia a namiesto zmluvy o pôžičke
bola jej podsunutá na podpis kúpna zmluva, pričom ani hodnota uvedená v zmluve nezodpovedala
sume, ktorá bola predmetom odovzdania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade,

ihneď, ako nadobudol vlastnícke právo k domu v Č., uzavrel dňa 19.3.2010 Zmluvu o budúcej zmluve s
manželmi M. a dňa 7.4.2010 im uvedenú nehnuteľnosť predal na základe kúpnej zmluvy. Je evidentné,
že žalovaný v 2.rade nemal záujem kúpiť nehnuteľnosť pre vlastné užívanie, nakoľko ju obratom predal.
Finančné prostriedky, ktoré inkasoval ako kúpnu cenu od manželov M., boli použité, respektíve ich
časť, na zaplatenie kúpnej ceny za dom v Š., ktorý žalovaná v 1.rade našla pre žalobkyňu ako nové

bývanie. Dňa 9.4.2010, čiže dva dni po predaji domu v Č., došlo k podpisu kúpnej zmluvy týkajúcej sa
nehnuteľnosti v Š.. Kúpnu cenu za dom v Š. hradila v mene žalobkyne samotná žalovaná v 1. rade z
finančných prostriedkov získaných z predaja domu v Č.. Na jednej strane žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia,
že dňa 2.3.2010 vyplatili žalobkyni všetko, čo jej patrí, celú sumu dohodnutej kúpnej zmluvy, na druhej
strane bolo v konaní preukázané a potvrdil to i žalovaný v 2. rade, že žalobkyni požičal peniaze na

zaplatenie úverov (nie sú však o tom žiadne písomné listiny, nikto by neznámemu len tak na dobré slovo
nepožičal peniaze vo výške 300.000 Sk), tiež sa potvrdilo, že žalovaná v 1. rade zaplatila trovy znalca,
platila kúpnu cenu za dom v Š. a nakoniec ešte dala v hotovosti 400 eur žalobkyni. Tieto kroky len
zdôrazňujú pravdivosť priebehu jednotlivých skutočností a to, že s finančnými prostriedkami z predaja
domu patriaceho žalobkyni disponovala od začiatku až do konca žalovaná v 1. rade, z čoho vyplýva,

že nemôže byť pravdou odovzdanie týchto finančných prostriedkov žalobkyni tak, ako to bolo uvedené v
kúpnejzmluveuzatvorenejmedzižalobkyňouažalovanýmv2.radedňa2.3.2010.Žalobkyňasiuplatnila
svoj nárok na zaplatenie zvyšných finančných prostriedkov pochádzajúcich z predaja jej domu v Č., ktoré
jej žalovaná v 1. rade nevyplatila a bezdôvodne jej ich zadržiava, pričom je nepochybné, že žalovaný v
2. rade sa so žalovanou v 1. rade pozná a spoločne dali žalobkyni, ktorá im dôverovala, podpísať listinu

o prevzatí oveľa vyššej sumy, ako bola suma reálne žalobkyni odovzdaná. Žalobkyňa si proti žalovaným
v 1.a 2.rade uplatňuje svoj nárok s poukazom na ich úmyselné konanie, ktorí spolupracovali a boli spolu
pri tom, keď sa podpisovali údajné zmluvy o pôžičke, keď bola odovzdávaná suma z titulu pôžičky.
Obidvaja vedeli, čo robia, aký bol ich zámer. Žalobkyni spôsobili škodu, ktorá predstavuje žalovanú
sumu. Žalobkyňa sa až v trestnom konaní reálne dozvedela, že došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy a že

bola uvedená do omylu. Žalobkyňa poukázala na rozpory v tvrdení samotných žalovaných v 1. a 2. rade.
Uplatnený nárok žalobkyňa nepovažuje za premlčaný.

Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali podanú žalobu zamietnuť. Je pravdou, že žalovaná v 1.rade sa dohodla
so žalobkyňou, že jej sprostredkuje predaj jej rodinného domu v Č., nakoľko žalobkyňu poznala, pričom

sa s ňou dohodla, že po odpredaji jej rodinného domu jej vyplatí províziu 1660 eur. Žalovaná v 1.rade
jej skutočne zabezpečila kupca na jej rodinný dom, pomohla jej so splatením dlžôb, ktoré viazli na
rodinnom dome, nakoľko žalobkyni hrozila exekúcia na jej majetok. Žalobkyňa dňa 2.3.2010 podpísala
kúpnu zmluvu s kupujúcim, žalovaným v 2. rade, ktorý jej v deň podpisu vyplatil v hotovosti kúpnu
cenu 31.900 eur. Celú kúpnu cenu žalobkyňa prevzala osobne, čo potvrdila svojímpodpisom priamo na

zmluve. Žalobkyňa z prevzatej kúpnej ceny uhrádzala svoje podlžnosti. Žalovaná v 1. rade bola osobne
priniektorýchúhradách,avšakvšetkovyplácalažalobkyňa,alebodalažalovanejv1.radepotrebnúsumu
a táto dlh vyplatila ( napr. sumu 315,56 eur dňa 16.4.2010 pre ZSE Energiu, a.s.). Žalobkyňa okrem
súm, ktoré uviedla, uhrádzala náklady na sťahovanie, montáž nábytku, sťahovanie a zváranie klietkypre psov a jej prevoz, náklady kúpnej zmluvy, kolky za prevod v katastri atď. Keď po presťahovaní a
ukončení celej záležitosti žalobkyňa chcela, aby jej žalovaná v 1.rade vybavila ďalší úver, žalovaná v
1.rade ju oboznámila s podmienkami úveru, pričom bolo zrejmé, že žalobkyňa tieto podmienky vzhľadom

na jej bonitu nespĺňa, žalobkyňa žalovanej v 1. rade oznámila, že už jej žiadne peniaze neostali, preto
aj žalovanej v 1.rade dohodnutú províziu by vedela uhradiť len z prípadného úveru. Žalobkyňa však
bola chronickou neplatičkou, preto jej už žiadna banka ani nebankový subjekt nechcel požičať peniaze.
Keďže žalovaná v 1. rade žalobkyňu poznala, nemala písomnú zmluvu o provízii za sprostredkovanie
predaja domu a vedela, že peniaze jej žalobkyňa nikdy nevyplatí, žalovaná v 1. rade odmietla s ňou ďalej

spolupracovať a vybavovať jej akýkoľvek úver. Žalobkyňa predovšetkým nemôže preukázať, že by sa
žalovaní v 1. a 2. rade mali na jej úkor obohatiť, pretože im žiadne peniaze nevyplatila a naopak ostala
dlžnásprostredkovateľskúodmenužalovanejv1.rade.Kebyvšaktakmalobyťadňa2.3.2010podpísala
kúpnu zmluvu, pričom podľa jej tvrdenia celú kúpnu cenu neprevzala, dňa 3.3.2010 jej začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jej nároku. Žalobu však podala až dňa 4.3.2013,
teda deň po uplynutí premlčacej lehoty, preto vzniesli žalovaní v 1. a 2. rade aj námietku premlčania.

Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že uplynula objektívna trojročná i subjektívna dvojročná lehota.
Poukázali na to, že v júli 2010 podala žalobkyňa trestné oznámenie. Najneskôr vtedy začala plynúť
dvojročná subjektívna lehota.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne Z. L. a oboznámil sa s listinnými

dôkazmi, predloženými účastníkmi konania i vyžiadanými zo strany súdu, ako aj s obsahom spisu OR
PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/OEK-LV- 2010.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že udelila generálnu plnú moc žalovanej v 1. rade, pretože jej
povedala, že jej pomôže s predajom jej domu v Č.. V dome, ktorý mal byť predmetom predaja, bývala
do 9.4.2010 alebo do 8.4.2010, keď sa potom presťahovala do Š.. So žalovanou v 1. rade sa poznali
veľmi dobre, boli v úzkom vzťahu. Ona bola ako jej rodinný príslušník. Povedala jej, že jej pomôže
vybaviť pôžičku 300.000 Sk, aby mohla vyplatiť hypotekárny úver. Bola vtedy bez práce a mala uhradiť

tam 200.000 Sk. Žalovaná v 1. rade jej povedala, že má priateľa, ktorý jej požičia peniaze 300.000 Sk
na dobu dvoch mesiacov s úrokom 90.000 Sk. Požičané peniaze v eurách, ona uvádza 300.000 Sk,
jej odovzdali žalovaní v 1. a 2. rade v aute. Žalovaný v 2. rade peniaze odovzdal žalovanej v 1. rade.
Ona ich prepočítala. Z týchto peňazí si ponechala 200.000 Sk v eurách a žalobkyni dala 100.000 Sk v
eurách. Potom boli spolu so žalovanou v 1. rade v S. L., kde z týchto peňazí žalobkyňa uhradila sumu

200.000 Sk v eurách. Zo zvyšnej sumy, ktorú jej žalovaná v 1. rade odovzdala, si vyplatila dlhy voči
spoločnosti Provident, dlh voči Stavebnej sporiteľni, tuší, že vyplácala aj faktúru za vodu. Pokiaľ ide
o overovanie podpisov, tak pri overovaní podpisu bola s ňou aj žalovaná v 1. rade a určite tam bol aj
žalovaný v 2. rade. Podpisy sa overovali na Mestskom úrade Levice. Nečítala to, čo podpisovala. Ani
nevedela, čo podpisuje. Totiž všetky listiny, keď išli na mestský úrad, zobrala pod pazuchu žalovaná v

1. rade a tam ukázala, kde má tie listiny žalobkyňa podpísať. Žalovaná v 1.rade jej povedala, že ide
o požičanie peňazí. Vyše roka žalobkyňa bola v tom domnení, že podpísala požičanie peňazí. A až na
polícii sa dozvedela, o čo išlo. Z katastra niečo dostala, nejakú poštu, ale vtedy odchádzala do Š. a list
si neprebrala. Žalovaná jej pomáhala presťahovať nábytok do Š.. Dom v Š., v ktorom býva teraz, je v
jej vlastníctve a kúpu tohto domu jej pomáhala vybaviť žalovaná v 1. rade. Nevedela, keď odchádzala z

Č. do Š., že dom v Č. je predaný. Nemala to odkiaľ vedieť. Mohlo to byť niekedy v máji alebo júni 2010,
keď sa pýtala žalovanej v 1. rade, čo je s predajom toho rodinného domu v Č.. Pýtala si ešte peniaze,
ktoré jej patrili a ona jej na to povedala, že všelijaké peniaze vyplácala. Žalovaná v 1. rade jej vyplatila
400 eur, ani nevie, z čoho bolo tých 400 eur. Keď odchádzala do Š., tak vtedy počula ako telefonuje
žalovaná v 1. rade, že sa tam môžu nasťahovať. Povedala jej, že má nejakých ľudí, že sa tam nejakí

ľudia sťahujú. Vtedy jej verila, že ten dom predala. Nepýtala sa, komu ten dom predala, za čo ho predala.
Tesne predtým, ako odchádzali, možno v ten deň, keď odchádzala do Š., sa pýtala žalovanej v 1.rade,
na koľko bol ten dom ohodnotený. Povedala jej, že na 961.000 Sk, na slovenské peniaze, a že bol aj
predaný za túto cenu. Keď sa pýtala žalovanej v 1. rade, že koľko jej má platiť, tak jej povedala, aby jej
nič nedávala. Žalobkyňa uviedla, že jej neprešli cez ruky žiadne iné peniaze, než tie, ktoré dostala ako

pôžičku od žalovaných na slovenské peniaze 300.000 Sk a tých 400 eur, ktoré jej žalovaná v 1. rade
odovzdala. Žalobkyňa uviedla, že v aute jej prešlo cez ruky tých 300.000 Sk. 200.000 Sk zostalo pre S.
a 100.000 Sk zostalo pre ňu. Žalovaná v 1. rade musela vyplatiť dom v Š., ona vyplácala kúpnu cenu.
Nevie, akým spôsobom došlo k vráteniu požičaných peňazí, ako aj úroku, to všetko išlo cez žalovanú v1. rade. Nešlo to cez žalobkyňu. Sumu 173 eur za znalecký posudok platila žalovaná v 1. rade. Žalovaná
v 1. rade jej povedala, aby jej nič nedávala, že ona si to stiahne z peňazí za rodinný dom. Nevystavili
si so žalovanou v 1. rade žiadne potvrdenie o tom, že jej odovzdáva 400 eur. Kúpnu cenu za rodinný

dom v Č. 31.899,36 eur žalobkyňa neprevzala. Na dotaz, aká bola dohoda o tom, ak požičal žalovaný
v 2. rade žalobkyni 300.000 Sk, kedy má vrátiť sumu 300.000 Sk spolu s úrokmi, žalobkyňa uviedla, že
o tomto komunikovala žalovaná v 1. rade so žalovaným v 2. rade. Niečo také hovorila, že po predaji
domu. Žalobkyňa uviedla, že ona sa so žalovaným v 2. rade nedohodla o podmienkach vrátenia pôžičky.
Uviedla tiež, že prvýkrát sa s ním stretla, keď jej požičiaval tie peniaze.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobkyňu pozná už dosť dlhú dobu. Žalobkyňa ju navštevovala v jej
kancelárii. Poznala ju ako finančnú poradkyňu. Požiadala ju o pôžičky. Nedalo sa to vybaviť. Bola
veľakrát utrápená. Poukazovala na svoje problémy. Veľakrát jej žalovaná v 1. rade peniaze požičala.
Žalovaná v 1.rade nevedela o nej určité veci, ale videla, že jej je treba pomôcť. Veľakrát jej žalobkyňa
povedala aj to, že požičiava peniaze pre dcéru a potom sa dozvedela od dcéry, že žiadne peniaze pre ňu

