Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/490/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219739
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114219739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu J. Y. G., s.r.o., C. 5, H., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného U. Y., s.r.o., C. 5, H., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému C. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. - W. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou B. X., s.r.o. so sídlom H., F. XX, o zaplatenie
17. 671,04 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
14. júna 2016 č. k. 27C/267/2014-151 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomzodňa14.júna2016č.k.27C/267/2014-151súdprvejinštanciežalobuprotižalovanému,
voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 17 671,04 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
za obdobie od 21.11.2010 do 11.08.2013 v sume 663,33 € a 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 17 671,04 € od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 04.03.2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, G. G. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, zamietol. Žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 2 020,69 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku, na účet zástupcu žalovaného. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci Na základe vykonaného dokazovania
v predmetnej veci dospel k záveru, že medzi G. G. - bankou (ako veriteľom) a žalovaným (ako
dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka .Predmetná zmluva o
úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným - spotrebiteľom. Súd sa však v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v

konaní. Vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou,
ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z.
o bankách. zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu. Zákonné
ustanovenie § 92 ods. 8 hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí
banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej

výzvy banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen
časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"),
aj bez súhlasu klienta. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má
právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky že: a/ klientnesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho
omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného
záväzku bol písomne vyzvaný. Žalobca v konaní predložil jednak zmluvu o postúpení pohľadávok zo

dňa 27.06.2013 a jednak oznámenie G.. zo dňa 09.07.2013, ktorým táto mala žalovanému oznámiť
postúpeniepohľadávkyvočinemunažalobcu.Žalobcavšakvkonanínepredložilžiadendôkazsvedčiaci
o tom, že by bolo predmetné oznámenie G.. doručené žalovanému. Vzhľadom na to súd konštatoval,
že žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky G. žalovanému, a preto sa súd
zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči

žalovanému.

2. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca, banka, v súlade so zákonom a zmluvou vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo dňa 20.05.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa
27.05.2013, súd prisvedčil správnosti argumentácie žalovaného, že predmetný jednostranný právny
úkon banky je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom,

konkrétne § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka a bodu 7.6.1 písm. a/ VOP došlo najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15
dní, upozornila žalovaného - dlžníka na uplatnenie tohto práva. Oznámenie G. o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 20.05.2013 je potom neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne
účinky. Pre úplnosť súd udáva, že ani v súvislosti s oznámením G. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 20.05.2013 neboli splnené všetky podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď v konaní nebola
zistená existencia následnej písomnej výzvy banky na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní
po dni mimoriadnej splatnosti úveru.

3. Vychádzajúc z toho, že vo veci nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany
banky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, súd konštatoval, že ďalej nebolo zistené, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovaného
písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca síce v konaní predložil výzvu zo dňa 16.02.2010,

adresovanú žalovanému na adresu jeho pobytu, v ktorej ho banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s
ktorej plnením mala byť žalovaný v omeškaní (v tom čase 561,55 €), avšak nepredložil akýkoľvek dôkaz,
že táto listina bola doručená žalovanému, resp. že by mu bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli
súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej
knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami.

4. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je
bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.06.2013, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho ním tvrdenej aktívnej
legitimácie v tomto súdnom konaní.

5. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celosti pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu v súdnom konaní

6. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 2 002,64 € s príslušenstvom (konanie zastavené v
príslušnej časti uznesením sp. zn. 27C/267/2014 zo dňa 31.05.2016) bez uvedenia dôvodu, čím z
výlučne procesného hľadiska zavinil zastavenie tejto časti konania. Vo zvyšku bol v celom rozsahu
neúspešný, a preto je podľa § 146 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť trovy celého konania.

7. Trovy konania žalovaného pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
"vyhláška") vo výške 239,39 €.

8. Vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci, vzniklo v zásade právo na náhradu trov konania
i združeniu D. B. C. G. -vedľajšiemu účastníkovi. Súd však rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi
popri žalovanom trovy konania nepriznáva z dôvodu neúčelnosti ich vynaloženia. D. B. C. G. vedľajší
účastník do konania vstúpil dňa 22.09.2014, k veci sa písomne vyjadril dňa 19.10.2015, pričom zkonania vystúpil dňa 31.05.2016. Dňa 14.11.2015 prevzal zástupca vedľajšieho účastníka zastúpenie
žalovaného, pričom vo veci podal dňa 20.11.2015 písomné vyjadrenie obsahovo úplne totožné s
písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 19.10.2015, za ktoré mu súd priznal odmenu. Súd

