Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616200315
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616200315.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom - advokátom so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému S. G., X.. X.XX.XXXX, L. J. XXX o zaplatenie 430,31
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 304,90 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
od 1.3.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 42%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2016 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 506,75 eur s prísl. a vzniknuté trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o pôžičke evidovanej pod č. XXXXXXXX bola žalovanému
poskytnutá celková suma pôžičky 775,- eur, ktorú mal žalovaný splácať v 24 mesačných splátkach
po 30,- eur. Žalovaný do podania žaloby uhradil len sumu 295,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, t.j.

v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 9.2.2013 listom -
predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový
dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 506,75,- eur. Žalobca si týmto zároveň
uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Pred doručením žaloby žalovanému žalobca zobral sčasti čo do
sumy 77,44,- eur svoju žalobu späť.

2. Súd rozhodoval o zvyšku nároku žalobcu 430,31 eur s príslušenstvom bez rozhodnutia o zastavení

konania čo do sumy 76,44 eur a vo veci vydal platobný rozkaz č. 8C/9/2016 - 63 dňa 18.1.2017, ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 430,31 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
1.3.2013 do zaplatenia a trovy konania, ktorý dňa 8.3.2017 uznesením č. 8C/9/2016 - 71 zrušil, pretože
nebolo možné platobný rozkaz doručiť žalovanému.

3. Žalovaný má v registri obyvateľov Slovenskej republiky evidovanú adresu trvalého pobytu : J. XXX.
Súd preto v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p., potom ako urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného, zverejnil oznámenie o podanej žalobe žalobcu na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu. Žaloba sa tak považuje za doručenú žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia,
i keď sa žalovaný o tom nedozvie. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa k doručenej žalobe a listinnýmdôkazom písomne vyjadril v súdom stanovenej lehote 15 dní nereagoval a nepoužil žiadne prostriedky
procesnej obrany.

4. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur, poukazujúc na ustanovenie § 297 písm.
b) Civilného sporového poriadku vo veci nenariadil pojednávanie.

5. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bol dňa 15.5.2017 o 8,30

hod. v pojednávacej miestnosti č. 7 v spore verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 21.3.2017, t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Strany sporu sa na
verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili ani nepožiadali, aby im miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené.

6. Súd sa oboznámil so zmluvou o poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami,
predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.4.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanému pôžičku v sume 599,90 eur nie v sume 775,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal peniaze

vrátiť v 24 - ich mesačných splátkach po 30,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou 32,31 %, RPMN
podľa zmluvy predstavuje 32,371%, celková suma pôžičky je 720,- eur bez poistenia. Žalovaný uhradil
finančnú čiastku 295,- eur.

8.Vzmyslečl.6.PodmienkysplácaniaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok(ďalejlen"VOP"),zmluvné

strany dojednali v bode:
6.1 Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach
v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v
sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP.

6.2 Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

6.3 V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy dňa 24.2.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy 24.2.2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy dňa 24.2.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

22. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

23. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka ,dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

24. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.25. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
dňa 24.2.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú si nazvali zmluva o pôžičke. Na daný zmluvný

vzťahsavzťahujúpredpisyobčianskehozákonníkaospotrebiteľochazákonospotrebiteľskýchúveroch,
nakoľko zmluva spĺňa náležitosti § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu,
že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme pôžičky. Predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým

sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, zákona
č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z., resp. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 599,90,- eur ktorý mal uhradiť v 24
mesačných splátkach po 30,- eur do 04/2014. Celková suma pôžičky činila 720,- eur. Výška RPMN
bola podľa zmluvy 32,31 %. V zmluve nebola uvedená splatnosť splátok. Z priloženého prehľadu splátok
vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi sumu 295,- eur.

28. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nedostatočne zakotvuje náležitosti požadované
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to písmeno f) a k) predmetnej zákonnej
úpravy. V zmluve je nedostatočným spôsobom uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín jej konečnej splatnosti s poukazom na uvedenie len mesiaca a roku (04/2015) s tým, že pod
termínom splatnosti je potrebné rozumieť konkrétny dátum označený tak dňom, mesiacom ako aj rokom,

kedy konečná splatnosť nastáva.