nepožičiavala. Žalovaná v 1. rade vedela o tom, že žalobkyňa má úver v S. L.X. a že jej hrozila dražba.
Žalobkyňa ju poprosila, že by chcela predať dom v Č.. Keď žalovaná v 1. rade videla, že jej skutočne
hrozí odpredaj, zavolala znalca, nakoľko nevedela, akú hodnotu by mala tá nehnuteľnosť. Dom prišiel
pozrieť A.. Z., ktorý povedal cenu. Žalovaná v 1. rade potom oslovila realitné kancelárie a ľudí, ktorých
poznala, kto by bol ochotný tú nehnuteľnosť kúpiť. Predaj cez realitky nebol rýchly. Žalovaný v 2. rade

prejavil záujem o to, že by on túto nehnuteľnosť kúpil. Poznala ho. Žalovaná v 1. rade so žalobkyňou
podrobne prebrali to, čo všetko bude treba uhradiť, aký bude sled úkonov, ktorý bude treba vybaviť.
Aj jej to písala. Pozerali rodinné domy na internete. Vybrali konkrétny dom, ktorý bol v Š.. Dom v Č.
prišiel pozrieť aj žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade mala od žalobkyne plnomocenstvo, ale ani raz
toto plnomocenstvo nepoužila. Všetko podpisovala žalobkyňa. Nemyslí si, že by žalobkyňa bola takou

osobou, ktorá by podpisovala všetko bez prečítania. Čo sa týka kúpnej zmluvy, táto bola podpísaná na
MsÚ Levice. Nie je pravdou, že by nemala možnosť žalobkyňa si túto zmluvu pozrieť. Konkrétne pri tom,
keď podpisovala túto zmluvu žalobkyňa, žalovaná v 1. rade pri nej nestála. Pri nej bol žalovaný v 2. rade.
Žalovaná v 1. rade videla celý ten dej cez sklenené dvere. V tom čase bolo tam viac ľudí. Určite vedela
žalobkyňa, čo podpisuje. Ona bola tá, ktorá uviedla, že chce rodinný dom predať. Žalobkyňa prevzala

hotovosť vo výške kúpnej ceny za rodinný dom. Myslí si, že to bolo pred Mestským úradom Levice.
Nevie to na sto percent. Boli tam prítomní len oni traja účastníci tohto konania. Nepamätá si, že by jej
boli nejaké peniaze dávané v aute. Nevie o žiadnej pôžičke, ktorá by žalobkyni bola poskytovaná od
žalovaného v 2. rade. Z tých peňazí, ktoré žalobkyňa prevzala ako hotovosť, ako kúpnu cenu, zaplatila
žalobkyňa pôžičky v bankách. Žalovaná v 1. rade bola v S. L. so žalobkyňou, kde žalobkyňa uhradila

200.000 Sk v eurách. Vie o tom, že žalobkyňa z tých peňazí, ktoré prevzala, uhrádzala rôzne dlžoby,
ktoré mala. Niekedy žalovaná v 1. rade bola prítomná pri tom, keď uhrádzala žalobkyňa svoje dlžoby,
niekedy nie. Čo sa týka úhrady kúpnej ceny za kúpu nehnuteľnosti v Š., kúpna cena bola uhradená v
realitnej kancelárii. Nevie konkrétne, kto odovzdával tam kúpnu cenu, či ona alebo žalobkyňa. Pokiaľ
ide o zaplatenie poplatku za znalecký posudok, suma 173 eur bola zaplatená žalovanou v 1. rade z

jej peňazí. Žalovaná v 1.rade nevie o tom, že by žalobkyni vyplatila nejakých 400 eur. Žalobkyňa jej
nedala peniaze, z ktorých by jej mala vrátiť 5730,73 eur. Čo sa týka odpredaja rodinného domu v Č.,
o odpredaji rodinného domu v Č. žalobkyňa vedela. Sťahovala sa z tohto domu do Š.. Ešte aj potom
zvykla chodievať za ňou každú stredu. Hovorila jej o tom, ako sa tam býva, že má dobrých susedov.
Zlom nastal po tom, keď ju žalobkyňa žiadala, aby jej vybavila ešte spotrebný úver. Vzhľadom k tomu,

že bola chronickou neplatičkou, tak tento spotrebný úver jej žalobkyňa nevybavila. Predpokladala, že by
bol problém s platením úveru z jej strany. Až s odstupom času potom ju žalobkyňa udala na polícii. So
žalobkyňou sa rozprávali o každom kroku, o každom podpise. Určite tú zmluvu si prečítala. Bavili sa o
tom, čo tam napísať, čo tam nenapísať do kúpnej zmluvy. Hovorili taktiež o výške kúpnej ceny, aby sa
táto nenavyšovala, nakoľko by sa ten dom nebol predal.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je pravdou, že by nejakú pôžičku bol žalobkyni poskytol, že by na
to bol pristal. On zháňal byt, keďže mal určité rodinné problémy a chcel odísť z Z.. Bolo to koncom
roka 2009. Obrátil sa aj na žalovanú v 1.rade. Kúpil dom od žalobkyne, ale potom ho predal z toho
dôvodu, že sa narodila vnučka a rozhodol sa zostať v Z.. V žiadnom prípade by žalobkyni neposkytol

pôžičku bez ručenia. Žalobkyňa podpísala dohodu o ukončení užívania rodinného domu dňa 19.3.2010,
kde sa okrem iného zaviazala dom vypratať do 31.3.2010. Podpísali ju obidvaja. Čo sa týka podpisu
kúpnej zmluvy, k podpisu kúpnej zmluvy došlo na matrike v Leviciach, na mestskom úrade. Pri podpise
kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne bol prítomný. Žalovaná v 1.rade možno bola za tými sklenenýmidverami. Bolo tam viac exemplárov kúpnej zmluvy, keď sa podpisovala a tieto držala v ruke aj žalobkyňa.
Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom, kúpna cena bola vyplatená v aute v plnej výške
podľa zmluvy, tých 31.900 eur. Boli tam v aute prítomní všetci traja účastníci konania. Prevzatie peňazí

potvrdila žalobkyňa v kúpnej zmluve. Určite vedela o tom žalobkyňa, čo podpisuje. Vôbec nešlo o to, že
by mala byť poskytnutá pôžička žalobkyni. Žalovaný v 2. rade pri vyplácaní dlžôb zo strany žalobkyne
prítomný nebol. Bol pozrieť rodinný dom v Č. predtým, ako dom kúpil. V rodinnom dome v Č. nebýval.
Rodinný dom predal M.. Bolo to asi v apríli 2010. Žalovaná v 1.rade vedela o tom, že žalovaný v 2.
rade chce predať dom. Poprosil aj spústu realitiek v tejto veci. Žalovaná v 1. rade mu pomohla nájsť

