Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201745
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415201745.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa M. K., G. G. XXX, XXX XX G., občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Petrom Rybárom,
s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35807598, o návrhu na zaplatenie 700,- €, takto

r o z h o d o l :

Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli pripojené k

Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.2.2013 uvedená v bode 15 podľa ktorej, „Zmluvné strany
sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka ako
nepomenovaná zmluva.“, je n e p r i j a t e ľ n á .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 700,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne od 26.05.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 119,68
€, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2015 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 700,- € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného

obohatenia. V návrhu uviedla, že zmluvou o úvere č. 603700985 uzavretou dňa 20.06.2012 došlo zo
strany odporcu k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľke vo výške 800,-€. Odplata bola v
zmluve dohodnutá na sumu 700,-€, ktorú sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť v 12-tich mesačných
splátkach počnúc dňom 23.07.2012. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 87%. Navrhovateľka použil
poskytnutý úver na osobné potreby. V návrhu navrhovateľka poukázala na to, že považuje výšku
dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom.

Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že v zmysle § 11 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa takýto úver za bezúročný a bez
poplatkov.Navrhovateľkauvedenímdoomyluzostranyodporcuuhradilanaúčetodporcusumuvovýške
1500,-€, to znamená, že o 700,- € viac ako mal odporca nárok. Z uvedeného dôvodu tak v rozsahu sumy
700,-€ došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiadala navrhovateľka návrhom
vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadovala
navrhovateľka aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného

dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, pričom predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za

neplatnú,rovnakoaniprávnydôvodnaplneniezozmluvyoúverenikdyneodpadolamajetkovýprospech
získal odporca z poctivých zdrojov. Ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
bola uzatvorená na základe § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Odporca
poukázal na to, že v prípade jeho postavenia treba akcentovať aj jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho

vzťahu s navrhovateľom vstupoval. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže predmetnú zmluvu nie je možné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nemusí
predmetná zmluva obsahovať údaj o RPMN. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky,

oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 20.06.2012, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie
peňažného plnenia, prehľadom splácania úveru navrhovateľkou ako i ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka uzavrela dňa 20.06.2012 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca

navrhovateľke úver vo výške 800,-€ a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi predmetný úver
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 700,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1500,-€ v 12-tich mesačných
splátkach po 125,-€ počnúc dňom 23.07.2012. V predmetnej zmluve o úvere navrhovateľka súčasne
prehlásila, že predmetné peňažné prostriedky sú jej poskytované na iný účel ako výkon zamestnania,
povolania, či podnikania. Navrhovateľ podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného odporcom

celkove na úver zaplatil sumu 1500,-€.

Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si úver od spoločnosti odporcu brala za účelom opravy
pece v domácnosti. Pri vypĺňaní zmluvy sa jej obchodná zástupkyňa nepýtala na aký účel si úver berie.
Tento úver zaplatila stanovenými splátkami v celosti, preto žiadala, aby jej boli vrátené úroky a poplatky,

ktoré si odporca účtoval bezdôvodne.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru
právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľky, že dňa 20.06.2012 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v
tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v

hotovosti. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej
bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, čo nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy (zaškrtnutý „iný účel“) a
odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom,
vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi účastníkmi konania v
čl. 15 dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa
uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že

toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku
rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd poukazuje na to, že
uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
boli uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ (navrhovateľka) nemal

reálnu možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú
úpravu ich znenia. Navyše, uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná zrozumiteľným a jasným
spôsobom tak ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie v texte
všeobecných obchodných podmienok (bod 15) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a
dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že

toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľa,
keďže aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa (zákonná
úprava s účinnosťou od 01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ, a to
aj v prípadoch, keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie uvedených dôvodov

považuje takéto dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom obísť ustanovenia
právnych predpisov koncipovaných na ochranu spotrebiteľa a z uvedeného dôvodu túto zmluvnú
podmienku s jej presnou formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 153 O.s.p.
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom
pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru, ktoré
údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon

sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy
obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej
zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu
je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka zaposkytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá, bez právneho dôvodu.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka požadovala od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal
do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej
vo výzve, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 26.02.2015. Úrok z omeškania súd priznal

v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na §
3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. s poukazom na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c tohto
nariadenia, t.j. vo výške 8,05% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania
vo výške trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci účtované v súlade s § 9 ods. 1 vyhlášky

MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo
výške 51,45 € a tomu prislúchajúci režijný paušál - 2 x 8,39 €, tak ako to požadoval právny zástupca
navrhovateľky v písomnom podaní. Celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 119,68 €.

Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že

vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných
konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o
vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd.
Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,

čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.