Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916213178
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916213178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu: B., zast.: JUDr.
Róbert Lakatoš, advokát, so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5, proti žalovaným: 1./ W., 2./ B., 3./
W., 4./ B., 5./ I., 6./ B., 7./ B., 8./ W., 9./ U., 10./ B., 11./ V., 12./ B., 13./ W., 14./ V., 15./ B., zast. A., o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne Jozef Hajdu, súkromný geodet,

Železničná č. 1, Rimavská Sobota č. 43464394-32/2016 zo dňa 23. 06. 2016 pre kat. územie
V. ako C-KN parc. č. 599/1 - zastavaná plocha vo výmere 657 m2, parc. č. 599/2 - zastavaná plocha vo
výmere 100 m2, parc. č. 599/3 - zastavaná plocha vo výmere 87 m2, parc. č. 600/2 - záhrada vo výmere
140 m2, parc. č. 601/1 - záhrada vo výmere 256 m2 a parc. č. 601/2 - záhrada vo výmere 51 m2; vedené
v katastri nehnuteľností u Okresného úradu, katastrálneho odboru v Rimavskej Sobote pre kat. územie
V. na LV č. XXX ako C-KN parc. č. 600/1 - záhrada vo výmere 252 m2, na LV č. XXX ako C-KN parc.
č. 602 - záhrada vo výmere 222 m2 a na LV č. XXX ako C-KN parc. č. 603 - záhrada vo výmere 207 m2

p a t r i a v pomere k celku v 1/1-ine do výlučného vlastníctva žalobkyne B., štátnej občianky SR.

Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala na žalovaných 1./- 15./ určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam titulom vydržania. Svoj návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania predstavovali v dávnej minulosti spoločný dvor, ktorý užívali a obývali bratia V., t. č. už nebohý

svokor žalobkyne, ktorý obýval prednú časť rodinného domu, a A., ktorý obýval zadnú časť rodinného
domu. Po uzavretí manželstva žalobkyne so synom V., A. v roku 1949, sa mladomanželia nasťahovali do
rodičovského domu. Dňa 27. 05. 1956 uzavrela žalobkyňa a jej manžel s A. kúpnu zmluvu, na základe
ktorej odkúpili v celosti na jeho mene vedenú nehnuteľnosť zapísanú v p. k. záp. č. 188, kat. územie
V., ako aj jeho v prírode reálne vyčlenený podiel zo záhrady zapísanej v p. k. záp. č. 91, kat. územie
V.. K uvedenej kúpnej zmluve bol povolený pozemnoknižný vklad vlastníckeho práva. Z dôvodu, že v
spoločnom dvore, kde sa nachádzali záhrady, mali v prírode reálne vyčlenené čiastky aj ďalší súrodenci

V., žalobkyňa spolu s manželom takto odkúpili od V. kúpnou zmluvou zo dňa 29. 02. 1964 nehnuteľnosti
vedené na p. k. parc. č. 193/2, ktorým v súčasnosti zodpovedá C-KN parc. č. 602, a kúpnou zmluvou
zo dňa 11. 12. 1966 od X., jej časť záhrady. Takto nadobudli žalobkyňa s manželom celú druhú časť
predmetného spoločného dvora, pričom V. im poskytol aj svoju čiastku na stavebné účely. Počnúc rokom
1966 tak začali predmetné nehnuteľnosti ako predmet svojho výlučného vlastníctva užívať. Po zbúraní
prednej časti pôvodného rodinného domu postavili v rokoch 1967- 1969 nový rodinný dom č. 175,

ktorý spolu s priľahlými pozemkami výlučne a dobromyseľne užívali s tým, že po smrti V. nadobudol
dedením jeho čiastky v celosti manžel žalobkyne, a po jeho smrti žalobkyňa, ktorá v dobromyseľnej
držbe pokračuje až do súčasnosti.2. Žalobcovia 4./, 5./ vo svojom vyjadrení došlom súdu dňa 31. 03. 2017 k veci uviedli, že voči žalobe
nemajú žiadne výhrady, súhlasia s určením vlastníckeho práva v prospech žalobkyne.

3. Žalovaní 1./- 13./ a 15./ sa na pojednávanie vo veci nedostavili, pričom doručenie predvolania majú
vykázané a preto súd postupoval v zmysle § 180 veta druhá zák. č. 160/2015 z. z. ( ďalej len Csp ) a
vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Podľa ust. § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

5. V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 Csp, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

6. V zmysle ust. § 186 ods. 2 Csp, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

7. Žalovaný 14./ prítomný na pojednávaní k veci uviedol, že nemá námietky voči podanej žalobe.

8. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených žalobkyňou ako zo zhodných

skutočností, ktoré žalovaní nepopierali, žalovaní 4./, 5./ a 14./ výslovne uviedli, že s návrhom
súhlasia,žiadnyzožalovanýchnenamietalskutočnosťužívanianehnuteľnostížalobkyňouajejnebohým
manželom, ani okolnosti nadobudnutia nehnuteľností do užívania na základe uzavretých kúpnych zmlúv
a dohody, nenamietali ani dobu držby nehnuteľností žalobkyňou, ktorá oprávnená držba trvá viac ako
10 rokov. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak,

že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

9. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Csp tak, že žalobkyni právo na náhradu
trov konania nepriznal, lebo si žalobkyňa žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 127 Csp, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie

urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.