kupca. Žalovaný v 2. rade na dotaz, aby sa vyjadril k rozporom v jeho výpovediach na pojednávaní a pri
výsluchoch na policajnom zbore a aby uviedol, ako to v skutočnosti bolo s odovzdaním peňazí, uviedol,
že požičal žalobkyni 300.000 Sk. Dal im to obidvom, teda žalobkyni a žalovanej v 1. rade. Peniaze
odovzdal žalobkyni. Zvyšok peňazí odovzdal žalobkyni za prítomnosti žalovanej v 2. rade. Pokiaľ ide
o zvyšok peňazí, bol to rozdiel do tej sumy, na ktorú bol vypracovaný znalecký posudok. Pokiaľ ide o
odovzdanie tých 300.000 Sk ako pôžičky a potom zvyšku do kúpnej ceny, nebolo to v jeden deň, ale to

si už nepamätá. Nevedel uviesť, z akého dôvodu rôzne vypovedal. Uviedol, že je to možno vekom, že
si veci nepamätá tak, ako by si mal pamätať. Na dotaz, koľko vyplatil v ten deň, keď došlo k podpisu
zmluvy žalobkyni, žalovaný v 2.rade uviedol, že po podpise kúpnej zmluvy vyplatil ten rozdiel. Trval na
tom, že žalobkyni vyplatil celú tú kúpnu cenu. Na dotaz, aké boli podmienky vrátenia pôžičky, žalovaný
v 1. rade uviedol, že 300.000 Sk dal kvôli tomu, aby žalobkyňa vyplatila dlhy, kvôli tomu, aby ten dom

nezobral exekútor. Žalovaná v 1. rade mu uviedla, že tá suma sa potom odpočíta pri kúpe domu.

Z výsluchu svedkyne Z. L. vyplýva, že z rozprávania matky (žalobkyne) vie, že predávala dom v Č.
za 960.000 Sk, ako aj to, že jej nebola vyplatená nejaká časť, že jej nejakú časť dlhuje žalovaná v
1. rade. Vie, že žalovaná v 1. rade jej pomáhala pri kúpe domu v Š.. Uviedla jej, že nie si je istá, či

podpísala všetky dokumenty ona, myslela si, že niektoré nepodpísala. V čase, keď matka predala dom
v Č., svedkyňa s ňou nebývala, svedkyňa ju navštevovala. Matka jej prvýkrát povedala, že predala dom,
v marci, apríli 2010. Nepovedala, komu ho predala. Na dotaz, z akých peňazí zaplatila žalobkyňa úver,
svedkyňa uviedla, že žalobkyňa zaplatila úver z predaja domu v Č. prostredníctvom žalovanej v 1. rade
a povedala jej to, keď bol dom predaný, v marci, apríli 2010. Matka jej to povedala, keď ešte matka

bývala v Č., bolo to asi týždeň predtým, keď išla do Š..

Z plnej moci zo dňa 25.1.2010 (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/
OEK-L-2010 - číslo listu 56) vyplýva, že žalobkyňa splnomocňuje žalovanú v l. rade, aby v jej mene
a zastúpení vykonávala všetky úkony a prijímala písomnosti, v súvislosti s predajom nehnuteľnosti v

jej vlastníctve, ktoré sú vedené v Správe katastra B. H., v katastrálnom území Č., na liste vlastníctva
číslo XXXX ako parcely registra C , parcelné číslo 2629/15629/2, 2621/3, 2629/4, 2629/5, dom súpisné
číslo XXX na parcele číslo 2629/1, spoluvlastnícky podiel 1/1, aby v jej mene a zastúpení podpísala
kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností uvedených v bode 1. za dohodnutú kúpnu cenu, avšak minimálne
v sume.... eur a aby prevzala kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti. Na plnej moci je uvedené, že

žalovaná v 1. rade prijíma plnomocenstvo.

Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretej podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka dňa 2.3.2010 v Č., uzavretej medzi predávajúcou, žalobkyňou a kupujúcim, žalovaným v 2.
rade, vyplýva, že predávajúci predáva a kupujúci kupuje nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo

XXXX na Katastrálnom úrade v X., Správa katastra B. H., a to dom o súpisnom čísle XXX nachádzajúce
sa v katastrálnom území obce Č.. Dom sa nachádza na pozemku - zastavané plochy a nádvoria parcelné
číslo 2629/1 o výmere 119 m2, ďalej zastavané plochy a nádvoria parcelné číslo 2629/3 o výmere
67 m2, zastavané plochy a nádvoria parcelné číslo 2629/4 o výmere 828 m2, zastavané plochy a
nádvoria parcelné číslo 2629/5 o výmere 42 m2 a orná pôda parcelné číslo 2629/2 o výmere 3632

m2. Predávajúca a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti spolu vo výške 31 900 euro,
ktorá bude vyplatená v hotovosti predávajúcemu pri podpise tejto kúpnej zmluvy, s čím kupujúci aj
predávajúci súhlasia. Túto skutočnosť účastníci zmluvy potvrdzujú svojím podpisom na tejto zmluve.
Zmluva je platná jej podpísaním. Kupujúci nadobudne vlastnícke právo na nehnuteľnosti právoplatným
rozhodnutím o povolení vkladu vydaného Katastrálnym úradom v X. Správou katastra B. H.. Z kúpnej

zmluvy vyplýva, že podpisy predávajúceho ako aj kupujúceho boli overené dňa 2.3.2010 Mestom
Levice. Podľa knihy na osvedčovanie číslo 1688/2010 túto listinu pred Mestom Levice vlastnoručne
podpísala žalobkyňa, ktorej osobná totožnosť bola preukázaná občianskym preukazom. Podľa knihy
na osvedčovanie číslo 1689/2010 túto listinu pred Mestom Levice vlastnoručne podpísal žalovaný v 2.rade, ktorého osobná totožnosť bola preukázaná občianskym preukazom. Podpisy predávajúceho, ako
aj kupujúceho sa nachádzajú v kúpnej zmluve pod označením predávajúci a kupujúci. Zo spisu Správy
katastra B. H. číslo V 340/10 vyplýva, že Správa katastra B. H. povolila vklad vlastníckeho práva na

základe tejto kúpnej zmluvy dňa 7.4.2010. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 7.4.2010. Návrh na
vklad bol podaný na Správu katastra B. H. dňa 3.3.2010.