29. Vo vzťahu k dojednaným splátkam v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, zmluva
nedostatočnýmspôsobomurčujevýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,tedanie
je zrejmé v ktorých termínoch a v akej výške jednotlivé splátke zahrňujú splátky istiny, koľko predstavuje

splátka úroku a koľko je poplatok zahrnutý v predmetnej splátke. Naviac v časti obchodných podmienok,
ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvyvzmyslebodu6Podmienkysplácania,bod6.1klientjepovinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach
a/alebo VOP. Súčasťou zmluvy nie je žiadny splátkový kalendár v zmysle ktorého by k rozčleneniu

splátok a ich termínov došlo. V zmysle bodu 6.2 VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v
zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Takéto určenie termínov, počtu a členenia splátok v rozsahu istiny, úrokov a
poplatkov súd považuje za nedostatočné.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu

absencie náležitostí uvedený v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalovaný z reálne
poskytnutej čiastky 599,90 eur zaplatila sumu 295,- eur, súd ho zaviazal k úhrade žalobcom požičanej
sumy vo výške 304,90 eur.

31. V kontexte s vyššie uvedeným súd konštatuje, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne

právo Európskej únie a ako taký, nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V
súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C 42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v
žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad
vnútroštátnehoprávaposkytujúvnútroštátnesúdy.SúdnydvorEÚvrozsudkuC42/15správnerozhodol,
že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka Zákona je však od požiadavky Smernice iná.

Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský Zákon ide nad rámec Smernice a celkom
jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak
by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je zrejmé, že by použil takú istúterminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a Iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia Zákona
existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak,

že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a
bez poplatkov.

32. S poukazom na to, že ak vnútroštátne súdy budú rozhodovať o sporoch medzi veriteľmi a

spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.
Smernice, bude sa jednať o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne
súdy poskytli Smernici priamy účinok. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či Smernici môžu priznať nepriamy účinok, a teda či môžu vykladať
Zákon eurokonfortne. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR
potvrdili, že výklad Zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a

splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu Zákona. Predmetným ustanoveniam Zákona, napriek
rozsudkuC-42/15,niejemožnépriznaťnepriamyúčinok.Nato,abybolomožnévykladaťZákonvsúlade
so Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o
výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd nemohol aplikovať na predmetnú vec rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa

09.11.2016. Významnou skutočnosťou je aj to, že z citovaného rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2
písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V predmetnej veci
súd odôvodňuje svoj právny záver o tom, že údaj o splatnosti jednotlivých splátok a o presnom termíne

konečnej splatnosti nie je uvedený správne práve s poukazom na to, že žalovanú nemôžu zaväzovať
VOPtobôžaksnimineboladostatočneoboznámená.Vzákladnýchúdajochzmluvynajejprednejstrane
sa takéto informácie nenachádzajú.

33. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

z dôvodu absencie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom
absencia čo i len jednej z týchto obsahových náležitostí spôsobuje uvedený následok. V tejto súvislosti
súd uvádza, že výrok 4. rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci vo veci C-42/15, v
ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere by sa mala považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov,
len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah

svojho záväzku, je skôr výklad adresovaný zákonodarcovi, pričom podľa názoru súdu náležitosti, ktoré
absentovali v posudzovanej zmluve o poskytnutí pôžičky, predstavujú zohľadniac právny vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ( pri ktorých je sankcia v podobe nazerania na zmluvu ako
na bezúročnú a bez poplatkov) namieste.

34. Podľa názoru súdu údaj o celkovej sumy pôžičke 775,- eur je nepochybne nesprávny údaj, pretože
pôžička, resp. spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý bol v sume 599,90 eur a nie v sume
775,- eur. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver
a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru /§ 9 ods. 2 písm.

g/ zákona/ a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška
úveru nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru
ako maximálnej výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy

o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa
mu poskytuje a tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť.

35. Súd dospel k záveru, že žalobca si riadne splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu a žalovanému

úver poskytol. Keďže žalovaný uhradil len časť úveru vo výške 295,- eur s vrátením úveru sa dostal
do omeškania, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi rozdiel medzi sumou 599,90 eur
a sumou uhradenou žalovaným t. j. sumu 304,90 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške
8,75 % ročne. Keďže základná úroková sadzba ECB bola v prvý deň omeškania žalovaného 0,75 %ročne, patrí žalobcovi úrok o 8 bodov vyšší tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu v rozsahu 42% %, pretože bol úspešný v rozsahu 71 %( 304,90 eur z 430,31 eur) a

žalovaný bol úspešný v rozsahu 29 % (125,41 eur z 430,31 eur) t.j. 71% - 29% = 42%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.