dospel k záveru, že vedľajší účastník mohol svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci spotrebiteľom efektívne
uplatniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na duplicitné právne zastupovanie vedľajšieho
účastníka i žalovaného s tým, že ide o totožného právneho zástupcu.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne právne
posúdenie veci a uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dlžník bol v omeškaní nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní (prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami
právneho predchodcu žalobcu) a že bol bankou vyzvaný na zaplatenie (predloženými výzvami právneho
predchodcužalobcu).Zakvalifikovanúvýzvupovažujevýzvuzodňa16.02.2010,oznámenieovyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, ku ktorému pripojil kópiu doručenky. V odvolaní tvrdil, že v
konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie
tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť
z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť

zmluvy o postúpení. Odvolateľ zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva,
žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia

pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust.
§ 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu zo dňa 28.
01. 2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu

ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné
postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky
zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca uviedol, že vzhľadom
na to, že vo viacerých prípadoch jeho právny predchodca úver zosplatnil len interne a svojim klientom

žiaden oznámenia nezasielal. Zo spisovej dokumentácie, ktorú po postúpení pohľadávky održal od
svojho právneho predchodcu nevyplývalo, že by ten pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, preto k nej pristúpil aj on, a to listom zo dňa 22.07.2013 označeným ako výzva k úhrade
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 11.08.2013. Túto skutočnosť takto špecifikoval
aj v žalobe. Po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od právneho predchodcu vyplynulo,

že ten mimoriadnu splatnosť už vyhlásil, preto súdu predložil aj vyhlásenie zo dňa 20.05.2013. Ak súd
považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predchodcom žalobcu za právne neúčinné, mohol v
konaní posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonané ním žalobcom.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie
podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca
si uplatňuje pohľadávku, ktorá nebola na neho platne postúpená, v dôsledku čoho nie je v konaní
aktívne vecne legitimovaným, keď až do vydania uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložil

žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákona o bankách t. j. nedodržanie
písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní, a následne dodržanie 90 dňovej
lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Nemá
právo vystupovať v tomto konaní, nakoľko nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Ak by žalobca

doložil výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z. z. o bankách zo systému, bolo by potrebné
preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Právny predchodca žalobca môže
vygenerovaťzosystémuvýzvu,ktorúdoložívkonaní.Vtejtosúvislostijepotrebnézaoberaťsatým,kedybola výzva žalovanému doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty po splatnosti
záväzkov odporcu ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

11. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

13. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.
14. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej

časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

16. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

17. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych

predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku -
ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

18. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

19. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce

zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

12. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej
časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca

nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

13. Písomné oznámenie postupcu (banky) žalovanému o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má
na mysli citované ustanovenie a ani ju nenahrádza. Okrem toho, žalobca uviedol v odvolaní, že toto
oznámenie predložil súdu spolu s podacím hárkom. Žiaden podací hárok sa však v spise nenachádza

(súd prvej inštancie žiaden takýto dôkaz nevykonal).

14. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru právneho predchodcu žalobcu (banky) zo dňa
20.05.2013, ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky zosplatnenej ku dňu 17.05.2013,
bolo preukázane (podľa doručenky) doručené žalovanému 27.05.2013. Uvedené zosplatnenie úveru

bolo správne súdom prvej inštancie posúdené ako neplatné pre rozpor so zákonom, voči ktorému
právnemu posúdeniu odvolateľ nevzniesol v odvolaní žiadne námietky. Potom je bez právneho účinku aj
výzva obsiahnutá v predmetnom oznámení, ktorá vyzývala žalovaného na zaplatenie celej zosplatnenejpohľadávky, a teda táto nie je výzvou podľa ust. 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. Navyše medzi
výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky neuplynulo 90 kalendárnych dní.

15. Poukaz žalobcu v odvolaní na opakované zosplatnenie úveru (ním) zo dňa 22.07.2013, teda po
postúpení pohľadávky (z dôvodu údajnej nekompletnej spisovej dokumentácie odovzdanej mu právnym
predchodcom), nemá pre právne posúdenie veci podľa§ 92 ods. 8 zákona o bankách žiaden význam
(výzva podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách mala byť vykonaná pred postúpením pohľadávky).

20. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 16.02.2010 na zaplatenie
omeškaného dlhu z úveru adresovanú žalovanému, no nepreukázal, že túto výzvu naozaj žalovanému
doručil, resp. aspoň odoslal. Žalovaný nepotvrdil, žeby mu bola doručená písomná výzva banky na
splnenie dlhu zo dňa 16.02.2010.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

22. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

23. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).