Z dohody o skončení užívania rodinného domu a priľahlých nehnuteľností vyplýva, že ju uzavreli
žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný v 2. rade ako kupujúci. V dohode sa uvádza, že kupujúci kúpnou

zmluvou uzavretou dňa 2.3.2010 odkúpil od predávajúcej nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktoré sú vedené
v Správe katastra B. H. v katastrálnom území Č. na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcely registra C,
pričom ide o parcely číslo 2629/1, 2629/2, 2629/3, 2629/4, 2629/5, dom súpisné číslo XXX na parcele
číslo 2629/1 spoluvlastnícky podiel 1/1. Zmluvné strany sa okrem iného dohodli, že predávajúca sa
vysťahuje z vyššieuvedeného rodinného domu a ukončí užívanie uvedených nehnuteľností najneskôr
do 30.3.2010. Predávajúca sa zároveň odhlási z trvalého pobytu na adrese XXX XX Č. XXX v uvedenej

lehote, o čom predloží kupujúcemu potvrdenie.

Zo spisu Správy katastra B. H. Z 656/2010 vyplýva, že na Správu katastra B. H. podal návrh na výmaz
záložného práva z katastra nehnuteľností navrhovateľ: S. L. R. C..R.., v ktorom okrem iného uvádza, že
navrhuje, aby Správa katastra B. H. rozhodla o výmaze záložného práva na nehnuteľnosť rodinný dom

zapísaný na LV číslo XXXX kat.úz. Č. vo vlastníctve žalobkyne podiel 1/1, rodinný dom súpisné číslo
XXX na parcele číslo 2629/1 vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, pozemky číslo parciel 2629/1,
2629/2, 2629/3, 5629/4, 2629/5. V návrhu sa uvádza, že dôvody zaťaženia uvedených nehnuteľností
záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 22.6.2004
skončili a preto navrhovateľ navrhuje, aby bola ťarcha - záložné právo zapísané pod číslo vkladu V

494/04 v prospech záložného veriteľa vymazaná. Súčasťou spisu je aj návrh na výmaz záložného práva
z katastra nehnuteľností zo dňa 1.4.2010 podaný navrhovateľom S. L. R., C..R.. v ktorom sa navrhuje
výmaz záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Zo spisového obalu Správy katastra B. H.
vyplýva že k vyznačeniu v katastri došlo dňa 7.4.2010.

Z plnej moci zo dňa 2.3.2010 (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/
OEK-LV-2010 - číslo listu 57) vyplýva, že žalovaný v 2. rade splnomocňuje žalovanú v l. rade, aby v jeho
mene a zastúpení vykonávala všetky úkony a prijímala písomnosti, v súvislosti s predajom nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve, ktoré sú vedené v Správe katastra B. H., v katastrálnom území Č., na liste vlastníctva
číslo XXXX ako parcely registra C, parcelné číslo 2629/1,2629/2, 2621/3, 2629/4, 2629/5, dom súpisné

číslo 168 na parcele číslo 2629/1, spoluvlastnícky podiel 1/1, aby v jeho mene a zastúpení podpísala
kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností uvedených v bode 1 za dohodnutú kúpnu cenu, avšak minimálne
v sume.... eur a aby prevzala kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti. Na plnej moci je uvedené, že
žalovaná v 1. rade prijíma plnomocenstvo.

Zo spisu OR PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/OEK-LV- 2010 (číslo listu
109-112) vyplýva že dňa 7.4.2010 uzavreli kúpnu zmluvu, kupujúci H. M., X.. X.X.XXXX a U. M., X..
XX.X.XXXX a predávajúci, žalovaný v 2. rade, ktorý predáva kupujúcim nehnuteľnosti, ktoré sú vedené
v Správe katastra B. H. v katastrálnom území Č. na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcely registra C
a to parc. č. 2629/1, 2629/2, 2629/3, 2629/4, 2629/5 a dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 2629/1,

spoluvlastnícky podiel 1/1. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti, v sume 31.900
eur. Kupujúci kúpnu cenu zaplatili do notárskej úschovy na bankový účet notárky E.. A. C., R. R. Š.
XX, XXXXX Z. pred podpísaním tejto zmluvy. Kúpnu cenu notárka odovzdá predávajúcemu, keď jej
predávajúci predloží originálnu kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností uvedených v bode 1 zmluvy,
podpísanú všetkými vyššieuvedenými zmluvnými stranami takto: sumu 11.500 eur na tam uvedený

bankový účet a sumu 20.400 eur na tam uvedený iný bankový účet. Zmluvné strany sa dohodli, že
kupujúci môžu nehnuteľnosti uvedené v bode 1 zmluvy užívať a v rodinnom dome bývať od 12.4.2010.
Podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov osvedčila notárka pravosť podpisu kupujúcich ako aj
pravosť podpisu predávajúceho, dňa 7.4.2010.

Z oznámenia Notárskeho úradu E.. A. C. zo dňa 9.4.2010 (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície v
Leviciach číslo ČVS: ORP-594/OEK-LV-2010 - číslo listu 125) vyplýva, že oznamuje H. M. a U. M., že
dňa 8. 4. 2010 v zmysle Zápisnice o úschove dala príkaz Y. R. C..R.. na vyplatenie predmetu úschovy
v sume 31.900 eur príjemcovi pánovi N. na jeho dva účty v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2010.Z kúpnej zmluvy uzavretej podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 9.4.2010 vyplýva, že ju
uzavreli ako predávajúca U. F., X.. X. X. XXXX a ako kupujúca žalobkyňa. Na základe kúpnej zmluvy

žalobkyňa kupuje od U. F. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 12.650 eur, nehnuteľnosti vedené
na liste vlastníctva číslo XXX na Katastrálnom úrade L. L., Správa katastra Z., kat. úz. Š. okres Z. obec
Š. zapísané ako rodinný dom súpisné číslo XX na parcele C KN č. 144 a pozemky - parcely registra E
evidované na mape určeného operátu: parc.č. 24 o výmere 8066 m2 druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, v podieloch pod B6 a B7 F. U., 2/36 a 2/36, spolu v podiele 1/9. Kupujúca sa podľa kúpnej

zmluvy zaväzuje za nehnuteľnosť uvedenú v tejto zmluve predávajúcej uhradiť kúpnu cenu určenú
dohodou zmluvných strán vo výške 12.650 eur nasledovne: Celá kúpna cena bude uhradená pri podpise
tejto kúpnej zmluvy v hotovosti k rukám predávajúcej. Predávajúca svojím podpisom na tejto zmluve
potvrdzuje, že uvedenú hotovosť v plnej výške od kupujúceho prevzala.

Zo znaleckého posudku číslo 2/2010 vyhotoveného A.. E. Z., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie

oceňovanie nehnuteľností (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/
OEK-LV-2010 - číslo listu 58-92), vyplýva, že znalecký posudok bol vyhotovený vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty rodinného domu súpisné číslo 168 na parcele číslo 2629/1 s príslušenstvom
a s pozemkami parcelné číslo 2629/1, 2629/2, 2629/3, 2629/4, 2629/5, na liste vlastníctva 1056, v
katastrálnom území Č.C., obec Č., okres B. H., za účelom prevodu nehnuteľnosti. Dátum vyžiadania

posudku je 12.1.2010, dátum, ku ktorému je vypracovaný znalecký posudok je 13.1.2010. Všeobecná
hodnota nehnuteľností bola stanovená v sume 31.900 eur. Znalec fakturoval žalobkyni za vypracovanie
znaleckého posudku 2/2010 zo dňa 13.1.2010 sumu 170 eur (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície
v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/OEK-LV- 2010 - číslo listu 94).

