Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206494
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813206494.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P. O. Box 41 proti žalovaným: 1. D.
L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, t. č. S., 2. G. L., nar. XX.XX.XXXX, Q., XXX XX X. XXX, za účasti

vedľajších účastníkov na strane žalovaných: 1. Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268 zastúpenému: JUDr. Ladislav Mikuš, Stará Baštová 2, 040
01 Košice, IČO: 35 569 298, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava
- Staré Mesto, zastúpenému: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o
zaplatenie 638,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 8C/169/2013-118 zo dňa 21. 06. 2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom v 1/ rade.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, nepriznal náhradu trov konania
žalovanému v 1.a 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi v 2.rade. Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi v 1.rade trovy konania vo výške 99,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Výrok o trovách konania priznaný vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade odôvodnil tým, že rozhodoval o
náhrade trov v zmysle ust § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na zásadu úspechu, hoci žalovaní v 1.a
2.rade boli plne úspešní, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili, preto im trovy konania súd prvej
inštancie nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v 1.rade odôvodnil rovnako zásadou úspechu nárok na

náhradu trov konania, ktoré si v konaní uplatnil, preto ich aj priznal vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade,
ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 99,08 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z. z.. Tarifná odmena bola podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej
len „advokátska tarifa“). Jeden úkon právnej služby bol 41,50 Eur - prevzatie a príprava a druhý úkon
- písomné podanie vo veci 41,50 Eur. Režijný paušál bol priznaný podľa § 16 ods. 3 advokátskej tarify
8,04 Eur za rok 2014 x 2 = 16,08 Eur, spolu tak trovy konania predstavovali sumu 99,08 Eur.

3. Proti výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie žalobca. Namietal účelnosť trovy konania, keďže vedľajší účastník, ktorý je zo zákona
považovaný za personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
len za také úkony, ktoré by nemohol urobiť sám. Vyplýva to z rozhodnutí viacerých odvolacích súdov,
17Co/91/2012, 5Co/958/2014. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a nepriznať

náhradu trov právneho zastúpenia.4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný v 1.rade nevyjadril.

5. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ust. § 378 a nasl. Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na
týchto zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP, keďže právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali pred dňom nadobudnutia tohto zákona zostávajú zachované. Preto prejednal rozhodnutie
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne. Z obsahu spisu vyplýva, že sa prejednával nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V
priebehu konania oznámil vedľajší účastník v 1.rade svoj vstup do tohto konania a dňa 14. 05. 2014.

Následne predložil vyjadrenie k veci, a to 30. 05. 2014. Vec bola prejednaná a rozhodnutá v súlade so
stanoviskomvedľajšiehoúčastníka,ktorésúduzaslalvrámcivyjadreniakveci.Pretopovažovalodvolací
súd samotné postavenie a vstup do konania vedľajšieho účastníka v 1.rade za legitímne a dôvodné.

8. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.

93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

9. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014
do konania mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší
účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie

skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané
uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

10. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu

a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

11. Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať

nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda
v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas
účastníka so vstupom do konania.

12. Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto

jepotrebnéjehoúčinkyvykladaťvsúladesprincípomzákazupravejretroaktivity.Akniejevprechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity

v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala
či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesnýúkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

13. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi z dôvodu ich neúčelnosti ako aj preto, lebo vedľajší účastník vstúpil do konania spôsobom,
kedy o žalovanom má informácie získané zo súdu.

14. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93
ods. 4 O.s.p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania
upravenou v ust. § 142 a nasl. O.s.p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná
náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

15. V prejednávanej veci dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Keďže
nešlo o prípad podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. z procesného hľadiska zásadne platí, že
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu
na strane žalovaného trovy konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Podľa tohto
ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho

trovy.

16. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní

pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,

a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

17. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a ako také ho potvrdil v celom
rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní nemal úspech žalobca a žalovaná strana si

náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).