Zo zápisnice o výsluchu svedka A.. E. Z. zo dňa 17.9.2010 na ORPZ Levice (v spise OR PZ, odbor
kriminálnej polície v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/OEK-LV-2010 - číslo listu 27), vyplýva okrem iného,
že o ocenenie nehnuteľnosti rodinného domu ho požiadala žalovaná v 1. rade dňa 12.1.2010. Svedok
uviedol, že žalobkyňa bola prítomná pri obhliadke tejto jej nehnuteľnosti. Vypracovaný znalecký posudok
odovzdal žalovanej v 1. rade a žalovaná v 1. rade mu vyplatila odmenu za vyhotovenie znaleckého

posudku vo výške 170 eur.

Zo zápisnice z 31.1.2011 na ORPZ Levice (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo
ČVS: ORP-594/OEK-LV-2010 - číslo listu 49-55), vyplýva, že keď bola vykonaná konfrontácia medzi
žalovanou v 1. rade a žalobkyňou u vyšetrovateľa PZ, bolo žalobkyni uvedené meno kupujúceho jej

rodinného domu, žalovaného v 2. rade a bola predložená žalobkyni k nahliadnutiu aj kúpna zmluva z
2.3.2010 ohľadne predaja rodinného domu v Č. žalobkyne, z ktorej vyplývalo meno žalobcu v 2. rade.

Zo zápisnice z 24.9.2010 na ORPZ Levice (v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície v Leviciach číslo
ČVS: ORP-594/OEK-LV-2010 - číslo listu 3-10), vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje nárok

na náhradu škody vo výške 5730,74 eur a žiada v odsudzujúcom rozsudku zaviazať páchateľa túto
škodu jej nahradiť a zároveň sa bude pripájať v prípade zistenia páchateľa uvedeného trestného činu
k trestnému stíhaniu obvineného.

Z oznámenia S. L. R. C..R.. vyplýva že dňa 2.3.2010 vložila žalobkyňa na vnútorný účet banky hotovosť
vo výške 7500 eur na splatenie úveru číslo 0 77/3001/04HU. Dňa 2.3.2010 vložila žalobkyňa na vnútorný
účet banky hotovosť vo výške 250 eur na splatenie iného úveru.

Z fotokópie osvedčovacej knihy pod poradovým číslom 1688(v spise OR PZ, odbor kriminálnej polície

v Leviciach číslo ČVS: ORP-594/OEK-LV-2010 - číslo listu 254), vyplýva, že žalobkyňa sa podpísala
do osvedčovacej knihy, kde ako označenie listiny je uvedené: Kúpna zmluva na neh. v k.ú. Č., dátum
osvedčenia je 2.3.2010.

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Leviciach sp.zn. ORP-594/OEK-

LV-2010 vyplýva, že súčasťou spisu je trestné oznámenie, ktoré žalobkyňa dňa 9.7.2010 podala na
Okresnej prokuratúre Levice vo veci podvodu, v ktorom uvádza, že podáva trestné oznámenie vo veci
krádeže jej peňazí pri predaji jej rodinného domu na C. Z. - D., X.. XX.XX.XXXX. Uvádza, že jej rodinný
dom bol ohodnotený znalcom p. Z. B. V. na sumu 961.000 Sk (31.899,36 eur) a v marci bol ňousplnomocnenou C. Z. - D. za túto sumu predaný. Zmluvu o predaji domu nevidela a ani pri preberaní
peňazí za dom nebola. Z peňazí za predaj domu kúpila v obci Š. rodinný dom v hodnote 381.093,90 Sk
(12.650eur),peniazezakúpudomuvyplácalapaniZ.-D..ZozvyšnýchpeňazípaniZ.-D.vrátilapeniaze

svojmu známemu, od ktorého pre ňu požičala peniaze na splatenie hypotekárneho úveru na dom v Č.C.
vo výške 300.000 Sk a úroky 90.000 Sk za 6 týždňov (12.945,63 eur). Ďalej bol z nich vyplatený súdny
znalec v hodnote 5.211,80 Sk (173 eur), doklad o vyplatení nevidela. O vyplatení chlapov pri sťahovaní
nemá vedomosť. Jej bolo 9. apríla 2010 vyplatené iba 400 eur (12.050 Sk). Nakoľko jej tieto služby
C. Z. - D. ponúkla bezplatne, vychádza jej, že z tejto obchodnej transakcie chýba cca 172.644,30

Sk (5.730,74 eur), ktoré by jej mala ešte vyplatiť. Pani Z.- D. jej odmieta dať kúpne zmluvy, doklady o
vyplácaní i zvyšné peniaze. Z toho dôvodu podáva na túto osobu trestné oznámenie.

Z uznesenia námestníka Okresného prokurátora v Leviciach zo dňa 23.10.2012 č.k. 2Pv 588/10-33
vyplýva, že rozhodol podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v
znení zákona č. 236/2012 Z.z.(ďalej len Trestný poriadok) tak, že zamietol včas podanú sťažnosť

poškodenej Y. R. zo dňa 7.8.2012 proti uzneseniu policajta Okresného riaditeľstva policajta Okresného
riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Leviciach sp.zn. ORP-594/OEK-LV-2010 zo dňa 29.6.2012,
ktorým podľa § 215 odsek 1 písmeno b/ Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu sprenevery
podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť doposiaľ
neznáma osoba vystupujúca pod menom C. Z. - D., ktorú dňa 25.1.2010 v presne nezistenom čase

na presne nezistenom mieste v meste Levice splnomocnila poškodená Y. R. na jej zastupovanie
vo všetkých úkonoch súvisiacich s predajom nehnuteľností pozemkov parcelné číslo 2629/1, 2629/2,
2629/3, 2629/4, 2629/5 a rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na pozemku parcelné číslo
2629/1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Č., na základe čoho podpísala
kúpnu zmluvu o predaji uvedených nehnuteľností a prevzala aj kúpnu cenu vyplatenú kupujúcimi vo

výške 31.899,36 eur, z ktorých následne uhradila 12650 eur za kúpu rodinného domu v obci Š., okres Z.,
kúpeného pre poškodenú Y. R., vrátila sumu 12.945,63 eur neznámej osobe, ktorá poskytla pôžičku na
predchádzajúce splatenie hypotekárneho úveru vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam v obci Č., uhradila
cenu znaleckého posudku vypracovaného k hodnote nehnuteľností v Č. vo výške 173 eur a dňa 9.4.2010
vyplatilapoškodenejY.R.sumu400eur,avšakzvyšokfinančnýchprostriedkovpochádzajúcichzpredaja

nehnuteľností v Č. vo výške 5730,73eur poškodenej doposiaľ nevyplatila, pretože nie je dôvodná. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2012. Žalobkyňa uvedené uznesenie prevzala 16.11.2012.
Podľa § 420 ods.1 O.z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 O.z., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 O.z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 ods.3 O.z., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 vety prvej O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 100 ods.1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods.2 O.z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 O.z., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 2 O.z., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 112 vety prvej O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a
v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaná v 1. rade sprostredkovala pre žalobkyňu predaj

jej rodinného domu v Č.. Žalobkyňa písomne splnomocnila žalovanú v 1. rade na vykonávanie
všetkých úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, kat.úz.
Č.. Žalovaná v 1. rade aj sprostredkovala pre žalobkyňu predaj jej nehnuteľností, uzavretie kúpnej
zmluvy medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. Žalovaná v 1.
rade napriek splnomocneniu daného jej žalobkyňou, kúpnu zmluvu ohľadne predaja nehnuteľností

patriacich žalobkyni nepodpisovala. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade kúpnu zmluvu podpísali dňa
2.3.2010 na matrike Mesta Levice, kde podpisy ich obidvoch boli úradne overené. V kúpnej zmluve sú
označené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpy a predaja, je uvedená kúpna cena odpredávaných
nehnuteľností 31.900 eur, označený je v nej predávajúci - žalobkyňa a kupujúci - žalovaný v 2. rade .
Uvedený je aj spôsob a splatnosť zaplatenia kúpnej ceny 31.900 eur v hotovosti, pri podpise kúpnej

zmluvy, s čím prejavili kupujúci a predávajúci súhlas a túto skutočnosť potvrdzujú podpisom na tejto
zmluve. Žalobkyňa sa podpísala pod označením predávajúci a žalovaný v 2. rade sa podpísal pod
označenie kupujúci. Z osvedčovacej knihy vyplýva, že žalobkyňa sa do osvedčovacej knihy podpísala,
kde označenie listiny je uvedené kúpna zmluva na neh. v k.ú. Č.. Žalobkyňa vzhľadom na vyššieuvedené
skutočnosti sa nemohla domnievať, že podpisuje na matrike zmluvu o pôžičke, keď z obsahu ňou

podpisovanej listiny jednoznačne vyplývalo, že ide o kúpnu zmluvu a keď sa podpisovala na uvedenej
kúpnej zmluve pod označenie predávajúci a keď sa podpisovala aj do osvedčovacej knihy, kde listina
bola označená ako kúpna zmluva na neh. Č.. Pri vyplácaní kúpnej ceny okrem žalobkyne a žalovaných
v 1. a 2. rade nikto iný prítomný nebol. Žalovaní v 1. a 2. rade spochybňovali tvrdenie žalobkyne o
tom, že kúpnu cenu za rodinný dom v Č. neprevzala. Žalobkyňa poukázala na rozpory vo výpovediach

žalovaných v 1. a 2. rade a uvádzala, že neprevzala kúpnu cenu za odpredaj jej rodinného domu, a že
jej bola poskytnutá od žalovaného v 2. rade len čiastka 300.000 Sk ako pôžička.

Žalovaná v 2. rade sprostredkovala pre žalobkyňu aj uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalobkyňa kúpila od U. F. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 12.650 eur, nehnuteľnosti vedené

na liste vlastníctva číslo XXX na Katastrálnom úrade L. L., Správa katastra Z., kat. úz. Š. okres Z.Č.
obec Š. tak, ako je vyššieuvedené. Kúpna cena určená dohodou zmluvných strán vo výške 12.650 eur
bola vyplatená pri podpise tejto kúpnej zmluvy v hotovosti k rukám predávajúcej. Predávajúca svojím
podpisom na tejto zmluve potvrdila, že uvedenú hotovosť v plnej výške od kupujúceho prevzala.

Podľa žalobkyne žalovaná v 1. rade prevzala od kupujúcich za žalobkyňu sumu 31 899,36 eur za dom
v Č., z ktorých následne uhradila sumu 12.650 eur za kúpu rodinného domu v obci Š., vrátila v mene
žalobkyne požičané peniaze žalovanému v 2. rade vo výške 12.945,63 eura, vyplatila za navrhovateľku
cenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 173 eur a dňa 9.4.2010 vyplatila žalobkyni sumu
400 eur a zvyšné finančné prostriedky vo výške 5730,73 eur ktoré patria žalobkyni, žalovaná v 1. rade

žalobkyni nikdy nevyplatila. Žalobkyňa si s poukazom na uvedené uplatňuje nárok na zaplatenie sumy
5730,73 eur voči žalovanej v 1. rade. Nárok na zaplatenie sumy 5730,73 eur si žalobkyňa uplatňuje
spolu aj voči žalovanému v 2. rade, poukazujúc na to, že žalovaný v 1. a 2. rade dali spoločne žalobkyni,
ktorá im dôverovala podpísať listinu o prevzatí oveľa vyššej sumy, ako bola reálne žalobkyni odovzdaná.
Žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaní v 1. a 2. rade jej spôsobili škodu vo výške, ktorá predstavuje

žalovanú sumu.Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne. Súd preto pri
rozhodovaní považoval za nevyhnutné v prvom rade posúdiť, či námietka premlčania bola vznesená
žalovanými v 1. a 2. rade dôvodne.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj pre premlčanie práva na náhradu
škody je vo vyššiecitovaných zákonných ustanoveniach upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ako
aj premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah
je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania,
nemožno právo priznať.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje
skutočná preukázaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda
spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu ktorú je možné natoľko objektívne
vyjadriťvyčísliťvpeniazoch,abypoškodenýmoholsvojnárokuplatniťnasúde,ďalejvedomosťotomkto

za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľné
získal informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o
tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nejedná sa tu preto o nespochybniteľnú istotu
o takomto zodpovedajúcom subjekte a ani o stav právneho záveru o zodpovednosti tejto osoby

Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla.

Počiatoksubjektívnejpremlčacejdobyprávanavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasaviažeku
skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa obohatil.

Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 O.z. je rozhodujúci
okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Žalobkyňa si proti žalovaným v 1.a 2. rade uplatňuje svoj nárok na zaplatenie 5730,73 eur s poukazom

na ich úmyselné konanie, ktorí spolupracovali a boli spolu pri tom, keď sa podpisovali údajné zmluvy
o pôžičke, keď bola odovzdávaná suma z titulu pôžičky. Obidvaja vedeli, čo robia, aký bol ich zámer.
Žalobkyni spôsobili škodu, ktorá predstavuje žalovanú sumu. Vedeli, aké zmluvy dali podpisovať
žalobkyni, čo jej povedali. Žalobkyňa sa až v trestnom konaní reálne dozvedela, že došlo k podpísaniu
kúpnej zmluvy a že bola uvedená do omylu. Žalobkyni žalovaní v 1. a 2. rade spôsobili škodu, ktorá

predstavuje žalovanú sumu. Podľa žalobkyne žalovaná v 1. rade prevzala od kupujúcich za žalobkyňu
sumu 31.899,36 eur za dom v Č., z ktorých následne uhradila sumu 12.650 eur za kúpu rodinného domu
v obci Š., vrátila v mene žalobkyne požičané peniaze žalovanému v 2. rade vo výške 12.945,63 eur,
vyplatila za navrhovateľku cenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 173 eur a dňa 9.4.2010
vyplatila žalobkyni sumu 400 eur. Žalobkyňa uviedla, že zvyšné finančné prostriedky vo výške 5730,73

eur, ktoré patria žalobkyni, žalovaná v 1. rade žalobkyni nikdy nevyplatila. Podľa žalobkyne žalovaná
v 1.rade tieto finančné prostriedky bezdôvodne zadržiava.

Námietku premlčania nároku žalobkyne proti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade
vzniesli, súd považuje za dôvodne vznesenú. Žalobkyňa najneskôr dňa 9.7.2010 mala už vedomosti

o ňou tvrdenom bezdôvodnom zadržiavaní finančných prostriedkov žalovanou v1.rade, ako aj o
výške bezdôvodne zadržiavaných finančných prostriedkov. Žalobkyňa v trestnom oznámení zo dňa
9.7.2010 podanom na Okresnú prokuratúru Levice uviedla, že jej rodinný dom bol predaný v marci ňou
splnomocnenou žalovanou v 1. rade za sumu 961.000 Sk. Zmluvu o predaji domu nevidela a ani pripreberaní peňazí za dom nebola. Z peňazí za predaj domu kúpila v obci Š. rodinný dom v hodnote
381.093,90 Sk (12.650 eur), peniaze za kúpu domu vyplácala žalovaná v 1. rade. Zo zvyšných peňazí
žalovaná v 1.rade vrátila peniaze svojmu známemu, od ktorého pre ňu požičala peniaze na splatenie

hypotekárneho úveru na dom v Č. vo výške 300.000 Sk a úroky 90.000 Sk za 6 týždňov (12.945,63
eur). Ďalej bol z nich vyplatený súdny znalec v hodnote 5.211,80 Sk (173 eur), doklad o vyplatení
nevidela. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná v1. rade jej odmietla dať zvyšné peniaze, pričom to žalobkyni
vychádza tak, že jej chýba z tejto obchodnej transakcie cca 172.644,30 Sk (5730,74 eur), ktoré by jej
mala žalovaná v 1. rade ešte vyplatiť. Žalobkyni boli najneskôr 9.7.2010 známe všetky okolnosti, ktoré

bolirozhodujúcepreuplatneniejejprávanasúdevočižalovanejv1.rade,čiužztitulunárokunanáhradu
škody - vedomosť o škode, výška majetkovej ujmy, ako aj vedomosť o osobe - žalovanej v 1. rade,
ktorá má niesť zodpovednosť za škodu, alebo z titulu vydania bezdôvodného obohatenia - vedomosť
o bezdôvodnom obohatení a o jeho rozsahu, ako aj vedomosť o osobe, žalovanej v 1. rade, ktorá
jej odmieta vydať finančné prostriedky 5730,74 eur. Najneskôr dňom 9.7.2010 začala preto žalobkyni
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, prípadne nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde, pričom táto subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
týchto nárokov uplynula dňom 9.7.2012.

Všetky okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre uplatnenie práva žalobkyne na súde voči žalovanému v
2. rade, rozhodujúce pre uplatnenie nároku na náhradu škody - vedomosť o škode, výška majetkovej

ujmy 5730,74 eur, ako aj vedomosť o osobe žalovaného v 2. rade, ktorý má niesť zodpovednosť, príp.
spoluzodpovednosť za škodu, boli žalobkyni známe najneskôr 31.1.2011, keď bola v uvedený deň
vykonaná konfrontácia medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou u vyšetrovateľa PZ, kde bolo žalobkyni
uvedené meno kupujúceho jej rodinného domu, žalovaného v 2. rade a bola predložená žalobkyni k
nahliadnutiu aj kúpna zmluva z 2.3.2010 ohľadne predaja rodinného domu v Č. žalobkyne, z ktorej

vyplývalo meno žalobcu v 2. rade. Najneskôr dňom 31.1.2011 začala preto plynúť žalobkyni dvojročná
subjektívnapremlčaciadobanauplatnenienárokunanáhraduškody, vočižalovanémuv2.radenasúde,
pričom táto subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 31.1.2013. Najneskôr dňom 31.1.2011 začala
plynúť žalobkyni dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie aj prípadného nároku žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2.rade na súde, pričom táto subjektívna

premlčacia doba uplynula dňom 31.1.2013. Žalobkyňa najneskôr ku dňu 31.1.2011 mala už vedomosti
o ňou tvrdenom bezdôvodnom zadržiavaní finančných prostriedkov žalovanou v1. rade, o ich výške, ako
aj o osobe žalovaného v 2. rade, ak podľa žalobkyne mal jej vydať bezdôvodné obohatenie.

Súd poukazuje na to, že žalobkyňa vo veci vedenej pod ČVS:ORP-594/OEK na OR PZ Levice, vo

veci začatého trestného stíhania vo veci prečinu sprenevery podľa§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a Tr.
Zákona dňa 24.9.2010 uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 5730,74 eur a žiada
v odsudzujúcom rozsudku zaviazať páchateľa túto škodu jej nahradiť a zároveň sa bude pripájať v
prípade zistenia páchateľa uvedeného trestného činu k trestnému stíhaniu obvineného. Jednou zo
základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu je, aby poškodený svoj nárok uplatnil

vočiurčitejosobe,ktorejurčitosťjevyjadrenánajskôr vznesenímobvinenia.Kuvzneseniuobvineniavoči
žalovaným v 1.a 2.rade nedošlo, preto nárok na náhradu škody uplatnený žalobkyňou dňa 24.9.2010
na ORPZ Levice, nespôsobil spočívanie premlčacej doby podľa § 112 vety prvej O.z. voči žalovaným v
1.a 2. rade po dobu od 24.9.2010 do právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania vo veci,
t.j. do 20.11.2012.

Žalobkyňa uplatnila svoj nárok na zaplatenie sumy 5730,73 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 9.4.2010 do zaplatenia proti žalovaným v 1.a 2. rade podaním žaloby na súde dňa 4.3.2013, t.j. až
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade dôvodne vzniesli
námietku premlčania nároku žalobkyne uplatneného voči nim v tomto súdnom konaní, súd žalobu proti

žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.